Sorry, you need to enable JavaScript to visit this website.

Vzdelávacie aktivity ako nová kompetencia lokálnych a regionálnych knižníc

Čas nutný k přečtení
19 minut
Již přečteno

Vzdelávacie aktivity ako nová kompetencia lokálnych a regionálnych knižníc

0 comments

Európa najmä pod egidou Európskeho spoločenstva národov systematicky sleduje, hodnotí a aj prognózuje celkovú spokojnosť obyvateľstva jednotlivých krajín v korelácií s okolitým prírodným, sociálnym a kultúrnym prostredím a vo vzťahu ku indikátorom udržateľného rozvoja. Doterajšie výsledky hodnotenia v relácií na stredoeurópske krajiny ukazujú, že obyvateľstvo nie je okrem iného spokojné s úrovňou ponúkaných služieb v oblasti kultúrnych a voľnočasových aktivít, ale aj s kvalitou úrovne kultúrneho života. Ponosy sa dotýkajú aj nízkej a ďalej klesajúcej kvality školstva na všetkých úrovniach. Celkom priaznivé výsledky hodnotenia sú v oblasti skvalitnenia úrovne bývania.

Veľmi významným parametrom hodnotenia je zmena životného štýlu obyvateľstva, pretože inkluzíve obsahuje všetko čo človek aktívne žiada, a čo sa aj mení v jeho konaní, správaní a v prejavoch jeho sociálnych interakcií. Životný štýl obyvateľstva sa mení v sledovateľnej vlnovitosti priebehu ako dôsledok celospoločenských trendov, zmeny životnej klímy, atomizácie a postupnej pluralizácie spoločnosti a manifestovaní individuálnosti a odlišnosti nielen človeka ako jednotlivca, ale aj ako člena rôznych zoskupení a komunít.

Zmeny v oblasti individuálnych očakávaní a potrieb sa u obyvateľstva presúvajú zo sféry verejného záujmu do oblasti súkromných voľnočasových aktivít, s výraznou možnosťou intenzívnej seberalizácie. To všetko však vyžaduje hľadať také aktivity u subjektov, ktoré ľuďom umožňujú kultivovať seba samých, ale podľa vlastnej stratégie a vlastných očakávaní rastúcej kvality života.

Problém je však v tom, že v tom istom rytme potrieb zmien životného štýlu sa žiaľ nemení ponuka aktivít i zo strany inštitúcií kultúry. Život požaduje oveľa intenzívnejšiu ponuku príležitostí na rozvoj, alebo aspoň na udržanie vlastného duchovného potencionálu cestou vzdelávacích, voľnočasových, rekreatívnych a aj relaxačných aktivít.

S istou dávkou smútku a nostalgie musíme konštatovať, že mnohé aktivity v oblasti voľného času sa exponujú len hyporkonzumnosťou, duchovnou prázdnotou, extrémizmom a mnohými ďalšími nežiadateľnými prejavmi a praktikami.

Komunikačné prostriedky nadobudli v súčasnosti obrovskú moc a formujú život ľudí. Ľuďom žiaľ chýba účinný hodnotvorný filter, ktorý by blokoval konzumný prístup k informáciám. Tieto síce obrazom i zvukom nadchýnajú konzumentov, ale máloktorí si uvedomujú, že takéto nechcené informačné prostredie zbavujú ľudí samostatne rozmýšľať, hodnotiť, akceptovať alebo odmietnuť extrémne názory a uprednostňujú len zábavu.

Inovačné vlny zmien

Celým svetom hýbe niekoľko veľmi intenzívne pôsobiacich fenoménov, ktoré významnou mierou akcelerujú vývoj našej spoločnosti. Jednou a najintenzívnejšie pôsobiacou silou, ktorá ovplyvňuje vo veľkej miere ďalší vývoj spoločnosti je bezpochyby globalizácia sveta. Vývin mnohých rozhodujúcich faktorov prebieha vo svete vždy vo vlnách, ktoré majú rozdielnu amplitúdu, ale, a to najmä frekvenciu. Už v Starom zákone ľudia hovoria o krátkodobých vývinových cykloch, keď si v Egypte všimli, že sa v prírode pri úrode pravidelne striedajú sedemročné cykly. Sedem úrodných rokov spravidla vystriedalo sedem neúrodných rokov.

Vlnový priebeh pozorovali ľudia aj u rôznych prírodných, ale aj spoločenských javoch. Podrobnejšie si cykly ekonomickej konjunktúry hodne neskôr všimli ekonómovia a politológovia, a to až v prvej polovici 20. storočia. Krátkodobé cykly s periódou 3-5 rokov publikoval americký ekonóm Joseph Kitchin (1861-1932), strednodobé cykly s periódou 7-11 rokov zverejnil francúzsky ekonóm Clément Jurglar (1819-1905). V roku 1930 dlhodobejšie hospodárske cykly s frekvenciou 20-22 rokov predpovedal Simon Smith Kuznetsov (1901-1985) a v roku 1920 Nikolaj Kondratiev (1822-1938) podrobne aj teoreticky zdôvodnil dlhodobé cykly s periódou 40-60 rokov. Bol to významný objav a takto ho aj hodnotil svetovo uznávaný rakúsko-americký ekonóm narodený na Morave Joseph Schumpeter (1883-1950).

Vývoj ukázal, že dlhodobé Kontratievove cykly možno pozorovať nielen v ekonomike, ale aj v mnohých ďalších oblastiach. Inovačné vlny zväčša generujú významné technické objavy, najmä prevratné vynálezy ako bol napr. parný stroj, elektrické generátory a motory, automobily a v súčasnosti sú to informačné technológie. Ich začiatok je niekde pri objave tranzistora Williama Shockleyho (1951), pokračuje integrovanými obvodmi, veľkoplošnými technológiami, mikroprocesormi a ďalšími prvkami moderného hardvéru. V roku 1979 vstupuje na vývojovú scénu mobilný telefón, v roku 1983 internet a to všetko je trasované technológiou vývoja integrovaných obvodov s vysokou hustotou integrácií.

Vlnový priebeh možno pozorovať i v mnohých ďalších odvetviach nášho života, len si neuvedomujeme jeho fázovanie, frekvenciu, amplitúdu, výsledok a konečný efekt.

Približne od sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia nastúpila éra globalizácie sveta. Znakom tejto cyklickej vývinovej etapy je otvorenosť politických, ekonomických a vedecko-technických vzťahov, ktoré vo veľkom rozsahu umožnili využitie moderných technológií s významným, a vlastne dominantným vplyvom obrovskej mobility informácii. Enormne rýchlo sa rozvíjajúce informačné technológie sa prejavujú vysokou mobilitou informačných zdrojov, ale aj ľudí. Všetky uvedené faktory zdôrazňujú enormný význam človeka, ktorý sa len s námahou vládze adaptovať, regenerovať a hlavne inovovať svoje znalosti, poznatky a vedomosti. A to všetko len preto, lebo ak by si ich neosvojil, neporozumel im a neosvojil si ich, nemohol by nasadnúť do rýchlo uháňajúceho rýchlika celospoločenského hospodárskeho i sociálneho rozvoja.

Aj v oblasti vzdelávanie možno zákonite pozorovať vlnový priebeh vývoja. Zmeny evokujú okrem uvedeného aj zrejmé forsírovanie kontinuálneho, permanentného a celoživotného učenia, a to aj preto, lebo prv dosiahnuté vzdelanie nie je už dnes zárukou celoživotnej zamestnateľností. Neobnovovaná kvalifikácia pracovníkov znamená skoro vždy aj stratu zamestnania.

Ako vidno dochádza aj v tejto rovine ku vlnovým zmenám -  životného cyklu, keď sa ťažisko vzdelávacích aktivít výrazne presúva až do produktívneho obdobia života. Od súčasného človeka sa požadujú už iné intelektové schopnosti, vysoká úroveň analytického, kritického, samostatného a vysoko tvorivého myslenia, umožňujúceho produktívne - rozhodne a rýchlo riešiť problémy.

Nový fenomén doby – permanentná potreba celoživotného vzdelávania

V súčasnosti do popredia záujmov spoločnosti vstupuje celoživotný proces cieleného vzdelávania, ktorý kontinuálne nadväzuje na formálne vzdelávanie, ale má už výrazne exponovaný, inovatívny, doplňujúci, prehlbujúci a rozširujúci charakter. Celoživotné vzdelávanie umožňuje človeku kontinualizovať svoje možnosti vzdelávania v produktívnom veku, a to v súlade s jeho existenčnými potrebami, úlohami a záujmami.

Človek môže svoju doterajšiu kvalifikáciu zvyšovať, rozširovať, renovovať, špecializačne zužovať, a zapojovať do nej aj najmodernejšie inovatívne prvky. Vzdelávanie v tejto rovine je preto podporované aj aktívnou politikou zamestnanosti štátu. Vzdelávanie tohto typu prebieha zväčša preto v rámci štátnych, súkromných alebo cirkevných inštitúcií jednotlivých rezortov, odvetví, odborov, prípadne na podnikovej úrovni.

Knižnice ako významné kultúrne inštitúcie môžu týmito formám vzdelávania poskytovať, ale žiaľ len vo veľmi malom rozsahu, potrebnú literatúru a ďalšie informačné zdroje. Chýbajú im finančné prostriedky na nákup najnovšej literatúry. To už je ale dlhodobo známy notorický stav. Knižnice sa usilujú tento fakt aspoň čiastočne reparovať darmi od inštitúcií, od sponzorov, ale najmä od autorov rôznych publikácií.

Podľa našich zistení - (a nie dosť exaktného a široko založeného výskumu, teda skôr prieskumu) sme zistili, že významnou cieľovou skupinou našich regionálnych, krajských, mestských a obecných knižníc, ktorá má veľký záujem o vzdelávanie sú ľudia v preddôchodkovom, ale hlavne v dôchodkovom veku. Tejto skupine sa vo sfére vzdelávania občanov venuje osobitná vedecká disciplína, pomenovaná andragogika.

Jej hlavnou náplňou je výchova a vzdelávanie občanov ako aj poradenské aktivity pre dospelých. Andragogika sa ako samostatná vedná disciplína konštituovala v druhej polovici dvadsiateho storočia a je zameraná na ďalšie vzdelávanie dospelých.

Andragogika sa usiluje obsiahnuť najmä tri základné oblasti vzdelávania dospelého človeka a podľa toho sa aj označuje ako kultúrno-osvetová andragogika, sociálna andragogika a profesijná andragogika.

Kultúrna andragogika - je zameraná na voľnočasové aktivity, na záujmové vzdelávanie a to všetko, ale aj na občianske vzdelávanie aj u knižničných klientov. Knižnice v tomto smere plnia svojou náplňou práce veľmi významnú a málo aj cenenú kultúrno-výchovnú činnosť obyvateľstva regiónov.

Sociálna andragogika - je ďalšou sférou andragogiky. Kladie si za cieľ zlepšiť a skvalitniť sociálne vzťahy v spoločnosti, vytvárať - primerané interpersonálne vzťahy, pripravovať ľudí na plnenie očakávaných sociálnych rolí atď. Tieto sa môžu antipodálne rôzniť od aktuálnej, teda reálnej situácie, lebo každý človek sa sústavne modifikuje a pretransformováva, a nie je vždy na túto zmenu dostatočne pripravený. Knižnice množstvom svojich podujatí a ponúk vychovávajú svoju klientelu, či už direktne, alebo aj indirektívne k plneniu a uznávaniu sociálnych noriem správania sa občanov v takom rozsahu a obsahu aké sú všeobecne platné.

Profesijná andragogika - je orientovaná na odborné vzdelávanie dospelých a sem patrí starostlivosť o rozvoj ľudských zdrojov, o rekvalifikáciu, poradenstvo, kariérne postupy, personalistiku atď. O túto oblasť vzdelávania preto zo zákona dbá celý rad inštitúcií aj mimo siete knižníc.

Andragogické vzdelávacie aktivity knižníc a ich programové menu

 Významnú úlohu vo vzdelávaní občanov plnia regionálne knižnice najmä preto, lebo na ich pôde sa neraz stretávajú a na andragogickým vzdelávacích aktivitách sa angažujú rozličné subjekty regionálnej, ale najmä miestnej kultúry. Naše skúsenosti ale ukazujú, že i keď sa vytvárajú rozličné kooperačné siete, na činnosti každej z nich - jadro činnosti tvoria skoro vždy tí istí ľudia. Vidno ich vždy v čitárňach knižníc, pri výpožičných pultoch, sú aj aktívnymi účastníkmi rôznych kurzov, výstav, koncertov atď. Je to najmä preto, že účasť na týchto podujatiach vnímajú ako príležitosť na zvyšovanie svojich vedomostí, na výmenu názorov, získavanie skúseností, na rozvoj nových nápadov, ideí, ale aj iniciatív. Stretnutie seniorov na pôde knižníc môže podnetne pôsobiť na prekonávanie ich vlastnej izolovanosti, zlepšenie svojej publicity, skvalitnenie pocitu spolupatričnosti a potlačenie dojmu vytesnenia z okruhu spolukolegov a vekových rovesníkov.

Mentalita a psychika súčasného človeka podlieha značným zmenám. Človek, ak chce, a mal by chcieť, by mal byť schopný vzdelávať sa všade a hocikedy. Všetko okolo nás, celé dianie, s ktorým je človek v kontakte každodennosti je zdrojom skúseností obohacujúcich život človeka, hlavne formovaním jeho identity a reflektovaním, alebo aj odmietaním názorov.

Knižničné podujatia sú veľmi často jediným miestom, kde sa ľudia stretávajú, osobne kontaktujú a vzájomne diskutujú, utvrdzujú, alebo aj menia svoje názory. Sú to dôležité body premien hodnotových preferencií v smere individuálnej sebareflexie a sebarealizácie, ale aj v štruktúre svojich kultúrnych potrieb.

Tie sa môžu odvíjať jednak v rovine bytia, teda existovania (being), alebo v rovine začleňovania do prostredia (belonging). V rovine bytia ide zväčša o psychické zdravie, sebaúctu, sebareflexie, sebakontrolu, utvrdzovanie v duchovných hodnotách a podobne. Začleňovanie sa do prostredia zase utvrdzuje a spája človeka s pocitom domova, rodiny, priateľov, kolegov s príslušnosťou ku určitej komunite atď.

Obe uvedené kultúrne potreby napokon vždy smerujú do potreby sebarealizovania (self-realization), teda chcenia dosiahnuť osobné ciele a vytúžené ašpirácie. Tie môžu smerovať do rôznych záujmových aktivít, alebo do voľnočasových podujatí, účinných relaxácií a antistresových programov, prípadne, a to je najčastejší prípad, do aktivít podporujúcich rozvoj znalostí a schopností prosperitných pre neraz vynútené a aktuálne adaptačné zmeny.

Súčasnú spoločnosť možno charakterizovať ako veľmi rozmanitú, spoločensky značne diferencovanú a pritom už pluralitnú spoločnosť s obrovskými možnosťami podnetov, ale aj následných možností reálneho využitia.

Ohromné zmeny vyvolávajú u obyvateľstva aj dosť často nechcené, importované a - inkorporované kultúrno-spoločenské zmeny, deštruujúce systém uznávaných hodnôt a spoločenských regulatívov. To často spôsobuje v spoločnosti neistotu a dezinformácie. Miestna kultúra, teda kultúrno-umelecké, kultúrno-spoločenské a kultúrno-osvetové zariadenia musia na tieto fenomény doby adekvátne reagovať, pretože sú dominantným činiteľom utvárania osobností jednotlivcov a evidentným nástrojom formovania národnej a kultúrnej identity, ovplyvňovania kultúrnych a spoločenských návykov, vzťahov ku kultúrnemu dedičstvu a prostriedkom enkulturácie, inkulturácie a socializácie miestneho obyvateľstva.

Aby bolo možné takúto politiku realizovať, disponuje miestna kultúra sieťou kultúrno-výchovných inštitúcií a zariadení. Kvalita ich fungovania je jedným zo signifikantných ukazovateľov príslušnej lokality. Domnievame sa, že jedným z najlepšie fungujúcich zariadení v poskytovaní kultúrnych služieb sú knižnice, ktoré vďaka nadšeným pracovníkom zvládajú celkom úspešne aj tieto úlohy.

Knižnice v súčasnosti intenzívne aktualizujú svoj knižničný fond a prechádzajú, hoci nie tak rýchlo ako by to vyžadovali súčasné potreby, na využívanie elektronických médií. Majú zriadené počítačové miestnosti a - poskytujú svoju ponuku aj na elektronických nosičoch. Mestské (miestne) knižnice orientujú svoj fond na tie oblasti vedy, techniky, kultúry, na školy a pod. o ktoré má klientela knižnice zvýšený a aktuálny záujem. Knižný fond je najmä v miestnej kultúre orientovaný na sebavzdelávanie, sebavýchovu, aktívnu relaxáciu, voľnočasové aktivity, ale niekde významnou mierou podporuje aj ekonomické záujmy obyvateľstva. Svoje služby knižnice rozšírili aj o veľmi žiadané vydavateľské, tlačiarenské a kníhviazačské služby.

Vytvorenie elektronických databáz knižníc a ich vzájomné prepojenie cez počítačové siete umožňuje ponúknuť klientom aj také publikácie, ktoré sú len vo fonde väčších knižníc, či už doma alebo aj v zahraničí.

Potrebným informačným a propagačným materiálom sú knižnice schopné dotovať aj svoje literárne alebo aj dramatické kluby, výtvarné dielne, výstavy obrazov, sôch a rôznych ručných prác. Klienti knižnice si nesmierne vážia, ak pri týchto príležitostiach dostanú do rúk katalóg, prospekt, alebo inú tlač vytvorenú pohotovo, rýchlo a kvalitne v domácom prostredí knižnice. V súčasnej znalostne orientovanej spoločnosti sa občania, zväčša už v staršom veku, chcú - (aj keď už nemusia) - vzdelávať vo veľkom diapazóne vzdelávacích odborov a odvetví. Miestna inteligencia sa rada v knižnici stretáva v literárnych kluboch, alebo priliehavejšie nazvaných literárnych kaviarňach. Tie sa postupne pretransformávajú do internetových kaviarní, v ktorých fungujú ako knižnice, ale bez kníh.

Súčasné kultúrno-spoločenské trendy rastúca úroveň elektronickej i materiálnej vybavenosti knižníc ich spoločenská klíma, výborná ponuka kultúrno-umeleckých podujatí, dobrá a lacná prístupnosť vo Wi-Fi, vzdelaný, pohotový, dobre zorientovaný a hlavne trpezlivý a ochotný personál knižníc, to všetko je obraz nových dimenzií, metód a foriem práce v kultúrno-osvetových zariadeniach smerujúcich ku kultivovaniu a ku edukačným adragogicky orientovaným aktivitám obyvateľstva. Pravdaže je veľký rozdiel v možnostiach ponúkaného programového menu medzi malými, stredne veľkými a veľkými knižnicami, naviac ak sú v súčasnosti vo finančnej dotácií také veľké rozdiely. Primeranosť váži v týchto sférach vždy správne, ibaže jej miery sú v mnohých prípadoch veľmi rozdielne a zväčša aj falošné.

Rady ako ďalej zlepšiť programovú ponuku lokálnych knižníc dobrých i menej dobrých býva veľa, lenže dosť často si aj my samotní kladieme polená pod nohy, aby sme ich v zápätí s námahou prekonávali. Prežijú len tie knižnice, ktoré zvládnu zmeny! Knižnice bez čitateľov sa veľmi rýchlo zmenia na sklad starých a nepotrebných harabúrd a ponuku nezaujímavých aktivít s minimálnou návštevnosťou.

Pretože obraz o využívaní knižničného fondu čitateľskou verejnosťou by nebol dosť exaktný, keby sme ho nedoplnili primeraným štatistickým aparátom. Domnievame sa, že takto čitateľská verejnosť získa presnejší obraz o kvalitatívnych a kvantitatívnych ukazovateľoch práce našich knižníc. Budúcnosť sa vždy odvíja kontinuálne od súčasnosti a nadväzuje na minulosť.

Od roku 2007 knižnice na Slovensku ako prvé inštitúcie v rezorte kultúry poskytovali svoje štatistické údaje prostredníctvom elektronického online formulára a ukladali ich do osobitnej databázy štatistiky Ministerstva kultúry Slovenskej republiky (MK SR).

To znamená, že prvé údaje knižníc boli v elektronickom online systéme spracované za rok 2006 a posledné údaje za rok 2014. Odbor informatiky MK SR zabezpečil štatistické ročenky za roky 2006-2013, ktoré boli verejne prístupné a mohli ich využívať záujemcovia. Gestorom štatistického formulára o knižnici KULT 10-01 – Ročný výkaz o knižnici - bola Sekcia kultúrneho dedičstva MK SR, spracovateľom Slovenská národná knižnica (SNK) v Martine.

Rozhodnutím č. 7/2014 z 29. Mája 2014 minister kultúry poveril koordináciou a zabezpečením všetkých úloh a povinností súvisiacich s výkonom štátneho štatistického zisťovania v zmysle zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov Národné osvetové centrum (NOC) v Bratislave a gestorom a koordinátorom sa stal Odbor výskumu a štatistiky (OVŠK) tejto inštitúcie.

Z ročného výkazu o knižnici za rok 2016 sa dozvedáme, že na Slovensku je 1857 knižníc spolu s pobočkami. Z toho je:

  • a/ vedeckých knižníc: 9,
  • b/ verejných knižníc je 1581, v tom:
    • regionálnych s krajskou pôsobnosťou je 8,
    • regionálnych 29,
    • mestských 103,
    • obecných 1441.
  • c/ špeciálnych knižníc a ich pobočky je dovedna 267.

Spravujú knižničný fond s 32 065 952 knižničnými jednotkami (KJ), v tom predstavuje:

  • odborná literatúra pre dospelých: 20 464 878 KJ,
  • krásna literatúra pre dospelých: 6 964 093 KJ,
  • odborná literatúra pre deti: 825 794 KJ,
  • krásna literatúra pre deti:3 811 187 KJ.

Elektronické dokumenty (vrátane digitálnych) predstavujú 176 519 KJ. Ročný prírastok do fondu bol 456 093 knižničných jednotiek. Ročne sa nakupuje do knižničného fondu v sume 3 103 597 euro, čo nie je síce veľa, ale predsa je to určitá časť peňazí.

Knižnice poskytli 17 410 288 výpožičiek za pomoci 2070 PC, z toho s pripojením na internet 1928 a s možnosťou pripojenia 434 WiFi v priestoroch knižnice. Počet študovní a čitárni v knižniciach bol 1 138. Práve toto sa stáva významným centrom záujmu seniorov o tieto služby.

Knižnice zorganizovali celkom 35 536 podujatí, z tohto počtu bolo:

  • výchovno-vzdelávacích aktivít pre používateľov služieb knižnice a verejnosť 29 772,
  • odborné a vzdelávacie podujatia pre zamestnancov knižnice (kurzy, semináre) 246,
  • kultúrno-spoločenské podujatia 5 492.

Z celkového počtu knižnice zorganizovali teda 2 944 podujatí, ktoré boli špeciálne zamerané na znevýhodnené skupiny obyvateľov:

  • osoby so zdravotný postihnutím   947,
  • seniori 1 224,
  • osoby ohrozené chudobou, sociálnych vylúčením vrátane osôb bez práce 137,
  • osoby z detských domov 110,
  • osoby z reedukačných a resocializačných zariadení 56,
  • obete domáceho násilia 9,
  • marginalizované rómske komunity 458,
  • migranti 3.

Tieto podujatia navštívilo spolu 5 933 437 záujemcov, z toho podujatia zamerané na znevýhodnené skupiny obyvateľov navštívilo 47 675 osôb.

Knižnice majú hlavne veľký ľudský potenciál vysokokvalifikovaného personálu s dobrým stredoškolským vzdelaním (1294,71 priemerný evidenčný počet zamestnancov) a s vysokoškolským vzdelaním (1050,26 priemerný evidenčný počet zamestnancov), ktorí reprezentujú významnú možnosť sebarealizácie seniorov.

Chceli sme porovnať vývoj jednotlivých ukazovateľov za 5 rokov, ale bohužiaľ štruktúra niektorých údajov v štatistických formulároch nie je konzistentná a údaje by boli zaťažené štatistickou chybou. Z týchto dôvodov  sme uvedené  uvedené údaje nezahrnuli do nášho príspevku.

Záver: Aktuálne trendy kultúrno-kultivačných andragogických aktivít v prostredí knižníc

Všetky knižnice na Slovensku, najmä knižnice regionálneho charakteru si vo svojej návštevníckej klientele všímajú seniorov: ich aktivity smerované  na získavanie poznatkov, informácií, ale aj zlepšovanie kvality ich života, na sociálne vzťahy a tiež adaptačné procesy, pomocou ktorých možno oddialiť proces starnutia. V popredí   terapeutických zásahov stoja biblioterapeutické aktivity, kognitívne, sociokultúrne a afektívne faktory. Seniori si cestou knižníc vytvárajú množstvo nových vzťahov, aktívne vnímajú a registrujú svoje kultúrno-spoločenské zážitky a denne na nich pozitívne i negatívne pôsobí množstvo zážitkov a skúseností.

Knižnice sa často stávajú oázou, kde sa seniori môžu stretnúť, odreagovať sa, posťažovať si, získať poučenie, neraz i radu, pretože sa ich život spája s chorobami, telesnou bezmocnosťou rôzneho stupňa, a môžu sa  preto cítiť ako ľudia vylúčení nielen zo zamestnania, ale aj zo spoločenského života. Knižniční pracovníci sa preto usilujú zlepšiť u seniorov ich aktívne starnutie a v rámci možnosti primeraným spôsobom zrealizovať svoj telesný, duchovný, kultúrny a spoločenský potenciál, a zúčastniť sa tak ešte na živote spoločnosti.

Tieto aktivity knižníc samozrejme vyvíjajú tlak na verejné rozpočty, na dôchodkový systém, na sociálne a opatrovateľské služby, ale aj na ponuku v kultúrno-osvetovej činnosti. Celý svet si uvedomuje, že vzrastá počet starších ľudí v celej populácii. Európska únia cíti tento tlak vo zvýšenom rozsahu. V roku 1990 bol podiel starších ľudí vo veku nad 65 rokov 13, 7 %, ale v roku 2010 je to už 17,4 % a odhady ukazujú, že v roku 2060 to bude minimálne celá tretina obyvateľstva Európy.

Chybou súčasných knižníc a ich služieb je hlavne to, že ich služby sú málo sofistikované a dotáciami štátu sú hlboko, prehlboko podcenené. Dnes je veľa služieb za ktoré sa v minulosti platili veľké sumy, takmer, alebo aj úplne zadarmo, ako napr. Google, Facebook. Trh práce sa však mení, a to veľmi prudko. Hnacím motorom sú inovácie, lebo sú zdrojom ekonomického rastu spoločnosti. Celý kultúrny sektor v ktorom majú knižnice svoje nezastupiteľné miesto zasahujú priemyselné, nepriemyselné, ale najmä s tým súvisiace inovácie.

V knižniciach dnes pracuje pomerne veľká skupina pracovníkov, ktorí volajú a požadujú informácie a podnety pre inovovanie vlastnej práce. Do knižníc zrejme už vstúpila nová profesia znalostných pracovníkov, ktorí sa vedia dobre pohybovať v znalostnom prostredí jednotlivých hospodárskych odvetví. Títo špecialisti môžu výrazným spôsobom ovplyvniť a obohatiť knižničné služby o nové formy a spôsoby tvorby ponúkaných produktov a zlepšenie služieb zákazníkov.

V súčasnosti už pomaly končí obdobie ekonomiky, ktorá požaduje len usilovné a pracovité ruky, ktoré robia zatiaľ ešte lacnejšie to, čo robia roboty a robotizované systémy. Postupne ale roboty dokážu nahradiť človeka aj pri zložitejších a kognitívne náročnejších operáciách. Možno teda predpokladať, že budú ďalej rásť nároky na intelekt človeka, a že v znalostnej ekonomike stúpnu nároky miesto usilovaných rúk na dobre mysliaci mozog človeka. V ďalšom vývine ani toto nebude postačovať a stúpne nárok na ľudí, ktorí okrem rúk a mozgu ponúknu aj svoje srdce, lebo zatiaľ roboty ešte nevedia do svojich technológii zapojiť emocionálne prvky, rozhodovať a konať inak ako prikazujú strojové algoritmy robotov, manuály pre konkrétne situácie, prípadne odporúčania a obdobné pokyny.

Od pracovníkov knižníc sa dnes už vyžaduje vyšší stupeň komunikatívnosti, flexibilnosť, schopnosť tímovej spolupráce a celý rad tzv. soft skills, teda mäkkých zručností. Spoločnosť sa ďalej mení a od znalostnej spoločnosti smeruje k vysokohumanizovanej, teda akoby ľudskejšej spoločnosti, ktorá umožní do výkonu svojej profesie vložiť aj výlučne ľudské vlastnosti.

Pri dnešných rozpočtoch na prevádzku knižníc nie je jednoduché zabezpečiť v uvedenom rozsahu personálne zabezpečenie v inovatívne orientovaných profesiách. Veríme, že sa táto situácia v budúcnosti zlepší, pretože každý človek hľadá skoro celý život to svoje správne miesto v životnom kolobehu. Je to dôležitý predpoklad ľudského šťastia.

V posledných rokoch zosilnel výrazným spôsobom aj v operačnom prostredí knižníc vplyv humanisticky orientovaných vied ako je psychológia, pedagogika, sociológia, andragogika a pod. a to všetko na scéne prudkého rastu informatiky a mnohých jej tvoriacich subdisciplín.

Kapacita a exponovanie sebarealizácie pri rešpektovaní osobitostí každého človeka a jeho individuality pri nárokoch, ale aj možnostiach sebavzdelávacích aktivít je obrovská, ale nie vždy je plne využívateľná premena poznatkov na vedomostí súvisí aj s vnímavosťou a akceptáciou potrieb a hodnôt konkrétneho človeka, a je predpokladom jeho spokojnosti, vnútorného šťastia a úspešnosti vo svojom živote v tých súradniciach života, v ktorých operuje a funguje.

Literatúra:
  • Beneš, M.: Andragogika. Praha, Grada, 2014. ISBN 978-80-247-4824-5
  • Čornaničová, R. : Edukácie seniorov. Bratislava, Univerzita Komenského, 1999. ISBN 80-223-1206-1
  • Krystoň, M.: Andragogické aspekty využívania voľného času. Banská Bystrica, Univerzita Mateja Bela, 2011. ISBN 978-80-557-0240-7
  • Matulčík, J. : Teórie výchovy a vzdelávania dospelých v zahraničí. Bratislava, Gerlach Print, 2004. ISBN 80-89142-0248
  • Palán, Z.  a Langer, T. : Základy andragogiky. Praha, Univerzita J. A. Komenského. ISBN 978-80-86723-58-7
  • Plameník, J.: Vzdělávaní dospelých. Praha, Grada 2016. ISBN 978-80-247-4806-1
  • Prusáková, V. : Základy andragogiky. Bratislava, Gerlach Print, 2005. ISBN 80-89142-05-2
  • Schumpeter, J. A.- Erben, J. – Rosmány, K. : Teórie hospodárskeho vývoja. Bratislava, Pravda. 1987.
  • Špatenková, N. – Smékalová, L.: Edukace seniorů. Praha, Grada 2016. ISBN 978-80-247-5446-8
  • Tuma, M.: Atraktory globálnej stratégie rozvoja ekonomiky. In: Ekonomika firiem. Bratislava, Ekonomická univerzita, 1999.
  • Tuma, M. : Celoživotné vzdelávanie a rozvoj ľudských zdrojov. In: Sociálna práca a ľudské práva. Prešov, Filozofická fakulta, 1993
  • Tuma, M. – Poláková, I., 2013. Knižnica ako báza neformálneho vzdelávania. Ikaros [online]. 17(4) [cit. 2013-05-15]. ISSN 1212-5075. Dostupné z: https://ikaros.cz/kniznica-ako-baza-neformalneho-vzdelavania
  • Tuma, M. – Poláková, I., 2013. Edukácia? – Je to fenomén súčasnosti? Ikaros [online]. 17(9) [cit. 2013-05-15]. ISSN 1212-5075. Dostupné z: https://ikaros.cz/edukacia-je-to-len-fenomen-sucasnosti
  • Tuma, M. – Poláková, I., 2014. Vydavateľské aktivity knižníc v optike súčasných možností.  Ikaros [online]. 18(2) [cit. 2014-10-15]. ISSN 1212-5075. Dostupné z: http://www.ikaros.cz/vydavatelske-aktivity-kniznic-v-optike-sucasnych-moznosti
  • Veteška, J.: Přehled andragogiky. Praha, Portál 2016. ISBN 978-80-262-1026-9
  • Výrost, J. – Slaměník, I.: Sociální psychologie. Praha, Grada, 2008. ISBN 978-80-247-1428-8
Hodnocení: 
Průměr: 4.2 (hlasů: 6)
POLÁKOVÁ, Ivana a TUMA, Miroslav. Vzdelávacie aktivity ako nová kompetencia lokálnych a regionálnych knižníc. Ikaros [online]. 2017, ročník 21, číslo 7 [cit. 2017-09-21]. urn:nbn:cz:ik-18084. ISSN 1212-5075. Dostupné z: http://ikaros.cz/node/18084

automaticky generované reklamy