Sorry, you need to enable JavaScript to visit this website.

Informačné správanie človeka – používatelia informácií v súvislostiach

Čas nutný k přečtení
27 minut
Již přečteno

Informačné správanie človeka – používatelia informácií v súvislostiach

0 comments

Abstrakt:
Článek vysvetľuje pojem informačného správania človeka ako objektu výskumu informačnej vedy. Formulujú sa predpoklady výskumu v projektoch VEGA riešených na KKIV FiFUK. Historický prehľad prístupov k skúmaniu používateľov knižníc sa člení na mechanické štádium, sociálno-psychologické štádium a integračné štádium v elektronickom prostredí. Opisujú sa metódy výskumov informačného správania človeka s dôrazom na transdisciplinaritu. Výsledky výskumu informačného správania používateľov akademických a vedeckých knižníc na Slovensku vedú k definovaniu správania priemerného používateľa. Na základe analýz údajov sa opisujú dva typy používateľov. Typ S je charakterizovaný pragmatickým spôsobom a povrchnejším, rýchlym spracovaním informácií. Typ A preferuje hlbší význam a analýzu informácií. Informačné správanie v elektronickom prostredí sa vyznačuje interaktívnosťou, nelineárnosťou, spoluprácou a konštrukciou spojení. Modelujú sa typy používateľov podľa miery kontextu a súvislostí pri štruktúrovaní informácií. Typ A preferuje bohaté kontextuálne spojenia a jemnejšiu štrukturáciu informácií. Typ S preferuje jednoduchú štrukturáciu a konštrukcie významov v komunikácii. Poznatky z výskumu informačného správania človeka možno využiť pri projektovaní nových systémov a nástrojov organizácie poznania a v podpore informačnej gramotnosti.
Kľúčové slová:
informačné správanie človeka, prieskum používateľov, metódy výskumu, typy používateľov, štrukturácia informácií, kontext využívania informácií, elektronické prostredie


Úvod

Informačné správanie človeka znamená spracovanie informácií vytváraním ich zmyslu a prispôsobovaním sa informačnému prostrediu. Obsahuje neurofyziologické, senzomotorické, kognitívne, afektívne, sociálne a kultúrne zložky. Informačná veda tradične skúmala používateľov informácií najmä v oblasti vedy, vzdelávania a kultúry. V súčasnosti sa skúma skôr celistvý človek a jeho informačné správanie v rôznych životných situáciách a v pracovných procesoch v organizáciách. Používateľ nie je pasívnym príjemcom informácií, ale skôr aktívnym aktérom využívania informačných zdrojov, osobitne v elektronickom informačnom prostredí.

Výskumy informačného správania v informačnej praxi preto čoraz viac zdôrazňujú súvislosti a kontexty, v ktorých človek využíva informácie. Tým sa problematika skúmania používateľov do veľkej miery rozširuje. Zároveň však výsledky týchto výskumov poskytujú reálnejší obraz o človeku v informačnom prostredí. Podobne ako ostatné výskumy človeka aj aspekt informačného správania je interdisciplinárnym problémom. Pri jeho riešení aplikujeme v informačnej vede výsledky sociálnej psychológie, manažmentu poznatkov v organizáciách, kognitívnych vied ap.

V oblasti informačnej vedy sa týmto problémom zaoberajú odborníci skúmajúci používateľov informácií, napríklad B. Dervinová (Dervin and Nilan, 1986), R. Taylor (Taylor, 1991), T. Wilson (Wilson, 1999), C. Kuhlthauová (Kuhlthau, 1993), B. Hjorland (1997). Väčšina autorov sa sústreďuje na vyhľadávanie informácií ako súčasť informačného správania človeka. V tomto prúde výskumov sú dôležité najmä aspekty kognitívne a interaktívne, ktoré vo svojich prácach predstavujú P. Ingwersen (1992) a T. Saracevic (1997). Informačné správanie človeka však skúmajú aj autori z oblasti manažmentu poznatkov. Napríklad Davenport a Prusak (2000) považujú informačné správanie za spôsoby, ktorými jednotlivci spracúvajú informácie vrátane vyhľadávania, delenia sa s informáciami, využívania informácií a rôznych súvisiacich aktivít. Podľa Davenporta sa v organizáciách treba zamerať na tri základné typy informačného správania, spoločné využívanie informácií (sharing, "delenie" sa o informácie), informačné preťaženie a riešenie problémov mnohoznačnosti významov informácií.

Aj na úrovni knižníc a informačných inštitúcií sa preto na problém využívania informácií treba pozrieť komplexnejšie. Tento pohľad by mohol viesť k novým riešeniam určitej krízy tradičnej knižničnej práce. Lepšie poznanie vzorcov informačného správania používateľov môže pomôcť knižniciam budovať nové služby smerujúce k zmyslu, významu poskytovaných informácií v novom elektronickom prostredí.


Predpoklady výskumu informačného správania človeka

Od r. 2002 sa na KKIV FiFUK v Bratislave zaoberáme výskumami informačného správania používateľov informácií. V projekte VEGA v rokoch 2002-2004 sme sa sústredili na interakciu človeka s informačným prostredím. Určili sme základné typy používateľov z hľadiska ich vzťahov k informačným zdrojom. Osobitne sme skúmali využívanie elektronických zdrojov, správanie používateľov v internete, zrakovo postihnutých používateľov a používateľov knižníc v postproduktívnom veku. Naša nová výskumná úloha (2005-2007) sa sústreďuje na využívanie informácií vo vzdelávaní a vede. Vychádza z predpokladov, že v znalostnej ekonomike nie je dôležité kvantum informačných zdrojov či ich dostupnosť, ale kvalita informácií. Informácie sa stávajú poznatkami ich použitím v konkrétnej situácii. Informačná gramotnosť je zložitý sociokognitívny proces dlhodobého vývoja človeka, nadobúdania poznatkov, skúseností a zručností a prispôsobovania sa prostrediu. Informačná veda môže prispieť k jej podpore okrem vzdelávania informačných profesionálov aj skúmaním informačného správania používateľov informácií.

Podľa výsledkov prieskumov používateľov akademických a vedeckých knižníc môžeme charakterizovať typy používateľov a ich informačné správanie. Na základe výsledkov štatistických analýz z dotazníkového prieskumu v r. 2002 sme odvodili všeobecný model informačného správania používateľov akademických a vedeckých knižníc na Slovensku. Výsledky výskumu sme publikovali v záverečnej správe (Steinerová a kol. 2004), ale aj na rôznych konferenciách (Steinerová, 2003, Steinerová - Šušol, 2004). Informačné správanie a typy používateľov sme konfrontovali s využívaním elektronických zdrojov a elektronickým publikovaním (Steinerová - Šušol, 2005).


Historický prehľad prístupov k skúmaniu používateľov knižníc

Názory na možnosti skúmania používateľov informácií sme na základe analýz východiskových autorov v informačnej vede zoskupili do niekoľkých vývojových štádií (Steinerová, 2005). Meniace sa podmienky práce knižníc, ale aj vývoj sociálnych a psychologických vied, najmä nové smery symbolického interakcionizmu a konštruktivizmu, ovplyvnili prístupy k skúmaniu informačného správania používateľov.

Prvé, mechanické a systémové štádium

V začiatkoch rozvoja informačnej vedy, v 50. a 60. rokoch 20. storočia boli predstavy o používateľoch poznačené kvantitatívnou orientáciou (počty používateľov a výpožičiek). Zložitosť kognitívnych procesov sa zjednodušila tým, že sa nebrala do úvahy pri vyjadrovaní informačnej požiadavky. Predpokladalo sa, že model komunikácie informácií ako prenos informácií od pôvodcu k príjemcovi platí univerzálne, bez ohľadu na mnohorakosť situácií a kontextov. K týmto predstavám prispela aj určitá uzavretosť tradičných knižníc s vopred definovanými a nemennými službami. Používatelia sa považovali za pasívnych príjemcov informácií alebo služieb.

Druhé, sociálno-psychologické štádium

Alternatívny prístup vznikol približne v 80. rokoch 20. storočia. Odborníci si kládli otázku, prečo sa poskytované služby a automatizované systémy dostatočne nevyužívajú. V roku 1983 vznikla koncepcia vytvárania zmyslu ("sense-making") ako základ vyhľadávania a využívania informácií (Dervinová a spolupracovníci). Oproti tradičným prístupom sa používateľom priznáva právo na subjektívne spôsoby reprezentácie informácií. Aplikujú sa aj konštruktivistické prístupy, ktoré považujú používateľa za živú, komplexnú a aktívnu osobnosť v rôznych situáciách s rôznymi štýlmi spracovania informácií. Spracovanie a využívanie informácií sa považuje za neustále vytváranie významu ("konštrukciu"). Preto vznikajú kognitívne prístupy skúmajúce myseľ človeka pri vyhľadávaní a využívaní informácií. Postupne sa rozširujú aj predstavy o informačnej prieskumovej interakcii smerom k prirodzenému správaniu človeka pri využívaní informácií.

Tretie, štádium elektronického prostredia

Za integračné štádium možno považovať "pohyb" používateľov v elektronickom informačnom prostredí. V ňom ide o podporu človeka pri využívaní informácií smerom od neistoty k porozumeniu. Pritom sa berú do úvahy úrovne myslenia, cítenia a konania rôznych osobností. Z hľadiska informačného správania používateľov sa preto skúma sociálna prax včleňovania informačných systémov do prirodzeného informačného prostredia človeka. Niektoré funkcie ľudskej poznávacej činnosti sa v elektronickom prostredí stávajú funkciami nových systémov a služieb (napríklad podpora pri formulácii problému, orientácia v témach, tvorivé procesy anotovania, recenzovania, učenia, ale aj spolupráca pri využívaní informácií). Rozvrstvená interakcia čoraz viac približuje používateľa a systém.

Prehľad týchto štádií naznačujeme v nasledujúcej tabuľke. Štádiá sú vymedzené na základe rozdielnych názorov na kľúčové kategórie ako informácie, informačná potreba, riešenie vzťahu subjektívneho a objektívneho v poznaní, úloha kontextu a osobnosť používateľa. Základným rozdielom je uhol pohľadu pri definovaní postavenia človeka v informačnom prostredí. Deterministický uhol pohľadu vykresľuje používateľa ako príjemcu vopred navrhnutých služieb, systémov, zdrojov. Interaktívny uhol pohľadu zdôrazňuje vývoj poznania a prispôsobovanie sa prostrediu. História týchto výskumov nám ukazuje cestu, ktorá určuje vývoj služieb knižníc a iných informačných inštitúcií. Táto cesta vedie od úrovne prístupu k zdrojom k aktivite a tvorivosti v elektronickom informačnom prostredí.



Metódy výskumu informačného správania človeka

Metódy skúmania informačného správania používateľov možno v tradičnom chápaní rozdeliť na kvantitatívne a kvalitatívne. Kvantitatívne metódy sa najčastejšie realizujú prostredníctvom rôznych druhov dotazníkov. Zvyčajne sa kombinujú s kvalitatívnymi metódami reprezentovanými napríklad rozhovormi a pozorovaním. Kvantitatívne metódy využívajú štatistické analýzy a opierajú sa o pozitivistické filozofické východiská. Kvalitatívne metódy sa zaoberajú najmä tým, ako človek konštruuje význam a ako sa správa v prirodzenom prostredí. Kvalitatívne metódy sú ovplyvnené východiskovými filozofickými smermi ako fenomenológia, sociálny konštruktivizmus, diskurzívna psychológia a hermeneutika.

Metódy výskumu informačného správania človeka sú ukotvené v metodologickej transdisciplinarite. To znamená, že informačné správanie človeka je možné riešiť len prostredníctvom poznatkov a metód z viacerých vedných odborov, napríklad filozofie, kognitívnych vied, psychológie, informačnej vedy, lingvistiky. Problémy uplatnenia metód vo výskume správania človeka súvisia aj s otázkami redukovania zložitých javov, s jednotkami merania, s definovaním kauzálnych vzťahov. V prípade fenomenologických metód sa výskumníci opierajú skôr o skúsenosť a zážitok pri analýzach textov alebo reakcií na informácie.

Vo výskumoch informačného správania používateľov sa najčastejšie využívajú dotazníkové prieskumy, cieľové skupiny, používateľské protokoly a kontextuálny výskum. Uplatňujú sa aj metódy pozorovania a rozhovorov, ako aj výskumy využívania zdrojov alebo systémov (Covey, 2002). Používateľské protokoly znamenajú štruktúrované pozorovanie podľa vopred definovaných aspektov správania človeka, ktorý vykonáva pridelené úlohy. Mentálne modely úloh sú reprezentované v schémach alebo sa využívajú metódy zaznamenávania "hlasného myslenia" . Heuristická evaluácia znamená kritické posudzovanie určitých funkcií systému používateľom.

Medzi najznámejšie metódy hodnotenia využívania elektronických zdrojov patrí analýza transakčných logov. Využíva sa pri interakcii ľudí so systémami na monitorovanie transakcií. Skúma sa typ interakcie, napríklad dotaz alebo prezeranie, ale aj obsah interakcie, t.j. aký dotaz používateľ formuloval, čas, dátum, IP adresa ap. Údaje sa uchovávajú v súboroch a kvantitatívne analyzujú, najčastejšie sa používajú také premenné ako odozva systému, chyby, počet hitov, dĺžka interakcie. Problémom analýzy logov je interpretácia údajov pri chýbajúcom kontexte alebo odvodenie trendov, ak nie sú k dispozícii inteligentnejšie metódy analýz údajov ako sú data mining alebo text mining. Napriek chýbajúcim štandardným procedúram na získavanie a analýzy údajov sa transakčné logy stali populárnou metódou aj pri výskume informačného správania používateľov v elektronickom prostredí. Mnoho výskumov sa opiera o veľké súbory údajov, z ktorých sa odvodzujú zaujímavé vzorce správania používateľov pri využívaní nových médií a technológií (napr. Nicholas et al., 2003).

V rámci výskumu Interakcia človeka s informačným prostredím sme použili kombináciu viacerých metód. Kombinovali sme dotazníkové prieskumy používateľov a kvantitatívne štatistické analýzy s kvalitatívnymi rozhovormi a modelovaním.


Výsledky výskumu informačného správania používateľov akademických a vedeckých knižníc na Slovensku

V dotazníkovom prieskume v 16 akademických a vedeckých knižniciach na Slovensku v r. 2002 sme použili konceptuálny model na empirický výskum (Steinerová a kol. 2004). Skúmali sme prvú orientáciu v informačných zdrojoch (knižnice, internet, katalógy, referenčné zdroje), kooperáciu (pomoc knihovníka, individuálna práca, spolupráca s kolegami), vnímanie kvality zdrojov (odborné periodiká, registre), hĺbku spracovania informácií (vývoj pochopenia problému, zvyšovanie záujmu s rastom informácií). Ďalšie premenné obsahujú posudzovanie časovej náročnosti a organizácie práce, posudzovanie relevancie a pocity počas a po ukončení vyhľadávania. Pri využívaní elektronických zdrojov sa skúmali také parametre ako vyhľadávanie v internete, preferované typy a vlastnosti elektronických informačných zdrojov a postoje k elektronickému publikovaniu. Do analýz sme zaradili 793 respondentov a vyhodnocovali sme ich základné charakteristiky a odpovede podľa konceptuálneho modelu. Podrobnejšie informácie o prieskume sú dostupné v Správe o prieskume (Steinerová a kol. 2004).

Priemerný používateľ akademických a vedeckých knižníc na Slovensku zväčša preferuje dobrú dostupnosť informačných zdrojov a prehľadne organizované informácie. Potvrdilo sa, že často vyhľadáva nové informácie. Spolieha sa na renomované zdroje a autority pri vyhľadávaní informácií (odporúčania expertov, hodnotenie a posudzovanie zdrojov). Známe mená ako autority v konkrétnej doméne či disciplíne sú dôležitým východiskom vyhľadávania.

Priemerný používateľ uprednostňuje tie informácie, ktoré môže použiť okamžite. Niekedy si všíma aj protirečivé informácie, ale nepovažuje ich za významný podnet na ďalšie vyhľadávanie. Dôležitým východiskom využívania informácií je štruktúrovanie informácií do širších kategórií alebo tém a podtém.V oblasti vedeckých informácií sa málokedy využívajú neformálne zdroje informácií (rodina, priatelia ap.). Priemerný používateľ si málokedy plánuje vopred stratégiu vyhľadávania informácií.

Používateľ nie je ochotný venovať veľa času vyhľadávaniu informácií. Skôr očakáva, že systémy a služby mu pomôžu ušetriť čas a intelektuálnu námahu, ktorú informačný prieskum môže predstavovať. V prostredí akademického vzdelávania a výskumu používatelia u nás nie sú zvyknutí platiť za informácie. Analýzy potvrdili, že používatelia často využívajú viaceré systémy a služby v priebehu vyhľadávania a viacnásobne reformulujú svoje požiadavky. Z hľadiska posudzovania relevancie sa ukázalo, že výsledky vyhľadávania nie sú uspokojivé na prvý pokus. Relevanciu používatelia najčastejšie posudzujú podľa formálnejších kritérií (názov, autor). Z analyzovaných odpovedí vyplýva, že používatelia nemajú záujem hlbšie prenikať do procesov a systémov vyhľadávania informácií. Najmä ak ide o zložité procesy formulovania a reformulovania dotazov, ktoré sa môžu do veľkej miery odlišovať od prirodzených kognitívnych procesov poznačených neurčitosťou mentálnych a sociálnych reprezentácií.

Priemerný používateľ podceňuje možnosť spolupráce s inými používateľmi či knihovníkmi pri vyhľadávaní informácií. Vo výskume sme potvrdili silné väzby medzi vyhľadávaním informácií a formuláciou a pochopením informačného problému. Používatelia očakávajú, že v priebehu vyhľadávania informácií sa zmení stav ich poznania. Je dôležité že v priemere sú pri využívaní informačných zdrojov optimistickí a dôverujú systémom, službám a knižniciam. Potvrdili sme aj predpoklad, že v oblasti vedy a vzdelávania sú najrelevantnejšími informačnými zdrojmi odborné periodiká. Prechod od tradičných systémov (napríklad katalógov) k elektronickému prostrediu sa u priemerného používateľa potvrdil len čiastočne, najmä ako prvý bod prístupu pri vyhľadávaní informácií. Priemerným používateľom je najmä študent vysokej školy, ktorý sa aj pri štúdiu a spracovaní informácií do veľkej miery správa pragmaticky. Potvrdili sme, že jednoduché metódy vyhľadávania informácií a ľahká dostupnosť informačných zdrojov sú v informačnom správaní priemerného používateľa našich knižníc rozhodujúce.


Typy používateľov informácií

Typ je zovšeobecnením zvláštností správania človeka pri vyhľadávaní a využívaní informácií. Typ osobnosti človeka predstavuje súhrn psychických vlastností, ktoré môžu byť charakteristické pre určitý počet ľudí. Typy používateľov, ktoré sme určili viacnásobným triedením údajov z prieskumu predstavujú krajné hodnoty odpovedí používateľov, v prechodnom type sa nachádza najväčší počet prípadov. Ide o typ S (strategický, pragmatický), typ A (analytický) a typ P (prechodný typ). Rozlišujú sa nielen postojom k vyhľadávaniu informácií a osobnostným zameraním, ale aj mierou vyžadovania súvislostí (kontextu) pri informačnom správaní. V modelovaní sme sledovali najmä dva krajné typy používateľov, typ S a typ A.

Typ S predstavuje horizontálny spôsob vyhľadávania a využívania informácií. To znamená široký záber zdrojov, preferovanie rýchleho prístupu, pragmatické riadenie využívania informácií širším cieľom.Typ S nie je ochotný platiť za informácie, uprednostňuje dobrú organizáciu zdrojov. Používatelia zväčša preferujú jednoduché dotazy a málokedy si vopred plánujú prieskum. Dôraz sa kladie na rýchlosť riešenia problému, niekedy aj na úkor kvality informácií. Typ S sa vyznačuje rýchlym prechodom medzi informačnými zdrojmi. Spracovanie informácií je povrchnejšie, vyznačuje sa mozaikovitým zberom informácií. Typ S využíva jednoduchú terminológiu, kladie dôraz na dostupnosť a neplatené informačné zdroje.

Typ A predstavuje hlbší typ spracovania informácií smerujúci k súvislostiam a bohatšiemu kontextu využívania informácií. Typ A preferuje nové, doteraz neznáme informácie, hľadá hlbší význam textov, dôkladnejšie uplatňuje analýzu informácií. Je ochotnejší platiť za informácie a zdroje, prekonávať prekážky a venovať viac času spracovaniu informácií. Typ A smeruje k hľadaniu súvislosí a vytváraniu väzieb s predchádzajúcimi poznatkami. Dôraz kladie na pochopenie informačného problému, pojmové modelovanie témy. Tento typ si formuje pozitívny postoj k informáciám na základe otvorenosti osobnosti. Ľahšie rozpozná relevanciu informácií na základe predchádzajúcich poznatkov.

Rozdiely v informačnom správaní týchto typov sme analyzovali prostredníctvom ich odpovedí na dve časti dotazníka V type A prevažujú muži, vedeckovýskumní pracovníci a vysokoškolskí učitelia a ľudia starší ako 51 rokov. Typ S možno charakterizovať ako "mladší" vzorec, prevažne sa v ňom vyskytujú mladší ľudia do 30 rokov, študenti vysokých škôl a manažéri, s vyšším podielom žien. V celom skúmanom súbore jednoznačne prevažuje strategický (pragmatický) typ informačného správania.


Na základe priemerných hodnôt odpovedí jednotlivých typov sme tiež zistili, že typ A výraznejšie preferuje individuálny spôsob spracovania informácií, typ S na prvom mieste "bojuje" s problémom pochopenia zmyslu informácií. Ďalšie analýzy dokázali rozdiel medzi týmito typmi z hľadiska skúseností (typ A sa približuje správaniu skúsených používateľov informácií, typ S sa prejavuje skôr ako nováčik vo vyhľadávaní informácií). Z hľadiska riešenia informačného problému typ A naznačuje hlbší záujem o problém, typ S uprednostňuje rýchle riešenie informačného problému.

Pri skúmaní pocitov sme identifikovali u obidvoch typov v priebehu prieskumu dôveru, optimizmus a spokojnosť. Po ukončení vyhľadávania sú to pocity spokojnosti, úľavy a pochybností. V priebehu vyhľadávania je typ S skôr uvoľnený a optimistický a typ A skôr pochybujúci a neistý. Po ukončení vyhľadávania je typ S spokojný, pociťuje vyššiu mieru úľavy a obavy z hodnotenia. Typ A sa po ukončení vyznačuje okrem spokojnosti vyššou mierou istoty, pochybností a zvedavosti.

Táto typológia bola vypracovaná ako príklad využitia poznatkov o kognitívnych štýloch, štýloch učenia a spracovania informácií. Ďalšie možné prístupy k vytváraniu typov sú podrobnejšie opísané v otvorenej typológii informačného správania (Steinerová, 2005).


Informačné správanie v elektronickom prostredí

Na základe ďalších analýz sme zistili, že skúmaní používatelia si pri využívaní elektronických informačných zdrojov najviac cenia rýchlosť, aktuálnosť, bezplatnosť a prepojiteľnosť na iné zdroje. Zo skúmaného súboru používateľov (793) až 68% používateľov využíva elektronické zdroje často (Šušol, 2004). Väčšinou uprednostňujú neplatené zdroje na internete, najmä webové stránky organizácií, elektronické časopisy a webové stránky jednotlivcov. Zaujímavým poznatkom je, že so zvyšujúcim sa vekom preferencie elektronických zdrojov klesajú. V pragmatickom prístupe vyhľadávania sa používajú veľmi jednoduché dotazy (jedno kľúčové slovo), málokedy sa dotazy modifikujú, výsledky sa prezerajú povrchne, len na prvej obrazovke.

Naše výsledky potvrdzujú, že informačné správanie človeka v elektronickom prostredí opisujú novšie modely "kľukatých ciest" a mozaikovitého skladania informácií z mnohých zdrojov. Tieto interakcie opisujú aj také modely vyhľadávania informácií ako "zbieranie lesných plodov" (Batesová, 1989) alebo "preskakovanie medzi rôznymi zdrojmi", ktoré sa približujú sledovaniu médií a "konzumácii" informácií (Nicholas et al. 2003). V novších modeloch sa zdôrazňuje práve prirodzené správanie človeka, ktoré môže podporiť elektronické prostredie. Ide o viacnásobné "kaskády" interakcií alebo nelineárne princípy vyhľadávania (Foster, 2005). Nelineárne princípy vyhľadávania informácií znamenajú, že procesy a aktivity informačného správania nenasledujú v postupnosti za sebou a umožňujú používateľovi viac alternatívnych prístupov k informáciám. Z Fosterovho modelu sú podstatné základné procesy otvorenia, orientovania sa a konsolidácie. Aktivity v procese otvorenia obsahujú napríklad skúmanie šírky záberu, vyberanie a spájanie rôznych prvkov, sieťovanie, šťastnú náhodu. V procese orientovania sa je dôležité definovanie problému, identifikovanie aktuálneho stavu, výber zdrojov a disciplín. Konsolidácia znamená ustálenie, upevnenie predstavy o téme a začleňovanie a organizovanie informácií. Nelineárny model vyhľadávania informácií zdôrazňuje aj vnútorný a vonkajší kontext spracovania a využívania informácií. Vo vonkajšom kontexte ide napríklad o čas, projekt, organizáciu. Vnútorný kontext predstavuje poznatky, pocity, súvislosti či porozumenie. Kognitívny kontext súvisí so spôsobom myslenia, vnútorného spracovania informácií a kognitívnymi štýlmi (napríklad flexibilita, otvorenosť, holistický prístup).

Všeobecnejší trend informačného správania človeka pri vyhľadávaní informácií v elektronickom prostredí sa približuje pragmatickému, strategickému typu používateľa (typ S). Zaujímavý výskum J. Heinströmovej (Heinström, 2003) rozlišuje také typy používateľov ako rýchli surfisti, používatelia so širokým záberom (broad scanners) a používatelia ponárajúci sa hlbšie do problematiky (deep divers). V elektronickom prostredí je produktívne rozlišovať typy používateľov aj z hľadiska ich adaptácie voči technológiám (skorí adaptéri, neskorí adaptéri). V tomto zmysle sú výsledky nášho výskumu porovnateľné s aktuálnymi zahraničnými prístupmi. Rozdiely medzi našimi typmi v informačnom správaní preto vidieť najmä v schopnostiach organizovať informácie a hodnotiť relevanciu.

Typ S sa v elektronickom prostredí približuje správaniu rýchlych surfistov a tým, ktorí monitorujú široký informačný priestor s rýchlou adaptáciou na prostredie. Uprednostňuje rýchlosť a nízke náklady elektronickej komunikácie. Oceňuje prepojiteľnosť a okamžitú dostupnosť informácií. Kvalita, spoľahlivosť a hĺbková pojmová štrukturácia nie sú pre typ S rozhodujúce. Pri konštrukcii významu sa v elektronickom prostredí často spolieha na svoje okolie, sociálne štruktúry a komunity. Od individualistického používateľa sa posúva k sociálnemu aktérovi.

Informačné správanie typu A je poznačené neskoršou adaptáciou na technologické novinky a potrebou hlbšieho ponoru do súvislostí a kontextov informácií. Preferuje samostatnosť, viacnásobné cesty prístupu k informáciám a ich kvalitu. Typ A vyžaduje v elektronickom prostredí vyššiu mieru kontextu a pridanej hodnoty pri využívaní informácií. Pravdepodobne sa častejšie pohybuje v oblasti vedeckej komunikácie a orientuje sa na hlbšiu významovú štrukturáciu elektronických informácií. Uplatňuje kritickejší postoj pri práci s informáciami. Ako člen komunít kladie dôraz na špecializovaný jazyk domén alebo vedeckých disciplín.

Výskumy informačného správania človeka v elektronickom prostredí dokazujú zmenu tradičnej knihovníckej a bibliografickej paradigmy. Prístup k zdroju a jeho priame využitie sú úzko spojené. Dominuje rýchlosť a jednoduchosť prístupu, pragmatické použitie informácií sa často realizuje bez skutočného porozumenia ich zmyslu. V elektronickom prostredí vzniká aj také informačné správanie, ktoré tradičná paradigma neumožňovala. Je výsledkom interaktivity informačných technológií a prepájania zdrojov a informácií v nebývalom rozsahu. Informačné správanie sa v elektronickom prostredí približuje prirodzeným procesom ľudskej mysle. Človek má viac možností byť aktívnym, napríklad aj v oblasti organizácie informácií a spolupráce.Vznikajú nové interaktívne formy komunikácie a prezentácie vlastných produktov (napríklad blogy). Vznikajú osobitné komunity ľudí spoločne vyhľadávajúcich a využívajúcich informácie (virtuálne komunity, kolaboratívne skupiny). Nové žánre a typy zdrojov sú interaktívne, otvorené a dynamické (elektronické konferencie, webstránky organizácií a jednotlivcov, digitálne knižnice, portály). Vznikajú aj nové spôsoby organizovania informácií a reprezentovania poznatkov, ale aj formy vzdelávania a vedeckej práce. Tak sa objavujú aj nové typy sociálnych interakcií a modely správania. Sociálne sieťovanie v elektronickom prostredí často človeku pomáha prekonávať problémy pri vyhľadávaní informácií, napríklad pochopenie významu pojmov, šírka (odozva) či presnosť informačného prieskumu. V tomto zmysle by sme mohli nanovo vymedziť informačný proces ako sociokognitívne prepájanie človeka a informácií. Človek je konštruktérom významov a vzťahov (spojení). Aj reprezentácie poznania vznikajú ako výsledok interakcie, dialógu a spolupráce v elektronickom prostredí. Silná intervencia človeka v elektronickom prostredí sa vyžaduje pri integrácii rozptýlených reprezentácií informačných objektov (texty, obrazy, zvuky ap.) a vytváraní významov informácií. Nové nástroje organizácie poznania v elektronickom prostredí preto musia riešiť aj problémy informačného správania vyplývajúce z nejednoznačnosti pojmov, informačného preťaženia a komunikovania v skupinách.


Typy používateľov a úloha kontextu

Ak skúmame informačné správanie človeka, musíme ho vidieť ako celistvého aktéra v rôznych súvislostiach. Tieto súvislosti tvoria viaceré vzájomné prepojené situácie a roly človeka ako aktéra využívania informácií znázornené na obr. 2:


Úloha kontextu je pri vyhľadávaní a spracovaní informácií kľúčová. Za kontext považujeme nielen vedný odbor alebo oblasť činnosti (doménu), ale aj typ riešenej úlohy, spoločenský a organizačný rámec, funkciu človeka v tíme či organizácii, čas, projekt, financie, dostupnosť zdrojov, interdisciplinárnosť tematiky ap. Zložitosť skúmania kontextu v informačnom správaní človeka dokazujú mnohí autori, ktorí definujú rôzne dimenzie kontextov (napr. Allen - Kim, 2001, Chang - Lee, 2001, Foster, 2005).

Pri konceptualizácii kontextu ho členíme na vonkajší (sociálne, kultúrne zložky informačného správania) a vnútorný kontext (senzomotorické, kognitívne, afektívne zložky informačného správania). Prejavy pozorujeme v situáciách bežného života, kognitívnych a informačných štýloch, ale aj náladách a pocitoch. V praxi to znamená najmä prechod od univerzálnych a neutrálnych systémov a služieb ku kontextuálne bohatším (napr. sémantický web). Pod vplyvom výskumov informačného správania sa môžu zdokonaľovať používateľské rozhrania systémov z hľadiska slovníka, personalizácie alebo štádií využívania informácií.

Typy informačného správania v našom výskume sa odlišujú aj potrebou kontextu pri využívaní informácií. Typ A vyžaduje hlbšie súvislosti, spoľahlivosť informácií, jemnejšiu pojmovú štrukturáciu. Typ S nevyžaduje vysokú mieru kontextu, kladie dôraz skôr na rýchlosť a dostupnosť informácií. Z hľadiska štrukturácie informácií sa závislosť od kontextu u jednotlivých typov modeluje rôzne. Tieto modely štrukturácie informácií typov A a S sú znázornené na obr. 3 a ďalej ich stručne vysvetlíme.


Typ A vychádza z vnútornej motivácie využiť informácie. S tým súvisí jeho záujem o orientáciu v pojmoch a ich pochopenie. Orientácia v pojmoch ako prvá úroveň štrukturácie informácií v type A súvisí s tematickou štrukturáciou disciplíny, napríklad v tezauroch a slovníkoch. Na ďalšej úrovni sa konštruuje význam z vyhľadaných informácií, pričom typ A kladie dôraz na percepciu pojmov v súvislostiach a hlbšiu reflexiu. Typ A preferuje bohaté kontextuálne prepojenia medzi pojmami, ktoré sú nositeľmi významov. Z hľadiska kontextu je preto pre typ A dôležité poskytovať v službách systémov jemnejšiu štrukturáciu informácií ("zrnitosť" či "granularita" organizácie pojmov). Na ďalšej úrovni sa typ A orientuje na dôkladné hodnotenie informácií, najmä posudzovanie relevancie prostredníctvom bohatého repertoáru kritérií. Obsahujú nielen formálne charakeristiky informácií, ale aj formovanie hraníc témy, prvotnú selekciu, vytváranie spojení s predchádzajúcimi poznatkami. Na poslednej úrovni modelu typu A je znázornený obsah implicitných informácií, ktoré typ A využíva pri organizovaní informácií. Ide najmä o vytváranie vlastného, osobného uhla pohľadu pri porozumení témy. Tak vniká dôraz na aspekt, fazetu pri vytváraní vlastnej štrukturácie informácií. Typ A si na tejto úrovni definuje hľadisko použitia informácií a predpokladanú možnosť vynorenia sa nových informácií. Príkladom štruktúrovania informácií v tomto type sú vedecké disciplíny alebo užšie vymedzené domény.

Na základe poznatkov o informačnom správaní typu S sa štruktúrovanie informácií tohto typu začína orientáciou v informačných zdrojoch. Keďže dôraz sa kladie na rýchlosť prístupu k zdrojom, preferovaná štruktúra informácií musí byť jasná a jednoduchá. Na ďalšej úrovni sa znázorňuje vytváranie významu informácií prostredníctvom komunikácie. Pochopenie významu informácií sa vynára prostredníctvom komunikácie a kolaborácie v skupinách (ďalšia úroveň modelu). Môže ísť nielen o komunikovanie vo virtuálnych komunitách, ale aj o komunikáciu so sprostredkovateľmi či komunikovanie v pracovných skupinách. Na tejto úrovni je preto dôležité v službách ponúknuť používateľom možnosť interakcie a konštrukcie významu prostredníctvom komunikovania. Ďalšia úroveň modelu zdôrazňuje, že typ S sa pri kontextuálnych väzbách opiera o význam informácií formovaný komunitou. To znamená konštrukciu významu prostredníctvom akumulácie rôznych reprezentácií. Na najvyššej úrovni model naznačuje, že typ S pri štruktúrovaní informácií pracuje s implicitným predpokladom o okamžitom vyriešení problému. Štrukturácia informácií je tak vedená aktivitou alebo akciou, v ktorých dominuje pragmatické rozhodovanie. Typ S vo svojom informačnom správaní hľadá priame prepojenie informácií s ich použitím v konkrétnej situácii. Na rozdiel od typu A nevyžaduje detailnejšiu štrukturáciu informácií a bohatosť kontextov v prepojených alternatívnych významoch. Príkladom štrukturácie informácií typu S je tzv. "konzumné" informačné správanie v elektronickom prostredí charakterizované rýchlym a povrchnejším príjmom informácií, s nižším dôrazom na porozumenie významu. Často môže ísť o situácie využívania informácií v každodennom živote, napríklad informačné správanie človeka ako občana, člena rodiny, člena komunity.

Tieto modely dokazujú, že poznanie informačného správania človeka je kľúčové nielen pre budovanie systémov a služieb, ale aj pre efektívne spôsoby organizovania informácií. V ďalšom výskume prehĺbime tento prístup najmä prostredníctvom skúmania aspektov relevancie a informačnej gramotnosti.


Záver

Výskum informačného správania človeka dokazuje, že pri vyhľadávaní informácií možno vyčleniť dve štádiá. Prvé štádium nazývame orientačným štádiom a obsahuje procesy strategického plánovania, rozpoznania a formulovania problému a selekcie zdrojov. Druhé štádium predstavuje intelektuálne spracovanie informácií. Ide v ňom najmä o interpretáciu problému, reformulácie, analýzu a syntézu, reorganizáciu a prezentáciu informácií. Dokázali sme, že používatelia potrebujú podporu systémov, služieb a profesionálov práve v prechode od orientačného štádia do intelektuálneho štádia. Základom informačného správania človeka je sociokognitívne prepájanie informácií vo vzdelávaní, vede a v každodennom využívaní informácií. V elektronickom prostredí je informačné správanie človeka poznačené interaktivitou, spoluprácou a prepojiteľnosťou informácií, ale aj nelineárnosťou prístupu k informáciám. Poznanie dvoch typov používateľov (typ A a typ S) umožňuje navrhovať efektívnejšie systémy a služby a podporovať informačnú gramotnosť v závislosti od rozdielov v informačnom správaní typov. Rozdielna úroveň využívania kontextu v typoch vedie k návrhu rôznych modelov štruktúrovania informácií. Tieto modely sú cestou prechodu k hlbšiemu významu informácií v elektronickom prostredí. Ukazujú, že kontexty informačného správania sú skryté najmä v implicitných informáciách, dynamike situácií, komunikácii a kolaborácii.

Výskumy informačného správania človeka tiež dokazujú, že je nevyhnutné zmeniť tradičné knižničné a bibliografické systémy smerom k vyššej flexibilite, otvorenosti a štrukturácii s využitím inteligentných systémov. Dôležitá bude najmä podpora tvorivého využívania elektronických informácií a nových médií.

Aplikačné oblasti výskumu informačného správania sú v oblasti vzdelávania, vedy, kultúry, médií, v knižniciach a iných informačných inštitúciách. Poznatky o informačnom správaní sú využiteľné pri projektovaní inteligentných systémov, tvorbe informačných produktov, manažmente poznatkov v organizáciách, školeniach a vzdelávaní v oblasti informačnej gramotnosti a pri vytváraní nových nástrojov organizácie poznania v elektronickom prostredí.


Literatúra:
ALLEN, Bryce - KIM, Kyung-Sun. 2001. Person and context in information seeking: interactions between cognitive and task variables. In The New Review of Information Behaviour Research : Studies of information seeking in context. 2001, vol. 2. Cambridge: Taylor Graham, 2001, 1-16. ISSN 1471-6313.

BATES, Marcia J. 1989. The Design of Browsing and Berrypicking Techniques for the Online Search Interface. In Online Review [online]. 1989, vol.13, no. 5, 407-424 [cit. 2003-03-18]. Dostupné na internete : <http://www.gseis.ucla.edu/faculty/bates/berrypicking.html>

CHANG, Shan-Ju L. - LEE, Yu-ya. 2001. Conceptualizing context and its relationships to the information behaviour in dissertation research process. In The New Review of Information Behaviour Research : Studies of information seeking in context. 2001, vol. 2. Cambridge: Taylor Graham, 2001, 29-46. ISSN 1471-6313.

COVEY-Troll, Denise. 2002. Usage and Usability Assessment: Library Practices and Concerns [online]. Washington: Digital Library Federation, Council on Library and Information Resources, January 2002. 99 s. ISBN 1-889334-890. [cit. 2004-06-30]. Dostupné na: <http://www.clir.org/pubs/reports/pub105/pub105.pdf>

DAVENPORT, Thomas H. - PRUSAK, Laurence. 2000. Working knowledge : How Organizations Manage What They Know. Boston, Ma.: Harvard Business School Press, 2000. 199 s. ISBN 0-87584-655-6.

DERVIN, Brenda - NILAN, Michael. 1986. Information Needs and Uses. In Annual Review of Information Science and Technology (ARIST), 1986, Vol. 21. Ed. M. Williams. Chicago, IL : Knowledge Industry Publications, Inc., for the American Society for Information Science (ASIS), 1986, s.3-33.

FOSTER, Allen. 2005. A non-linear model of information seeking behaviour [online]. In Information Research. January 2005, vol. 10, no. 2. [cit. 2005-02-07]. Available at internet: <http://informationr.net/ir/10-2/paper222.html>

HEINSTRÖM, Jannica. 2003. Five personality dimensions and their influence on information behaviour. In Information Research [online]. October 2003, vol. 9, no.1, paper 165 [cit. 2004-06-29]. Available at internet : <http://InformationR.net/ir/9-1/paper165.html>

HJORLAND, Birger. 1997. Information Seeking and Subject Representation: An Activity-Theoretical Approach to Information Science. Westport, Cn.: Greenwood Press, 1997. 213 p. ISBN 0-313-9893-9.

INGWERSEN, Peter. 1992. Information Retrieval Interaction [online]. London : Taylor Graham, 1992. 246 p. [cit. 2003-10-09]. Dostupné na internete : <http://www.db.dk/pi/iri/>

KUHLTHAU, Carol C. 1993. Seeking Meaning: A Process Approach to Library and Information Services. Norwood, NJ: Ablex, 1993. 199 p. ISBN 0-89391-968-3.

NICHOLAS, David - HUNTINGTON, Paul - WILLIAMS, Peter - DOBROWOLSKI, Tom. 2003. Re-appraising information seeking behaviour in a digital environment : bouncers, checkers, returnees and the like [online]. In CIBER. Department of Information Science, City University, London. 2003. [cit. 2004-01-29]. Available at internet: <http://www.soi.city.ac.uk/organisations/is/research/ciber>

SARACEVIC, Tefko. 1997. The stratified model of information retrieval interaction: Extension and application. [online]. In: Proceedings of the American Association for Information Science, 1997, vol. 34, 313-327. [cit. 2003-09-30]. Dostupné na internete : http://www.scils.rutgers.edu/~tefko/ProcASIS1997.doc/

STEINEROVÁ, Jela. 2003. In Search for Patterns of User Interaction for Digital Libraries. In: T. Koch, I. Torvik Solvberg (eds.): Research and Advanced Technology for Digital Libraries. 7th European Conference, ECDL 2003, Trondheim, Norway, August 17-22, 2003. Proceedings. Berlin: Springer Verlag, 2003, p. 13-23. - ISBN 3-540-40726-X - Lecture Notes in Computer Science.

STEINEROVÁ, Jela - ŠUŠOL, Jaroslav. 2004. Human behaviour in electronic information seeking. In: LlinE. Lifelong Learning in Europe. 2004. Vol.9, issue 3, pp. 154-161. ISSN 1239-6826.

STEINEROVÁ, JELA a kol. 2004. Správa o empirickom prieskume používateľov knižníc ako súčasť grantovej úlohy VEGA 1/9236/02 Interakcia človeka s informačným prostredím v informačnej spoločnosti. Jela Steinerová, Jaroslav Šušol, Soňa Makulová, Marta Matthaeidesová, Jana Verčeková, Pavol Rankov. Bratislava : Filozofická fakulta UK, KKIV, 2004. 113 s. Dostupné aj na internete: http://www.fphil.uniba.sk/~kkvi

STEINEROVÁ, Jela - ŠUŠOL, Jaroslav. 2005. Library users in human information behaviour. In: Online Information Review. 2005. Vol. 29, No.2, pp.139-156. ISSN 1468-4527.

STEINEROVÁ, Jela. 2005. Informačné správanie: Pohľady informačnej vedy. Bratislava: CVTI SR, 2005. 189 s. ISBN 80-85165-90-2.

ŠUŠOL, Jaroslav. 2004. Využívanie elektronických zdrojov. In: Správa o empirickom prieskume používateľov knižníc ako súčasť grantovej úlohy VEGA 1/9236/02. Jela Steinerová a kol. Bratislava : FiFUK KKIV, 2004, s. 55-67.

TAYLOR, Robert. 1991. Information use environments. In: Progress in Communication Science. Vol.10,1991, pp. 217-251.

WILSON, Tom D. 1999. Models in information behaviour research [online]. In Journal of Documentation. 1999, vol.55, no.3. [cit. 2003-09-30]. Dostupné na internete: <http://informationr.net/tdw/publ/papers/1999JDoc.html> ISSN 0022 0418.


Poznámka: Tento text byl vypracován v rámci grantového projektu VEGA 1/2481/05 Využívanie informácií pri informačnom správaní vo vzdelávaní a vede a v rámci projektu Information Society without Borders: Re-Establishing and Development of the Cross-Border Cooperation within the Information Studies and Librarianship, který s podporou IVF realizoval Ikaros, o.s., s partnery z Polska, Maďarska, Slovenska a České republiky.
Hodnocení: 
Průměr: 5 (1 hlasování)
STEINEROVÁ, Jela. Informačné správanie človeka – používatelia informácií v súvislostiach. Ikaros [online]. 2005, ročník 9, číslo 9 [cit. 2019-07-19]. urn:nbn:cz:ik-11916. ISSN 1212-5075. Dostupné z: http://ikaros.cz/node/11916

automaticky generované reklamy
registration login password