Sorry, you need to enable JavaScript to visit this website.

V Banskej Bystrici rokovali o možnostiach rozvoja kľúčových kompetencií jednotlivca na pôde knižnice

Čas nutný k přečtení
8 minut
Již přečteno

V Banskej Bystrici rokovali o možnostiach rozvoja kľúčových kompetencií jednotlivca na pôde knižnice

0 comments

Desať odborných príspevkov zameraných na problematiku kľúčových kompetencií a úloh knižnice pri ich rozvíjaní si dňa 22. apríla 2009 vypočuli pracovníci rôznych typov knižníc v rámci 9. ročníka odborného seminára, ktorý pripravila Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici v spolupráci so Slovenskou asociáciou knižníc.

Cieľom podujatia bolo objasniť a priblížiť odbornej knihovníckej obci pojem kľúčové kompetencie a jeho chápanie v rámci jednotlivých vedných odborov, poskytnúť detailnejšiu charakteristiku tých kompetencií, ktorých rozvoj môžu knižnice podporiť svojou činnosťou, predstaviť konkrétne projekty na úrovni EÚ i v rámci Slovenska zamerané na prácu s čitateľom, ktoré napomáhajú rozvoju kľúčových kompetencií, a pomôcť špecifikovať kľúčové kompetencie knižnično-informačného pracovníka 21. storočia.

Podujatie otvorila riaditeľka ŠVK v Banskej Bystrici PhDr. Oľga Lauková, ktorá vo svojom príhovore zdôraznila nevyhnutnosť neustáleho vzdelávania sa pracovníkov knižníc, nutnosť ich promptného reagovania na zmeny v spoločnosti a na potreby ich návštevníkov a čitateľov.

Úvodný referát RNDr. Michala Blašku, PhD., z Katedry inžinierskej pedagogiky Technickej univerzity v Košiciach – Rozvíjanie kľúčových kompetencií vo vzdelávaní - bol zameraný na objasnenie dôležitosti uvádzania kľúčových kompetencií do spoločenskej praxe, vzdelávacích programov škôl a celoživotného vzdelávania. Jeho autor, ktorý sa problematike dlhodobo venuje, definoval kľúčové kompetencie ako „zvnútornený, vzájomne prepojený súbor nadobudnutých vedomostí, zručností, schopností, postojov a hodnotových orientácií, ktoré sú dôležité pre kvalitný rozvoj osobnosti jednotlivca, jeho aktívne zapojenie sa do spoločnosti, uplatnenie v zamestnaní a jeho celoživotné vzdelávanie“. V príspevku podrobne charakterizoval východiská pre rozvoj kľúčových kompetencií v európskej dimenzii, vysvetlil ich pojem a štruktúru, uviedol stratégie pre ich rozvíjanie vo vzdelávaní a poukázal na ich význam. Na záver poďakoval knižniciam za ich neoceniteľný prínos v oblasti rozvoja kľúčových kompetencií hlavne u detí a mládeže.

Informačná gramotnosť detí a mládeže (úlohy knižnice pri podpore kľúčových kompetencií mladej populácie) - tak nazvala svoj príspevok PhDr. Elena Sakálová, PhD., z Katedry knižničnej a informačnej vedy Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Poukázala v ňom na základné problémy súčasného vzdelávania pri vytváraní čitateľských a informačných kompetencií žiakov. Venovala sa aj špecifikácii základných úloh školských knižníc a ďalších typov knižníc národného knižničného systému pri získavaní a rozvoji čitateľskej a informačnej gramotnosti detí a mládeže.

Mgr. Gabriela Futová z Knižnice P. O. Hviezdoslava v Prešove, vedúca pracovnej skupiny pre prácu s deťmi a mládežou pri Odbore pre knižničný systém SR Slovenskej národnej knižnice v Martine, koordinátorka projektu Murova čitáreň a známa slovenská spisovateľka, nadviazala na predchádzajúci príspevok, pričom sa zamerala na praktické ukážky aktivít a projektov rozvíjajúcich kľúčové kompetencie detí a mládeže, ktoré na Slovensku prebiehajú. V príspevku Príležitosti knižníc v rozvíjaní kľúčových kompetencií detí a mládeže (dôvody, spôsoby, nápady a komunikácia) predstavila detské oddelenia knižníc ako miesta často prvého kontaktu dieťaťa s knihou, s informačným zdrojom i ako dôležité miesta nevšedného priblíženia literatúry k dieťaťu. Prezentovala zároveň prednosti knižníc v porovnaní so školami či inými výchovno-vzdelávacími zariadeniami v oblasti rozvoja kľúčových kompetencií. Detská knihovníčka by podľa nej mala byť hlavne „profesionálnou poradkyňou (poznať fond a byť sčítaná), vynaliezavou a tvorivou umelkyňou (pretože tvorivosť zvyšuje záujem detí), psychologičkou a pedagogičkou a tak trochu aj druhou mamou. Príležitosti knižníc v rozvíjaní kľúčových kompetencií nezávisia vždy od financií, dôležitejšia je tu nápaditosť. “ Ako inšpiráciu pre účastníkov seminára prezentovala metodické návody a prehľady aktivít pre deti vystavené na podstránke Detské knižnice na portáli www.infolib.sk.

Uspokojovanie edukačných potrieb v séniu nazval obsah svojho vystúpenia vedúci Katedry andragogiky Pedagogickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, doc. PaedDr. Miroslav Krystoň, CSc., ktorý sa zameral na problematiku kvality života ľudí v seniorskom veku. Zdôraznil, že „kvalita života človeka je v celom jeho ontogenetickom spektre, determinovaná súborom rôznych činiteľov, medzi ktoré, nepochybne, patrí aj rozvoj jeho kľúčových kompetencií. Ak sa v súčasnosti niečo v súvislosti s výchovou a vzdelávaním človeka zdôrazňuje, tak je to určite ich biodromálny – celoživotný charakter. Typickým znakom seniorskej edukácie je, že napĺňa edukačné potreby seniorov v prevažnej miere podľa ich osobných záujmov, pričom v korelačnom vzťahu využíva už získané skúsenosti starších ľudí. V našich podmienkach sa vo vzťahu k seniorskej edukácii historicky etablovali viaceré inštitúcie – najznámejšie sú univerzity tretieho veku. Okrem nich sa však v edukácii seniorov výrazne angažujú aj ďalšie subjekty, včítane knižníc, ktoré svojim návštevníkom môžu poskytnúť synergicky pôsobiace edukačné podmienky opierajúce sa o: jasnú cieľovú orientáciu edukácie, prepracované vzdelávacie programy, kvalifikovaných realizátorov, potrebné poznatkové zázemie (odbornú literatúru, študijné pomôcky), realizačný priestor (učebne, študovne, klubovne), inšpiratívne prostredie a odbornú podporu sebavýchovným procesom.

Ako posledný v rámci dopoludňajšieho bloku odznel príspevok Trénování paměti a mozkový jogging v knihovnách jako podpůrný nástroj v procesu celoživotního učení. Predniesla ho certifikovaná lektorka, kolegyňa zo Studijní vědecké knihovny v Hradci Králové, Mgr. Klára Fialová. Ako uviedla, kurzy trénovania pamäte v ČR sú veľmi obľúbené, vychádzajú prevažne z filozofie Českej společnosti pro trénování paměti, ktorá vznikla v roku 1998. Vo svojom príspevku upozornila na význam schopnosti celoživotne sa vzdelávať a definovala trénovanie pamäte a mozgový jogging ako neoddeliteľnú súčasť procesu učenia sa či ako podporný nástroj pre zvýšenie sebadôvery a pozitívneho prístupu k vlastným schopnostiam. Účastníkom seminára predstavila obsahovú náplň kurzov trénovania pamäte, ktoré pripravujú v SVK v Hradci Králové pravidelne už od roku 2006.

Počas obedňajšej prestávky mali účastníci seminára možnosť vypočuť si zaujímavú prezentáciu hosťa – Ing. Ladislava Gažu – oceneného titulom Začínajúci podnikateľ roka 2008, ktorý predstavil interaktívnu elektronickú knihu - PortaBook. Popoludňajší blok príspevkov bol zameraný na kľúčové kompetencie knižnično-informačného pracovníka 21. storočia. Úvodný referát Vplyv rozvoja informačno-komunikačných technológií na zmeny odborných knihovníckych kompetencií žiaľ pre zaneprázdnenosť jeho autora, doc. PhDr. Dušana Katuščáka, PhD., generálneho riaditeľa SNK v Martine, neodznel. Časovú rezervu sme tak mohli dať k dispozícii ďalším zaujímavým príspevkom. Kompetenciám knihovníkov a informačných profesionálov v medzinárodnom kontexte sa venovala Ing. Silvia Stasselová z Knižnice a informačného centra SvF STU v Bratislave – predsedníčka Spolku slovenských knihovníkov. V príspevku poukázala na skutočnosť, akým významným spôsobom môžu získavať a rozvíjať svoje kľúčové kompetencie knižnično-informační pracovníci zapojení do činnosti profesionálnych združení. Ešte viac je to viditeľné v krajinách strednej Európy, kde sú združenia vedené dobrovoľníkmi, nie plateným personálom. Svoje vystúpenie doplnila zaujímavou prezentáciou vyhlásení zahraničných kolegov, pracujúcich vo výboroch jednotlivých zahraničných asociácií (ALA – American Library association, NYLA – New York Library Association). Knihovníci, ktorí sa zapájajú do práce v združeniach, môžu nadobudnúť nové skúsenosti, ktoré môžu ďalej využiť vo svojej bežnej práci, môžu si vyskúšať aktivity, s ktorými sa predtým nestretli, pretože nesúvisia s ich prácou – plánovanie podujatí, editovanie odborného periodika, príprava na nové zodpovednosti vo vlastnej inštitúcii. Práca vo výboroch je spôsob ako dosiahnuť nové zručnosti a znalosti. Možno sa venovať aktivitám, s ktorými už máme skúsenosti, avšak na oveľa vyššej a komplexnejšej úrovni. Ako zdôraznila S. Stasselová, knihovnícke združenia sú v medzinárodnom meradle najvýznamnejšími iniciátormi neustáleho definovania nových, aktualizovaných súborov kompetencií moderného knižničného profesionála. Uviedla tiež príklady úspešného certifikovania knihovníkov v zahraničí (ADBS - Francúzsko, ALA-APA – USA, CILIP – Veľká Británia).

Na príspevok Ing. Silvie Stasselovej nadviazala Mgr. Zlata Houšková, vedúca oddelenia vzdelávania Knihovníckeho inštitútu Národní knihovny ČR v Prahe a tajomníčka SKIP ČR, so svojím príspevkom Kompetence versus představy a co s tím... Ako uviedla, medzinárodná certifikácia kompetencií v odbore knihovníckých a informačných služieb je oblasť, ktorej sa SKIP venuje už mnoho rokov. Cieľom vydania Evropského průvodce kompetencemi odborných pracovníků v oboru knihovnických a informačních služeb v českom jazyku v rokoch 1999 a 2006 bola propagácia tejto problematiky u odbornej verejnosti. Zavedenie certifikácie sa však dodnes stretáva s viacerými problémami, hlavne finančného charakteru, ale tiež s malou podporou manažmentu knižníc. Evropský průvodce kompetencemi VKIS je však mnohostranne využiteľný ako metodický materiál pre odborné školy, odborné neformálne vzdelávanie, evaluáciu a autoevaluáciu, využitie v personálnej práci a pod. Popis 33 okruhov odborných kompetencií v štyroch úrovniach a dvadsať hlavných schopností pre výkon profesie dáva dobrý prehľad o nárokoch na profesiu kladených. Jeho využitie pri koncipovaní odborného vzdelávania dokumentujú príklady konkrétnych vzdelávacích aktivít v ČR.

Po Mgr. Zlate Houškovej vystúpil so svojím príspevkom Rozdelenie kompetencií v medzinárodných a interdisciplinárnych projektoch na príklade konzorciálneho projektu „Digitálne fórum stredná a východná Európa – DiFMOE“) ďalší zahraničný účastník - Jan Schrastetter, M. A., z Inštitútu pre spoluprácu v strednej a východnej Európe - KOMIOS, Bratislava (Institut für Kooperation in Mittel- und Osteuropa). Cieľom jeho prednášky bolo priblíženie rozdelenia kompetencií v rámci medzinárodného štruktúrovaného digitalizačného projektu, na ktorom sa zúčastňujú na jednej strane štátne, na druhej strane súkromné inštitúcie rôzneho zamerania a z rôznych odborov. Pretože DiFMOE je novým projektom, v tomto zmysle bola prednáška J. Schrastettera akousi priebežnou správou, ktorá odzrkadľovala doterajšie skúsenosti.

Ako posledný odznel príspevok PhDr. Oľgy Doktorovej, vedeckej tajomníčky z ŠVK v Banskej Bystrici, ktorá sa venovala téme: Kľúčové kompetencie a ich význam pri realizácií aktivít knižnice ako komunitného centra. V rámci dlhodobého trendu budovať knižnice ako komunitné centrá vyzdvihla nevyhnutnosť rozvíjať nasledovné kľúčové kompetencie pracovníkov knižníc: organizačné, manažérske a koordinačné schopnosti, zvládnutie propagačných aktivít a PR, schopnosť nadviazať spoluprácu s inštitúciami doma i v zahraničí, znalosti v oblasti finančného plánovania, administratívy a kontroly.

Príspevky, ktoré na seminári odzneli, budú v plnom znení publikované v zborníku, ktorý vyjde v najbližších dňoch. Na záver chcem vysloviť slová vďaky štedrým sponzorom podujatia – firme Suweco SK a Goethe-Institutu v Bratislave, vďaka ktorým sme mohli pripraviť toto odborné podujatie opäť na vyššej úrovni.

Mgr. Zlata Houšková (NK Praha)

Mgr. Zlata Houšková (NK Praha)

Jan Schrastetter (KOMIOS, Mníchov)

Jan Schrastetter (KOMIOS, Mníchov)

Účastníci seminára

Účastníci seminára

Hodnocení: 
Zatím žádné hodnocení
SNOPKOVÁ, Blanka. V Banskej Bystrici rokovali o možnostiach rozvoja kľúčových kompetencií jednotlivca na pôde knižnice. Ikaros [online]. 2009, ročník 13, číslo 7 [cit. 2024-03-28]. urn:nbn:cz:ik-13206. ISSN 1212-5075. Dostupné z: http://ikaros.cz/node/13206

automaticky generované reklamy