STEINEROVÁ, Jela. Informačné správanie : pohľady informačnej vedy. Bratislava : Centrum VTI SR, 2005. 189 s. ISBN 80-85165-90-2.

Najnovšia vedecká monografia Jely Steinerovej (docentky na Katedre knižničnej a informačnej vedy Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave) Informačné správanie je výsledkom autorkinej viacročnej bádateľskej činnosti, ktorá bola prakticky overená výskumom v rámci grantového projektu VEGA č. 1/9236/02 Interakcia človeka s informačným prostredím v informačnej spoločnosti. Pod pojmom informačné správanie v tomto kontexte chápe poznávanie, riešenie problémov, vyhľadávanie informácií, elektronickú komunikáciu ale aj rôzne aktivity a reakcie na podnety. Subjektom informačného správania je človek v jeho pohyboch, chaose a nepokoji pri riešení rozličných informačných problémov. Cieľom monografie je predstaviť celistvý pohľad na informačné správanie človeka. Východiskovým uhlom pohľadu je síce informačná veda, ale je doplnená prístupmi viacerých príbuzných odborov, čo v našich podmienkach predstavuje novší prístup.

Výsledkom autorkinho výskumu je konštatovanie, že interakcia človeka s informačným prostredím sa v informačnej spoločnosti prejavuje v špeciálnych vzorcoch vyhľadávania informácií, elektronickej komunikácie a informačného správania. Na jednej strane znamená orientáciu človeka v množstve informačných zdrojov, na druhej obsahuje intelektuálne aktivity ako analýza, syntéza a produkcia informácií v tradičných aj elektronických kanáloch. Výskum potvrdil, že existujú dva základné štýly informačného správania človeka. Pragmatický štýl preferuje jednoduchý prístup k informáciám, prehľadnú organizáciu poznatkov, nízku cenu a rýchlu dostupnosť elektronických zdrojov (kvantita a čas). Analytický štýl sa vyznačuje hlbším spracovaním informácií s dôrazom na spoľahlivosť elektronických zdrojov a proces recenzovania pri publikovaní (kvalita a relevancia). Podľa prieskumu v súčasnosti na Slovensku prevažuje pragmatický (strategický, povrchový) štýl informačného správania. Informačné štýly sa včleňujú do inteligentných systémov, manažmentu poznatkov v organizáciách a podpory informačnej gramotnosti a tvorivosti informačného správania človeka.

Monografia je rozdelená do dvoch častí. Prvá časť formuluje východiská výskumov informačného správania v koncepciách vybraných filozofov, kognitívnych a sociálnych psychológov a informačných vedcov v modeloch a vývoji ich prístupov. Druhá časť je zameraná na štruktúrne, reprezentačné a typologické aspekty informačného správania a syntetizuje vysvetlenia interakcie človeka s informačným prostredím.

Prvá kapitola sa venuje fenoménu informačného správania človeka, skúma sa celistvosť a transdisciplinárnosť informačného správania. Pojem informačného správania sa skúma z pohľadov viacerých autorov a vedných disciplín chronologicky od polovice minulého storočia až po dnes (Cejpek, Žatkuliak, Wilson, Höglund, Davenport, Prusak, Johnston, Chang, Lee, Hjørland a ďalší). Pojmy informácia, informačné prostredie a informačná potreba sa rozoberajú vo svetle nových poznatkov a pri zmene paradigmy v informačnej vede ovplyvnenej kognitívnymi vedami a hraničnými disciplínami. Zo sociálnych vied, ktoré sa stali prameňmi výskumov informačného správania autorka využíva najmä semiotické, psychologické a sociologické východiská.

Druhá kapitola je venovaná vývoju koncepcií a teórií skúmania informačného správania používateľov informácií. Spomínajú sa staršie teórie a tradičné prístupy charakteristické pre 50. až 70. roky 20. storočia, podrobnejšie sa analyzujú novšie prístupy a alternatívna paradigma (80. a 90. roky 20. storočia). Osobitná pozornosť je venovaná informačnému správaniu v elektronickom informačnom prostredí.

Modely informačného správania sú predmetom tretej kapitoly. Autorka v nej analyzuje Wilsonov starší model, modelové znázornenie porovnania rámcov (Ellis a Kulthauová), Saracevicov model stratifikovanej interakcie, Dervinovej rámec modelovania a ďalšie. Cez modely mysle ako základu informačného správania prechádza k vlastným modelom - modelu informačného správania ako viacnásobnej interakcie, modelu ako integrácii vnútornej a vonkajšej úrovne správania a k metodologickému modelu výskumu informačného správania používateľov, ktorý bol použitý v prieskume.

Z modelov a výskumov potom vo štvrtej kapitole syntetizuje štruktúru informačného správania človeka. Zvlášť si všíma neurofyziologickú, senzomotorickú, kognitívnu, afektívnu, hodnotovú, integratívnu, sociálnu a kultúrnu zložku informačného správania.

Problém reprezentácie poznania vo vzťahu k informačnému správaniu sa rozoberá v piatej kapitole. Reprezentácia poznania súvisí najmä s modelmi mysle, pamäti a hľadaním možností simulácie procesov reprezentácie a kategorizácie v inteligentných nástrojoch organizácie poznania. Kapitola je venovaná modelovaniu informačných procesov, mentálnej reprezentácii, sociálnym a kultúrnym reprezentáciám ako aj pokusu dokázať tézy o rozdieloch v reprezentáciách podmienených rodovými špecifikami na základe prieskumu informačného správania používateľov knižníc na Slovensku.

V šiestej kapitole autorka analyzuje rozličné typy informačného správania. Otvorená typológia informačného správania rozlišuje informačné správanie podmienené kognitívnymi štýlmi, typmi osobnosti a typmi informačných problémov. Originálne typy informačného správania boli vymedzené ako strategický (pragmatický) a analytický typ. Tieto typy sú overené analýzami údajov získaných v rozsiahlom dotazníkovom prieskume používateľov akademických a vedeckých knižníc na Slovensku.

Siedma kapitola je venovaná interakcii človeka s informačným prostredím a tendenciám vývoja tejto interakcie. Prezentuje model priemerného používateľa akademických a vedeckých knižníc, analyzuje rozdiely medzi skupinami používateľov a sumarizuje výsledky prieskumov. Vymedzuje sa informačný proces ako objekt výskumu informačných vied, jeho praktické aspekty (manažment poznatkov, digitálne knižnice), kultúrne a technologické aspekty, inštitucionálne premeny, úloha informačnej pamäti, makro a mikroúroveň informačného procesu.

V záverečnej kapitole sa autorka pokúša odpovedať na otázky Aký je svet informačného správania? Ako možno použiť poznatky o informačnom správaní v praxi? Aké sú problémy skúmania informačného správania? Aké sú riešenia problémov informačného správania?

Jednotlivé kapitoly a celá monografia je napísaná na vysokej odbornej úrovni a bude iste prínosom pre rozvoj teórie informačnej vedy ale aj praxe v knižnično-informačnej oblasti. Každá kapitola prináša prehľad teoretických a praktických prístupov k jednotlivým problémom a vyúsťuje do záverečného zhodnotenia a prezentácie postoja autorky. Monografiu odporúčam do pozornosti, pretože bude dobrou pomôckou pre prax ale hlavne môže slúžiť ako učebný text pre poslucháčov študijných programov knižnično-informačné štúdiá aj pre programy zamerané na informačné systémy všeobecnejšie.