OSOBNÁ DATA

Narodený: 13. apríla 1914 v Oravskej Lesnej, Rakúsko-Uhorsko (teraz Slovenská republika)

Zomrel: 28. septembra 1988 v Bratislave, Československo (teraz Slovenská republika)

Národnosť: slovenská

PORTRÉT

NEJDÔLEŽITĚJŠIE OSOBNÉ A PROFESNÉ ÚDAJE

Ján Garyk Žatkuliak patrí k významným osobnostiam československej a slovenskej knižničnej a informačnej vedy 20. storočia. Jeho profesionálna kariéra sa vyznačovala schopnosťou skĺbiť teoretické vedomosti s praktickou činnosťou, mal tvorivú schopnosť vidieť problém z metodického hľadiska a takto ho aj vedel podať vo svojich prácach. Jeho práce prinášali orginálne a tvorivé prístupy k problematike, ktoré je možné rozvíjať i v súčasnosti.

Bol známy ako autor vedeckých monografií a štúdií, odborných článkov, metodických materiálov i ako redaktor a prekladateľ, teoreticky a koncepčne mysliaci pracovník v oblasti knižničnej a informačnej vedy a výchovy a vzdelávania dospelých.

Najvýznamnejšia časť jeho profesionálnej kariéry sa realizovala na Katedre knihovníctva a vedeckých informácií FFUK v Bratislave, kde ako pedagogicky a vedecko-výskumný pracovník napísal väčšinu svojich teoretických prác. Z nich najmä Základy informatiky (1978) predstavujú prvú československú vysokoškolskú učebnicu pre vtedajší odbor knihovníctvo a vedecké informácie.

Nemenej významné je jeho pôsobenie v oblasti osvety, výchovy a vzdelávania dospelých. Publikoval celý rad organizačných a metodických prác, riešil teoretické a didaktické otázky výchovy a vzdelávania dospelých. Svoje poznatky v tejto oblasti zhrnul v monografii Informatizácia vzdelávania dospelých (1982).

ŽIVOTNÝ PRÍBEH

Počas celej svojej profesionálnej kariéry považoval knihu za jeden z najdôležitejších výchovných prostriedkov. Už v roku 1937 absolvoval štátny knihovnícky kurz a venoval sa propagácii literatúry na všetkých miestach, kde pôsobil. Počas svojho pôsobenia v oblasti osvety presadzoval využívanie informačných prameňov odborných informácií a ich inštitucionálnej základne ako informačného zabezpečenia osvetového vzdelávania. Tieto svoje názory teoreticky a metodicky naplno rozvinul v Slovenskej technickej knižnici a na Katedre knihovníctva a vedeckých informácií vedy Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Našiel pre ne priestor aj v masovokomunikačných prostriedkoch, v reláciách rozhlasu a televízie.

PROFESIONÁLNA KARIÉRA

Vzdelanie

V rokoch 1931-1935 študoval na Učiteľskej akadémii v Spišskom podhradí. Vysokoškolské štúdium absolvoval v rokoch 1939-1944 na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde v roku 1947 získal doktorát filozofie pre odbory pedagogika-sociológia. V rokoch 1947-1966 absolvoval študijné cesty do Juhoslávie, Poľska a Maďarska.

V roku 1970 získal titul kandidát pedagogických vied a v roku 1979 sa habilitoval na docenta v odbore knihovníctvo a vedecké informácie.

Vzdelávanie a osveta

Po absolvovaní Učiteľskej akadémie v Spišskom Podhradí pôsobil ako učiteľ ľudovej školy. Ďaľšou významnou kapitolou v živote a práci Žatkuliaka bola činnosť v osvetových zariadeniach a inštitúciách. V rokoch 1942-1962 pôsobil v Osvetovom ústredí v Bratislave, na Povereníctve informácií a osvety a v Československom červenom kríži. Prispel k budovaniu základov osvety na Slovensku riešením problému vzťahu vzdelávania a sebavzdelávania, rozpracovaním školského, mimoškolského a individuálneho samovzdelávania, pričom osobitný dôraz kladol na jeho informačné zabezpečenie.V tejto oblasti rozpracoval veľké množstvo metodických, organizačných a koncepčných materiálov, publikoval celý rad prác.

Zavŕšením týchto snáh je monografia Informatizácia vzdelávania dospelých (1982). Uvedomoval si naliehavú potrebu objasňovať postavenie a úlohy vedomostí a skúseností na všetkých úrovniach výchovy a vzdelávania, zvyšovania odbornosti a informovanosti. Jeho monografia populárno-náučným spôsobom oboznamuje osvetových pracovníkov s problematikou utvárania, komunikovania a efektívneho využívania informácií, nastoľuje vybrané problémy informatiky a vzdelávania dospelých, a tým poukazuje na potrebu prenikania obidvoch disciplín, usmerňuje osvetových pracovníkov, aby študovali odbornú literatúru z informatiky, naučili sa spolupracovať s knižnično-informačnými inštitúciami, systémami a sústavami.

Táto časť jeho profesionálnej kariéry veľmi významne obohatila jeho psychologické, sociologické a pedagogické prístupy vo výskume čitateľov a používateľov informácií. Silne sa tu prejavili aj vplyvy poľskej sociologickej a psychologickej školy, kde mal intenzívne kontakty a preložil celý rad prác.

Knižnično-informačná prax

Knižničnej práci sa venoval počas celej praxe v oblasti vzdelávania a osvety. Významným medzníkom bol prechod Žatkuliaka do Slovenskej technickej knižnice v roku 1963. Tu rozvinul veľmi rozsiahlu metodickú, vedecko-výskumnú a terminologickú činnosť. Venoval sa hlavne metodickej činnosti v informačnej sústave, podieľal sa na príprave organizačných a metodických materiálov, vypracoval systém metodickej činnosti Slovenskej technickej knižnice v sieti technických knižníc a útvarov VTEI, vypracoval koncepciu šírenia vedecko-technických znalostí a pracovných skúseností na Slovensku, koncepciu Slovenského informačného centra. Práce, ktoré publikoval počas pôsobenia v SLTK, boli metodologickým východiskom pre neskoršie rozsiahle teoretické monografie.

Teória a metodológia informatiky

Od roku 1969 Žatkuliak pôsobil na Katedre knihovníctva a vedeckých informácií. Jeho pedagogická činnosť sa zameriavala na teóriu informatiky, psychosociálne problémy informatiky a informačné služby. Pod jeho vedením vzniklo množstvo diplomových, rigoróznych a kandidátskych prác. Jeho vedecko-výskumná činnosť sa zameriala na teoretické, metodologické a terminologické problémy informatiky: Predmet a štruktúra informatiky, Odborné informácie vo vedeckom výskume, Možné informatické vplyvy na človeka v spoločnosti, Používatelia odborných informácií a informatické služby, Informatizácia vzdelávania dospelých. Významná bola jeho expertízna činnosť pre rôzne rezorty.

Vypracoval vlastnú koncepciu informatiky ako integrátu knižnično-informačných disciplín, ktorá sa stala teoretickým východiskom pre napísanie prvej československej učebnice pre odbor knihodníctvo a vedecké informácie Základy informatiky (1978). Na tomto princípe postavil aj svoje ďalšie zásadné teoretické práce.

Informatiku považoval za spoločenskovedný odbor. Vychádzal pritom zo skutočnosti, že informácia a informovanie sú sociálne javy a medzi základné úlohy informatiky patrí riešiť spoločenský informačný problém; ďalej že informačná činnosť je subsystémom sociálnej komunikácie, realizuje sa vo sfére ľudského vedomia a bytia, jej inštitucionalizácia má spoločenský charakter. Informačná technika a technológie majú len sprostredkujúcu funkciu. Informačná komunikácia odzrkadľuje špecifické komunikatívne stránky a zákonitosti správania jednotlivcov a skupín v socioinformačnom prostredí.

Jeho koncepcia informatiky je postavená na dôsledných metodologických zásadách. Rozpracoval základné atribúty informatiky ako vedy: predmet, metódy, metodológiu, kategoriálny systém, teóriovú a procesuálnu štruktúru.

Zásadný význam pripisoval budovaniu metodológie odboru. Zdôrazňoval, že v informatike nestačí len zhromažďovať a interpretovať fakty a poznatky, je potrebné ich cieľavedome spracúvať, zovšeobecňovať, uplatňovať adekvátne postupy, metódy, techniky a procedúry, vytvárať hypotézy a teórie. K tomu je potrebná vlastná metodologická základňa. V monografii Štúdie z teórie a metodológie informatiky (1987) načrtol základy metodológie odboru, rozpracoval systém metód a metodiky v knižnično-informačných procesoch.

Vo svojej vedeckej teórii najdôslednejšie rozpracoval problematiku používateľa informácií. Vychádzal pritom z poznatkov sociálno-psychologických vied, predovšetkým poľskej psychologickej a sociologickej školy. Vychádzal z presvedčenia, že ľudský činiteľ a jeho adresné, komplexné, pohotové, inovačné a efektívne informovanie má v informačnej komunikácii dominantné postavenie, že je a zostane východiskom a cieľom odborného informovania aj v ére najdokonalejších automatizovaných systémov a intelektuálnych elektronických robotov. Jeho vysokoškolská učebnica Používatelia odborných informácií a informatické služby (1982) predstavuje komplexnú vedeckú teóriu používateľa a služieb vo sfére odborných informácií. Sústreďuje sa na osobnosť dospelého človeka ako používateľa informácií, jeho motiváciu, potreby a požiadavky, na sprístupňovanie odborných informácií formami informačných služieb, na efektívnosť využívania fondov, prameňov a informácií a prácu s používateľmi.

Súčasne s tým ako sa snažil o položenie vedeckých základov odboru, presadzoval vedeckú prípravu knižnično-informačných pracovníkov. Podieľal sa na rozpracovaní koncepcie začlenenia vedného a študijného odboru do nomenklatúry vedných odborov. Svoje prístupy zhrnul v monografii Vedecká príprava knižnično-informačných pracovníkov (1980). Vychádzal z potrieb spoločnosti - ak má knižnično-informačný pracovník riešiť čoraz náročnejšie informačné úlohy, problémy a situácie, musí mať na to osobnostné predpoklady, musí byť na to adekvátne pripravený. V práci s odbornými informáciami a odborníkmi-používateľmi nevystačí pracovník s vlastnou skúsenosťou, pracovnou imitáciou a rutinnou invenciou. Iba vysokoškolská a vedecká príprava mu uľahčí orientáciu v riešení spoločenského informačného problému, vo svetovom informačnom poznaní, v jeho kvalifikovanej aplikácii v domácich podmienkach, s cieľom zvyšovať vedeckú úroveň tohto poznania, budovať vednú a spoločenskú prestíž odboru a zároveň zdokonaľovať knižnično-informačnú prax. V monografii sú rozpracované otázky kvalifikačnej a vedeckej prípravy kninično-informačných pracovníkov.

CITÁTY Z DIELA

Žatkuliakova koncepcia informatiky je rozpracovaná na dôsledných metodologických princípoch (Základy informatiky, 1978, s. 164, 170) :

" ...konštituovanie každého vedného odboru je zdĺhavý a zložitý proces. Určujú ho všeobecnejšie platné zásady, pravidlá, postupy, ale predovšetkým vnútroodborové zvláštnosti a činitele. Tak je to aj pri formovaní informatiky ako vedy. Dôležité sú preto nielen jestvujúca množina informatického poznania a procesy jeho vedeckej transformácie (verifikácia, systemizácia, axiomatizácia, objektivizácia, formalizácia, symbolizácia, generalizácia atď.(, ale aj ideové, vecné, metodologické, jazykové, profesionálne, inštitucionálne a ďalšie systémové činitele, ktoré determinujú formovanie produktu týchto procesov."

VÝBEROVÁ BIBLIOGRAFIA

Bibliografia pozostáva z dvoch častí: práce J. G. Žatkuliaka a práce o ňom. Publikačná činnosť Žatkuliaka je veľmi rozsiahla. Do bibliografie sme preto vybrali len zásadné publikácie; časopisecké články, štúdie, metodické materiály nie sú v bibliografii zahrnuté. Záznamy v bibliografii sú radené chronologicky zostupne.

Práce J. G. Žatkuliaka

Štúdie z teórie a metodológie informatiky. Martin : Matica slovenská, 1987. 314 s.

Informatizácia vzdelávania dospelých. Bratislava : Obzor, 1982. 295 s.

Používatelia odborných informácií a informatické služby. Bratislava : SPN, 1982. 295 s.

Vedecká príprava knižnično-informačných pracovníkov. Bratislava : SPN, 1980. 260 s.

Základy informatiky. Bratislava : SPN, 1978. 277 s.

Tvorba diplomovej práce. Bratislava : UK, 1976. 136 s.

Integračné problémy informatiky. Bratislava : SLTK, 1973. 146 s.

Kapitolky z informatickej sociológie. Martin : Matica slovenská, 1972. 165 s.

Systematika informatickej literatúry. Bratislava : SLTK, 1971. 27 s.

Základy samostatného štúdia informačných pracovníkov. Bratislava : SLTK, 1966. 137 s.

Štúdium používateľov informácií. Bratislava : SLTK, 1966. 58 s.

Ako sa vzdelávať : metodika samovzdelávania. Martin : Osveta, 1956. 150 s.

Popularizácia technických vied. Martin : Matica slovenská 1952. 123 s.

Ľudovýchovný pracovník Juraj Fándly. Bratislava : Tatran, 1951. 162 s.

Práce o J. G. Žatkuliakovi

JANEK, J. Z dedinského učiteľa vysokoškolský pedagóg. Orava, 1989, roč. 5, 1.3.1989, s. 3.

MACHAJOVÁ, J. Doc. PhDr. Ján G. Žatkuliak, CSc. Život a dielo. (Diplomová práca(. Univerzita Komenského v Bratislave. Filozofická fakulta, Katedra knižničnej a informačnej vedy. Bratislava : FF UK, 1989. 64 s.

KIMLIČKA, Š. Za doc. PhDr. Jánom Žatkuliakom, CSc. Československá informatika, 1988, roč. 30, č.12, s. 372.

PAŠKA, P. Za dr. Jánom Žatkuliakom. Osvetová práca, 1988, roč. 38, č. 25, s. 42.

Žatkuliak, Ján PhDr., doc., CSc. In Pedagogická encyklopédia Slovenska. 2. P - Ž. Bratislava : Veda, 1985, s. 649.

HAJDUŠEK, J. Životné jubileum doc. PhDr. Jána Žatkuliaka, CSc. Informačný bulletin ÚKSAV, 1984, roč. 15, č.1, s. 51-58.

MATTHAEIDESOVÁ, M. Ján G.Žatkuliak. Čitateľ, 1984, roč. 33, č. 7-8, s. 289-290.

Žatkuliak, Ján PhDr., doc., CSc. In Encyklopédia Slovenska. 6. T-Ž. Bratislava : Veda 1982, s. 686.

PASIAR, Š. K životnému jubileu PhDr. Jána Žatkuliaka, CSc. Osveta, 1974, roč. 19, č.6, s. 50-51.