Sorry, you need to enable JavaScript to visit this website.

Rešeršujeme pohodlne a bez problémov

Čas nutný k přečtení
15 minut
Již přečteno

Rešeršujeme pohodlne a bez problémov

0 comments

Problematika rešeršovania už niekoľko rokov stojí bokom v témach jednotlivých knihovníckych podujatí. Každý knihovník ostáva sám v oceáne zdrojov informácií, ktoré prinášajú producenti a vydavateľstvá pre knižnice. Ostáva už len na samotnom knihovníkovi, ktorý vypracováva rešerše pre svojich používateľov, aby sa dokázal v nich orientovať a vedel v nich vyhľadávať. Každým rokom pribúdajú ďalšie elektronické informačné zdroje (databázy) a orientovať sa v nich je často zložitejšie. Preto Slovenská národná knižnica v Martine, Odbor služieb a Oddelenie elektronických služieb, priniesla pre slovenské knižnice seminár s názvom Rešeršujeme pohodlne a bez problémov, ktorý sa konal 19. marca 2009 v Slovenskej národnej knižnici v Martine a na ktorom sa zúčastnilo 57 knihovníkov. Záujem však prevyšoval kapacitu učebne, takže je možné, že takéto podujatie Slovenská národná knižnica v Martine ešte tento rok zopakuje. Rozoberali sa témy ako si správne zadať rešeršnú požiadavku, ako správne komunikovať s používateľom alebo ako si správne vybrať databázy. Rovnako sa prezentovali voľne dostupné a licencované elektronické informačné zdroje. Druhá časť sa venovala praktickému vyhľadávaniu v nich.

Prax

Knižnice poskytujú svoje rešeršné služby pre svojich používateľov už veľmi dlho a stali sa základnou a neoddeliteľnou súčasťou služieb každej väčšej knižnice. Pracovníci príjmu žiadanku a podľa názvu mu vypracujú rešerš. Takto to vyzerá v bežnej praxi. Chýba tu však mnoho detailov, ktoré sú potrebné pre to, aby s rešeršným výsledkom bol spokojný ako knihovník, tak používateľ. Dôležité je, aby knihovník, ktorý ju vyhotoví, nemal žiadne problémy, resp. mal čo najmenšie problémy ju vypracovať.

V Slovenskej národnej knižnici v Martine vyhotovujeme rešerše predovšetkým tým, ktorí prídu osobne; rešerše sa vyhotovujú na počkanie. No je tu možnosť zadať si požiadavku aj telefonicky, faxom, e-mailom, online žiadankou, klasickou poštou, ale aj prostredníctvom referenčných služieb Spýtajte sa knižnice - e-mailom, ICQ alebo cez Skype. Využívame všetky komunikačné prostriedky na to, aby rešeršné služby Slovenskej národnej knižnice v Martine boli dostupné pre každého. Tým, čo sú registrovaní v našej knižnici, poskytujeme rešeršné služby z voľne dostupných a licencovaných zdrojov, tým, čo nie sú našimi používateľmi, poskytujeme rešeršné služby len z voľne dostupných databáz a katalógov.

„Neznáme“ základné pojmy

Problémy nastávajú hneď na začiatku. Používateľ často nevie, čo je rešerš, a po prevzatí rešerše knihovníka prekvapí veta od používateľa: „Ja som si myslel, že dostanem vypracovanú hotovú prácu“. Na vysokej škole jednoznačne chýbajú základné informácie, čo je to rešerš, ako si ju vypracujú a pod. Rovnako chýbajú základné informácie aj v samotných knižniciach. Jednoduchým spôsobom môžeme používateľa informovať o tom, čo to vlastne rešerš je. Stačí vysvetliť, že rešerš je zoznam literatúry na určitú tému, druh bibliografie, ktorá obsahuje súhrn údajov získaných a dostupných z bibliografických alebo plnotextových databáz o určitej problematike, téme alebo osobe a pod. a že výsledkom rešerše je bibliografický zoznam dokumentov (knihy, články a iné), ktorý obsahuje základné bibliografické údaje - autor, názov, miesto a rok vydania, počet strán a prípadne aj ďalší popis - predmetové heslá alebo abstrakt. Tieto informácie môže nájsť okamžite pri online žiadanke na internete alebo priamo od samotného pracovníka, ktorý ho na to upozorní osobne. Samozrejme, nemôžeme používať samotnú knihovnícku terminológiu, ktorej bežný používateľ nerozumie, ale musíme svoj jazyk prispôsobiť tomu, komu to hovoríme. Je jednoznačné, že inak sa budú rozprávať medzi sebou dvaja knihovníci a inak knihovník s bežným používateľom.

Rovnako je dôležité vysvetliť používateľovi, čo je databáza a čo je bibliografia. Nie je dôležité memorovať poučky z knihovníckych slovníkov, ale stačí mu povedať, že databáza je súbor záznamov, ktoré sú zoskupené napríklad podľa témy alebo druhu dokumentov.

Databáza a vlastný software

Každá databáza má prístup prostredníctvom určitého softwaru. Knihovník by si mal zvážiť nielen obsah databázy, ale aj to, čo mu samotná databáza ponúka vo softwarovom prostredí. Databáza by mala obsahovať základné prvky ako je: nástroj pre listovanie záznamov (browse), nástroj pre vyhľadávanie záznamov (search - quick, advanced, expert a pod.), nástroj pre ukladanie záznamov, nástroj pre posielanie záznamov prostredníctvom e-mailu, nástroj pre tlač záznamu v rôznych formátoch, nástroj pre ukladanie histórie vyhľadávania, nástroj RSS a alerty, nástroj pre zobrazovanie záznamov v rôznych formátoch, nástroj pre vytváranie vlastného prostredia (tzv. „My Settings“), možnosť používať boolovské operátory a pod. Je veľa vecí, ktoré by sme si mali všímať pri výbere databáz, a preto je dobré si vyžiadať skúšobný prístup a vyskúšať si ich „naživo“.

Druhy databáz

Mnohí používatelia majú problém rozlišovať rôzne druhy (názvy) databáz, ktoré vychádzajú z knihovníckej terminológie. Jedná sa predovšetkým o termín bibliografická databáza, ktorej základ tvorí bibliografická informácia vymedzená obsahovo, typom popisovaných zdrojov alebo ich lokáciou a slúži predovšetkým k vyhľadávaniu bibliografických informácií. Online databáza umožňuje používateľovi priamy interaktívny prístup k dátam v reálnom čase prostredníctvom internetu. Faktografická databáza je databáza, ktorej základ tvoria faktografické informácie. Plnotextová databáza (fulltextová databáza) je databáza, ktorej základ tvoria plné texty dokumentov. Zvyčajne sa takto označuje databáza, ktorá umožňuje plnotextové vyhľadávanie podľa textových reťazcov. Regionálna databáza obsahuje regionálne informácie. Monotematická databáza obsahuje záznamy na jednu konkrétnu tému, multiodborová databáza obsahuje záznamy z rôznych vedných odborov. Referenčná databáza obsahuje možnosť vyhľadávania alebo prehľadávania v samotných referenciách záznamov a citačná databáza obsahuje citácie konkrétnych autorov alebo inštitúcií [1]. Je množstvo ďalších prívlastkov, ktoré charakterizujú určitý druh databázy, a je veľmi dôležité, aby samotný knihovník ovládal tieto termíny a dokázal sa v nich orientovať.

Správne zadanie rešeršnej požiadavky

Ak sa používateľ oboznámil s tým, čo je rešerš a čo je databáza, môže si zadať samotnú požiadavku na rešerš. Aj tu mnohokrát knižnice robia chybu. Žiadosť na rešerš preberie knihovník, ktorý nevypracováva rešerše, neskontroluje, či sa tam nachádzajú údaje, ktoré sú potrebné pre vypracovanie rešerše a pod. No stretávame sa aj s tým, že knižnice nemajú na žiadankách tie údaje, ktoré sú nevyhnutné pre vypracovanie rešerše a chýbajú im pre správny výber databázy. Podľa môjho názoru by žiadanka na vypracovanie rešerše mala obsahovať nasledovné údaje:

  • Meno a priezvisko žiadateľa, aby sme vedeli, komu rešerš vyhotovujeme.
  • Škola alebo pracovisko z toho dôvodu, aby sme vedeli rozlíšiť, či sa jedná o vedeckého pracovníka, študenta alebo bežného používateľa. Samozrejme nám to dáva aj prehľad, z akých univerzít a pracovísk si zadávajú rešeršné požiadavky v Slovenskej národnej knižnici v Martine.
  • Názov rešerše, je zvyčajne totožný s názvom práce, ktorú používateľ ide písať [2].
  • Kľúčové slová bližšie špecifikujú alebo určujú tému rešerše. Je potrebné zadať čo najpresnejšie kľúčové slová, pretože téma býva často všeobecná.
  • Účel rešerše hovorí o tom, na aký druh práce je potrebná rešerš. Je predsa rozdiel, urobiť rešerš na seminárnu prácu, pre osobné účely alebo diplomovú prácu, rigoróznu či doktorandskú prácu.
  • Časové vymedzenie témy určuje, v akom období sa majú prehľadávať konkrétne databázy.
  • Druhy dokumentov určujú, či hľadať len v článkových alebo knižných databázach, resp. v iných.
  • Jazykové vymedzenie tiež určí, v akých databázach vyhľadávať - či len v slovenských, českých, anglických a pod.

Tieto údaje sú veľmi dôležité, pretože na základe analýzy všetkých údajov sa vie presne určiť druh databázy (katalógu), ktorý sa má prehľadávať.

Licenčné podmienky databáz

Používateľ často ani nevie, o akú formu výsledku rešerše môže požiadať. Zvyčajne sa rešerš dáva v tlačenej podobe. No ak to licenčné podmienky databázy dovolia, môžu sa výsledky ukladať na médium (CD-ROM, DVD-ROM, USB kľúč a pod.) alebo posielať prostredníctvom e-mailu.

Pri poskytovaní rešeršných služieb by knihovník nemal zabúdať na licenčné podmienky jednotlivých licencovaných databáz, ktoré má vo svojej knižnici prístupné. Základom je, aby ich ovládal a pri poskytovaní prístupu pre svojich používateľov ich zverejnil a poučil ich s nimi. Z tých najvšeobecnejších len spomeniem, že nie je dovolené akýmkoľvek spôsobom kopírovať akékoľvek časti databáz, sťahovať neprimerané množstvo záznamov a modifikovať software databázy ani nijak inak do nej zasahovať. Používateľ má právo vstupovať, sťahovať, tlačiť a kopírovať záznamy pre svoje osobné účely v primeranom množstve.

Pre knihovníkov je veľmi dôležité, aby si uvedomili, že licencované databázy podliehajú licenčným podmienkam a jednou z nich je aj tá, že databázy nesmie byť ďalej produktom predaja. Čo znamená, že knižnice nemajú dovolené vyberať poplatok za každý záznam - to je ako keby ich predávali ďalej. V poplatku za rešerš majú dovolené si účtovať náklady na vyhotovenie rešerše, cenu práce, cenu tlače, diskety, CD alebo DVD-ROMu.

Komunikácia s používateľom

Veľký dôraz sa kladie na správnu komunikáciu s používateľom, prostredníctvom ktorej zistíme, čo vlastne používateľ chce a potrebuje. Kým používateľ musí poznať obsah témy, rešeršér musí ovládať obsahové zameranie databáz a stratégie rešeršovania v nich a spoločnými silami dospejú k tomu správnemu výsledku rešerše. Samozrejme by mal byť orientovaný aj v základných tlačených bibliografiách, ktoré sú rovnako bohatým zdrojom informácií [3].

V Slovenskej národnej knižnici kladieme dôraz práve na správnu komunikáciu s používateľom. Najskôr si používateľ musí vyplniť žiadanku na rešerš, v ktorej vypíše všetky požadované údaje. Následne ho oboznámime s tým, čo bude výsledkom rešerše a akú formu môže získať. Potom rozanalyzujeme tému, kľúčové slová a ostatné požiadavky, určíme správnu databázu (databázy) a vypracujeme rešerš. V mnohých prípadoch pri rešeršiach len konzultujeme a rešerš si vypracovávajú používatelia aj samostatne pod odborným dohľadom rešeršéra.

Správna komunikácia medzi rešeršérom a používateľom je dôležitá, pretože zabezpečí pre rešeršéra dôležité informácie na to, aby mohol správne určiť databázu a zadať správne rešeršnú požiadavku.

Vyhľadávanie

Samotné vyhľadávacie stratégie v jednotlivých databázach sú často veľmi podobné, no niekedy majú aj určité špecifiká. Dôležité je si uvedomiť rozdiel medzi prehľadávaním jednotlivých indexov a vyhľadávaním pomocou kľúčových slov.

Jednoduché Browse, čiže prezeranie cez indexy, pomocou ktorého používateľ len prezerá polia indexované v jednotlivých záznamoch, je základným vyhľadávaním pre tie najjednoduchšie požiadavky. Môže sa jednať o autorský alebo názvový index, predmetový index, index vydavateľa a pod. V tomto prípade používateľ nevyhľadáva, ale len prezerá tieto termíny. Zadá si požadovaný termín a systém ho nastaví v abecednom registri na miesto, kam abecedne patrí.

Obr. č. 1: Prezeranie cez indexy v OPAC Virtua

Obr. č. 1: Prezeranie cez indexy v OPAC Virtua

Obr. č. 2: Browse v EBSCOhost

Obr. č. 2: Browse v EBSCOhost

Obr. č. 3: Browse v Sage Journals Online

Obr. č. 3: Browse v Sage Journals Online

V databázach môžeme nájsť aj tzv. Quick Search, ktoré nadväzuje na úspešné vyhľadávanie pre bežných používateľov systémom jedného riadku a zadaného slova (slov). Je to veľmi jednoduché a medzi používateľmi populárne vyhľadávanie, pretože nevyžaduje takmer žiadnu zložitejšiu zručnosť. Quick Search môžeme nájsť aj v prehľadávacích nástrojoch na internete akým je Google, Yahoo a pod.

Obr. č. 4: Quick Search v EBSCOhost

Obr. č. 4: Quick Search v EBSCOhost

Obr. č. 5: Quick Search v SpringerLink

Obr. č. 5: Quick Search v SpringerLink

Vyhľadávanie pomocou kľúčových slov v zahraničných databázach nájdeme pod pojmom Advanced Search. Táto forma vyhľadávania umožňuje vyhľadávať termíny kdekoľvek z kategórie, ktorú si zvolíme. Môže sa jednať o kategóriu autor, názov, predmet, kľúčové slová, všade, ISBN a pod. V takomto vyhľadávaní sa môže používať aj hviezdička *, ktorá nahrádza 1 a viac znakov v danom slove, zároveň sa môžu jednotlivé kategórie kombinovať pomocou boolovských operátorov AND=A, OR=ALEBO, NOT=NIE, NEAR=BLÍZKOSŤ.

Možností v tomto vyhľadávaní je mnoho. Môžeme kombinovať aj predmetové kategórie alebo kľúčové slová, čím zabezpečíme presnejšiu rešeršnú požiadavku. Rovnako môžeme vyhľadávať aj v poli všade, ktoré nám zabezpečí, že systém bude vyhľadávať vo všetkých indexovaných poliach záznamu.

Obr. č. 6: Vyhľadávanie prostredníctvom kľúčových slov v OPAC Virtua

Obr. č. 6: Vyhľadávanie prostredníctvom kľúčových slov v OPAC Virtua

Obr. č. 7: Advanced Search v EBSCOhost

Obr. č. 7: Advanced Search v EBSCOhost

Obr. č. 7: Advanced Search v EBSCOhost

Obr. č. 7: Advanced Search v EBSCOhost

Obr. č. 8: Advanced Search vo Wiley InterScience

Obr. č. 8: Advanced Search vo Wiley InterScience

Expertné vyhľadávanie, v anglických databázach Expert Search, slúži pre potreby rešeršérov, ktorí potrebujú zadávať zložité vyhľadávacie stratégie. Do systému vkladáme priamo skratky polí, v ktorých chceme vyhľadávať, využívame krátenie hviezdičkou * a rôzne kombinácie slov, ktoré sa spájajú boolovskými operátormi AND, OR, NOT, NEAR a ďalšie. Treba spomenúť aj používanie zátvoriek, do ktorých vkladáme synonymá, a používanie úvodzoviek, ktorými zabezpečíme, že vyhľadávame konkrétnu frázu. Zvyčajne expertné vyhľadávanie pozostáva z jedného poľa. Takéto vyhľadávanie nie je určené pre bežného používateľa, ale pre zbehlého rešeršéra. Takže knihovníci, ktorí vyhotovujú rešerše, by mali ovládať túto stratégiu vyhľadávania, pretože ponúka množstvo kombinácií a možností, čím sa môže dopracovať k presnejšiemu výsledku.

Obr. č. 8: Advanced Search vo Wiley InterScience

Obr. č. 8: Advanced Search vo Wiley InterScience

Obr. č. 9: Expertné vyhľadávanie v OPAC Virtua

Obr. č. 9: Expertné vyhľadávanie v OPAC Virtua

Obr. č. 10: Expertné vyhľadávanie v Engineering Village

Obr. č. 10: Expertné vyhľadávanie v Engineering Village

Knižnice majú prístup do portálu Slovenská knižnica, kde sa v expertnom vyhľadávaní zadáva rešeršná požiadavka v rôznych tvaroch. Napríklad pri požiadavke „Ošetrovateľstvo pri cukrovke“ sa zadá rešeršná požiadavka nasledovne: (s:diabet* + s:cukrovk*) & (s:ošetrova* + s:sestr* + s:opater* + s:starostl*), pričom A = AND = &, ALEBO = OR = +. Je potrebné si premyslieť všetky kľúčové slová, synonymá a logické spájanie termínov a potom sa môže zadať rešeršná požiadavka.

Ďalšie príklady zadania rešeršnej požiadavky v expertnom vyhľadávaní OPAC Virtua:

  • Knihy od autora Hviezdoslav - a:Hviezdoslav
  • Básne od Hviezdoslava - a:Hviezdoslav & (s:poézia + s:básne)
  • Knihy o manažmente ošetrovateľstva - (aw:ošetrova* + aw:opater* + aw:starostl* + aw:sestr*) & aw:manažme*
  • Knihy o histórii Matice slovenskej - (aw:dejin* + aw:histór*) & aw:“matic* slovensk*“

Všetky skratky vyhľadávacích polí sa nachádzajú v nápovede každého systému, preto je veľmi dôležité, aby si ich knihovník vopred preštudoval a ovládal ich. Napríklad v expertnom vyhľadávaní pole autor je označené v OPAC Virtua ako A: a v EBSCOhost a Engineering Village AU.

Na čo si treba dávať pozor v OPAC Virtua

  1. Pri zadávaní požiadavky v článkoch SNK je potrebné v expertnom vyhľadávaní dopísať za rešeršnú požiadavku reťazec ci:snkbucl, ktorý určí systému, že má prehľadávať iba články.
  2. Pokiaľ sa v systéme OPAC Virtua vyhľadáva v knihách a záznamy sa ukladajú do košíka pre potreby rešerše, nesmie sa prepnúť do článkov a pokračovať vo vyhľadávaní, pretože sa záznamy z košíka stratia. Rovnako to platí aj v opačnom poradí.
  3. Pokiaľ sa našlo viac záznamov a tie sú zobrazené na viacerých stránkach, pri ukladaní záznamov je potrebné si záznamy na jednej strane vybrať, uložiť do košíka a až potom prejsť na nasledujúcu množinu záznamov. V opačnom prípade nedôjde k uloženiu záznamov do košíka a označenie sa stratí.

Elektronické informačné zdroje - základ pre vypracovanie rešerší

Každý knihovník, ktorý vypracováva rešerše, by mal mať podrobný prehľad licencovaných databáz a katalógov, ktoré má prístupné v knižnici, no zároveň aj voľne prístupných na internete, aby podľa rešeršnej požiadavky dokázal určiť správny elektronický informačný zdroj pre používateľa.

V Slovenskej národnej knižnici považujeme za základnú databázu pre slovenské knihy portál slovenských knižníc Slovenskú knižnicu, ktorá je voľne prístupný na adrese http://www.kis3g.sk/. Jedná sa o portál slovenských knižníc, kde sa nachádzajú ako knihy od 16. storočia, tak aj články od roku 1978. Pre jednotlivé väčšie knižnice by mal byť základom aj vlastný OPAC katalóg. Pokiaľ si používateľ žiada publikácie českých kníh a článkov, ako základ považujeme OPAC katalóg Národní knihovny ČR na adrese http://ww.nkp.cz/ alebo Jednotnou informační bránu na adrese http://www.jib.cz/. Jedná sa o portál, ktorý umožňuje užívateľom z jedného miesta jedným vyhľadávacím rozhraním využívať rôzne české a zahraničné zdroje. Pokiaľ má používateľ špecifickú požiadavku, využívame odborné katalógy. Z licencovaných zdrojov sa v Slovenskej národnej knižnici využíva najmä BiblioMedica, databáza českých a slovenských článkov a kníh z oblasti zdravotníctva; medzi ďalšími využívanými sú Monitor tlače a Monitor tisku. Jedná sa o plnotextové databázy slovenských a českých denníkov a časopisov. Pokiaľ používateľ požaduje aj inorečové knihy alebo články, využívame najmä OPAC katalógy národných knižníc - Deutsche Nationalbibliothek, British Library, Library of Congress, Országos Széchényi Könyvtár, Biblioteka Narodowa, Rosijskaja Nacional’naja Biblioteka a iné.

Slovenská národná knižnica v Martine má prístup aj k mnohým licencovaným elektronickým zdrojom - predovšetkým k 13 EBSCO databázam a k mnohým iným databázam od renomovaných vydavateľov a producentov, ako Wiley, Elsevier, SAGE, Emerald, Gale, Thomson Reuters a iné. Obsahové zameranie týchto zdrojov a rešeršovanie v nich by malo byť samozrejmosťou pre každého knihovníka, ktorý vypracováva rešerše pre svojich používateľov.

Slovenská národná knižnica prináša pre všetky slovenské akademické, vedecké, verejné a špeciálne knižnice národnú licenciu 13 databáz od spoločnosti EBSCO prostredníctvom spoločného rozhrania EBSCOhost. Preto okrem základných slovenských a českých databáz by malo byť v slovenských knižniciach samozrejmosťou aj vyhľadávanie v tomto prostredí.

Slovo na záver

Rešeršovanie v jednotlivých databázach alebo katalógoch nemusí byť vôbec zložité a ako knihovníci, tak aj používatelia môžu odísť spokojní s výsledkom rešerše. Záleží však len na nás, či sa naučíme obsahové zameranie už existujúcich databáz a katalógov a neustále sa budeme priebežne vzdelávať a zbierať nové informácie o nových elektronických informačných zdrojoch, portáloch a OPAC katalógoch a navzájom sa budeme vzdelávať a pomáhať si. Rovnakou samozrejmosťou by malo byť ovládanie rešeršnej stratégie v jednotlivých databázach a katalógoch.

Ostáva len veriť, že knihovníci budú robiť vlastné vzdelávacie akcie na tému rešeršovanie a budú si tak navzájom pomáhať pri orientácii v jednotlivých elektronických informačných zdrojoch a v rešeršných stratégiách. Veľmi pozitívne je aj vzájomné vymieňanie si vlastných skúseností v práci s používateľom pri vyhotovovaní rešerše.

Poznámky:
  1. Viac informácií o druhoch databáz nájdete v českej terminologickej databáze knihovníctva a informačnej vedy KTD, ktorá je voľne prístupná na stránkach Národní knihovny ČR.
  2. V Slovenskej národnej knižnici sme často svedkami absurdnej situácie, kedy používatelia nerozumejú, čo majú zadať ako názov rešerše, takže opäť vysvetľujeme, čo musia napísať ako názov rešerše.
  3. Najpoužívanejšou tlačenou bibliografiou je Slovenská národná bibliografia knihy, ktorá siaha až do roku 1901, okrem toho bohatým zdrojom informácií sú aj retrospektívne bibliografie. Články sú súbežne spracované od roku 1945 a retrospektívne bibliografie článkov od roku 1901 podľa niektorých vedných odborov. Do roku 1900 je cenným informačným zdrojom pre knihy a články Bibliografia písomníctva slovenského na spôsob slovníka od najstarších čias do konca roku 1900 s pripojenou bibliografiou archeologickou, historickou, miestopisnou a prírodovedeckou od Ľudovíta Riznera, Bibliografia k dejinám Slovenska (literatúra vydaná do roku 1965), Bibliografia k miestnym a všeobecným dejinám Slovenska od Jozefa Kuzmíka, Bibliografia príspevkov k slovenským dejinám uverejnených v rokoch 1918-1939, Bibliografia Oravy, Bibliografia Liptova, Bibliografia východného Slovenska, Historiografie v Československu, Historiografia na Slovensku a mnoho iných.
Hodnocení: 
Zatím žádné hodnocení
HALIENOVÁ, Zuzana. Rešeršujeme pohodlne a bez problémov. Ikaros [online]. 2009, ročník 13, číslo 4 [cit. 2019-01-23]. urn:nbn:cz:ik-13084. ISSN 1212-5075. Dostupné z: http://ikaros.cz/node/13084

automaticky generované reklamy