Sorry, you need to enable JavaScript to visit this website.

Digitálne nomádstvo

Čas nutný k přečtení
20 minut
Již přečteno

Digitálne nomádstvo

0 comments
Anglicky
English abstract: 
The phenomenon of digital nomadism, i.e. the combination of work and travel, is still expanding due to the Z generation entering the labor market and in connection with its changes and the impact of technological progress. The number of people who will be addressed by this lifestyle will keep increasing and the current pandemic has only accelerated this trend, as it has forced many to try some form of remote work. Most importantly, however, more and more employees are interested in the harmonious work-life balance and the digital nomadism is a possible solution to the fulfillment of these desires.

Úvod

Súčasná pandémia Covid–19 donútila mnohých zamestnávateľov umožniť svojim zamestnancom pracovať z domu. Podniky tak získali veľmi cennú skúsenosť, ako takýto režim ovplyvnil produktivitu práce, aké výsledky sa dosahovali, s akými problémami sa stretli, ale taktiež mali aj spätnú väzbu od zamestnancov, ako im takýto model práce vyhovoval a či by si do budúcnosti vedeli predstaviť takto fungovať dlhodobo.

Článkov a štúdií k problematike remote work bolo publikovaných množstvo. Výhody a nevýhody práce na diaľku sú všeobecne známe, ale manažérom chýbalo ich overenie vo vlastnej praxi. Takisto mnoho ľudí malo zidealizovanú túto formu pracovnej činnosti a reálna skúsenosť im ukázala, či by takýto režim bol pre nich vôbec vhodný a či by boli schopní sebadisciplíny, efektívneho time manažmentu a správnej organizácie vlastnej práce.

I keď bola často zasadená do extrémnych podmienok, kde zamestnanec zdieľal svoj pracovný priestor s ďalšími pracujúcimi alebo vzdelávajúcimi členmi domácnosti, odžil si všetky úskalia, ale aj pozitíva home office. Mnohí však vďaka tejto skúsenosti možno naberú odvahu podnikať na voľnej nohe a pracovať sami na seba. Najmä pre súčasnú generáciu Z, ktorá vstupuje na trh práce sú voľnosť a sloboda tie najväčšie lákadlá pre freelancing.

Keď sa k tomu ešte aj pridá cestovanie, takýto spôsob spojenia práce a voľnočasových aktivít možno označiť jednotným pojmom digitálne nomádstvo. Jeho autorstvo sa pripisuje dvom publicistom, Makimoto a Manners (1997), ktorí v celosvetovo známej knihe Digital nomad prognózovali rozvoj tohto trendu. Spopularizovala ho aj kniha Čtyřhodinový pracovní týden od Ferrissa (2010).

Digitálne nomádstvo

Vďaka technologickému pokroku, podľa Vlacha (Novák, 2017), ... „model s časovým a lokálnym ohraničením práce padol.... Posun od lokálnej k nelokálnej práci, ktorá je viac sústredená okolo ideí a činností než okolo miesta a času, je podľa neho nezadržateľný.“ Zmluvy na dobu neurčitú a celoživotné zamestnanie u jedného zamestnávateľa sa stanú minulosťou. Ľudia budú najímaní len na určitý čas, po dobu práce na konkrétnom projekte. A mnohé pracovné pozície sa budú môcť vykonávať aj na diaľku. Čo ocení najmä spomenutá generačná kohorta.

I keď je časové ohraničenie tejto generácie nejasné (ide o roky narodenia cca 1995-2002), s istotou možno povedať, že sa od tých predošlých odlišuje v mnohých smeroch. iGen združuje jedincov, ktorí sa narodili do digitálnej doby, do sveta plného technológie a techniky, preto ju právom možno vnímať za doteraz technicky najvzdelanejšiu generáciu. Jej príslušníci najradšej nadväzujú vzťahy pomocou sociálnych sietí. Informácie si prirodzene vyhľadávajú na internete, pretože ich potrebujú mať k dispozícii okamžite. (Koníčková, 2014). Bežne prejavujú zvýšený záujem o to, čo sa deje okolo nich a uplatňujú kritické myslenie na vyhodnotenie situácií. To ich predurčuje k tomu, že sú považovaní za najbystrejšiu generáciu tejto doby (Vrabec, 2010).  

Pre nich je práve túžba po slobode, vlastnej realizácii v priestore a spôsobom, ktorý im najviac vyhovuje pri výkone práce, zásadným životným rozhodnutím, resp. praktizujúcim životným štýlom. Je spojený najmä s cestovaním, spoznávaním nových krajín a popri tom nomádi pracujú, aby si takéto aktivity mohli dovoliť financovať. Sutherland a Jarrahi (2017) ich prezentujú ako túlajúcich internetových podnikateľov.

Digitálny nomád je teda osoba, ktorá sa presúva z miesta na miesto a pracuje cez internet, pričom nie je podstatné ako dlho je preč, ale že svoju robotu vykonáva mimo svojho bydliska (Kašický, 2021). To je symbol súčasnej dynamicky meniacej sa spoločnosti, že jednotlivci sú stále v pohybe (Müller 2016, Reichenberger 2018, Sutherland, Jarrahi 2017). Má sa na mysli nielen geografická mobilita, ale aj pohyb medzi jednotlivými pozíciami alebo zamestnávateľmi (Hermann, Paris, 2020). Pretože tak môže ísť o freelancera, ako aj o zamestnanca, ak mu to jeho nadriadený umožňuje (Sutherland, Jarrahi 2017).

Záujem je najmä o také krajiny/lokality, v ktorých sú životné náklady rovnaké alebo nižšie ako materská krajina nomáda, aby bolo možné voľné, ušetrené, peňažné prostriedky použiť na návštevu zaujímavých miest alebo iné dobrodružstvá. V tejto súvislosti sa zaužíval termín geoarbitráž (Covid, 2021). V nasledujúcej tabuľke sú zosumarizované základné výhody a nevýhody predmetného spôsobu výkonu práce:

Výhody digitálneho nomádstva

Nevýhody digitálneho nomádstva

PRE NOMÁDA

väčšia voľnosť, sloboda

chýbajúca bezprostredná spätná väzba

cestovaním sa jedinec obohacuje o nové vnemy, býva tvorivejší, otvorený novým výzvam

sklony k workholizmu

prínos nových poznatkov a inšpirácií zo zahraničia, svetových trendov

čiastočná strata zázemia, chýbajúci vlastný priestor, kam človek patrí (nikde sa necíti doma), pobyt v hoteloch/prenajatých bytoch poskytuje len ilúziu domova

možnosť skutočne spoznať krajinu (bežný život, mentalitu, kultúru, aj oblasti, ktoré nie sú spravidla turisticky navštevované)

sociálna osamelosť, izolácia, nomád sa stretáva s ľuďmi, ktorí kočujú podobne ako on, sú to kamarátstva na chvíľu a rovnako sa pretrhávajú kontakty s priateľmi vo vlastnej krajine

vyššia produktivita (ľudia sa dokážu vnútorne namotivovať k podaniu vysokého výkonu v relatívne krátkom čase vďaka vidine voľnejšieho poobedia, konca týždňa, čo môžu využiť na získanie nových zážitkov)

neprítomnosť v domovine v prípade dôležitých udalostí v živote rodiny (sviatkov, výročí, narodení, úmrtí a iných nepríjemných okamihov, kedy by človek mohol blízkych podporiť alebo sa naopak tešiť s nimi)

väčší priestor na osobný rozvoj a vlastnú psychohygienu, keď nie je v kolotoči povinností prechádzajúceho života v domovine (staré záväzky, veľa priateľov a známych, tlak rodičov, inštitúcií a pod.)

väčšie nároky na sebadisciplínu, time manažment, vlastnú organizáciu práce (nutnosť vedieť sa koncentrovať, keď je naokolo množstvo lákadiel a rozptýlení)

často pohodlnejší život za porovnateľné náklady, ak nie menšie ako vo vlastnej krajine

neustála potreba všetko vyhľadávať (všetky informácie) na internete a hľadať najlepšie riešenie (najlacnejšie letenky, dobré ubytovanie, coworkingové centrá, chutné jedlo, kde oprať, čo vidieť a pod.)

zmena hodnôt, postoja k životu (človek si začne všímať maličkosti a môže porovnávať doterajší život a ten súčasný v novom pôsobisku), napr. učenie sa minimalizmu (človek “vlastní” len to, čo unesie)

možné zdravotné komplikácie vyplývajúce z jet lag (“pásmová” choroba), z odlišných klimatických podmienok a rozdielnych kultúrnych podmienok (napr. gastronómie)

pracovné aktivity umožňujú plniť cestovateľské sny na destinácie, do ktorých by sa bežne človek ako turista a tak na dlho nedostal (vzhľadom na obmedzený príjem väčšiny ľudí)

negatíva vyplývajúce z práce za počítačom (zdravotné ťažkosti, jednostranná záťaž niektorých svalových partií)

zvýšená fyzická a psychická záťaž, stres, spôsobený pobytom v neznámom prostredí, časovými posunmi, presúvaním sa do iných destinácií

nevyhnutnosť získať víza, administratívna záťaž

potrebná dostatočná finančná rezerva

v prípade zdravotných ťažkostí, horšie dostupná zdravotná starostlivosť a často finančne náročná

PRE PODNIK

spravidla produktívnejší zamestnanec

zo strany podniku potreba silných manažérov, ktorí dokážu riadiť zamestnancov na diaľku

šetria sa náklady na kancelársky režim

komplikácie v prípade nehôd a úrazov

možnosť spolupracovať s odborníkom zo zahraničia, ktorý je lokálne viazaný

strata dosahu na zamestnanca, komplikovanejšia kontrola

spokojnejší zamestnanec plniaci si nielen pracovné výzvy, ale aj osobné potreby

regulačné a právne riziká v súvislosti s geoarbitrážou (zákony a predpisy vzťahujúce sa na prácu osoby sú založené na jurisdikcii krajiny, v ktorej sa práca vykonáva, aj keď zamestnávateľ sídli inde). Na druhej strane nomád môže v cieľovej destinácii vytvoriť čisto náhodou stálu prevádzku pre svojho zamestnávateľa a to potom vystavuje obe strany zamestnaneckého pomeru daňovým a regulačným zákonom novej jurisdikcie) (Everson, King, Ockels, 2021).

Tabuľka č. 1 - Výhody a nevýhody digitálneho nomádstva

Digitálne nomádstvo je vhodné pre rôzne typy povolaní. V podstate pre každé, ktoré nie je viazané na fyzickú prítomnosť na pracovisku, ako napríklad programátori, web vývojári a dizajnéri, grafici, marketéri (content marketing, copywritting, najmä rôzne druhy pozícií spojených s online marketingom), prekladatelia, spisovatelia, novinári, fotografi, blogeri a pod. Prácu je možné vykonávať z prenajatého bytu, hotelu, kaviarne, knižnice alebo profesionálnejšie z coworkingového centra (ich dostupnosť možno vyhľadať napríklad na coworker.com).

Pre začiatočníkov môže byť pomerne komplikované nastaviť si vlastnú cenotvorbu. Existujú weby, ktoré môžu pomôcť sa lepšie zorientovať a vhodne nastaviť cenu, ako napr. Paylab.com, worldsalaries.com a pod.

Jedným z negatív tohto trendu je nutnosť vybaviť si víza pre pobyt vo vybranej krajine. Všade platia iné podmienky a niekedy to môže byť veľká administratívna záťaž spojená aj so stresom. A nie je to ani jednoduché, nakoľko pracovné vízum je podmienené existenciou zmluvy s miestnym zamestnávateľom alebo pozývacím listom. Naopak, turistické víza majú zase kratšiu dobu platnosti a teoreticky nepovoľujú výkon práce (ich držitelia by sa mali venovať len cestovateľským aktivitám).

Riešením je tzv. digitálne nomádske vízum, ktoré zavádza v poslednej dobe čoraz viac krajín. Je to oficiálne cestovné povolenie, ktoré legalizuje status profesionálov na cestách (Digital, 2021). Európska únia vytvorila program bezvízového styku ETIAS (European Travel Information and Authorization System) na posilnenie a ochranu svojich hraníc. Je to cestovné povolenie na podnikanie alebo cestovateľské účely na pobyty do 90 dní bez nutnosti vybavenia si víz a nie je to náhrada za pracovné alebo turistické víza. Všetci tí, ktorí plánujú zostať v cudzej krajine dlhšie, si ich budú musieť vybaviť.

Budúci rok budú môcť cestovať bez víz v schengenskom priestore už aj občania z krajín mimo EÚ až 90 dní naraz (ETIAS platné od roku 2022). Pravidlá a podmienky na udelenie víz pre digitálne nomádstvo si stanovuje každá krajina individuálne. Je vhodné zistiť ich s dostatočným predstihom a podať žiadosť, niekde stačí online, niekde vyžadujú prostredníctvom veľvyslanectva alebo konzulátu osobne.

Spravidla je potrebný platný cestovný pas a dôkaz stabilného príjmu na diaľku. Treba však overiť aj ďalšie prípadné náležitosti ako napríklad zdravotné poistenie, osvedčenie o očkovaní (potreba vakcinácie v predstihu, aby sa stihla naplniť potrebná očkovacia schéma) a pod. (Digital nomad..., 2021). Skúsení cestovatelia taktiež odporúčajú pred cestou vybaviť aj náhradný pas, mať prefotené všetky doklady a aj nejaké fotky do dokladov navyše.

Pri rozhodovaní o tom, ktorú krajinu navštíviť, je síce dobré dať na osobné preferencie, ale pri tom je nutné zvážiť vlastné potreby a požiadavky, súkromné finančné možnosti (stabilný príjem, plus dostatočná rezerva), náklady na živobytie v cieľovej destinácii (na internete možno z dostupných blogov už skúsených cestovateľov nájsť odhady priemerných mesačných nákladov) a dostupnosť internetu (rýchlosť pripojenia).

Koščová (2017) z osobnej skúsenosti odporúča nováčikom krajinu pred nomádením aspoň turisticky navštíviť a získať vlastnú predstavu o žití v nej. Tiež nie je veľmi vhodné často striedať miesta na život. Zháňanie ubytovania, vhodnej dopravy na presun, coworkingových miest, dobrých reštaurácií, práčovní a pod. je časovo náročné, prináša množstvo stresu a aj komplikovaných rozhodnutí.

Neexistuje presný návod na to, ako dlho zostať na jednom mieste, ale pre pracovnú produktivitu je užitočné vytvoriť si rutinu (opakované rituály dňa) a to nejaké obdobie trvá. Zároveň sa tak vytvorí aj priestor na spoznávanie okolia, kultúry, prípadne jazyka. Ubytovanie sa zároveň ľahšie hľadá na dlhšie obdobie ako na kratšie a spravidla býva aj lacnejšie (dobrou voľbou sú FB skupiny, AirBnB, booking.com, expact.com, pýtať sa miestnych).

Riešením môže byť aj tzv. housesitting, čo je ubytovanie na cestách, v ktorom nomád žije v autentickom prostredí u domácich často bezplatne výmenou za starostlivosť o ich nehnuteľnosť alebo domáce zvieratá (weby určené na house sitting: Trusted House Sitters, House carers, My Mind House, House Sit Mach, Nomador alebo regionálne ako House Sitting Australia, House Sitters America a pre Nový Zéland je to Homesit alebo sociálna sieť Couchsurfing).

O ďalších trendoch v digitálnom nomádstve píše Tržil (2017). Uvádza projekt Nomad cruise, ktorý ponúka na nomádenie plavbu veľkou zaoceánskou loďou pre turistov menej atraktívnym Atlantickým oceánom (preto sú nižšie ceny), kde sa popri práci môžu pracovní kočovníci stretnúť aj na workshopoch k online podnikaniu, na zvyšovanie IT zručností a na osobný rozvoj. Ďalšou možnosťou je co-living (spoločné cestovanie) vďaka rôznym platformám (napr. Wifi Tribe, Remote Year).

Charakter práce digitálneho nomáda si vyžaduje dobré technické vybavenie a predovšetkým kvalitné pripojenie na internet, nakoľko využíva vzdialený prístup prostredníctvom VPN. Medzi najpoužívanejšie komunikačné nástroje (s klientami alebo so zamestnávateľom) patrí MS Teams, Zoom, WebEx, Discord, Google Meet, Jitsi, spustená novinka Messengers Room od Facebooku.

Funkcionalita uvedených technologických platforiem je rôzna. Použiteľnosť je vysoko závislá od internetového pripojenia. Prípadne na projektovú prácu s mnohými kolaboratívnymi nástrojmi je možné použiť Google aplikácie, Office aplikácie napr. Teams a Sharepoint alebo iné napr. Basecamp, Podio, Asana, Flow, Freelo, Evernote, Trello, Jira a pod.) a rôzne workflow manažérske systémy.

Dáta potrebné na svoju prácu majú nomádi uložené buď na cloudoch, ktoré si podnik vytvoril na mieru a prevádzkuje ich sám alebo využívajú komerčne dostupné cloudové riešenia, čo je častejší prípad, keďže väčšie percento z nich je freelancerov. Možno spomenúť napríklad One Drive alebo SharePoint od Microsoftu, Google Drive od Googlu, iCloud od Applu alebo vlastné služby od Shaomi alebo Samsungu.

K svojej práci však potrebujú získavať aj množstvo údajov, ktoré pochádzajú z rôznych zdrojov, databáz. Vzhľadom na množstvo pracovných pozícií, ktoré sa dajú vykonávať kočovným spôsobom života, nie je možné konkretizovať tie špecifické, odborné, ktoré sa viažu k jednotlivým profesiám. Možno uviesť však všeobecný postup získavania potrebných dát. Ten sa uskutočňuje cez najdostupnejší nástroj, ktorý je často primárnou voľbou a to použitie vyhľadávacieho stroja, nástroja napr. Google, Bing, Duckduckgo, Yandex, Wolframs alpha, Qwant, Altavista, Yahoo a pod.

Ďalšou alternatívou je vyhľadávať v Open Data vďaka Open Access alebo v otvorených repozitároch uvedených v registroch ROAR alebo re3data. Tiež sa dajú využiť odborné fóra, expertné online komunity alebo profesijné siete, napr. Reddit, LinkedIn, Stack Overflow, W3C Schools a pod.

Pre nomáda je nesmierne dôležité naučiť sa byť produktívny. Nemôže si finančne dovoliť len tak “prokrastinovať”. Koščová (2017) z vlastnej skúsenosti odporúča rovnomerné fyzické a psychické vyťaženie, teda to čo prospieva aj telu a aj mysli. Po náročných voľnočasových aktivitách (turistika, športovanie, cestovanie), kedy je priestor na psychohygienu (oddýchnutá myseľ) je mozog pripravený a nabudený na tvorivú a produktívnu prácu za počítačom.

Zvyšujúci sa záujem o tento spôsob vykonávania práce podmienil vznik a rozvoj aj ďalších podporných aktivít k tejto oblasti. Vďaka tomu narastá aj množstvo coworkingových centier, ktoré vytvárajú dobré materiálno technické zázemie pre efektívnu prácu na diaľku. Budujú sa špecializované portály s pracovnými ponukami práve pre digitálnych nomádov (ako napr. Remoteok.io., Remote.co, Remotely Awesome Jobs, Working Nomads, AND CO’s Gig List, Jobpresso, The Muse, Dribble alebo We Work Remotely alebo weby, ktoré pomáhajú začínajúcim alebo aj skúseným nomádom (digitalninomadstvi.cz, digitalnimnomadem.cz a travelbible.cz, nomadlist.com), takisto existuje aj množstvo FB skupín (Digital nomads around the World, Remote world - Digital nomads a pod.).

Dokonca uvedený trend je podchytený aj komerčne, niektoré poisťovne už ponúkajú špecializované cestovné poistenie pre digitálne nomádstvo (napr. Safetywing). Takisto, ako bolo vyššie spomenuté, množstvo vyhľadávaných krajín vytvára pre týchto pracujúcich cestovateľov špeciálne pracovné víza (Estónsko, Barbados, Bali, Bermudy, Kostarika, Kajmanské ostrovy, ale aj Chorvátsko, atď.) (Karsten, 2021, Etiasvisa.com). Pre zaujímavosť možno uviesť, že práve v Chorvátsku pri meste Zadar vznikla prvá dedina pre digitálnych nomádov. Jej využitie pomôže pokryť voľné ubytovacie kapacity aj mimo letnej sezóny (od jesene do marca). Nesie názov Digital nomad Valley Zadar a za 500 euro mesačne jej “obyvatelia” dostanú ubytovanie v montovanom dome pri mori a zdieľaný priestor na pracovanie.

To, že o takýto druh pobytu bude záujem svedčí fakt, že za prvé tri dni od otvorenia dostali 195 prihlášok z viac ako 30 krajín, najmä z EÚ (Denník N, 2021). A vďaka rastúcemu záujmu o tento druh životného štýlu bolo možné na základe blogovania, koučovania, tvorby workshopov, zdieľania svojich osobných príbehov vytvoriť systém, ktorý dokáže generovať príjmy tým, ktorí to praktizujú pre tých, ktorí o to majú záujem. Čiže sa z prenosu vlastnej skúsenosti môže stať podnikateľská činnosť (Hermann, Paris, 2020 podľa Mancinelli, 2018).

Pracovné kočovanie však môže priniesť ešte jeden rozmer, o ktorom sa menej hovorí. A tým je ľudská zodpovednosť. Byť prínosom pre spoločnosť, kdekoľvek sa človek nachádza. Podľa Vaculciakovej (2017) je to základný predpoklad pre to, aby bola spokojná na miestach, kde sa nachádza. Snaží sa hľadať príležitosti ako pomôcť, podeliť sa s miestnymi o to, čo pozná, to dáva životu v cudzej krajine akoby vyšší zmysel. Núti ju to vystúpiť z online sveta do toho reálneho a zisťovať čo sa deje a zapojiť sa. Je to možné vďaka 8 princípom: (Vaculciaková, 2017)

  • Nomádiť s pokorou - nesnažiť sa cítiť v cudzej kultúre ako vo vlastnej (naučiť sa pár miestnych fráz, rešpektovať inakosť, snažiť sa jej porozumieť, akceptovať zvyklosti, hodnoty a ostatné prvky miestnej identity).
  • Prejaviť záujem o miestnych – je prvý krok ku kontaktu s kultúrou, aj domorodí obyvatelia môžu byť inšpirujúci (“...čím viac času na rozhovor máme, tým viac ľudia dávajú svoj príbeh do súvislosti so spoločenskou situáciou krajiny, odkiaľ pochádzajú...” a vďaka tomu je ich možné lepšie spoznávať (Vaculciaková, 2017)). Ivana Grešlíková napríklad zbiera príbehy ľudských rúk, ktoré fotí a prostredníctvom toho rozpráva o pohnutých osudoch obyčajných ľudí z Thajska, Mjanmarska, Vietnamu (Kubisová, 2019).
  • Poradiť s biznisom – miestni majú iný politický režim, ekonomickú situáciu a vnímanie života, taktiež aj odlišný pohľad na podnikanie - pouličný predaj, farmárčenie, preto môže pomôcť jednoduchá rada na základe vlastnej skúsenosti alebo odbornosti, napr. ako sa odlíšiť od konkurencie, ako sa lepšie propagovať, aké predajné techniky použiť a pod. - ukázať im, ako sa nomádi cítia v ich krajine a čo im chýba, čo by potrebovali, čo oni môžu ponúknuť - komunikácia spája,
  • Podporiť miestnych - či už sa jedná o nákupy na lokálnych trhoch, používanie mestskej hromadnej dopravy, ubytovanie v súkromí namiesto hotela medzinárodnej siete alebo stravovania v známych fastfoodoch – podporuje sa tak aj konkrétna rodina, ale aj celá miestna ekonomika, je to síce často na úkor vlastného komfortu, ale o to sú zážitky zo stretu dvoch odlišných svetov intenzívnejšie.
  • Nomádiť nielen lacno, ale aj férovo - pre Vaculciakovú (2017) férové ocenenie práce miestnych znamená zodpovedné nomádstvo, nesnažiť sa zakaždým o čo najnižšiu cenu, ale predstaviť si, čo ručná práca obnáša a vidieť za tým aj podporu príbehu a života jednej rodiny.
  • Dobrovoľníctvo - skúsiť byť angažovaný v prospech krajiny, spoločenstva, kde sa nomád nachádza. Vnímať to ako “povinnosť” dať niečo pozitívne, niečo naviac, či už svoj čas alebo know-how ako výmenu za možnosť dočasného žitia a bytia v nejakej lokalite. Možností ako sa zapojiť je veľa, pôsobiť v nejakej miestnej organizácii na pomoc životnému prostrediu, zvieratám, opusteným deťom a podobne alebo nemusí ísť o nejakú inštitucionalizovanú podobu, môže to byť individuálna akcia v podobe vyzbierania odpadkov na pláži alebo doučovania angličtiny v škole. Príležitosti možno nájsť aj na webe workaway.info.
  • Úcta k životnému prostrediu – správať sa ekologicky, šetriť zdroje (dostatok pitnej vody je najmä v rozvojových krajinách veľký problém), snaha eliminovať odpad na čo najnižšiu mieru, v rámci dobrovoľníctva sa prípadne postarať o vyčistenie okolia, uprednostniť alternatívne formy dopravy/presunu, prípadne edukovať miestnych.
  • Osveta inakosti - nomádi môžu pomôcť v boji s nárastom nacionalizmu, xenofóbie, rasizmu tým, že budú šíriť svoj príbeh o cestovaní, o zážitkoch s miestnymi, prerozprávajú ako žijú, s akými problémami zápasia. Možno vďaka tomu zmiernia strach z utečencov, migrantov a tým prispejú k tolerantnejšej spoločnosti.

Nakoniec možno uviesť pár faktov o práci na diaľku vyplývajúcich z rôznych prieskumov:

  • Po poklese o 7 % v roku 2020 sa v dôsledku pandémie počet nezávislých pracovníkov zvýšil na 51,1 milíona, čo je nárast o 34 % (38,2 mil. v 2020 na 51,1 mil. v 2021 (State of Independence in America, 2021).
  • Podľa jednej štúdie spoločnosti MBO partners oproti roku 2019 vzrástol počet osôb praktizujúcich digitálne nomádstvo v USA o 49 % (v roku 2019 7,3 milióna pracujúcich a v roku 2020 10,9 milióna) (Covid, 2021).
  • Web outside.co uvádza, že spomedzi digitálnych nomádov je až 59 % freelancerov alebo samostatne zárobkovo činných osôb a 36 % je zamestnancov na plný úväzok u jedného zamestnávateľa (119...., 2021).
  • Výskum MBO Partners preukázal, že medzi nomádmi prevažuje mužské pohlavie (59 %), kde viac ako 50 % z nich je starších ako 38 rokov a tiež potvrdzuje predchádzajúce výsledky, že ide najčastejšie o freelancerov. Vekové rozloženie podľa jednotlivých generačných kohort je nasledovné, za rok 2020, v USA: 19 % Gen Z, 42 % Millenials, 22 % Gen X, 17 % Babyboomers. Oproti predchádzajúcemu roku 2019 poklesla Gen Babyboomers (z 27 % na 17 %) a aj Gen X (z 25 % na 22 %). Pravdepodobne je to spôsobené pandémiou Covid-19, nakoľko pre starších ľudí predstavuje väčšie bezpečnostné riziko a preto možno zvolili pohodlnejší pobyt doma. Naproti tomu mladšie vekové kategórie zvýšili svoj podiel. (Covid, 2021).
  • Výsledky výskumu prezentované v Harvard Business Review ukázali, že nomádi sú vzdelaní, vysokokvalifikovaní a digitálne zdatní väčšinou z technicko orientovaných povolaní, majú pokročilejšie pracovné a technické zručnosti, väčšiu chuť na sebe ďalej pracovať ako iné ľudské zdroje. Taktiež vykazujú vysokú úroveň spokojnosti s prácou (až 90 %) a taktiež s príjmom (76 %) (Everson, King, Ockels, 2021).
  • Podľa spoločnosti And.co prepracovanosťou trpí až 33 % osôb, ktoré praktizujú pracovné kočovanie vyše 7 rokov a až 33 % nomádov, ktorí pracujú na diaľku menej ako 7 mesiacov, zažíva pocity osamelosti (Kancelář..., 2021).
  • Možno spomenúť aj prieskum od spoločnosti Gallup, ktorá sa zamerala práve na spojitosť pandémie a práce na diaľku. Podľa jeho výsledkov, dve tretiny zamestnancov, ktorí počas epidémie Covid-19 pracovali na diaľku, by v tom chceli aj naďalej pokračovať, 30 % najmä z dôvodu obáv z nakazenia sa. (Brenan, 2020)
  • Vedecko-výskumné spracovanie tejto problematiky je len v počiatkoch. Možno spomenúť niekoľko prác, ako napr. Müller 2016, Sutherland, Jarrahi 2017 Reichenberger 2018, Wang et al., 2018, Nash et al. 2018, Schlagwein 2018, Willment 2020, Thompson 2021 a pod.

Záver

Fenomén digitálneho nomádstva má do budúcna aj v súvislosti s premenami trhu práce rozširujúce sa tendencie. Očakáva sa, že vyznávačov toho životného štýlu bude len pribúdať aj vďaka digitálnym technológiám, cloudovým riešeniam a množstvu aplikácií, ktoré ľuďom uľahčujú život a pracovnú činnosť.

Mnoho krajín zlegalizovaním tohto spôsobu výkonu pracovnej činnosti (zavedením oficiálnych víz) napomáha aj rozvoju cestovného ruchu, prispieva k rozvoju ekonomiky a umožňuje pracujúcim cestovateľom bližší kontakt s ich kultúrou. No ale rozhodujúcim je najmä fakt, že sa čoraz viac ľudí zaujímajú o harmonické zladenie pracovného a osobného života (tzv. Worklife balance) a digitálne nomádstvo je možným riešením naplnenia týchto túžob.

Zoznam použitých zdrojov:
Poznámka:Príspevok je výstupom z jednej etapy riešenia grantového projektu KEGA 055ŽU-4/2020.
Hodnocení: 
Zatím žádné hodnocení
ŠUTEKOVÁ, Henrieta. Digitálne nomádstvo. Ikaros [online]. 2021, ročník 25, číslo 2 [cit. 2022-01-20]. urn:nbn:cz:ik-19561. ISSN 1212-5075. Dostupné z: http://ikaros.cz/node/19561

automaticky generované reklamy
registration login password