Sorry, you need to enable JavaScript to visit this website.

Vydavateľské aktivity knižníc v optike súčasných možností

Čas nutný k přečtení
12 minut
Již přečteno

Vydavateľské aktivity knižníc v optike súčasných možností

0 comments
Anglicky
English title: 
The Publishing Activities of Libraries and its Possibilities
English abstract: 
A good library needs to be a modern institution that is innovative and progressive and produces works that develop the intelectual capital of people. This article debates the possibilities of publishing activities within libraries as an important element of motivation for the human creativity. It also presents data illustrating these activities of the Slovak and Czech libraries.

Skoro každá ľudská činnosť sa riadi určitými všeobecne uznávanými pravidlami a zákonitosťami, smernicami, predpismi atď. Každá doba, najmä ak ide o rozsiahlejšie spoločensko-politické a kultúrne zmeny sa prejaví v rôzne diferencovanej spoločnosti s rozdielnym akcentom, hĺbkou premien, s rozdielnym časovým intervalom, ale hlavne intenzitou transformácie.

Aj súčasná etapa vývoja spoločnosti je poznačená celým radom zmien rôznej intenzity, ale aj rozdielneho dosahu. Politológovia, sociológovia, ale aj kulturológovia v tejto súvislosti stále častejšie a nástojčivejšie hovoria o krízovosti súčasného vývoja postmodernej spoločnosti.

Každá zmena sa samozrejme prejaví najprv u ľudí, ktorí bez rozdielu príslušnosti sú aktérmi týchto premien, či už v aktívnej roli, alebo ako pasívni účastníci. Na každú zmenu musí človek, rodina a spoločnosť zareagovať adekvátnym spôsobom. Chceme preskúmať v súvislosti s pertraktovanou témou ako ľudia reagujú na zmeny v oblasti kultúry, v ich súkromnom, ale ja verejnom živote.

Významným znakom súčasnej spoločnosti je legalizovanie plurality vo všetkých oblastiach a prejavoch spoločenského života. Pluralizácia je identifikovateľná najmä v jej mnohorakosti, ale aj diferencovanosti. Vznikajú rôzne kultúrne vzorce súčasnosti, typické najrôznejšími spôsobmi života, ktoré moderný človek môže ale vnímať z rôzneho uhla pohľadu. Pre niekoho sú kultúrne artefakty prejavu vrcholnej módnosti, pre iného človeka to môže byť prejav anomálnosti, patologickosti alebo deviantnosti.

Základné trendy kultúrnych aktivít moderného človeka

V tomto smere možno najmä v európskom priestore identifikovať dve smerovania kultúrnych aktivít súčasného človeka a to je homogenizácia a heterogenizácia kultúrnych, ale aj sociálnych vzorov správania ľudí. Zatiaľ čo homogenizáca unifikuje a zjednocuje kultúrne a sociálne vzory, heterogenizácia postupuje úplne opačne akcentovaním diferencovanosti, jedinečnosti a odlišnosti. Oba procesy hoci sú výrazne odlišne profilované, sú ale navzájom veľmi úzko previazané množstvom vplyvov i procesov.

Zmeny akceptované spoločnosťou prirodzene ovplyvňujú každodenný život jednotlivcov, či už ide o pozitívne vnímanie inovácii pôsobiace akcelejúco, alebo ide o retardante fungujúce zmeny najmä s rizikovými tendenciami. V hyperkonzumnej spoločnosti občania očakávajú prirodzene konzumovateľné zážitky a vyzdvihujú najmä také aktivity, ktoré im prinesú určitý zážitok, prijemne a užitočne prežitý čas a podobne. Voľnočasové aktivity moderného človeka sú v súčasnosti širokospektrálne, veľmi rozmanité, umelecké, kreatívne, niekedy sú cenné a adrenalínové, relaxačné, konzumné, turisticko-zážitkové aktivity, rôzne masové aktivity atď. Moderná kultúra si kladie celý rad cieľov, ktoré umožňujú prostredníctvom veľmi širokej a veľmi pestrej ponuky voľnočasových aktivít podnecovať a aktivovať aj tvorivé procesy a prejavy človeka.

V budúcnosti bude asi potrebné, aby kultúrne ustanovizne najmä v prostredí miestnej kultúry, v primeranom predstihu reagovali na mnohé nové impulzy. Pôjde najmä o vzdelávacie aktivity realizované na základe hlbokých poznatkov o celospoločenských záujmoch a lokálnych súvislostiach, záujmoch a potrieb obyvateľov. Takto by sa možno našli aj úplne nové obsahy a formy kultúrnych aktivít napr. aj v oblasti aktívnej literárnej činnosti obyvateľstva.

Umelecky orientované voľnočasové aktivity občanov

Významnou sférou realizovania kultúrnych aktivít občanov v oblasti miestnej kultúry sú umelecké záujmové činnosti, charakterizované záujmovou umeleckou činnosťou s cieľom sebarealizácie a humanizácie človeka. Môže ísť o reprodukciu umenia, alebo aj o tvorivé diela reprezentujúce novú kvalitu, teda nové artefakty. Cesta človeka ku aktívnej tvorivej činnosti predstavuje asi u každého človeka obyčajne dlhodobý vývinový proces, ktorý smeruje stále hlbšie a hlbšie do procesov vnímania umenia ako celku. Od tohto, rôzne dlho trvajúceho štádia sa obyčajne z obdivovateľa konkrétneho diela stane recipient prejavujúci sa už konkrétnou vlastnou umeleckou tvorbou.

V tomto smere celý rad našich knižníc, múzeí, divadiel, klubov atď. môže zohrať veľmi pozitívnu úlohu. Vytváraním podnetov, reálnou a aktívnou lektorskou, alebo aspoň konzultačnou pomocou možno vytvoriť predpoklady pre vznik hodnotných diel, či už v oblasti umeleckej, úžitkovo orientovanej, literárnej, výtvarnej, zberateľskej, folkloristickej, divadelnej, dramatickej, hudobnej, ale aj inej tvorby. Knižnice preto organizujú výstavy obrazov, literárne večery, matiné, recitály, stretnutia s autormi, koncerty, predvádzanie vlastných diel, výstavy ručných prác, zbierky rôznych artefaktov atď.

Doteraz sa záujmová umelecká činnosť uzemňovala na neprofesionálnu bázu. Dnes je ale už skutočnosť úplne iná ... Rozdiely medzi profesionálnym a neprofesionálnym umením sa v súčasnosti stále zmenšujú, a verejnosť výsledky profesionálov a amatérov posudzuje podľa rovnakých kritérií kvality diela. Rozdiel je hádam len v tom, že profesionál je umelec, ktorý má absolvované primerané vzdelanie a svojou tvorbou sa aj živí, kdežto amatér tvorí, maľuje, píše, skladá a produkuje len zo záľuby.

Aby sa človek stal tvorcom musí disponovať určitou vrodenou predispozíciou, nadaním a preto je veľmi správne, ak knižnice vytvárajú široký priestor, ktorý umožňuje každému postupne vstúpiť do „umeleckého priestoru“ pri rôznych príležitostiach ako sú prehliadky diel, rôzne súťaže, festivaly a pod. Je veľa ľudí, ktorí si spomenú na svoje prvotiny v literatúre ešte v dobe školskej dochádzky, prípadne pri písaní slohových prác svojich detí aj vnukov. Človek však dorastie postupne do takého životného štádia, keď už veľa vecí prežil, mnohé problémy vyriešil, čo to aj skazil, a vtedy zistí, že by bolo celospoločensky vhodné ale aj potrebné o svojich skúsenostiach a poznatkoch čosi napísať a zverejniť. Obyčajne začne písaním a zverejňovaním príspevkov v periodickej tlači, v novinách, týždenníkoch, zborníkoch a možno časom autorské ambície dorastú do takého štádia znalostí, kedy by bolo vhodné napísať brožúrku, malú knižočku, skrátka dať myšlienkam tlačenú podobu.

Šance začínajúcich autorov literárnych prvotín

V praktickom živote sú dnes možnosti autorov vydať svoje práce prakticky nekonečné, pretože súčasná rozmnožovacia a tlačiarenská technika je dostupná všade a pre každého. Na rozdiel od minulosti publikovať môže každý. Jediným problémom sú, ako vždy a všade peniaze, ktoré je potrebné za tlač a príslušnú úpravu rukopisov zaplatiť. Existujú kamenné vydavateľstvá, stavané na výrobu obrovských nákladov kníh a časopisov. Potom sú stredne veľké, menšie a úplne mikro-vydavateľstvá, ktoré majú vydavateľské oprávnenie a potom do roka vydajú jednu, jedinú knihu. Neskúsení autori majú mylnú predstavu, že dodajú vydavateľovi rukopis, ten knihu vydá a vzápätí pošle autorovi tučný honorár. To je dnes tiež možné, ale musí ísť o bestseller s vysokou predajnosťou. To sú len ojedinelé prípady.

Prečo tomu tak nie je, má tri hlavné príčiny:
- veľmi veľa ľudí knihy píše,
- podstatne menej ľudí knihy číta a
- veľmi málo ľudí si knihy kupuje!

Každý vydavateľ kníh si musí uvedomiť, či podstúpi riziko nepredajnosti knihy. To býva na súčasnom knižnom trhu značné, a preto vydavateľ požaduje od autora objednávku na vydanie knihy s primeranou finančnou zálohou. Autor si potom celý náklad vytlačenej knihy preberie osobne a zariadi si jej predajnosť cez obchodné organizácie, prirodzene za primeranú províziu.

Autor veľmi rýchlo pochopí, že z písania kníh asi nezbohatne a bude preto hľadať nízko nákladového vydavateľa. Tým sú, bývajú, alebo môžu byť naše kultúrne zariadenia, najmä knižnice na rôznej úrovni. Mnohé knižnice, kultúrne spolky a inštitúcie preto takúto vydavateľskú činnosť aj realizujú a sú v tejto oblasti úspešné, najmä ak získajú žičlivých sponzorov.

V praxi sa možno stretnúť s autormi – s výbornými, priemernými, ale aj podpriemernými schopnosťami. Tých je žiaľ najviac. Výsledky ich práce často nedosahujú požadovanú úroveň a hlavne očakávania. Knižnice, ale aj ďalšie kultúrne strediská by sa mali usilovať postupne, krok za krokom doviesť autora k takej úrovni tvorby, aby pochopil základné kritériá a estetické východisko v danom žánre literatúry. Pracovník knižnice by mal s autormi aktívne a dlhodobo spolupracovať, vzdelávať autorov, vytvárať tvorivo-podnetnú atmosféru, rešpektovať individualitu autora a jeho odlišnosti, prediskutovávať jednotlivé témy, problémy, správanie, postoje, názory aktérov, ktorí v diele vystupujú a podobne. Skrátka cieľom je, aby kultúrny pracovník povzbudzoval autora k rozvoju jeho individuality, aby rástol úmerne jeho talent, a aby sa takto vytvárali predpoklady pre vznik kvalitných autorov, produkujúcich majstrovské diela.

Prostredie knižnice je vhodné i na reprezentáciu diel a na ich vytvorenie v nízkonákladovej podobe, hoci aj v minimálnom náklade. Úspechom potom bude vytváranie takého prostredia, ktoré autorom pomôže nájsť samého seba, priestoru na sebavyjadrenie a vyformovanie bohatstva nových ideí a sebarealizácie vlastných autorských predstáv.

Budúcnosť vyžaduje inováciu knižničných aktivít

Knihy, časopisy a vôbec písané slovo predstavuje zložitý systém, ktorý ak bude chcieť byť úspešný, bude vyžadovať od kultúrnych pracovníkov vyšší stupeň profesionality. Aby pracovníci vedeli reagovať na nové aktuálne problémy a skutočnosti, aby vedeli občanov aktivizovať, podnecovať a hlavne usmerňovať správnym smerom. Kultúrni pracovníci sa musia ďalej zdokonaliť v riadení a manažovaní, vo vedení ľudí a tvorivých kolektívov. Budú sa musieť ďalej vzdelávať v informačných technológiách, aby vedeli reagovať na nové skutočnosti, pracovať s novými technológiami a realizovali kultúrnu politiku s čo najmenšom námahou, s minimálnymi finančnými prostriedkami, ale s dobrým finálnym efektom.

Dobrá práca v knižnici už nemá charakter rutinnej, často sa opakujúcej činnosti. Musí to už byť vysokotvorivá, inovatívna a progresívna činnosť, ktorej výsledkom budú hodnotné, nové, zaujímavé a podnetné diela rozvíjajúce intelektuálny kapitál ľudí. Na Slovensku vychádza každoročne vzájomne porovnateľné množstvo kníh, brožúr a podobných tlačí, ktoré vydávajú jednotlivé knižnice (tab. č. 1). Slovenská národná knižnica v spolupráci s Ministerstvom kultúry SR vykonáva ročné štatistické zisťovanie s cieľom získať informácie o vydaných neperiodických publikáciách na Slovensku. Zisťovanie je súčasťou Programu štátnych štatistických zisťovaní. Sú to veľmi zaujímavé údaje s vysokou výpovednou hodnotou, svedčiacou aj o tejto forme činnosti knižníc.

Komparatívna analýza vydavateľských aktivít knižníc

Za rok 2011 bolo vydaných na Slovensku celkovo 8 517 titulov neperiodických publikácií, z toho 6 954 kníh a 1563 brožúr. Z tohto počtu predstavovalo prvé vydanie 7 208 titulov (5945 kníh a 1263 brožúr). Za rok 2012 bolo vydaných na Slovensku celkovo 10 123 titulov neperiodických publikácií, z toho 8 152 kníh a 1971 brožúr. Z tohto počtu predstavovalo prvé vydanie 8575 titulov (6903 kníh a 1672 brožúr). Porovnali sme počet titulov neperiodických publikácií za roky 2011 a 2012. Evidentný je istý nárast vydávaných publikácií, ide o 1606 titulov, čo predstavuje približne 18,86 %. (GRAF č. 1.)

Tituly neperiodických publikácií celkom za roky 2011 a 2012
Graf č. 1: Tituly neperiodických publikácií celkom za roky 2011 a 2012

Pre zaujímavosť a lepšiu názornosť sme získali počty titulov neperiodických publikácií v Českej republike za roky 2011 a 2012. Vychádzali sme z výsledkov spracovania Národného informačného a poradenského strediska pre kultúru, ktoré vzniklo z poverenia MK ČR. Zabezpečuje štátnu štatistickú službu za celú oblasť kultúry. Štatistické výkazy o neperiodických publikáciách a periodickej tlači spracováva Národní knihovna v Prahe, taktiež na základe povinných výtlačkoch. Počet titulov je v Českej republike približne 1x krát vyšší ako na Slovensku. Za rok 2011 bolo vydaných celkovo 18 985 titulov neperiodických publikácií, z toho 13 440 kníh a 5 545 brožúr. Za rok 2012 bolo vydaných celkovo 17 247 titulov neperiodických publikácií, z toho 11 870 kníh a 5377 brožúr.

Aká je edičná činnosť našich knižníc?

Viaceré knižnice vykonávajú vydavateľskú činnosť, a to aj napriek tomu, že to nepatrí zatiaľ k ich povinnostiam. Vydávanie rozličných, ale kvalitných publikácií (tlačí) plní v kultúre významné postavenie, pretože:
- uspokojuje estetické potreby jednotlivcov,
- predstavuje dôležitý faktor estetickej výchovy obyvateľstva a
- je jednou z ciest zvyšovania edičnej úrovne vydavateľskej produkcie.

Pre knižnice je edičná činnosť jednou z efektívnych foriem propagácie ich fondov. Knižnice nečakajú „so založeným rukami“ na čitateľov, ale:
- vyberajú dávno zabudnuté skvosty, čo majú vo svojich knižničných fondoch,
- pripomínajú ich význam pre národnú kultúru a
- aj ich sprístupňujú.

V súčasnosti by mala medzi hlavné smery činnosti v knižniciach patriť oveľa širšia propagácia ponuky služieb knižnice, vrátane aj obmedzených vydavateľských aktivít. Všetky knižnice, ktoré realizujú vydavateľskú činnosť by mali mať vo svojom edičnom programe nasledovné komodity:
1. krásne tlače, najmä viažúce sa na konkrétny región alebo regionálnu oblasť
2. rôzne príležitostné tlače informačného charakteru, ako sú:
• bulletiny,
• metodické pomôcky
• katalógy výstav, vydavateľské katalógy
• tlače k výročiam alebo pri životných jubileách významných osobností vedy a kultúry
• kalendáre, pozvánky na výstavy, koncerty, konferencie a ďalšie oficiálne stretnutia, oznamy o vydavateľských novinkách, informácie o dielach, príležitostné vianočné a novoročné pozdravy a podobné aktivity.

Publikácie, ktoré knižnica vydáva sú rozmanité, či už z hľadiska:
- určenia (pre deti, dospelých, knihovníkov, širokú verejnosť, odbornú verejnosť),
- formy (tlačený alebo elektronický dokument),
- periodicity (periodické, neperiodické, príležitostné, občasné),
- formátu (viazaná kniha, brožúra, metodická príručka, bibliografický leták).

Čo sa týka vzhľadu publikácií, väčšinou nemožno nič namietať, lebo majú dobrú grafickú úpravu. Niektoré sú dokonca vytlačené na kvalitnom papieri a majú tvrdú väzbu. Ich vonkajšia forma sa navrhuje v úzkej nadväznosti na text. Vonkajší vzhľad každého vydania je iný, je jedinečný.

Vydavatelia v súčasnosti využívajú možnosti, ktoré im ponúkajú moderné technológie, ale vždy najdôležitejší je výsledok a tým je dokonale zhotovená publikácia. Knižnice v pozícii vydavateľov sa môžu zúčastniť už 7. ročníka súťaže s názvom: Najkrajšia kniha a propagačný materiál o Slovensku za rok 2013. Ide o prestížnu súťaž obrazových a obrazovo-textových kníh a propagačných materiálov (sem patria: brožúry, prospekty, skladačky, leporelá, pexesá, plagáty) o Slovensku, slovenských krajoch, regiónoch, mestách a obciach. Cieľom súťaže je prispievať k zvyšovaniu ich estetickej úrovne. Najkrajšie knihy sú vystavené spolu s najkrajším kalendármi v priestoroch Štátnej vedeckej knižnice v B. Bystrici a následne putujú po vybraných mestách. Podrobnosti súťaže nájdete na webu Najkrajsie knihy.

Aby sme mohli lepšie zhodnotiť „produkciu“ knižníc (okrem akademických), priblížime si ju pomocou malej štatistiky:

Počty vydaných titulov a výtlačkov v knižniciach na Slovensku za roky 2011 a 2012
Tab. č. 1: Počty vydaných titulov a výtlačkov v knižniciach na Slovensku za roky 2011 a 2012

Regionálne a verejné knižnice, ktoré zaslali vyplnené formuláre za roky 2011 a 2012 sú zoradené abecedne v tabuľke č. 1. V roku 2011 bolo vydaných spolu v knižniciach (okrem akademických) 380 titulov v počte 17 212 výtlačkov. Z tohto počtu v elektronickej forme vyšlo len 18 titulov. V roku 2012 bolo vydaných spolu 1056 titulov v počte 29 778 výtlačkov. Z tohto počtu v elektronickej forme vyšlo 605 titulov. Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči s produkciou 961 titulov zabezpečila obrovský nárast.

Poznámka: Knižnice, ktoré sa v tabuľke nenachádzajú, buď v príslušných rokoch nemali žiadnu edičnú činnosť, alebo nezaslali príslušný štatistický formulár.)

Záver

Myslíme si, že hodnotiť knižnice podľa počtu titulov je neobjektívne. Lebo každý titul je niečím jedinečný, každý obsahuje iný počet bibl. záznamov, každý je určený iným vekovým a odborným skupinám. Často sa stáva, že množstvo kvalitných titulov – zaujímavých, poučných a pútavých sa k používateľovi vôbec nedostane.

Kvôli úplnosti sme zoradili v tab. č. 2 univerzity/VŠ podľa počtu titulov v rokoch 2011 a 2012. V obidvoch rokoch výrazne vedie Technická univerzita v Košiciach. Univerzity s počtom titulov 2511 zaznamenali nárast oproti predchádzajúcemu roku približne o 1,70 %.

Počet titulov neperiodických publikácii vydaných v réžii vysokých škôl v rokoch 2011 a 2012
Tab. č. 2: Počet titulov neperiodických publikácii vydaných v réžii vysokých škôl v rokoch 2011 a 2012

Aj tieto údaje ukazujú aká je kvantitatívna úroveň vo vydávaní publikácií na pôde knižníc na Slovensku, i keď to nie je ich dominantná činnosť. Domnievame sa, že edičná činnosť knižníc bude postupne narastať, lebo knižnice dokážu operatívnejšie a pohotovejšie reagovať nielen na ponuku autorského zázemia, ale na druhej strane, dokážu aj flexibilnejšie reagovať na požiadavky trhu a plniť takto významnú doplnkovú službu vo svete vydávania.

Literatura:
Gažová, V.: Súradnice kultúry. 2003. Trnava. Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave. ISBN 80-89034-56-x
Slušná, Z.: Aspekty a trendy súčasnej kultúry. 2013. Bratislava, Národné osvetové centrum. ISBN 978-80-7121-341-3
Tuma, M. – Poláková I.: Knižnice v optike záujmu seniorov. In: Knižnica č. 6(2012), s. 15-19. ISSN 1335-7026
Tuma, M. : Vzdelávacia politika a rozvojové procesy v samospráve. Martin. Združenie obcí – Regionálne vzdelávacie centrum. Martin. 2008. ISBN 978-80-969737-6-7
Hodnocení: 
Zatím žádné hodnocení
TUMA, Miroslav a POLÁKOVÁ, Ivana. Vydavateľské aktivity knižníc v optike súčasných možností. Ikaros [online]. 2014, ročník 18, číslo 2 [cit. 2019-07-20]. urn:nbn:cz:ik-14200. ISSN 1212-5075. Dostupné z: http://ikaros.cz/node/14200

automaticky generované reklamy
registration login password