Sorry, you need to enable JavaScript to visit this website.

Kultúrne dedičstvo v 21. storočí

Čas nutný k přečtení
13 minut
Již přečteno

Kultúrne dedičstvo v 21. storočí

0 comments
Podnázev: 
Správa z medzinárodnej konferencie Katedry mediamatiky a kultúrneho dedičstva v Žiline s medzinárodnou účasťou

Katedra mediamatiky a kultúrneho dedičstva Fakulty humanitných vied Žilinskej univerzity v Žiline (ďalej len KMKD FHV UNIZA) je profilovaná tak, že svojim študentom ponúka uplatnenie vo sfére informačných technológií, mediálno-manažérskom priestore a rieši aj otázky kultúrneho dedičstva, kde si vychováva v tejto oblasti expertov. Zameriava sa na ochranu hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva, jeho uchovávanie a sprístupňovanie a snaží sa pripraviť ľudí pre prax v pamäťových inštitúciách rôzneho druhu ̶ múzeá, galérie, knižnice, či archívy.

Jedna z kľúčových tém, ktorú odborní pracovníci katedry riešia v tejto dobe, je aj prezentácia kultúrneho dedičstva. Prezentácia z pohľadu nových médií, prezentácia za pomoci využitia nových technológií a prezentácia v digitálnom informačnom priestore. Tu nastáva konfrontácia s tradičnými formami prezentácie kultúrneho dedičstva a pri tejto otázke sa veľa dozvedáme aj o svojom vzťahu k našej minulosti, k pamiatkam, ku kultúre, ale aj o dobe, ktorú žijeme dnes.

Z tohto pohľadu bola koncipovaná interdisciplinárna konferencia Kultúrne dedičstvo v 21. storočí, ktorú hostila KMKD FHV UNIZA. Konferencia sa za účasti odborníkov zo Slovenska, Čiech, Maďarska, Rakúska a Rumunska uskutočnila na pôde Žilinskej univerzity v Žiline dňa 23. ̶ 24. októbra. 2019. Hlavnou organizátorkou bola interná doktorandka PhDr. Júlia Marcinová, spoluorganizátorom bolo Kysucké múzeum v Čadci, záštitu nad konferenciou prevzal rektor Žilinskej univerzity prof. Ing. Jozef Jandačka, PhD. a odbornou garantkou konferencie bola prof. PhDr. Zuzana Beňušková, CSc. z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied v Bratislave.

Konferencia Kultúrne dedičstvo v 21. storočí
Konferencia Kultúrne dedičstvo v 21. storočí

Tradičné verzus moderné a hľadanie inšpirácie v zahraničí

Konferenciu prvý deň otvorila prodekanka pre vzdelávanie a marketing Mgr. Eva Augustínová, PhD., ktorá je zároveň aj vedúca KMKD FHV UNIZA.

Hneď v úvodnom bloku boli poslucháči konfrontovaní s tradičným a moderným prístupom k prezentácii kultúrneho dedičstva. V prvom príspevku hľadali jeho autori (Mgr. Veronika Murgašová, PhD., Ing. Adam Hnat, Mgr. Vladimír Filip z KMKD FHV UNIZA) riešenie, akým spôsobom implementovať rozšírenú realitu do vyučovacieho procesu na KMKD FHV UNIZA, v druhom ponúkli autori (Ing. Adam Hnat, PhDr. Matúš Formanek, PhD., Mgr. Vladimír Filip z KMKD FHV UNIZA) prostredníctvom výsledkov výskum odpoveď na to, či virtuálna realita prináša pri prezentovaní objektov lepšie výsledky v porovnaní s tradičnými muzeálnymi formami.

Tretí príspevok predniesla Mgr. Alena Valjašková, opäť z KMKD FHV UNIZA, kde na príkladoch zahraničných pamäťových inštitúcií ukázala, aký má vplyv reinvencia kultúrnych a ekonomických aspektov na samotnú propagáciu kultúrneho dedičstva.

Ľubovnianske múzeum - hrad v Starej Ľubovni je známe tým, že už dávnejšie využíva pri prezentácii hradu moderné technológie. Tentokrát sa preto v nasledujúcom príspevku Mgr. Františka Marcinová, PhD. zamerala na formy prezentácie skanzenu a na jeho prepojenie s folklórnym súborom Vrchovina, ktorý pôsobí v Starej Ľubovni.

Prvý blok uzavrela svojím príspevkom Mgr. Katarína Király, PhD., riaditeľka Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku v Budapešti, ktorá uviedla príklady práce s deťmi pri odovzdávaní informácií z oblasti národopisných zbierok. Prezentovala využitie workshopov, interaktívnych prehliadok, či zapájanie tzv. komunikujúcich predmetov.

Ukázka VR systému HTC Vive
Ukážka VR systému HTC Vive

Správanie, vnímanie a spôsob ochrany kultúrneho dedičstva

Druhú polovicu dopoludňajšieho programu konferencie Kultúrne dedičstvo v 21. storočí otvoril doc. Ing. Miloš Dudáš, CSc., riaditeľ Krajského pamiatkového úradu v Žiline, ktorý súčasne pôsobí aj na KMKD FHV UNIZA. Vystúpil s príspevkom venovaným tzv. historickej Starej fare v Žiline. Koncept 15-minútovej rozpravy pozostával zo základných historických faktoch o kedysi pýche samotného mesta Žilina. Poukázal na osud tohto objektu ako na príklad vzťahu spoločnosti ku kultúrnemu dedičstvu ̶ ako sa správame, ako vnímame a či máme nejakú potrebu ho patričným spôsobom chrániť. Dôležité historické udalosti prelínal docent Dudáš pútavou zápletkou týkajúcou sa získania statusu historickej pamiatky pre Starú faru. Záver prednášky patril predovšetkým faktom odpovedajúce na otázku, prečo na mieste bývalej historickej budovy stojí v súčasnosti obchodné centrum a ako došlo k tomu, že mesto prišlo o toto cenné dedičstvo.

Z historického prostredia sa pozornosť presunula do súčasnosti cez tému venovanú výskumným projektom realizovaných v oblasti kultúrneho dedičstva v prostredí KMKD FHV UNIZA. Ako informovala doktorka Augustínová, základným cieľom projektu je rekonštruovať sieť komunikácie osobných, odborných a vedeckých vzťahov, ktorú medzi sebou rozvinuli slovenskí vzdelanci v neskorom stredoveku a rannom novoveku. Výsledky projektu majú byť široko distribuované nielen v slovenskej dimenzii, ale aj v tej celoeurópskej. Doktorka Augustínová ďalej spomenula, že nejde o projekt, ktorý by sa zameral iba na tradičný výskum, ale najmä na interdisciplinárne poňatie v novších formách.

Využitie poznatkov v praxi a vizuálne spracovanie predstavil prodekan pre kvalitu a rozvoj PhDr. Matúš Formanek, PhD. Účastníci konferencie mali možnosť spoznať technické pozadie vzniku databáz súvisiacich so samotným projektom. Prodekan Formanek zobrazil, bližšie popísal ich základnú architektúru a vysvetlil presný postup, ktorým sú napĺňané potrebnými údajmi a konvertované do príslušnej podoby.

Nástup webu 2.0 spôsobil, že z bežného používateľa internetu, ktorý bol len konzumentom určitého obsahu, sa časom stal aj aktívny prispievateľ. Nasledujúci rečník z KMKD FHV UNIZA, Mgr. Marián Grupač, PhD., poukázal na nové médiá ako na alternatívny publikačný priestor pre mladých a začínajúcich autorov súčasnej pôvodnej literatúry na Slovensku. V príspevku detailne opísal možnosti mladých začínajúcich autorov. Zaujímavou zložkou celej rozpravy bol jeho experiment. Pod vymysleným pseudonymom publikoval dva články – s nulovou, priam nezmyselnou hodnotou a druhý seriózneho charakteru. Z daného pokusu usúdil nasledovný záver. Existujú webové portály rôzneho druhu – také, ktoré publikujú články bez ohľadu na ich výpovednú hodnotu a také, kde články prechádzajú procesom schvaľovania a autorizácie (obsah diela konkrétneho autora býva striktne kontrolovaný).

Od publikovania v digitálnej sfére do printovej podoby prišla porozprávať Mgr. Diana Némethová, PhD. z Ústredia ľudovej umeleckej výroby v Bratislave. Predstavila možnosti vydávania kníh v rámci tejto inštitúcie. Na ukážku priniesla vzory vydaných publikácií. Okrem možnosti vydávania knižných materiálov externých autorov, disponuje inštitúcia vlastným časopisom Remeslo, umenie, dizajn. Doktorka Némethová ďalej prezentovala i ďalšie edície, ktoré vyšli pod ich organizáciou.

Nedávna absolventka doktorandského štúdia KMKD FHV UNIZA, Mgr. Ivana Poláková, PhD., ktorá v súčasnosti pôsobí v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici na oddelení bibliografie uzatvorila tento blok príspevkom s názvom Štátny ústav pre zveľaďovanie živností v Martine ̶ miesto a úlohy v kontexte kultúrneho dedičstva Slovenska.

Konferencia Kultúrne dedičstvo v 21. storočí
Konferencia Kultúrne dedičstvo v 21. storočí

Výuka a uchovávanie kultúrneho dedičstva v rôznych aspektoch života

Po obedňajšej prestávke prebrala úlohu moderátorky samotná garantka konferencie, prof. PhDr. Zuzana Beňušková, CSc. Ako prvého uviedla PaedDr. Jozefa Zentka, PhD., ktorý pôsobí na Katedre predškolskej a elementárnej pedagogiky Pedagogickej fakulty Katolíckej Univerzity v Ružomberku. Príspevok s názvom Analýza kultúrnych aspektov v historických fotografiách v podmienkach primárneho vzdelávania priblížil inovatívne formy výuky najmenších detí prostredníctvom efektívnej a tvorivej práce s fotografiou. Doktor Zentko predstavil kreatívne možnosti poznávania kultúrneho dedičstva, ktoré sa dajú v praxi využiť pomocou historických fotografií a vizuálnej gramotnosti detí.

Ďalšou prednášajúcou bola absolventka z domácej pôdy, Mgr. Katarína Kianicová, PhD., ktorá v súčasnosti na KMKD FHV UNIZA pôsobí. Vystúpila s príspevkom, ktorý súvisí s jej predchádzajúcim štvorročným pôsobením na vedúcej pozícii Fakultnej knižnice Evanjelickej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Tam sa jej naskytla príležitosť využiť teoretické poznatky zo štúdia priamo v praxi. Dostala príležitosť podieľať sa na záchrane historického tabla obsahujúceho fotografie známych slovenských osobností ako bol napríklad Emil Boleslav Lukáč. Príspevok nazvala Využitie znalostí získaných zo študijného programu MaKD v problematike ochrany kultúrneho dedičstva.

Pri problematike uchovávania kultúrneho dedičstva zostal aj Mgr. art. Martin Urban, PhD. z Katedry hudobnej kultúry Pedagogickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Venoval sa aktuálnym aspektom využívania tradičnej ľudovej kultúry v edukácii a folkloristickej praxi. Ako bývalý člen viacerých profesionálnych umeleckých telies, tanečník, choreograf a súčasný didaktik sa vo svojom príspevku zamýšľal nad možnosťami, ako oživiť zabudnuté hodnotné materiály a využiť ich v modernej výučbe interpretov a v príprave budúcich pedagógov. Vyzval k spolupráci a pomoci s jeho víziou obnovy, uchovania a ďalšieho využívania folklórneho dedičstva.

Poznatky o industriálnej archeológii a priemyselnom dedičstve priniesol v nasledujúcom príspevku MVDr. Miloš Jesenský, PhD. z Kysuckého múzea v Čadci. Priblížil málo známy pojem, ktorým je industriálna archeológia. Tento interdisciplinárny odbor sa zaoberá hmotnými pamiatkami z čias industriálnej revolúcie. Industriálni archeológovia častokrát bojujú s predsudkami a musia prekonávať estetické hodnoty, ktoré nekorešpondujú s romantickou predstavou o pamiatkach. V súvislosti s tým sa vynárajú otázky a pochybnosti uchovávania tohto typu kultúrneho dedičstva pre ďalšie generácie.

Konferencia Kultúrne dedičstvo v 21. storočí

Podpora rozvoja tradícií a nové médiá

Štvrtý blok prednášok uzatvoril oficiálne rokovanie prvého dňa. Hlavné slovo tu mal marketing a nové médiá ̶ ako sa dá prostredníctvom ich využitia podporiť rozvoj a naše vnímanie jednotlivých tradícií.

Mgr. Adam Muras z Ustavu evropské etnologie v Brne to uviedol na príklade šírenia, prelínania a vzájomného preberania národných sviatkov, Mgr. Tomáš Mikolaj z ÚĽUV (Ústredie ľudovej umeleckej výroby) v Bratislave na príklade košikárstva a doc. Ing. Veronika Kotrádyová, PhD. zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave prezentovala vo svojom príspevku projekt IDENTITA SK. Jeho hlavnou myšlienkou je spájanie moderného dizajnu s tradičnou kultúrou, práca s regionálnou identitou a poukazovanie na potenciál rozvoja nových foriem turizmu ̶ eko, etno, atď.

Rosenfeldov palác alebo príklad zachovania pamiatky v čo najpôvodnejšom stave

Príjemným spestrením programu konferencie bola po prvom rokovacom dni exkurzia do Rosenfeldovho paláca, skvostu secesnej architektúry. Záujemcov ním previedol docent Dudáš. Palác je pomenovaný podľa majiteľa, žilinského bankára Ignáca Rosenfelda a v súčasnosti slúži na kultúrno-osvetovú činnosť. Túto budovu, národnú kultúrnu pamiatku Slovenska, by nemal obísť žiadny návštevník, ktorý príde do Žiliny za účelom návštevy pamiatok tohto mesta.

Múzejná videodokumentácia, cenné objekty v kysuckom regióne a klenotnica rodiny Štefena Dobóa

Druhý deň otvorila konferenciu Kultúrne dedičstvo v 21. storočí Mgr. Jarmila Majerová, PhD. z KMKD FHV UNIZA. Ako prvý rečník vystúpil riaditeľ Mgr. Miroslav Vaškových, PhD. z Múzea J. A. Komenského v Uherskom Brode. Prvá polovica príspevku bola zameraná najmä na odprezentovanie podujatia MUSAIOFILM. Ide o prehliadku filmov zameranú predovšetkým na múzejnú videodokumentáciu (filmový záznam z prostredia múzejných inštitúcií). Riaditeľ múzea v druhej polovici príspevku predstavil projekt a knižnú publikáciu Řemeslo jak vyšité od autorky Veroniky Provodovskej. Kniha sa zaoberá technikou vyšívania na jednotlivých častiach krojoch a ozdobným prvkom. Samotný text je doplnený o kresby alebo fotografie.

O moderných spôsoboch prezentácie kultúrneho dedičstva Kysúc prišiel odprezentovať historik Kysuckého múzea v Čadci, Mgr. Martin Turóci, PhD., kde pracuje na oddelení spoločenských vied a fondov. Ako na začiatku poznamenal, aj napriek tomu, že daný región je o čosi chudobnejší v rámci kultúrneho dedičstva, disponuje cennými objektami našich predkov. Spomenul najnavštevovanejší Skanzen Vychylovka a objekt, akým sú Jablunkovské šance. Ide o pozostatky pevnostného systému na území trojhraničia (Slovensko, Česko a Poľsko).

Ďalšie zaujímavé prednášky odzneli od historikov z Múzea a Kultúrneho centra južného Zemplína v Trebišove. Prvá z nich pojednávala o renesančných šperkoch a fragmentoch textílií z rodinnej hrobky baróna Štefana Dobóa z Ruskej v podaní Mgr. Ľudmily Šnajderovej. Na začiatku predstavila život tohto baróna, postupne sa dostala až k popisu štruktúry nájdených klenotov v hrobke. Druhá časť bola venovaná využitiu moderných technológií pri prezentácií kultúrneho dedičstva na príklade expozície Klenotnica rodiny Štefana Dobóa, ktorú predniesol Mgr. Jakub Šnajder. Samotná expozícia pozostáva z dvoch miestností. Prvá približuje život baróna Štefana Doboá, druhá sa sústreďuje na výstavu rodinných šperkov.

Konferencia Kultúrne dedičstvo v 21. storočí
Konferencia Kultúrne dedičstvo v 21. storočí

Moderné spôsoby prezentácie kultúrneho dedičstva a ochrana živého dedičstva

Z Viedne pricestovala ďalšia prednášajúca, Mag. Katharina Richter-Kovarik (Volkskundemuseum Wien) a so svojou spolupracovníčkou, PhDr. Jasnou Gaburovou zo Slovenského národného múzea – historického múzea Bratislavy odprezentovali príspevok s názvom Pripraviť sa, poklad, štart! Putovanie za hodnotami. Spoločne predstavili nový inovatívny koncept vnímania kultúrneho dedičstva na medzinárodnej úrovni, pozostávajúci s označovania konkrétneho kultúrneho dedičstva ako pokladov. Vo svojich projektoch sa snažia vyzdvihnúť Slovensko-Rakúske spojenie a spolupracujú na rôznych rekonštrukciách kultúrnych pamiatok.

Mgr. Gregor Gardoš z Národného osvetového centra Bratislava priblížil súčasné spôsoby prezentácie kultúrneho dedičstva, ako aj procesy digitalizácie kultúrneho dedičstva na Slovensku a ich prezentáciu prostredníctvom portálu kultúrneho dedičstva Slovakiana.sk. Zameral sa priamo na oboznámenie sa s digitálnym depozitárom Slovakiana.sk, ktorý má veľký význam pri propagovaní kultúrneho dedičstva v súčasnosti. Záujemca si prostredníctvom portálu dokáže detailne prezrieť veľké množstvo kultúrneho dedičstva z pohodlia domova. Stránka neobsahuje len zdigitalizované objekty, ale ponúka aj virtuálny priestor.

Tretia čas bloku bola venovaná Mgr. Ľubici Voľanskej, PhD. z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV v Bratislave a jej príspevku s názvom UNESCO ako hráč na poli ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva a miesto etnológie/etnológov v ňom. Porozprávala o rôznych byrokratických obmedzeniach zapisovania kultúrneho dedičstva do zoznamu UNESCO a nutnosti ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva, tzv. živého dedičstva, ktoré sa môže veľmi ľahko vytratiť a zaniknúť. Treba poznamenať fakt, že doktorka Voľanská je členkou Hodnotiaceho orgánu Dohovoru na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO, čo je pre Slovensko obrovským úspechom.

Starostlivosť o nehmotné kultúrne dedičstvo, kultúra v digitálnom priestore a prezentácia v Rumunsku

Posledným blokom konferencie sprevádzala doktorka Augustínová. V rámci neho vystúpil doc. PhDr. Daniel Drápala, PhD. z Ústavu evropské etnologie na FF MU v Brne s príspevkom zameraným na sociálny potenciál inštitucionalizovanej starostlivosti o nemateriálne kultúrne dedičstvo. Úradníci v praxi často nedokážu pracovať s typom kultúrneho dedičstva, ktoré nie je možné materiálne uchopiť. Preto je podľa slov doktora Drápalu prospešná administratívna inštrumentalizácia ochrany a starostlivosti. Táto zložka v sebe zahŕňa prvky ako sú definície, úradnícke a metodické nástroje.

Bývalý riaditeľ Mgr. art. Vladimír Kyseľ z Centra pre tradičnú ľudovú kultúru predstavil tradičnú ľudovú kultúru v digitálnom informačnom priestore. Vymedzil a presne zadefinoval, čo znamená tradičnosť a ľudovosť. Poukázal na to, ako i v súčasnej informačno-komunikačnej dobe má svoje miesto práve tradičná ľudová kultúra. Vďaka multidimenzionálnemu priestoru s využitím digitalizácie sa zachovávajú, chránia a šíria rôzne poznatky kultúrneho dedičstva. S využitím prepojenia rôznych databáz má konečný používateľ internetu možnosť dostať sa k informačnému obsahu zameranému na tradičnú ľudovú kultúru. Magister umenia Kyseľ počas svojho výkladu použil ako príklad elektronickú encyklopédiu Centra pre tradičnú ľudovú kultúru.

Ako predposledná vystúpila Mgr. Adriana Jozefína Fúriková, pôvodom Slovenka žijúca v Rumunsku. Pôsobí na Univerzite Cluj Napoca a priniesla poznatky obsahujúce moderné spôsoby prezentácie kultúrneho dedičstva Slovákov v Rumunsku. 10 % obyvateľov Rumunska patrí k menšinám a podľa posledného sčítania ľudu z roku 2011, z 20 miliónov obyvateľov je približne 13 tisíc Slovákov. Slováci sú na území Rumunska viac ako 2 storočia. Magisterka Fúriková skúma slovenské dediny v Rumunsku viac ako 10 rokov. Vo svojom príspevku predniesla, ako si Slováci žijúci v zahraničí cenia svoj pôvod a ako sa prostredníctvom rôznych aktivít snažia uchovávať slovenské tradície. V závere sa priznala, že po slovensky sa naučila sama a do žiadnej slovenskej školy nikdy nechodila.

Záverečný príspevok pod názvom Nehmotné kulturní dědictví v České republice odprezentoval doktorand z Masarykovej univerzity v Brne, Mgr. Martin Sítek, ktorý tiež pôsobí v Ústave evropské etnologie. Priblížil problematiku, metodiku a koncepciu zapisovania nehmotného kultúrneho dedičstva do zoznamu UNESCO. Rozprával o potrebe identifikácie, ochrane, starostlivosti a predávaní tradičnej ľudovej kultúry budúcim generáciám. Prostredníctvom príkladov z praxe upozornil na ohrozujúce faktory, ktoré môžu nehmotné kultúrne dedičstvo poškodiť. Nakoľko je magister Sítek súčasťou schvaľovacieho procesu nominácii, svoje poznatky prezentoval prostredníctvom priamych príkladov výskumu ohrozujúcich faktorov českej tradície sokoliarstva, poľovníctva a jazdy kráľov.

Martin Sítek z Masarykovej univerzity v Brne
Martin Sítek z Masarykovej univerzity v Brne

Diskusie priniesli nové poznatky, spolupráce i partnerstvá

Otvorené diskusie po odznení jednotlivých príspevkov konferencie ukázali, že prednesené témy vzbudili medzi zúčastnenými záujem. Debata sa niesla hlavne v súvislostiach výuky detí v spojení s tradičnou ľudovou kultúrou, umením a kultúrou všeobecne. Rozoberala sa problematika uchovávania folklórneho dedičstva tak, aby sa naďalej dali dané znalosti zdieľať a využívať v súčasnej pedagogickej praxi. Otvorila sa problematika nehmotného kultúrneho dedičstva ̶ jeho zápisu alebo možného odnímania zo zoznamov v prípade nespĺňania atribútov, pod ktorými boli pôvodne evidované. Načrtla sa tiež problematika filmových zručností kultúrnych inštitúcii a pripravenosti absolventov – budúcich pracovníkov z hľadiska audio-vizuálnej komunikácie, čo sa priamo dotýka aj absolventov KMKD FHV UNIZA. Konverzácia sa rozvinula aj ohľadom potenciálneho štúdia Slovákov žijúcich v Rumunsku na Žilinskej univerzite v Žiline, čím sa vytvára priestor pre nadviazanie kontaktov k spolupráci.

Veríme, že takouto odozvou splnila konferencia svoj účel. Témou zaujala odborníkov, ktorí majú potenciál načrtnutú problematiku ďalej rozvíjať a v neposlednom rade ju zavádzať do praxe. Rovnako už zavedené a osvedčené inovatívne formy v oblasti prezentácie kultúrneho dedičstva šíriť ďalej.

Konferenciu uzavrela krátkym príhovorom doktorka Augustínová a vyjadrila nádej, že sa práve zrodila tradícia v podobe konferencie Kultúrne dedičstvo v 21. storočí. Výstupy z tohtoročnej konferencie nebudú prístupné v jednotnej tlačenej verzii zborníka, ako je zaužívané. Výstupov bude viac a bude ich tvoriť niekoľko kolektívnych monografií od autorov, ktorí sa rozhodnú tento spôsob publikačného výstupu využiť. Zároveň to bude zborník príspevkov, ktorý budú tvoriť ostatní autori. Výstupy plánujeme vydať aj pod CC licenciami a sprístupniť v katedrovom repozitári.

Poznámka: Autorkou fotografií je Mgr. Dominika Orlová.
Hodnocení: 
Zatím žádné hodnocení
CHALUPEKOVÁ, Dana a ORLOVÁ, Dominika a SOMR, Matej. Kultúrne dedičstvo v 21. storočí. Ikaros [online]. 2020, ročník 24, číslo 1 [cit. 2021-08-03]. urn:nbn:cz:ik-19526. ISSN 1212-5075. Dostupné z: http://ikaros.cz/node/19526

automaticky generované reklamy
registration login password