Desať odborných príspevkov zameraných na problematiku kľúčových kompetencií a úloh knižnice pri ich rozvíjaní si dňa 22. apríla 2009 vypočuli pracovníci rôznych typov knižníc v rámci 9. ročníka odborného seminára, ktorý pripravila Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici v spolupráci so Slovenskou asociáciou knižníc.

Cieľom podujatia bolo objasniť a priblížiť odbornej knihovníckej obci pojem kľúčové kompetencie a jeho chápanie v rámci jednotlivých vedných odborov, poskytnúť detailnejšiu charakteristiku tých kompetencií, ktorých rozvoj môžu knižnice podporiť svojou činnosťou, predstaviť konkrétne projekty na úrovni EÚ i v rámci Slovenska zamerané na prácu s čitateľom, ktoré napomáhajú rozvoju kľúčových kompetencií, a pomôcť špecifikovať kľúčové kompetencie knižnično-informačného pracovníka 21. storočia.

Podujatie otvorila riaditeľka ŠVK v Banskej Bystrici PhDr. Oľga Lauková, ktorá vo svojom príhovore zdôraznila nevyhnutnosť neustáleho vzdelávania sa pracovníkov knižníc, nutnosť ich promptného reagovania na zmeny v spoločnosti a na potreby ich návštevníkov a čitateľov.

Úvodný referát RNDr. Michala Blašku, PhD., z Katedry inžinierskej pedagogiky Technickej univerzity v Košiciach – Rozvíjanie kľúčových kompetencií vo vzdelávaní - bol zameraný na objasnenie dôležitosti uvádzania kľúčových kompetencií do spoločenskej praxe, vzdelávacích programov škôl a celoživotného vzdelávania. Jeho autor, ktorý sa problematike dlhodobo venuje, definoval kľúčové kompetencie ako „zvnútornený, vzájomne prepojený súbor nadobudnutých vedomostí, zručností, schopností, postojov a hodnotových orientácií, ktoré sú dôležité pre kvalitný rozvoj osobnosti jednotlivca, jeho aktívne zapojenie sa do spoločnosti, uplatnenie v zamestnaní a jeho celoživotné vzdelávanie“. V príspevku podrobne charakterizoval východiská pre rozvoj kľúčových kompetencií v európskej dimenzii, vysvetlil ich pojem a štruktúru, uviedol stratégie pre ich rozvíjanie vo vzdelávaní a poukázal na ich význam. Na záver poďakoval knižniciam za ich neoceniteľný prínos v oblasti rozvoja kľúčových kompetencií hlavne u detí a mládeže.

Informačná gramotnosť detí a mládeže (úlohy knižnice pri podpore kľúčových kompetencií mladej populácie) - tak nazvala svoj príspevok PhDr. Elena Sakálová, PhD., z Katedry knižničnej a informačnej vedy Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Poukázala v ňom na základné problémy súčasného vzdelávania pri vytváraní čitateľských a informačných kompetencií žiakov. Venovala sa aj špecifikácii základných úloh školských knižníc a ďalších typov knižníc národného knižničného systému pri získavaní a rozvoji čitateľskej a informačnej gramotnosti detí a mládeže.

Mgr. Gabriela Futová z Knižnice P. O. Hviezdoslava v Prešove, vedúca pracovnej skupiny pre prácu s deťmi a mládežou pri Odbore pre knižničný systém SR Slovenskej národnej knižnice v Martine, koordinátorka projektu Murova čitáreň a známa slovenská spisovateľka, nadviazala na predchádzajúci príspevok, pričom sa zamerala na praktické ukážky aktivít a projektov rozvíjajúcich kľúčové kompetencie detí a mládeže, ktoré na Slovensku prebiehajú. V príspevku Príležitosti knižníc v rozvíjaní kľúčových kompetencií detí a mládeže (dôvody, spôsoby, nápady a komunikácia) predstavila detské oddelenia knižníc ako miesta často prvého kontaktu dieťaťa s knihou, s informačným zdrojom i ako dôležité miesta nevšedného priblíženia literatúry k dieťaťu. Prezentovala zároveň prednosti knižníc v porovnaní so školami či inými výchovno-vzdelávacími zariadeniami v oblasti rozvoja kľúčových kompetencií. Detská knihovníčka by podľa nej mala byť hlavne „profesionálnou poradkyňou (poznať fond a byť sčítaná), vynaliezavou a tvorivou umelkyňou (pretože tvorivosť zvyšuje záujem detí), psychologičkou a pedagogičkou a tak trochu aj druhou mamou. Príležitosti knižníc v rozvíjaní kľúčových kompetencií nezávisia vždy od financií, dôležitejšia je tu nápaditosť. “ Ako inšpiráciu pre účastníkov seminára prezentovala metodické návody a prehľady aktivít pre deti vystavené na podstránke Detské knižnice na portáli www.infolib.sk [4].

Uspokojovanie edukačných potrieb v séniu nazval obsah svojho vystúpenia vedúci Katedry andragogiky Pedagogickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, doc. PaedDr. Miroslav Krystoň, CSc., ktorý sa zameral na problematiku kvality života ľudí v seniorskom veku. Zdôraznil, že „kvalita života človeka je v celom jeho ontogenetickom spektre, determinovaná súborom rôznych činiteľov, medzi ktoré, nepochybne, patrí aj rozvoj jeho kľúčových kompetencií. Ak sa v súčasnosti niečo v súvislosti s výchovou a vzdelávaním človeka zdôrazňuje, tak je to určite ich biodromálny – celoživotný charakter. Typickým znakom seniorskej edukácie je, že napĺňa edukačné potreby seniorov v prevažnej miere podľa ich osobných záujmov, pričom v korelačnom vzťahu využíva už získané skúsenosti starších ľudí. V našich podmienkach sa vo vzťahu k seniorskej edukácii historicky etablovali viaceré inštitúcie – najznámejšie sú univerzity tretieho veku. Okrem nich sa však v edukácii seniorov výrazne angažujú aj ďalšie subjekty, včítane knižníc, ktoré svojim návštevníkom môžu poskytnúť synergicky pôsobiace edukačné podmienky opierajúce sa o: jasnú cieľovú orientáciu edukácie, prepracované vzdelávacie programy, kvalifikovaných realizátorov, potrebné poznatkové zázemie (odbornú literatúru, študijné pomôcky), realizačný priestor (učebne, študovne, klubovne), inšpiratívne prostredie a odbornú podporu sebavýchovným procesom. “

Ako posledný v rámci dopoludňajšieho bloku odznel príspevok Trénování paměti a mozkový jogging v knihovnách jako podpůrný nástroj v procesu celoživotního učení. Predniesla ho certifikovaná lektorka, kolegyňa zo Studijní vědecké knihovny v Hradci Králové, Mgr. Klára Fialová. Ako uviedla, kurzy trénovania pamäte v ČR sú veľmi obľúbené, vychádzajú prevažne z filozofie Českej společnosti pro trénování paměti [5], ktorá vznikla v roku 1998. Vo svojom príspevku upozornila na význam schopnosti celoživotne sa vzdelávať a definovala trénovanie pamäte a mozgový jogging ako neoddeliteľnú súčasť procesu učenia sa či ako podporný nástroj pre zvýšenie sebadôvery a pozitívneho prístupu k vlastným schopnostiam. Účastníkom seminára predstavila obsahovú náplň kurzov trénovania pamäte, ktoré pripravujú v SVK v Hradci Králové pravidelne už od roku 2006.

Počas obedňajšej prestávky mali účastníci seminára možnosť vypočuť si zaujímavú prezentáciu hosťa – Ing. Ladislava Gažu – oceneného titulom Začínajúci podnikateľ roka 2008, ktorý predstavil interaktívnu elektronickú knihu - PortaBook. Popoludňajší blok príspevkov bol zameraný na kľúčové kompetencie knižnično-informačného pracovníka 21. storočia. Úvodný referát Vplyv rozvoja informačno-komunikačných technológií na zmeny odborných knihovníckych kompetencií žiaľ pre zaneprázdnenosť jeho autora, doc. PhDr. Dušana Katuščáka, PhD., generálneho riaditeľa SNK v Martine, neodznel. Časovú rezervu sme tak mohli dať k dispozícii ďalším zaujímavým príspevkom. Kompetenciám knihovníkov a informačných profesionálov v medzinárodnom kontexte sa venovala Ing. Silvia Stasselová z Knižnice a informačného centra SvF STU v Bratislave – predsedníčka Spolku slovenských knihovníkov. V príspevku poukázala na skutočnosť, akým významným spôsobom môžu získavať a rozvíjať svoje kľúčové kompetencie knižnično-informační pracovníci zapojení do činnosti profesionálnych združení. Ešte viac je to viditeľné v krajinách strednej Európy, kde sú združenia vedené dobrovoľníkmi, nie plateným personálom. Svoje vystúpenie doplnila zaujímavou prezentáciou vyhlásení zahraničných kolegov, pracujúcich vo výboroch jednotlivých zahraničných asociácií (ALA – American Library association, NYLA – New York Library Association). Knihovníci, ktorí sa zapájajú do práce v združeniach, môžu nadobudnúť nové skúsenosti, ktoré môžu ďalej využiť vo svojej bežnej práci, môžu si vyskúšať aktivity, s ktorými sa predtým nestretli, pretože nesúvisia s ich prácou – plánovanie podujatí, editovanie odborného periodika, príprava na nové zodpovednosti vo vlastnej inštitúcii. Práca vo výboroch je spôsob ako dosiahnuť nové zručnosti a znalosti. Možno sa venovať aktivitám, s ktorými už máme skúsenosti, avšak na oveľa vyššej a komplexnejšej úrovni. Ako zdôraznila S. Stasselová, knihovnícke združenia sú v medzinárodnom meradle najvýznamnejšími iniciátormi neustáleho definovania nových, aktualizovaných súborov kompetencií moderného knižničného profesionála. Uviedla tiež príklady úspešného certifikovania knihovníkov v zahraničí (ADBS - Francúzsko, ALA-APA – USA, CILIP – Veľká Británia).

Na príspevok Ing. Silvie Stasselovej nadviazala Mgr. Zlata Houšková, vedúca oddelenia vzdelávania Knihovníckeho inštitútu Národní knihovny ČR v Prahe a tajomníčka SKIP ČR, so svojím príspevkom Kompetence versus představy a co s tím... Ako uviedla, medzinárodná certifikácia kompetencií v odbore knihovníckých a informačných služieb je oblasť, ktorej sa SKIP venuje už mnoho rokov. Cieľom vydania Evropského průvodce kompetencemi odborných pracovníků v oboru knihovnických a informačních služeb v českom jazyku v rokoch 1999 a 2006 bola propagácia tejto problematiky u odbornej verejnosti. Zavedenie certifikácie sa však dodnes stretáva s viacerými problémami, hlavne finančného charakteru, ale tiež s malou podporou manažmentu knižníc. Evropský průvodce kompetencemi VKIS je však mnohostranne využiteľný ako metodický materiál pre odborné školy, odborné neformálne vzdelávanie, evaluáciu a autoevaluáciu, využitie v personálnej práci a pod. Popis 33 okruhov odborných kompetencií v štyroch úrovniach a dvadsať hlavných schopností pre výkon profesie dáva dobrý prehľad o nárokoch na profesiu kladených. Jeho využitie pri koncipovaní odborného vzdelávania dokumentujú príklady konkrétnych vzdelávacích aktivít v ČR.

Po Mgr. Zlate Houškovej vystúpil so svojím príspevkom Rozdelenie kompetencií v medzinárodných a interdisciplinárnych projektoch na príklade konzorciálneho projektu „Digitálne fórum stredná a východná Európa – DiFMOE“) ďalší zahraničný účastník - Jan Schrastetter, M. A., z Inštitútu pre spoluprácu v strednej a východnej Európe - KOMIOS, Bratislava (Institut für Kooperation in Mittel- und Osteuropa). Cieľom jeho prednášky bolo priblíženie rozdelenia kompetencií v rámci medzinárodného štruktúrovaného digitalizačného projektu, na ktorom sa zúčastňujú na jednej strane štátne, na druhej strane súkromné inštitúcie rôzneho zamerania a z rôznych odborov. Pretože DiFMOE je novým projektom, v tomto zmysle bola prednáška J. Schrastettera akousi priebežnou správou, ktorá odzrkadľovala doterajšie skúsenosti.

Ako posledný odznel príspevok PhDr. Oľgy Doktorovej, vedeckej tajomníčky z ŠVK v Banskej Bystrici, ktorá sa venovala téme: Kľúčové kompetencie a ich význam pri realizácií aktivít knižnice ako komunitného centra. V rámci dlhodobého trendu budovať knižnice ako komunitné centrá vyzdvihla nevyhnutnosť rozvíjať nasledovné kľúčové kompetencie pracovníkov knižníc: organizačné, manažérske a koordinačné schopnosti, zvládnutie propagačných aktivít a PR, schopnosť nadviazať spoluprácu s inštitúciami doma i v zahraničí, znalosti v oblasti finančného plánovania, administratívy a kontroly.

Príspevky, ktoré na seminári odzneli, budú v plnom znení publikované v zborníku, ktorý vyjde v najbližších dňoch. Na záver chcem vysloviť slová vďaky štedrým sponzorom podujatia – firme Suweco SK a Goethe-Institutu v Bratislave, vďaka ktorým sme mohli pripraviť toto odborné podujatie opäť na vyššej úrovni.

[6]

Mgr. Zlata Houšková (NK Praha)

[7]

Jan Schrastetter (KOMIOS, Mníchov)

[8]

Účastníci seminára