Dni vedeckých knižníc sú tretím z tradičných metodických podujatí Slovenskej národnej knižnice – Národného bibliografického ústavu v Martine popri Dňoch regionálnej bibliografie v Martine a Bratislavských bibliografických dňoch v Bratislave. Metodické stretnutia slúžia bibliografom na získavanie nových informácií, ale aj na diskusie a riešenie problémov, ktoré ich trápia, čo sa týka spracovania dokumentov, ale aj ďalších problémov týkajúcich sa koordinácie bibliografie, vzájomnej spolupráce, bibliografických služieb a rozvíjania ďalších bibliografických aktivít. Na používateľov sa čoraz viac zameriavajú aktivity všetkých typov knižníc, ale aj aktivity medzinárodných organizácií a inštitúcií. Dni regionálnej bibliografie 2009 sa uskutočnili v Martine v dňoch 11.-13. mája 2009 na Chate Neografia na Stráňach. Bratislavské bibliografické dni 2009 sa uskutočnili v Univerzitnej knižnici v Bratislave v dňoch 8.-10. júna 2009. Podujatia mali podobný program, len Dni vedeckých knižníc v Prešove mali druhý deň upravený viac pracovne. Tradičné stretnutie bibliografov na východe sa konalo v dňoch 7.-9. septembra 2009 v priestoroch Univerzitnej knižnice Prešovskej univerzity v Prešove, ktorá je už tradične spoluorganizátorom a hostiteľom tohto podujatia, ako aj za spolupráce Spolku slovenských knihovníkov - bibliografie. Bolo sprevádzané aj ďalšími sprievodnými akciami a príspevkami sponzorov. Podujatie bolo už tradične hojne zastúpené počtom účastníkov, zúčastnilo sa ho cez 50 účastníkov. Počet účastníkov sa líšil jednotlivé dni, pretože viacerí si vybrali prednášky podľa svojho profesijného zamerania a zúčastnili sa predovšetkým tých, ale boli aj skalní, ktorí strávili v Prešove tri príjemné dni v spoločnosti bibliografie a bibliografov, hoci vo viacerých prípadoch to boli žiaľ aj finančné dôvody, ktoré donútili účastníkov, že si museli vybrať prednášky len jedného dňa.

Účastníci dostali množstvo rozmnožených materiálov, väčšina príspevkov bola pripravená v elektronickej a papierovej podobe, takže zúčastnení si ich mohli odniesť v papierovej podobe, ale sú k dispozícii aj na webovej stránke Slovenskej národnej knižnice, pod Bibliografiou a v nej buď pod Metodikou alebo v prehľade jednotlivých podujatí sú pri jednotlivých konkrétnych podujatiach zverejňované aj elektronické príspevky z podujatí, ktoré usporiadal Národný bibliografický ústav. Materiály sú zverejnené aj na webovej stránke Univerzitnej knižnice Prešovskej univerzity, spolu aj s fotodokumentáciou.

Úvodnou prednáškou bola zaujímavá téma – 60 rokov prvej zmienky o prešovskej akademickej knižnici, je to vlastne prvý zápis do prírastkového zoznamu uvedenej knižnice, ktorý prezentoval Ing. Peter Haľko, riaditeľ Univerzitnej knižnice Prešovskej univerzity, ktorá je nasledovníkom tejto knižnice.

V ďalšej prednáške odzneli informácie o ročnom výkaze o neperiodických publikáciách za rok 2008, ktorý prezentovala Ing. Ivana Poláková z NBÚ SNK v Martine. Prezentovala počty publikácií na základe štatistického výkazu KULT 4-01, ktorého garantom spracovania je NBÚ SNK. Počet dokumentov vydaných na Slovensku sa z roka na rok zvyšuje, ako aj množstvo vydavateľov. Žiaľ, vyskytuje sa však množstvo problémov a množstvo neporiadnych vydavateľov, ktorí si neplnia svoje povinnosti voči štátnej štatistike. Veľké problémy sú zo zasielaním dotazníkov, množstvo vydavateľov ich zašle až po urgenciách, mnohí neoznamujú zmeny svojich adries a názvov, čo spôsobuje problémy v komunikácii. Obrovským problémom je aj to, že zašlú papierový výkaz, ale elektronický už nie a tieto nezaslané sa musia potom prepisovať do elektronickej podoby v NBÚ SNK, čo veľmi sťažuje prácu a zaberá čas potrebný na iné agendy.

Príspevok bol zameraný predovšetkým na edičné aktivity knižníc, ktoré sú tiež významným ukazovateľom, čo sa týka počtu titulov, ale nie výtlačkov, pretože s finančných dôvodov, predovšetkým kvalitné bibliografie, vychádzajú v malých nákladoch. K významným vydavateľom s veľkým počtom titulov patrí aj Slovenská knižnica pre nevidiacich v Levoči, ale náklady vydaných publikácií sú z pochopiteľných dôvodov menšie a sú zamerané predovšetkým na túto skupinu znevýhodnených používateľov.

Ďalším príspevkom bolo stručné vyhodnotenie Dotazníka o prieskume využívania štandardov v SR, ktoré prezentovala PhDr. Anna Kucianová. Cieľom tohto dotazníka je prieskum a zhodnotenie využívania rôznych typov štandardov (STN, ISO a ČSN) v rôznych pamäťových inštitúciách – knižniciach, archívoch, múzeách a galériách Slovenskej republiky. Štandardy v uvedených inštitúciách majú rôzne možnosti využitia a používajú sa pri ich rôznorodých činnostiach a úlohách. Rôzne typy štandardov sa používajú v jednotlivých vedeckých knižniciach, v akademických knižniciach, regionálnych knižniciach, ale aj jednotlivých archívoch, múzeách, galériách a slúžia na rôzne účely.

Štandardy sú dôležité pri rôznych činnostiach, významná je predovšetkým jednotnosť ich používania napr. v činnosti informačných systémov, od čoho závisí kvalita používania týchto systémov v rôznych inštitúciách. Význam a jednotnosť ich používania sa prejavuje predovšetkým pri konverziách databáz a pri kooperatívnej katalogizácii.

V súčasnosti pri abnormálne rýchlom vývoji informačných technológií sa rozširuje množstvo a druhy používaných štandardov na mnohé ďalšie oblasti informačnej činnosti a informačných technológií.

Dotazník nemôže pokryť všetky používané štandardy, ktorých je veľké množstvo a rôzne druhy podľa vedných odborov a preferovaného odboru ich využitia, ale dotazník sa zameriava na určité preferované štandardy, ktoré sa najviac v súčasnosti využívajú v odbore knižničnej a informačnej vedy.

Bude slúžiť na zosumarizovanie používaných typov štandardov, porovnanie využívania v rôznych typoch uvedených inštitúcií, ale aj na zhodnotenie úloh a možností, ktoré štandardy poskytujú, ako aj ich začlenenie do určitého druhu podľa činnosti, na ktorú sa štandard zameriava.

Rozoslaných bolo spolu 177 dotazníkov, z tohto počtu bolo zaslaných:

• knižniciam – 102 dotazníkov
• archívom – 43 dotazníkov
• múzeám – 31 dotazníkov
• galériám – 1 dotazník

Návratnosť dotazníkov bola nasledovná:

1. knižnice - zo 102 dotazníkov sa vrátilo 63 vyplnených dotazníkov, čo predstavuje 61,76 %
2. archívy - zo 43 dotazníkov sa vrátilo 12 odpovedí – 27,9 %, ale len 4 vyplnené dotazníky, čo predstavuje 9,3 %
3. múzeá - z 31 dotazníkov sa vrátilo 10 odpovedí – 32,25 % , ale iba 9 vyplnených dotazníkov, čo predstavuje 29,03 %
4. galérie - z 1 dotazníka sa vrátil 1 dotazník, čo predstavuje 100 %.

Zo zaslaných 177 dotazníkov sa vrátilo 86 odpovedí, čo predstavuje 48,58 %.

V ďalšom príspevku bolo prezentovaných 35 noriem, ktoré boli predmetom Dotazníka, ale aj ďalších 21, ktoré v dotazníku neboli, ale uplatňujú sa v knižnično-informačnej činnosti jednotlivých typov knižníc, múzeí, archívov a galérií. Z dotazníka totiž vyplynulo, že mnohé inštitúcie príslušné normy nevlastnia a nepoznajú ich, čo je potom veľkým problémom pri ich činnosti. Ceny noriem sú však veľmi vysoké, a práve tento dôvod spôsobuje, že si ich jednotlivé inštitúcie pre svoju zlú finančnú situáciu nemôžu zakúpiť.

Druhý deň podujatia začal úvodnou prednáškou Doc. Dr. Miloša Kovačku, PhD., ktorý sa v nej venoval aktuálnym problémom bibliografie, predovšetkým predstavil náčrt koncepcie spracovania článkovej národnej bibliografie v etape digitalizácie. Informoval aj o ďalších významných aktivitách Národného bibliografického ústavu, predovšetkým v oblasti retrospektívnej bibliografie.

Ďalšie prednášky boli zamerané na aplikáciu pravidiel AACR2, formátu MARC 21 a ISBD v spracovaní viacerých typov dokumentov. Na základe požiadaviek spracovateľov boli pripravené konkrétne príklady s riešeniami príslušných problematík a jednotlivých problémov, ktoré trápili jednotlivých spracovateľov.

Rôzne problémy týkajúce sa spracovania kníh vo formáte MARC 21 – tento raz to bola prednáška zameraná na spracovanie zborníkov, ktoré je veľké množstvo a rôzne druhy, boli prezentované na konkrétnych príkladoch v prezentácii Mgr. Marty Jahnátkovej.

Ing. Slavomíra Soláriková (v Prešove jej prednášku prezentovala kolegyňa Mgr. Gabriela Hamranová) prezentovala spracovanie nehudobných zvukových dokumentov vo formáte MARC 21. Predovšetkým regionálne knižnice získavajú množstvo týchto špeciálnych druhov dokumentov a mali s ich spracovaním drobné problémy, ktoré boli uvedené v konkrétnych príkladoch a spracovatelia ich dostali s navrhnutým riešením k dispozícii. Tieto typy dokumentov patriace ku audiovizuálnym dokumentom majú určité špecifiká.

Účastníci dostali k dispozícii všetky predošlé prezentácie aj v papierovej podobe. Dr. Anna Kucianová informovala o jednotlivých zmenách v kódoch jazykov, účastníci dostali posledné verzie príslušného kódovníka a zmien v papierovej podobe, všetky sú k dispozícii aj na webovej stránke SNK pod Bibliografia a Metodika, kde sú uvedené všetky kódovníky pre formát UNIMARC aj MARC 21. Množstvo zmien sa vyskytuje v spracovaní Evidencie publikačnej činnosti (EPC) jednotlivých akademických inštitúcií – akademických knižníc, vedeckých knižníc, akadémie vied a pod. Uvedená vyhláška, zmenené kódovníky, predovšetkým sa menili kódovníky pracovísk, sú tiež k dispozícii na webovej stránke SNK pod Bibliografia a Metodika, ale na tejto webovej stránke je aj link na webovú stránku Združenia Pro Scientia, kde sú všetky materiály uvedené v kompletnom znení aj s kódmi.

Seminár pokračoval problematikou spracovania článkov vo formáte MARC 21. Mgr. Ľudmila Rohoňová z Oddelenia článkovej súbežnej slovenskej národnej bibliografie NBÚ SNK sa venovala problematike riešenia aktuálnych problémov článkovej databázy a metodike bibliografického spracovania článkov v digitálnom prostredí.

Po tomto príspevku nasledoval workshop venovaný problematike spracovania webových stránok a elektronických zdrojov, ktorý bol zameraný predovšetkým na archiváciu kultúrneho dedičstva.

Táto forma kultúrneho bohatstva a dedičstva má však v niektorých prípadoch veľmi krátkodobé trvanie. Dynamický rozvoj internetu spôsobuje, že obsah množstva stránok sa často presúva, mení sa, mnoho razy úplne zanikne. Životnosť niektorých dokumentov na jednotlivých doménach je niekedy veľmi krátka. Počet webových stránok stále narastá, ale ich životnosť je veľmi rôznorodá. Informácie o ich počte, ako aj ich registrátoroch možno nájsť na www.sk-nic.sk. Aktuálny počet zaregistrovaných slovenských domén bol ku 17. 8. 2009 191 377, počet registrátorov bol 3 402.

Archivácia webu je teda odpoveďou na tieto rýchlo sa meniace trendy. Cieľom je zachytiť obsah webových stránok v priebehu času a ich uchovanie pre budúce generácie.

Základné činnosti pri budovaní webového archívu by sa mohli rozdeliť do troch základných fáz:

• výber webových stránok,
• uloženie webových stránok do archívu,
• zaistenie ich sprístupňovania.

Bolo to vlastne prvé stretnutie Komisie pre spracovanie webových stránok a elektronických zdrojov, ktoré bolo zamerané na počiatočné informovanie a ďalšie aktivity budú zamerané na rozvíjanie tejto oblasti, ale všetky aktivity budú závislé od množstva finančných prostriedkov, ktoré budú k dispozícii, čo v súčasnosti v rámci krízy spôsobuje veľké problémy.

Tretí deň podujatia dr. Anna Kucianová prezentovala materiál, ktorý vychádza z ISO noriem ISO 690 a ISO 690-2, čo sú bibliografické citácie klasických zdrojov a elektronických zdrojov, práve táto druhá oblasť bola predmetom prednášky, pretože v súčasnosti sa množstvo materiálov vyskytuje len v elektronickej podobe, predovšetkým na internete. V tejto oblasti je potrebné si uvedomiť, že sú to medzinárodné knihovnícke normy, tj. platné pre oblasť knihovníctva a bibliografie a jazykovedné prvky či už slovenčiny alebo iných svetových jazykov nemožno zavádzať do týchto noriem. Materiál ku technikám citovania dostali účastníci v papierovej podobe, ale je prístupný v elektronickej podobe na už spomínanej webovej adrese SNK a na www.pulib.sk.

Záverom podujatia boli zaujímavé informácie z oblasti bibliograficko-informačných služieb, ktoré poskytla kolegom Mgr. Denisa Krajčírová-Hurtová za svoju kolegyňu Mgr. Zuzanu Prachárovú-Halienovú o prístupe do EIZ – elektronických informačných zdrojov v regionálnych a akademických knižniciach.

V záverečnej diskusii boli prediskutované ešte ďalšie problémy bibliografického spracovania záznamov, ako aj rozličné problémy bibliograficko-informačných služieb, ktoré sa však budú v priebehu vývoja riešiť na ďalších pravidelných metodických stretnutiach, či už na Koordinačnej rade alebo na príslušných koordinačných poradách v rámci jednotlivých regiónov.

PaedDr. Ivana Cimermanová, PhD. (prorektorka Prešovskej univerzity v Prešove), PhDr. Anna Kucianová (SNK Martin), Ing. Peter Haľko (riaditeľ Univerzitnej knižnice PU v Prešove) - otvorenie podujatia Dni vedeckých knižníc 2009, 7. 9. 2009

Pohľad na účastníkov DVK 2009 - 7. 9. 2009

Doc. Dr. Miloš Kovačka, PhD. (riaditeľ NBÚ SNK v Martine) a účastníci podujatia DVK 2009 - 8. 9. 2009

Prednášateľky Mgr. Gabriela Hamranová, Mgr. Marta Jahnátková a PhDr. Anna Kucianová - 8. 9. 2009

Prednášatelia Mgr. Gabriela Hamranová, Mgr. Marta Jahnátková, PhDr. Anna Kucianová, Doc. dr. Miloš Kovačka, PhD., Mgr. Ľudmila Rohoňová - 8. 9. 2009 - prednášky a Workshop k spracovaniu webových stránok a elektronických zdrojov

Mgr. Denisa Krajčírová-Hurtová (SNK), PhDr. Anna Kucianová, Ing. Peter Haľko - záver podujatia DVK 2009 - 9. 9. 2009