Sorry, you need to enable JavaScript to visit this website.

Sociálny prístup k organizácii poznania: Prekonávanie bariér medzi koncovým a expertným používateľom

Čas nutný k přečtení
8 minut
Již přečteno

Sociálny prístup k organizácii poznania: Prekonávanie bariér medzi koncovým a expertným používateľom

0 comments
Anglicky
English title: 
Social approach to knowledge organization: Bridging the gap between end user and expert user
English abstract: 
<p>The aim of this article is to outline trends in increasingly popular activities on Web: social tagging and social bookmarking. It also provides explanation of related notions. A short description of a social bookmarking system focused on scientific articles is included.</p>

Trendy na webe

Na webe sa vedú preteky. A to predovšetkým o spokojnosť používateľov. Tradičné spôsoby organizovania informácií na internete spočívajú na presne a hlavne vopred stanovených schémach. Zahŕňajúc kontrolované slovníky, taxonómie, tezaury až vyzreté ontológie. Všetky tieto prístupy si vyžadujú registrovaný prístup do informačných systémov v zachovaní kontroly nad zdrojmi. Preto niet divu, že takéto kvázinemoderné schémy sú out. A do popredia sa ženú služby ako je napr. sociálne záložkovanie s jednou z jej prezývok „new link manager“. Návštevníkov máva skutočne veľa. Tak ku príkladu taký Del.icio.us.com mal 5,3 milióna používateľov (rok 2008) (Delicious is 5!) alebo jeho konkurent Flikr.com na zdieľanie s fotografiami dosiahol až 400 miliónov unikátnych návštevníkov (Rao, 2009). Dynamika organizovania týchto systémov tkvie práve v tom, ako používatelia popisujú záložky. Priradia im akýkoľvek termín, ktorý vyhodnotia za relevantný.

Slovo “new” v názve “new link manager” (Hammond, 2005), čiže služby sociálneho záložkovania, vypovedá o tom, že v súčasnosti nie sú tieto systémy len metódou zameranou na záložky (bookmarks) webových zdrojov. Pri popísaní takýchto systémov si prepožičiam výrok od Matta Biddulpha, ktorý článku na XML.com vyhlásil na adresu jedného z najznámejších nástrojov pre sociálne záložkovanie del.icio.us toto: “Del.icio.us má tri hlavné osi: používateľov, tagy a URL” (Hammond, 2005). Webové zdroje sami o sebe nie sú zdieľané, ale práve záložky (bookmarks), ktoré odkazujú na ne. Záložka (bookmark) v kontexte webu je “miestne uložený jednotný zdrojový identifikátor (URI)” (Internet Bookmark). V podstate hovoríme o odkazoch (linkách). K záložkám (linkám) sa pridávajú popisy vo forme metadát. Takými môžu byť rôzne textové komentáre, odporúčania a hlavne tagy.

Tagujem, taguješ, tagujeme

O tom aký tag bude použitý, rozhodujú sami používatelia. Voľne. Nie na základe nejakého kontrolovaného slovníka. Pre terminologickú jednoznačnosť je dobré si najprv ozrejmiť anglické slovo “tag” v preklade ako značka alebo visačka. Aktivita priraďovania značiek (“tagov”), po anglicky tagging, sa v slovenčine označuje ako značkovanie, neformálne sa používa aj “tagovanie”, “taggovanie”. Tagy sú v podstate kľúčové slová, ktoré sa priraďujú k nejakému predmetu. Del.icio.us definuje tagy takto:

Jednoslovné deskriptori, ktoré môžeš priradiť k tvojim záložkam. Sú veľmi podobné ako kľúčové slová, ale nie hierarchické. Môžeš určiť toľko tagov, koľko budeš chcieť a jednoducho ich premenovať alebo vymazať ich neskôr. Tagovanie môže byť oveľa jednoduchšie a viac flexibilnejšie než napasovať informácie do vopred vytvorených kategórií alebo súborov” (Spiteri, 2007).

Kľúčové slová nie sú novinkou na webe, ale sociálne tagovacie systémy im pridávajú nové vlastnosti (Quintarelli, 2005):

  • spätná väzba je okamžitá – tagy sa vytvárajú v reálnom čase podľa reálnych potrieb,
  • možnosť tagy premenovať a pridať viac tagov ku obsahu,
  • možnosť tagy kombinovať,
  • systém môže ponúknuť tipy, ako objaviť ďalšie objekty atď.

Od tagov k folksonómii

Jeden z najzaujímavejších aspektov sídel sociálneho záložkovania je fenomén sociálneho tagovania (známeho hlavne pod názvom folksonómia) a jeho obľúbenosť vzrástla spolu s nimi, pretože používateľom je umožnené použiť kľúčové termíny, ktoré oni sami považujú za užitočné v kategorizovaní zdrojov, keď vytvárajú záložky.

Thomas Vander Wal a folksonómia

Pojem folksonómia (folksonomy) vznikol ako kolaboratívny prístup k organizácii poznania v elektronickom prostredí. Je spájaný s taxonómiou a tiež so štúdiami z antropológie. Prvýkrát bol použitý informačným architektom Thomasom Vander Walom v mailing liste v AifIA (Adaptive Paths intranet). A jeho význam je odlišný než jeho názov vystihuje. Preto ďalší autori pomenúvajú tento jav inak. Uvádzam ďalšie názvy, ktoré hovoria o folksonómii: etnoklasifikácia, distribuovaná klasifikácia alebo aj sociálne tagovanie (social tagging). Neexistuje jednoznačná terminológia. Vedú sa polemiky medzi odborníkmi a niektorí sa skôr prikláňajú k tomu, že ide viac o kategorizáciu než klasifikáciu. Pri kategorizácii majú schémy nejednoznačné hranice a sú založené viac na podobnosti než na systematickom organizovaní vecí. Je to v kontraste od klasifikačnej schémy, ktorá poskytuje jedinú klasifikáciu k predmetu, jasné vzťahy a hierarchiu. A vo folksonómii termíny nemajú presne definované vzťahy medzi sebou ako v nejakom kontrolovanom slovníku. Preto ju kategorizácia vystihuje lepšie. Folksonómie sa objavili sa ako jedna z čŕt sociálneho softvéru ako Del.icio.us, Flickr, 43things, Furl, Technokrati a.i.

Podľa Thomasa Vander Wala je folksonómia výsledkom “osobného, voľného tagovania stránok a objektov pre vlastné vyhľadanie informácií” (Mockett, 2006). Podľa neho tiež tagovanie spĺňa tieto charakteristiky (Mockett, 2006):

  • uskutočňuje sa v sociálnom prostredí,
  • vykonáva ho človek konzumujúci informáciu,
  • pridáva hodnotu tým, že tagy môžu pridávať kontext a perspektívu a tiež byť doplnkom pre chýbajúce metadata,
  • pri tagovaní používajú ľudia vlastný slovník.

Thomas Vander Wal vyjadril vzťah tagov k týmto vyššie popísaným aktivitám v “Dual Folksonomy Triad” (Duálna folksonomická triáda, obr. 1). Autor ju vysvetľuje nasledovne: Ľudia otagujú niečo v rámci ich vlastnej sféry záujmu a zároveň môžu potom tento tag (vo forme hľadania v tag cloud) použiť na nájdenie materiálu, ktorý ďalší ľudia otagovali podobným spôsobom. Okolo týchto sociálnych zoskupení sa môžu sformovať komunity (Mockett, 2006).

Obr. 1: Duálna folksonomická triáda (Mockett, 2006)

Obr. 1: Duálna folksonomická triáda (Mockett, 2006)

Na folksonómiu sa dá pozrieť z dvoch hľadísk. Buď ako na systém klasifikácie odvodenej z činnosti alebo metódy kolaboratívneho vytvárania a organizovania tagov za účelom vytvárania anotácií a kategorizovania obsahu (folksonómia, sociálna klasifikácia), alebo ako na proces, pri ktorom veľa používateľov pridáva metadata vo forme kľúčových slov, aby zdieľali obsah (sociálne tagovanie, sociálne indexovanie) (Folksonomy). Najdôležitejším aspektom je, že nejaká folksonómia pozostáva z termínov, medzi ktorými nie je žiadna hierarchia, ani tiež priamo určený vzťah rodič-potomok. Nejde o klasický akt značkovania pre osobnú potrebu alebo len o tvorenie tagov, ale o agregáciu informácií. Ľudia vytvárajú anotácie pomocou tagov. Práve sociálne prostredie umožňuje existenciu folksonómie.

„Tagový oblak“

Po anglicky mu hovoríme tag cloud a doslovne sa dá preložiť ako „tagový oblak“. Ide o jednu z najviditeľnejších a najatraktívnejších častí konceptu tagovania. Čo sa za týmto pojmom skrýva? Je to vlastne „vizuálne znázornenie obsahu tagov na nejakom webovom sídle“. Dalo by sa povedať, že je veľmi príbuzný umeleckej práci. Totiž, najfrekventovanejšie tagy sú vykreslené väčším fontom písma alebo zvýraznené menším fontom. Zobrazené poradie je zvyčajne radené abecedne. Tagy sa teda dajú vyhľadať buď podľa obľúbenosti, alebo podľa abecedy. Výberom určitého tagu sa používateľ dostáva vnútri nejakého tag cloud k zbierke zdrojov, ktoré sú spojené s daným tagom (Marin, 2006).

Na začiatku je vždy nejaká príčina...

„Bez vetra sa ani lístok nepohne.“ Málokedy však vieme o príčine, prečo tomu tak je. Podobe je na tom aj tagovanie. Aké sú vnútorné motívy používateľov, ktoré ich vedú tagovať obsah? Existuje veľa dôvodov. Na obr. 2 je prehľad podnetov pre tagovanie. Tzv. “sebecké” dôvody používateľov sú motorom vtedy, keď chcú tagovať vlastný obsah napr. keď potrebujú neskôr vyhľadať zdroj. Taká napríklad “altruistická” aktivita sa prejavuje vtedy, keď používatelia tagujú obsah druhých, aby ho mohli vyhľadať v prípade potreby aj ďalší používatelia. Príkladom altruistických používateľov môžu byť komunity na Wikipedii alebo napr. návštevníkov Flickr nazvem trochu expresívne “sebci” (Hammond, 2005).

Obr 2.: Dôvody tagovania (Hammond, 2005)

Obr 2.: Dôvody tagovania (Hammond, 2005)

Záložky a tagy sa dopĺňajú

To, ako koncový používateľ v roli indexátora sám rozhoduje o tom, aký obsah si vyhľadá, spracuje a následne zorganizuje, si predstavíme na službe sociálneho záložkovania CiteULike. Jeho používatelia by podľa Hammondovej (Hammond, 2005) klasifikácie motívov pre tagovanie patrili do kategórie, kde tagujú obsah druhých pre vlastný úžitok (Hammond, 2005).

Už samotný názov CiteULike evokuje, že umožňuje jeho používateľom vytvárať záložky podľa vlastného záujmu. V prípade CiteULike ide o články s akademickým obsahom pre opätovné vyhľadanie, odkiaľ CiteULike zbiera metadata citácií. CiteULike bol vytvorený Richardom Cameronom z univerzity v Manchestri v novembri 2004 (Kipp, 2007).

CiteULike umožňuje svojim používateľom určiť ľubovoľný počet tagov k článkom v ich knižnici. Používatelia môžu hľadať podľa tagu, premiestniť článok v ich vlastnej knižnici, ako aj v knižnici ďalších používateľov. Tag cloud všetkých používateľov, ale aj každého jedného osobitne, im dovoľuje, aby videli spoločne použité alebo populárne tagy pre nejaký článok alebo pre celý nástroj (Kipp, 2007).

Zoznam použitej literatúry:
  • Delicious is 5! delicious blog [online]. 2008 [cit. 2008-11-06]. Dostupné na internete: http://blog.delicious.com/blog/2008/11/delicious-is-5.html>
  • Folksonomy. In Wikipedia [online]. 2008. [cit. 2010-12-01]. Dostupné na internete: http://en.wikipedia.org/wiki/Folksonomy>.
  • HAMMOND, T.; HANNAY .T.; LUND, B.; SCOTT, J. 2005. Social Bookmarking Tools (I). D-Lib Magazine [online]. 2005, roč. 11, č. 4 [cit. 2005-12-15]. Dostupné na internete: http://dlib.org/dlib/april05/hammond/04hammond.html>. ISSN 1082-9873.
  • Internet Bookmark. In Wikipedia [online]. 2010. [cit. 2008-01-05]. Dostupné na internete: http://en.wikipedia.org/wiki/Internet_bookmark>
  • KIPP, Margaret E. I. 2007. Tagging Practices on Research Oriented Social Bookmarking Sites. In Proceedings of the 35th conference of the Canadian Association for Information Science, Montreal, QC, May 10-12, 2007. 2007. Dostupné na internete: http://www.cais-acsi.ca/proceedings/2007/kipp_2007.pdf>.
  • MARIN, E. L. 2006. In search of the perfect cloud. In Word Works [online]. January 2, 2006 [cit. 2006-01-02]. Dostupné na internete: http://coelomic.wordpress.com/2006/01/02/tag-clouds/>.
  • MOCKETT, C. 2006. d.construct, Understanding Folksonomy (Tagging That Works). cazmocket_blog [online]. 2006. [cit. 2006-09-08]. Dostupné na internete: http://cazmockett.com/blog/tag/brighton/>.
  • QUINTARELLI, E. 2005. Folksonomies: power to the people. Milan : ISKO Italy-UniMIB meeting. 2005. [cit. 2005-06-12] Dostupné na internete: http://www.iskoi.org/doc/folksonomies.htm>.
  • RAO, L. 2009. Flickr Outsources Printing To Snapfish. In TechCrunch [online]. 2009 [cit. 2009-11-12]. Dostupné na internete: http://www.techcrunch.com/2009/11/12/flickr-outsources-printing-to-snapfish/>.
  • Social bookmarking. In Wikipedia [online] 2010 [cit. 2008-01-10]. Dostupné na internete: http://en.wikipedia.org/wiki/Social_bookmarking>.
  • SPITERI, L. F. 2007 Tagging convensions and guidelines of the folksonomy sites. Information Technology and Libraries. 2007, vol. 26, no. 3, s. 13-25.
Hodnocení: 
Zatím žádné hodnocení
JOTOVOVÁ, Michaela. Sociálny prístup k organizácii poznania: Prekonávanie bariér medzi koncovým a expertným používateľom. Ikaros [online]. 2010, ročník 14, číslo 2 [cit. 2019-10-22]. urn:nbn:cz:ik-13369. ISSN 1212-5075. Dostupné z: http://ikaros.cz/node/13369

automaticky generované reklamy