Úvod

Vďaka rastúcej obľúbenosti a penetrácii tabletov v súčasnosti pozorujeme zmenu orientácie vydavateľstiev z vydávania tlačených vydaní na digitálne. Niektoré redakcie s projektom digitálneho vydania váhajú, iné už digitálny obsah pripravujú dlhšie. Napriek tomu, že zánik printu nebude taký rýchly, ako bolo predikované, jednoznačne možno aj naďalej očakávať rast obľúbenosti a čítanosti digitálnych vydaní novín, časopisov a kníh. V tomto článku sa zameriame na procesy, ktoré sú spojené s prípravou digitálneho vydania a ukážeme si možnosti, ktoré majú redakcie v tejto oblasti. Cieľom je načrtnúť optimálne nastavenie týchto procesov a poukázať na nedostatky aktuálneho stavu v mnohých redakčných domoch.

Digitálne publikovanie a redakčné tímy

Ak sa vydavateľ rozhodne, že začne pripravovať aj digitálny obsah, pre redakciu to môže znamenať razantnú zmenu v tom, ako funguje, aké materiály získava a ako ich spracováva. Z pohľadu fungovania redakcie možno hovoriť o troch možných scenároch:

• Vznikne nová redakcia resp. jej časť, ktorá sa bude venovať digitálnemu obsahu.
• V rámci kompetencií redaktorov im budú pridané nové úlohy súvisiace s prípravou digitálneho obsahu.
• Žiadne zmeny sa neudejú.

To, ktorou cestou sa vydavateľstvo vyberie, závisí od viacerých faktorov, najmä však od ambície nového digitálneho vydania a rozpočtu projektu. V podstate ide o prepojené veličiny, ktoré navzájom úzko súvisia. Ak projekt digitálneho vydania dostane podporu a vydavateľ ho berie ako reálny projekt, ktorý má svoje ciele, plán a ambíciu získať čitateľskú základňu, vtedy sa v ňom spravidla býva počíta aj s nákladmi, ktoré nepokryjú len samotné náklady na systém, prostredníctvom ktorého digitálny obsah technicky vznikne (publikačná platforma), ale aj interné náklady. Tie sú spojené s tým, že pokiaľ chce byť projekt úspešný, mal by poskytovať oproti tlačenému vydaniu výraznú pridanú hodnotu, čo si žiada zmenu zabehnutých publikačných procesov. Sú dva smery, v ktorých môže pridaná hodnota vzniknúť:

• Tvorba nového obsahu, unikátneho pre digitálne vydanie,
• Pridanie interaktivity a multimédií k existujúcemu obsahu.

V obidvoch prípadoch si musí vydavateľ uvedomiť, že sú potrebné zmeny v redakčnom tíme a kompetenciách jeho členov. Ak chce byť digitálne vydanie úspešné, nestačí už pracovať len s existujúcim obsahom a tento jednoducho konvertovať na digitálny. Čitateľ – používateľ tabletu – je náročný a nechce si len prezerať statické PDFko, ktoré si navyše musí pre čítanie zoomovať. Redakcia musí reflektovať na tieto trendy na trhu a požiadavky čitateľov a vážne sa zamyslieť nad tým, ako bude digitálne vydanie vznikať.

Proces prípravy digitálneho obsahu

Z pohľadu rýchlosti a zložitosti publikačného procesu môžeme rozlíšiť dva základné módy fungovania. Tieto sú determinované jednak používaným systémom (publikačnou platformou) a tiež nastavením redakcie: plneautomatický mód a manuálny mód s parciálnou automatizáciou. V prvom prípade je použitá platforma, ktorá zabezpečí automatizovanú konverziu pripraveného printového vydania od jeho tvorby až po možnosť stiahnuť si digitálne vydanie v mobilnej aplikácii. V druhom prípade do procesu vstupuje redakcia, ktorá statický obsah dopĺňa, či už o nový obsah alebo nové formy existujúceho obsahu. Publikačný proces môžeme vymedziť niekoľkými krokmi, ktoré uvádzame v nasledujúcej tabuľke.

Tabuľka 1: Publikačný proces pri príprave digitálneho vydania

Pri príprave digitálneho vydania je vhodné využiť maximum možností, ktoré ponúka zvolená publikačná platforma. Prehľad publikačných platforiem a ich možností je možné nájsť v článku v predchádzajúcom čísle Ikara.

Bod 5 pokrýva samotnú prácu s interaktívnymi nástrojmi. Pripravili sme vizualizáciu bodov 4-6 na príklade práce s publikačnou platformou, ktorá využíva priamo prostredie Adobe InDesign (INDD). Práca s digitálnym vydaním sa uskutočňuje s pomocou špeciálneho pluginu, v ktorom sa vytvorí celý digitálny obsah.

Práca s interaktívnym obsahom pri príprave digitálneho vydania (zdroj: vlastné spracovanie)

Vydavatelia pri príprave projektov bojujú s mnohými prekážkami alebo obmedzeniami. Jedným z hlavných dôvodov, prečo nie sú digitálne projekty na mobilných platformách úspešné, je práve nekvalitný obsah, resp. slabá pridaná hodnota. V ďalšej časti podrobnejšie analyzujeme aj ďalšie podstatné faktory.

Faktory neúspešnosti digitálnych projektov

Vydavatelia digitálneho obsahu sa dopúšťajú niekoľkých kritických chýb, ktoré bránia úspešnosti ich projektu. Mitch Lazar, spoluzakladateľ CNN.com, vo svojom článku identifikoval chyby, ktoré robia vydavatelia pri publikovaní na tablety. Prvou chybou je snaha objaviť už objavené a vyvinúť nanovo už vyvinuté projekty alebo technológie. Na trhu existuje množstvo dobrých riešení, je zbytočným luxusom vyvíjať nanovo samotnú platformu. Druhou chybou býva ignorovanie nástrojov na distribúciu obsahu. Treba si uvedomiť nutnosť zvýšenia dosahu k potenciálnemu publiku, ktorú možno výrazne posilniť využitím agregátorov obsahu. Ďalšou chybou je nevyužitie potenciálu značiek, ktoré má vydavateľstvo v portfóliu. Je potrebné stavať na ich sile a využiť ju ako konkurenčnú výhodu v boji s projektmi, ktoré sú postavené na zelenej lúke [3].

Slovenský a český trh je v oblasti digitálneho publikovania na mobilné platformy značne špecifický. Veľkým problémom je nedostatočná veľkosť trhu, ktorá obmedzuje vydavateľov v ich plánoch a neumožňuje im výraznejšie investovať do digitálnych projektov. Obmedzený rozpočet má za následok, že digitálne vydania sú častokrát chudobné, kopírujú print a redakcie ich vydávaniu nevenujú dostatočnú pozornosť. V tomto prípade musíme konštatovať, že sa jedná o typickú špirálu efektov. Nízky rozpočet determinuje možnosti redakcie pri práci s obsahom. Redakcie nemajú ľudí, čas a priestor na prípravu nového alebo interaktívneho obsahu a čitatelia digitálnych vydaní tak nedostávajú takú pridanú hodnotu, aká by bola, vzhľadom na technologické možnosti mobilných platforiem a publikačných nástrojov, možná. Pripravili sme zoznam podľa nás najkritickejších faktorov, ktoré ovplyvňujú aktuálnu situáciu na trhu na našom trhu.

• Nepripravenosť redakcií na tvorbu digitálneho obsahu. Súvisí s rozpočtom, nízkymi prioritami vedenia vydavateľstva, nedostatočnými kapacitami redakcie, prípadne nízkou technologickou zdatnosťou redaktorov, ktorí by mali pracovať na príprave digitálnych vydaní.
• Využívanie prevažne printových podkladov. Súvisí s prvým bodom, redakcie maximálne utilizujú už pripravený podklad pre print, používateľ dostáva minimálnu pridanú hodnotu.
• Nízka kapacita trhu. Súvisí s nízkym počtom obyvateľov v SR a ČR ako aj sekundárne so stále nízkou penetráciou tabletov. Tá sa však postupne zvyšuje.
• Problematický obchodný model. Vydavatelia majú pocit, že predaj digitálnych vydaní kanibalizuje predaj printu, a tak tržby z predaja digitálneho vydania ani nie sú príjmami navyše, ale len transformovanými príjmami, ktoré pôvodne prichádzali z printu.

Východiskom z tejto situácie, ktoré by pomohlo vydavateľom pohnúť sa z miesta, je jedine projekt digitálneho vydania, plne podporovaný top manažmentom a podporený potrebnou investíciou do rozvoja redakcie, procesov a používanej technológie. Pokiaľ budú redakcie stagnovať a pokiaľ sa k tvorbe obsahu pre digitálne vydanie nebude pristupovať ako k plnohodnotnému komponentu redakčnej práce, budú mobilné digitálne projekty stále len doplnkom a príveskom printových vydaní a nemožno očakávať ich výrazné presadenie v čitateľskej obci.

Záver

Situácia na trhu a ďalšie posilnenie penetrácie tabletov na slovenskom a českom trhu vytvárajú predpoklady pre ďalší rast atraktivity segmentu digitálneho publikovania na tablety a ďalšie mobilné platformy. Pokiaľ sa vydavatelia rozhodnú naštartovať svoje projekty a prípadne sa inšpirujú analyzovanými procesmi a vyvarujú typických chýb, ich digitálne projekty majú vysoký predpoklad, že budú úspešné. V analýze trendov od Canettiho mobilného publikovania možno vidieť výrazný posun od printu k digitálnym vydaniam, ktorý sa bude len posilňovať. Očakáva sa dokonca úspech čisto digitálnych projektov, nezávislých od printu [2]. Vydavatelia, ktorí majú print, však môžu ťažiť z výhod, ktoré majú oproti novým projektom, a to je ich znalosť trhu, vybudovaná redakcia a čitateľská báza. Musia sa však preorientovať a nie iba staticky prežívať, bez akéhokoľvek náznaku inovatívnosti a rozvoja.