Sorry, you need to enable JavaScript to visit this website.

Povedomie o fundraisingu v kontexte českého knihovníctva

Čas nutný k přečtení
21 minut
Již přečteno

Povedomie o fundraisingu v kontexte českého knihovníctva

0 comments
Podnázev: 
Seminárna práca z Katedry knižničnej a informačnej vedy Fif UK v Bratislave
Anglicky
English abstract: 
Hlavnou témou práce je fundraising a financovanie českých knižníc. Cieľom je zhrnúť dostupné poznatky o téme z pohľadu českých autorov a tiež objasniť, či túto metódu akumulovania prostriedkov české knižnice využívajú. Čiastkovým cieľom je zistiť aktuálny stav financovania českých knižníc. Prvá kapitola má teoretický charakter. Jej prvá časť sa snaží komplexným spôsobom priblížiť fundraising, jeho metódy, zásady, definície a prístupy k téme. Druhá podkapitola sa užšie zameriava na oblasť českého knihovníctva a približuje aktuálny stav jeho financovania. Objasňuje dôvody potreby nových zdrojov financovania knižníc a tiež problémy pri zavádzaní priekopníckych metód do procesov získavania prostriedkov. Druhá kapitola má praktický charakter a približuje financovanie českých knižníc na konkrétnych príkladoch. Hlavnou metódou bolo interview v podobe emailovej, telefonickej a osobnej komunikácie. Bolo tiež využité zisťovanie zo správ o činnosti knižníc.
Autoři: 

ÚVOD

Téma fundraisingu knižníc je v strednej a východnej Európe rozvinutá len minimálne. Financovanie knižničných inštitúcií je tu dlhodobo spojené takmer výlučne so štátom a verejnými zdrojmi. Na druhej strane sú metódy fundraisingu úspešne uplatňované v mnohých neziskových organizáciách, ktorými sa knižnice môžu inšpirovať v procesoch napĺňania svojho poslania.

V zahraničnom knihovníctve a predovšetkým v amerických knižniciach je spolupráca so súkromným sektorom plne rozvinutá. Je zrejmé, že v tomto smere existuje pre české knižnice priestor na zlepšenie. Analýzy ukazujú, že českej ekonomike sa darí a prítomných je tiež množstvo vhodných individuálnych darcov.

Uplatňovanie nových prístupov však naráža v českom knihovníctve na niekoľko problémov, či už v nejasne formulovanej legislatíve, minimálnom množstve profesionálnych fundraiserov alebo v zaužívaných postupoch financovania, ktoré nie je jednoduché meniť. Táto práca sa snaží tému fundraisingu komplexne explikovať a objasniť aktuálny stav financovania českých knižníc.

Problematika fundraisingu je rozpracovaná veľmi kvalitne tak českými, ako aj zahraničnými autormi. V kontexte českého knihovníctva je však téma takmer úplne neznáma a publikácií o téme je len minimálne množstvo. Pre napísanie práce boli podnetné tlačené monografie českých autorov, hlavne Ledvinovej (2013), Boukala (2013) a Šedivého a Medlíkovej (2012). Tie okrem všeobecných informácií o téme obsahovali aj ďalšie prínosné informácie, pomáhajúce zasadiť tému do kontextu Českej republiky.

Táto seminárna práca je rozdelená do dvoch častí. Prvá, teoretická časť je zameraná na analýzu dostupných prameňov pojednávajúcich o fundraisingu. Tému v druhej podkapitole zasadzuje do prostredia českého knihovníctva. Druhá časť práce je praktická a približuje financovanie českých knižníc na konkrétnych príkladoch. Snaží sa objasniť aktuálny pohľad knižníc na tému fundraisingu a získavania prostriedkov aj z iných ako verejných zdrojov.

1  TEORETICKÁ ČASŤ

Cieľom tejto kapitoly je zhrnúť dostupné poznatky o téme fundraisingu sumarizáciou odborných prístupov rôznych českých autorov.

1.1  Charakteristika a princípy fundraisingu

Pod fundraisingom rozumieme systematické získavanie finančných a nefinančných zdrojov, ktoré organizácia potrebuje na realizáciu svojho poslania prostredníctvom jednotlivých projektov. Súčasťou je priebežné plánovanie pre účely finančno-ekonomickej stratégie s cieľom zaistiť zdroje v potrebnej výške a štruktúre (Boukal 2013).

Ledvinová (2013) zas hovorí, že pri fundraisingu je dôležité zaisťovanie stabilných a dlhodobých zdrojov. V preklade ide o „rozvoj zdrojov“ s tým, že zdrojmi v tomto prípade nie sú iba finančné prostriedky a hmotná výpomoc, ale hlavne ľudia, darcovia, ich nadšenie a motivácia pomáhať a podporovať poslanie a činnosti inštitúcie. Hoci je táto oblasť v Českej republike rozvinutá len minimálne a mnohí pracovníci verejných inštitúcií sa domnievajú, že ju nie je potrebné profesionálne rozvíjať, vo svete tvorí dôležitú súčasť manažmentu väčšiny kultúrnych inštitúcií. Fundraiseri – odborníci na rozvoj zdrojov – sú súčasťou väčšiny profesionálnych tímov a ich práca je vysoko cenená.

Fundraising je proces, ktorý sa spoločne s PR, marketingom a lobbingom podieľa na kvalite interných a externých vzťahov. Priamo ovplyvňuje značku, dobré meno a imidž organizácie. Jednou z hlavných metód fundraisingu je nadväzovanie kontaktov a budovanie vzťahov, teda primárne nejde o peniaze, ale o ľudí. Vo výsledku ten kto peniaze poskytuje, sú práve ľudia. Peniaze sú len nástrojom, prostriedkom. Treba si uvedomiť, že fundraising nie je prosenie o almužnu, ale ponúkanie možnosti podieľať sa na realizácii zmyslu organizácie – na naplňovaní jej poslania. Prispievatelia sa tak môžu stať súčasťou spoločného úsilia za dobrú vec (Šedivý a Medlíková 2012).

Úlohou fundraisingu je zviditeľnenie organizácie a vytvorenie pozitívneho vzťahu s okolím. Aj preto sa fundraisingu hovorí friend-raising (Stasselová 2003). Okolie by malo prijať poslanie organizácie za svoje, oceniť ho a uveriť mu. To si zo strany organizácie vyžaduje neustálu aktivitu, budovanie vzťahov v rôznych rovinách. Tou základnou je prezentovanie poslania organizácie, ktoré musí byť jednoznačne formulované a prezentované.

Proces fundraisingu je celým komplexom odporúčaných postupov, psychologických prístupov a zásad, ale jeho podstatnou zložkou je umenie osloviť a komunikovať s cieľovými skupinami aj s potenciálnymi darcami a sponzormi (Stasselová 2003).

Medzi najdôležitejšie zásady fundraisingu patria (Boukal 2013, Šedivý a Medlíková 2012):

Zásada komplexnosti: Ide predovšetkým o budovanie vzťahu medzi dávajúcim a obdarovaným. Knižničná inštitúcia musí byť presvedčená o správnosti svojho konania. Toto presvedčenie je veľmi dôležité, pretože pomáha v procese komunikácie presvedčiť donátora, aby danú inštitúciu podporil.

Zásada začlenenia: Jednou zo zásad je vedieť, do akého kontextu má byť fundraising začlenený. Môžeme ho rozdeliť na:

  • Fundraising pre prežitie: Ide v podstate o krízový finančný manažment. V otázke úspešnosti získania prostriedkov je dôležitý dôvod ich absencie (prírodná katastrofa, chyby vedenia, nezískanie predpokladaných dotácií).
  • Fundraising na rozšírenie a rozvoj knižnice: Knižnice môžu potrebovať nové dokumentové fondy, skvalitniť svoje služby či zahájiť novú činnosť. Dôležité pri žiadaní o prostriedky je nehovoriť len o nich samotných, ale predovšetkým zdôrazniť, že ich získaním možno realizovať poslanie knižnice. To teda musí byť dostatočne zrozumiteľné, odborné, pravdivé a terminologicky zladené s internými stanovami.
  • Fundraising na obmedzenie závislosti knižnice na podporovateľoch: Najmä v procesoch rozširovania aktivít knižníc rastie potreba ich zdrojového zabezpečenia. V takom prípade môže príliš úzky okruh zdrojov prostriedkov predstavovať riziká. Ideálne je preto rozšíriť počet darcov, sponzorov a iných podporovateľov.
  • Fundraising na budovanie podpory: dôležité je zabezpečiť celkovú stabilitu organizácie vytvorením stáleho okruhu priaznivcov. To je významné predovšetkým v prípade individuálnych darcov, ktorí majú tendenciu zotrvať v dlhodobom podporovaní konkrétnej inštitúcie, pre ktorú sa rozhodli.
  • Fundraising na vytvorenie udržateľnosti: dlhodobú udržateľnosť knižnično-informačnej inštitúcie zaisťuje stabilný a diverzifikovaný okruh priaznivcov.

Zásada aktivity: Fundraising si vyžaduje neustálu aktivitu v podobe priebežného hľadania a skúšania nových metód a postupov s cieľom motivovať okolie k podpore.

Zásada strategickosti: Fundraising je súčasťou strategického riadenia organizácie, pri ktorej založení sa okrem poslania a vecnej aktivity formuje aj filozofia zdrojového krytia.

Fundraiser a činnosti súvisiace s dlhodobým zaisťovaním zdrojov sú do značnej miery podceňované a organizácie do nich neinvestujú dostatočné množstvo ľudských a finančných zdrojov. A pritom je už niekoľko rokov viac než zrejmé, že nezávislé a efektívne kultúrne inštitúcie musia pre svoju dlhodobú činnosť profesionálne rozvíjať všetky typy zdrojov a znižovať tak svoju finančnú závislosť a nestabilitu.

Finančná nezávislosť a samostatnosť je cieľ, ktorý by si kultúrna inštitúcia, ktorá chce pôsobiť kvalitne a dlhodobo, mala vytýčiť. Diverzifikácia zdrojov je jednoznačne najúčinnejšia a najefektívnejšia cesta, ako tento cieľ dosiahnuť. Okrem finančných prostriedkov tiež umožňuje zaistiť:

  • znižovanie závislosti od jedného alebo niekoľkých darcov a väčšiu slobodu pri rozhodovaní o budúcnosti inštitúcie,
  • možnosť plánovania príjmov do budúcnosti s väčšou istotou, ako keď je inštitúcia závislá od niekoľko málo verejných zdrojov (alebo iba od jedného),
  • získavanie kvalitnej spätnej väzby od návštevníkov, ktorí sú zároveň aj darcami, a ktorí sa zaujímajú o skvalitňovanie služieb danej kultúrnej inštitúcie,
  • rast „okruhu priateľov“ organizácie v podobe darcov, podporovateľov, partnerov a mecenášov, ktorých spojuje jeden záujem, a síce aby inštitúcia prosperovala,
  • väčšia istota počas rôznych krízových období (Ledvinová 2013).

V Českej republike existujú dve inštitúcie združujúce profesionálnych fundraiserov. Združenie Za snadné dárcovství združuje tých, ktorí sa zaujímajú o individuálny fundraising. Klub profesionálních fundraiserů sa prevažne zameriava na odovzdávanie skúseností medzi fundraisermi, ktorým poskytuje priestor na osobný rast. Práve nedostatok profesionálnych fundraiserov sa dá považovať za veľkú prekážku rozvoja fundraisingu v Českej republike. Máloktorá knižničná inštitúcia si môže takéto pracovné miesto dovoliť vytvoriť (Mihálik et al. 2012).

Je dôležité uviesť, že hoci v pôvodnom americkom poňatí sa fundraising nespája so žiadaním podpory z verejného rozpočtu, v európskom chápaní ide aj o získavanie pomoci z verejných zdrojov. Ide predovšetkým o kombináciu verejných a súkromných zdrojov (Boukal 2013).

Verejnými zdrojmi myslíme štát, štátnu správu, samosprávu, štátne fondy a nadácie s majoritným podielom peňazí z verejných zdrojov. Súkromnými zdrojmi myslíme nadácie a fondy, firmy a firemné nadácie, individuálnych darcov, prípadne významných individuálnych darcov – mecenášov, ako samostatnú kategóriu v rámci individuálneho darcovstva (Ledvinová 2013).

Ako sme naznačili, zdroje, ktoré sú prostredníctvom fundraisingu získavané, môžu mať mnoho podôb. Práve diverzifikácia zdrojov pomáha znížiť riziko finančného kolapsu spôsobeného odchodom kľúčového podporujúceho subjektu. Pomoc a konkrétne metódy fundraisingu môžu mať podobu: (Boukal 2013, Ledvinová 2013, Šedivý a Medlíková 2012):

  • Hmotné zdroje – získavané zdroje môžu mať namiesto peňažnej hodnoty vecnú. Táto forma pomoci býva často výhodnejšia ako pomoc finančná. Možno takto získať konkrétne veci, ako napríklad stavebný materiál, nábytok či výpočtovú techniku. Špecifickým typom hmotnej pomoci je tzv. barter, t. j. zámena určitého produktu alebo služby za iné výtvory.
  • Právatáto forma podpory môže pomôcť zjednodušiť marketingovú stratégiu. Ide napríklad o poskytnutie priestoru (webstránka, noviny, časopis, reklamná plocha) na umiestnenie loga alebo iných informácií potrebných k realizácii projektov organizácie.
  • Informácieinformácie najčastejšie sprostredkúvajú rôzne servisné organizácie. Môžeme sem zaradiť napríklad tvorbu metodických príručiek.
  • Prácapredovšetkým podniky, pre ktoré je dôležitá stratégia corporate social responsibility môžu svojich pracovníkov poskytovať na profesionálne dobrovoľníctvo. Zamestnanci podnikov zapojených do rôznych projektov investujú svoje úsilie, energiu a nápady do verejne prospešných programov.
  • Službymôže ísť o poradenské služby (komunikačná stratégia, finančný plán, dane), pomoc pri písaní projektov a žiadostí o podporu či vzdelávacie programy zamerané na určitú profesionálnu oblasť.
  • Mediálna kampaň – masové oslovenie potencionálnych darcov pomocou tradičných médií.
  • DMS – darcovská SMS, metóda vzniknutá v Českej republike. Darca, ktorý chce prispieť, pošle SMS v určitom znení na číslo daného projektu určitou finančnou čiastkou.
  • Zbierka – darca poskytuje menší dar do značnej miery v anonymnej forme (do zapečatenej pokladničky) na osobné vyzvanie (na akcii, na ulici a pod.) alebo úplne bez kontaktu (do vhodne umiestnenej kasičky).
  • Online fundraising – napríkald crowdfunding, virtuálne kasičky, darcovstvo cez webové stránky organizácie, propagácia projektov cez iné stránky alebo fundraising cez sociálne siete.
  • Benefičné akcie.
  • Aukcie.
  • Telefonická kampaň – osobná komunikácia s darcom.
  • Budovanie klubov.
  • Merchandising – predaj propagačných predmetov.
  • Významní darcovia (Major Donors) – jednotlivci, ktorí môžu poskytnúť významnejší finančný dar.
  • Dobročinný odkaz v závete.
  • Malý finančný príspevok – obvykle medzi 1 000 a 15 000 Kč určený na konkrétnu činnosť.
  • Väčší dar alebo grant – obvykle prevyšuje čiastku 30 000 – 50 000 korún. Zvykom je podávať písomnú žiadosť. Tento typ daru môže významne pomôcť pri riešení problémov a potrieb cieľových skupín verejnosti.
  • Zdieľaný marketing – forma spolupráce medzi podporovanou organizáciou a darcom, kedy organizácia ponúka výrobky alebo služby darcu a tým rozširuje počet vlastných členov a priaznivcov.
  • Dlhodobé partnerstvo.
  • Práca v správnej rade alebo inom významnom orgáne.
  • Direct mail – poštová kampaň a ďalšie.

1.2  Financovanie českých knižníc

Verejná knižnica a jej služby sú dlhodobou investíciou v prospech spoločnosti a preto by mali byť náležite financované. Základnou podmienkou pre úspešné plnenie funkcie knižnice je dlhodobé primerané financovanie. Len tak možno zaistiť knihovnícke služby a efektívne využívanie dostupných informačných zdrojov. Napríklad nová knižnica potrebuje prostriedky na svoju údržbu, na doplňovanie svojich dokumentových fondov, potrebné je tiež spravovať a aktualizovať výpočtové systémy.

Potreba finančných prostriedkov je teda žiadaná priebežne a pravidelne, nielen pri zriaďovaní knižnice. Žiadna verejná knižnica, akokoľvek dobre finančne zaistená, nemôže sama uspokojiť všetky potreby svojich používateľov. Rozširovať okruh ďalších zdrojov a sprostredkúvať prístup k nim možno napríklad spoluprácou, partnerstvom či účasťou v rôznych organizáciách a združeniach (Koontz a Gubbin 2012).

Financovanie kultúrnych inštitúcií v Českej republike a v celej Európe je dlhodobo spojené predovšetkým s podporou z verejných zdrojov. Štátne inštitúcie a samosprávne celky majú vo svojich rozpočtoch položky na kultúru stabilne zavedené. Do roku 2008 síce výdavky na kultúru tvorili jasnú prioritu rozvoja. V nasledujúcich rokoch však začal citeľný pokles tak relatívny (v porovnaní s ostatnými prioritami), ako aj absolútny.

V súvislosti s ekonomickou krízou a zvyšujúcimi sa nárokmi na časti štátneho rozpočtu (hlavne v sociálnej a zdravotníckej oblasti) začalo dochádzať k určitému odklonu od kultúry ako priority programov vládnych strán čo vyústilo do zníženia rozpočtov. Mnohé inštitúcie zaoberajúce sa rozvojom kultúry sa dostali do finančnej tiesne či dokonca krízy. A to hlavne tie, ktoré dlhodobo nerozvíjali iné než inštitucionálne zdroje (Ledvinová 2013).

V tradičnom ponímaní sú primárnymi zdrojmi knižníc príspevky verejného zriaďovateľa a granty. Sekundárnymi zdrojmi zas v tomto chápaní rozumieme:

  • dotácie od nadácií alebo od súkromných osôb,
  • príjem z komerčnej činnosti, napr. vydavateľstva, predaja kníh, výtvarných diel a remeselných prác,
  • príjem z užívateľských poplatkov,
  • príjem z poplatkov za individuálne služby zákazníkom, napr. za reprografické služby,
  • sponzoring externými organizáciami,
  • výnosy z lotérií pri zvláštnych príležitostiach (Koontz a Gubbin 2012).

Český zákon o knižniciach a podmienkach činnosti verejných knihovníckych a informačných služieb (2001) hovorí, že prevádzkovateľovi knižnice môžu byť z peňažných prostriedkov štátneho rozpočtu, štátnych finančných aktív alebo z Národného fondu poskytnuté podľa zvláštneho zákona účelovo určené dotácie predovšetkým na:

  • projekty vedy a výskumu,
  • zavádzanie nových technológií v oblasti zaistenia verejných knihovníckych a informačných služieb,
  • podporu prepojenia knižníc v sieti,
  • spracovanie informačných prameňov do elektronickej podoby a ich sprístupnenie,
  • doplňovanie knižničného fondu,
  • ochranu knižničného fondu pred nepriaznivými vplyvmi prostredia,
  • sprístupnenie knižničných fondov pre občanov so zdravotným postihnutím,
  • projekty v oblasti kultúrnej, výchovnej a vzdelávacej činnosti,
  • zabezpečenie výkonu regionálnych funkcií,
  • zabezpečenie ďalšieho odborného vzdelávania pracovníkov knižníc,
  • výstavbu alebo rekonštrukciu objektov knižnice,
  • vybavenie objektu knižnice zabezpečovacími a protipožiarnymi systémami.

Verejné kultúrne inštitúcie v Českej republike a v celej Strednej a Východnej Európe prechádzajú významným transformačným obdobím. Dochádza k postupnému ale citeľnému úbytku inštitucionálnej podpory, a to tak zo súkromných zdrojov, ako aj z verejného rozpočtu (Ledvinová 2013).

Smernica IFLA (2012) hovorí, že knihovníci by mali byť svojskí pri hľadaní externých zdrojov financovania knižnice. Mali by však mať na zreteli status verejnej knižnice, ktorá musí byť verejne prístupná všetkým. Komerčné organizácie by mohli ponúknuť finančnú pomoc za podmienok, ktoré by tento status mohli narušiť.

Čo sa týka poplatkov od používateľov, smernica hovorí, že takéto financie nemajú byť zdrojom príjmu verejných knižníc, pretože ich služby by mali byť v zásade bezplatné. Platobná schopnosť sa nesmie stať kritériom, kto knižnicu môže používať.

V poslednom desaťročí začínajú byť metódy fundraisingu uplatňované aj v oblasti knižníc. Či už na získavanie financií alebo iných prostriedkov na realizáciu ich projektov. Vzhľadom na miesto vzniku fundraisingu sú tými najskúsenejšími knižničnými inštitúciami v tejto oblasti tie v USA. Nechýba im opora v miestnej legislatíve a daňovej politike.

V tomto ohľade krajiny Strednej a Východnej Európy zaostávajú a potencionálni sponzori nie sú dostatočne motivovaní k podporovaniu knižničných inštitúcií. Zdrojov na inšpiráciu je však mnoho, najmä v oblasti neziskových organizácii, kde sú metódy fundraisingu prepracované a často sú predmetom podnikateľskej činnosti. Predovšetkým prostredníctvom agentúr vytvárajúcich pre neziskové aj knižničné a informačné inštitúcie strategický plán hľadania potencionálnych sponzorov. Pomáhajú tiež pri formulácii žiadostí o podporu. Trendom v oblasti je momentálne fundraising prostredníctvom webovej stránky (Stasselová 2003).

Podpora zo súkromných zdrojov v Českej republike v poslednom desaťročí rastie. Darcovstvo jednotlivcov, ktorí svoj daňový základ znížili o poskytnuté dary, dokonca v roku 2012 dosiahlo historické maximum a presiahlo 1,5 miliardy českých korún.

Predovšetkým potenciál „individuálneho“ fundraisingu je v Českej republike vysoký. Vzťahy s darcami však nie sú profesionálne zveľaďované a väčšina potencionálnych darcov doposiaľ nebola oslovená. Z tohto pohľadu by sa dalo povedať, že české knižničné inštitúcie majú výborné počiatočné podmienky pre rozvoj profesionálneho fundraisingu a „trh darcov“ je pripravený. Súkromné zdroje môžu vhodne dorovnávať zdroje inštitucionálne, a zvyšovať tak celkovú výšku prostriedkov na realizáciu programov.

Úskalím v procese začleňovania nových metód podpory sú však samotné inštitúcie. Tie totiž majú tendenciu vyčkávať na zahájenie profesionálneho fundraisingu do poslednej chvíle s tým, že dúfajú, že si výšku svojej podpory udržia, alebo prípadne dôjde k jej navýšeniu (Ledvinová 2013).

2  PRAKTICKÁ ČASŤ

Keďže sme v dostupnej literatúre našli len minimálne zmienky o využívaní techník fundraisingu v prostredí českých knižníc, rozhodli sme sa, že vykonáme aj vlastné zisťovanie, ktorým doplníme prácu o konkrétne príklady financovania. Oslovili sme niekoľko českých knižníc so žiadosťou o poskytnutie informácií o ich financovaní a predovšetkým o využívaní techník fundraisingu.

Keďže z oslovených knižníc prejavilo záujem o poskytnutie informácií len minimálne množstvo, vykonali sme tiež zisťovanie priamo v teréne, kde sme sa snažili nadviazať osobný kontakt s vedením niektorých pražských knižníc.

Najväčším prínosom bol osobný rozhovor s riaditeľom Městské knihovny v Praze. V rámci metodológie sme použili interview v podobe emailovej, telefonickej a osobnej komunikácie. Využili sme tiež zisťovanie zo správ o činnosti. Predpokladáme, že fundraising v prostredí českého knihovníctva nie je rozvinutý vôbec, a že knižnice sú prevažne financované z verejných príspevkov.

Jihočeská vědecká knihovna v Českých Budějovicích

Knižnica bola v roku 2017 financovaná takmer výlučne z verejných zdrojov. Činnosti knižnice boli financované z 87,7 % z príspevku poskytnutého zriaďovateľom – Jihočeským krajom, z 6,5 % z účelových neinvestičných dotácií poskytnutých z prostriedkov štátneho rozpočtu a územných samosprávnych celkov a z 5,8 % sa na celkovom financovaní knižnice podieľali výnosy z vlastnej činnosti.

Z programov VISK sa súhrnne čerpalo 658 000 Kč. Išlo o projekty zamerané na vzdelávanie knihovníkov, vybavenie technológiami RFID, rekatalogizáciu fondu hudobnín, multilicenčné sprístupnenie databáz ASPI, Anopress a Pressreader, či doplňovanie vybraných záznamov článkov do bázy ANL. Knižnica tiež využila dotácie, napr. Cyklus–hudba–literatura–divadlo (30 000 Kč) a Živá hudba v knihovně (30 000 Kč). Celkové príjmy tvorili v roku 2017 sumu 56 616 587 Kč. Knižnica z vlastnej činnosti získala 3 269 517 Kč. Registračné poplatky a pokuty tvoria najväčšiu časť z týchto výnosov. Išlo však napríklad aj o prenájmy nebytových priestorov, čím sa získalo 40 404 Kč. Správa o činnosti (Kareš et al. 2018) okrem iného tiež konštatuje, že trend vlastných výnosov z činnosti JVK je mierne rastúci.

Riaditeľ knižnice Ivo Kareš (2018) dodáva: „Podíl grantů se každý rok liší, podle vypsaných dotačních titulů a úspěšnosti při jejich získávání. Sponzorig a spolupráce se soukromým sektorem je věc spíše výjimečná, v posledních letech ji nerealizujeme.“

Krajská knihovna Vysočiny

Knižnica je financovaná prevažne z verejných zdrojov. Vedenie knižnice tieto prostriedky delí na:

  • príspevok zriaďovateľa na rok 2018 = 33 995 000 Kč (z toho 7 850 000 tvorí príspevok mesta na zaistenie mestskej funkcie knižnice a 10 322 000 Kč je dotácia na výkon regionálnych funkcií v kraji),
  • dotácie MK ČR na rok 2018 = 162 000 Kč (VISK, Knihovna 21. století),
  • ostatné plánované príjmy knižnice na rok 2018 = 1 400 000 Kč (služby).

Knižnica čiastočne spolupracuje aj so súkromným sektorom. Napríklad bola spoluorganizátorom podujatia Podzimní knižní veletrh v Havlíčkově Brodě. Podľa slov riaditeľky knižnice Jitky Hladíkovej (2018) väčšina spolupráce podobného charakteru prebieha tak, že časť nákladov platí partner projektu, časť knižnica, prípadne náklady hradí len partner projektu.

Krajská knihovna Karlovy Vary

Najväčšiu časť príjmov knižnice tvorili v roku 2017 verejné zdroje (približne 28 miliónov Kč). Knižnica získala aj financie z darov (približne 170 tisíc Kč). Príjmy z vlastných výnosov tvorili 1 888 373 Kč.

Realizovaných bolo množstvo projektov. Pomocou verejnej zbierky Konto Bariéry sa súhrnne získalo 40 000 Kč. Polovica sumy bola použitá na projekt počítačových kurzov pre seniorov a polovica na budovanie odborného fondu Lekotéka pre deti so špecifickými vzdelávacími potrebami. V rámci programov VISK sa čerpalo 333 000 Kč. Projekty sa týkali vzdelávania knihovníkov v Karloveskom kraji, pripojenia knižnice k portálu www.knihovny.cz, doplňovania vybraných záznamov článkov do databázy ANL a kontroly duplicít lokálnych autorít.

Od spoločnosti Vodárny a kanalizace Karlovy Vary sa získalo 100 000 Kč, ktoré boli použité na kultúrne a vzdelávacie aktivity pre verejnosť. V rámci projektu Ministerstva kultúry ČR Knihovna 21. století bolo získaných 15 000 Kč na knihovnícke služby pre hendikepovaných občanov. Prostredníctvom nadácie ČEZ sa získalo 80 000 Kč na projekt A-klub - restart oddělení pro mladé. Išlo o modernizáciu a dovybavenie A-klubu pre mladých. Bol zakúpený X-box, hry na vonkajšie použitie, dataprojektor a plátno. V rámci programu ORNK Ministerstva kultúry ČR sa čerpalo 45 000 Kč na kultúrne aktivity pre hendikepovaných a seniorov. Realizoval sa kurz trénovania pamäte, cyklus kultúrno-vzdelávacích prednášok pre seniorov a držiteľov ZŤP a boli tiež zakúpené zvukové knihy pre nevidiacich a slabozrakých.

Městská knihovna v Praze

Podľa slov riaditeľa knižnice Tomáša Řeháka (2018) je koncepcia fundraisingu v kontexte súkromného sektora v zásade neexistujúca. Hovorí, že až na malé výnimky to takto funguje vo väčšine českých knižníc. Sponzori a súkromné zdroje tvoria len zanedbateľnú časť celkového rozpočtu knižnice (menej než 1 %). Do tejto minimálnej časti patrí aj čerpanie grantov, predovšetkým z európskych a nórskych fondov, príležitostne z programov Ministerstva kultúry ČR. Granty sa týkajú konkrétnych projektov. Z nórskych fondov boli napríklad realizované projekty: Vybudovanie digitalizačného pracoviska a Digitalizácia pražskej židovskej literatúry. Z európskych fondov to bola zas Revitalizácia knižnice na Černom Moste.

Z fondov Ministerstva kultúry ČR zas v tomto roku knižnica čerpala približne 200 tisíc českých korún. Celkovo sa v rámci grantového programu VISK – Veřejné informační služby knihoven prerozdeľovalo približne 60 miliónov českých korún (pre celú republiku). Programy sa týkali vzdelávania knihovníkov v oblasti ICT, retrokatalogizácie knižničných katalógov a pod.

90 % rozpočtu knižnice tvorí zákonný príspevok zriaďovateľa, ktorým je hlavné mesto Praha. 10 % rozpočtu tvoria financie naakumulované z vlastnej činnosti, predovšetkým z knižničných pokút, členských poplatkov, zo vstupného na rôzne akcie (napríklad koncerty) a pod. Pre presný obraz uvádzame, že hrubý rozpočet knižnice je 300 miliónov českých korún.

Dôvod, prečo Městská knihovna v Praze v zásade nerealizuje spoluprácu so súkromným sektorom je fakt, že jednou z jej hlavných zásad je nezávislosť. Spoluprácu tohto typu knižnica vôbec nevyhľadáva. Slovami riaditeľa je knižnica verejná inštitúcia a ako taká je financovaná z verejných peňazí. „Nejsme neziskovka, jsme veřejná instituce“, uzatvára rozhovor riaditeľ Tomáš Řehák.

ZÁVER

Na súčasný stav využívania techník fundraisingu v prostredí českých knižníc môžeme nahliadať z dvoch rovín. Zo zisťovania sa ukázalo, že knižnice spolupracujú so súkromným sektorom len minimálne a teda tradičné ponímanie fundraisingu nie je v Českej republike rozvinuté.

Otázka spolupráce knižníc so súkromným sektorom však nie je jednoduchá. Predovšetkým pri verejných knižniciach, kde je nezávislosť jednou z hlavných čŕt takýchto inštitúcií. Ďalším úskalím je chýbajúca opora v legislatíve a daňovej politike. Aj v tomto smere evidujeme priestor na zlepšenie predovšetkým inšpirovaním sa vyspelými knižnicami z USA, ktorým sa podarilo metódy fundraisingu úspešne realizovať (napríklad The Parmly Billings Library alebo The Fairfax Country Public Library).

Z definície fundraisingu však vieme, že v európskom kontexte ide tiež o čerpanie prostriedkov z verejných zdrojov, prípadne o kombináciu financovania formou čiastočnej spolupráce so súkromným sektorom. O fundraisingu z verejných zdrojov hovoríme predovšetkým pri grantových projektoch a dotáciách na konkrétne oblasti podpory a činnosti knižníc. Z tohto druhého pohľadu sa dá konštatovať, že v európskom ponímaní fundraisingu dochádza k určitému posunu, keďže okrem základného neinvestičného príspevku zriaďovateľa sú knižničné inštitúcie bežne podporované ďalšími prostriedkami, ktoré pomáhajú naplňovať a rozširovať poslanie takýchto inštitúcií.

Na druhej strane je dôležité uvedomiť si, že hlavnou črtou a devízou fundraisingu nie je samotné získavanie prostriedkov, ale budovanie vzťahov s okruhom svojich podporovateľov a komunikácia s okolím. Pokiaľ je jediným podporovateľom štát, hoc v rôznych formách, domnievame sa, že nemôžeme hovoriť o fundraisingu v pravom zmysle slova. Jedným z hlavných znakov fundraisingu je znižovanie závislosti od jedného alebo niekoľkých darcov a možnosť plánovania príjmov do budúcnosti s väčšou istotou. V ére nových, atraktívnych možností získavania informácií, neistej budúcnosti financovania knižníc a hrozby ďalšej finančnej krízy pokladáme za dôležité, aby knižničné inštitúcie začali hľadať aj nové možnosti svojho financovania.

Ako sme naznačili v prvej časti práce, potenciál „individuálneho“ fundraisingu je v Českej republike vysoký. Jedným z najväčších úskalí je absencia profesionálnych fundraiserov a len slabé povedomie o fundraisingu, jeho technikách, metódach, výhodách a možnostiach. Dôležitá je teda osveta, inšpirácia úspešnými neziskovými organizáciami a vyspelými zahraničnými knižnicami.

Zoznam bibliografických odkazov:
  • BOUKAL, Petr, 2013. Fundraising pro neziskové organizace. Praha: Grada. ISBN 9788024744872.
  • HLADÍKOVÁ, Jitka, 2018. Krajská knihovna Vysočiny, Havlíčkovo náměstí 87, 580 01 Havlíčkův Brod. Telefonický rozhovor.
  • KAREŠ, Ivo, 2018. Jihočeská vědecká knihovna v Českých Budějovicích, Na Sadech 27, 370 59 České Budějovice. Emailová komunikácia.
  • KAREŠ, Ivo et al., 2018. Zpráva o činnosti za rok 2017 [online]. České Budějovice: Jihočeská vědecká knihovna v Českých Budějovicích [cit. 2018-18-12]. Dostupné na: https://www.cbvk.cz/soubory/dokumenty_knihovny/zprava_o_cinnosti_2017.pdf
  • KOONTZ, Christie a Barbara GUBBIN, 2012. Služby veřejných knihoven: směrnice IFLA. Praha: Národní knihovna České republiky - Knihovnický institut. ISBN 9788070506127.
  • LEDVINOVÁ, Jana, 2013. Profesionální fundraising: jak se osvobodit od finanční závislosti. Praha: Akademie múzických umění v Praze. ISBN 978-80-7331-294-7.
  • MIHÁLIK, Ján et al., 2012. Fundraising bez hranic: získávání darů pro humanitární pomoc a rozvojovou spolupráci. Bratislava: PDCS. ISBN 978-80-89563-05-0.
  • ŘEHÁK, Tomáš, 2018. Městská knihovna v Praze, Mariánské náměstí 98/1 Praha 1. Osobný rozhovor.
  • STASSELOVÁ, Silvia, 2003. Fundraising v knižniciach alebo niekoľko inšpiratívnych zamyslení. In: ItLib [online]. Bratislava: CVTI, 2003(4) [cit. 2018-10-12]. ISSN 1336-0779. Dostupné na: http://itlib.cvtisr.sk/archiv/2003/4/fundraising-v-knizniciach-alebo-nie...
  • ŠEDIVÝ, Marek a Olga MEDLÍKOVÁ, 2012. Public relations, fundraising a lobbing: pro neziskové organizace. Praha: Grada. ISBN 978-80-247-4040-9.
  • Výroční zpráva krajské knihovny Karlovy Vary 2017 [online], 2017. Karlovy Vary: Krajská knihovna Karlovy Vary. ISBN 978-80-88160-04-5. Dostupné na: file:///C:/Users/Work/Downloads/V%C3%BDro%C4%8Dn%C3%AD%20zpr%C3%A1va%202017.pdf
  • Zákon 257/2001 Z. z. o knihovnách a podmínkách provozování veřejných knihovnických a informačních služeb.
Hodnocení: 
Zatím žádné hodnocení
MIRGA, Tomáš. Povedomie o fundraisingu v kontexte českého knihovníctva. Ikaros [online]. 2021, ročník 25, číslo 1 [cit. 2022-06-30]. urn:nbn:cz:ik-19548. ISSN 1212-5075. Dostupné z: http://ikaros.cz/node/19548

automaticky generované reklamy