Bardejovský katechizmus z roku 1581 – najstaršia slovenská kniha
Slovenská národná knižnica (SNK) v Martine v závere roka 2013 vydala v edícii Pramene k duchovným dejinám Slovenska jedinečnú publikáciu Bardejovský katechizmus z roku 1581 – najstaršia slovenská kniha (255 s.). Dielo, ktoré prostredníctvom faksimilnej rekonštrukcie a vedeckých štúdií sprístupňuje slovenskej i medzinárodnej verejnosti historicky najstaršiu knihu na území Slovenska, vydanú v domácej spisovnej reči slovakizovanej češtine, predstavuje priekopnícku sondu do výskumu kultúrnych dejín Slovenska. Zrod diela inšpiroval slovenský slavista Ľubomír Ďurovič, na vydanie ho pripravil tím historikov, filológov, teológov a bibliografov v spolupráci s grafikom Petrom Ďuríkom.
Knihu o 255 stranách vydala Slovenská národná knižnica v závere roka 2013
Pod názvom Bardejovský katechizmus sa „ukrýva“ slovenský preklad a istá adaptácia Malého katechizmu Dr. Martina Luthera. Nemecký a čiastočne latinský text Lutherov bol preložený (prekladateľ nie je známy, podľa tradície to bol bardejovský evanjelický farár a senior Severinus Sculteti), zatiaľ čo citáty z Biblie do tohto prekladu boli dosadené z Melantrichovej českej biblie, ktorá zachováva českú tradíciu biblických prekladov od XIV. a XV. storočia, ako aj z Blahoslavovho prekladu Nového zákona. Bardejovský katechizmus vytlačil ako jediné slovenské medzi svojimi mnohými latinskými, nemeckými a niekoľkými maďarskými vydaniami významný tlačiar Dávid Gutgesell v Bardejove. Preto sa v literatúre označuje ako „bardejovský“.
Malý katechizmus je i v súčasnosti živou knihou, a to tak na Slovensku, ako aj v zahraničí. Bibliografická evidencia hovorí o viac ako 310 vydaniach Lutherovho Malého katechizmu v „slovenskej reči“. Katechizmus, ktorý podáva a vysvetľuje vieroučné články evanjelickej a. v. cirkvi, zohral v slovenských dejinách – v rodinách a školách – významnú historickú rolu pri uplatňovaní domáceho jazyka, pri budovaní mravnej gramotnosti radu slovenských generácií, upevňoval charakterové vlastnosti. Na jeho prvých stranách je vytlačený text Desatora, ktoré dodnes patrí k základom modernej civilizácie. Prikázania Nezabiješ! či Nepokradneš! patria k mravným imperatívom, ktoré by mala súčasná spoločnosť vo všetkých oblastiach omnoho pozornejšie počúvať v kontexte prehlbujúcej sa mravnej krízy.
Pre slovenské historické vedomie je mimoriadne vzácnou skutočnosť, že Bardejovský katechizmus sa vôbec zachoval, hoci len v podobe unikátneho – jediného, aj keď silno poškodeného výtlačku v Slovenskej národnej knižnici v Martine. O jeho objav a získanie do fondov SNK sa bol zaslúžil bibliograf a historik knižnej kultúry Boris Bálent, ktorý sa postaral v roku 1947 aj o jeho (dnes už sotva dostupné) faksimilné vydanie.
Slávnostná prezentácia diela sa uskutoční 9. a 10. februára 2014 v Bardejove, koncom februára a začiatkom marca 2014 v Univerzitnej knižnici v Bratislave
Zachovaný výtlačok Bardejovského katechizmu poškodil nevedno kedy kníhviazač, ktorý z neho neprofesionálne odrezal vrchnú časť, a tak sťažil predstavu o jeho autentickej podobe. V dôsledku toho v ňom sčasti alebo úplne chýbajú prvé (horné) riadky. Ďalšie poškodenie unikátneho výtlačku zvýrazňujú i chýbajúce (možno kedysi zámerne odstránené) strany.
Skupina bádateľov začala preto po roku 2009 spolupracovať s cieľom vytvoriť čo najzreteľnejšiu predstavu o tom, aký mala najstaršia slovenská kniha pôvodný tvar (formát) a akým bol jeho autentický text vrátane zničených alebo stratených textových pasáží, a tým zásadne prispieť k prehĺbeniu znalostí o jeho – a teda najstarších slovenských vôbec – mimoriadne zaujímavých historických duchovných, filologických, teologických, tlačiarenských i bibliografických kontextoch.
Možno povedať, že vytýčené ciele boli do značnej miery dosiahnuté. Dôkazom toho je nielen rekonštruovaný text Bardejovského katechizmu vo vydanej knihe, ale i celý rad štúdií, ktoré rozmnožili a prehĺbili znalosti o dejinách Slovenska, osobitne o jeho knižnej kultúre v 16. storočí, ako aj o dejinách kresťanstva a reformácie na Slovensku.
Okrem „jadra“ tejto publikácie, ktoré predstavuje text Bardejovského katechizmu graficky pripravený Petrom Ďuríkom, prispeli do nej špecializovanými štúdiami prof. Daniel Škoviera, doc. Miloslava Bodnárová, prof. emer. Ľubomír Ďurovič, doc. Milan Žitný, doc. Michal Valčo, historička kníhtlačiarstva v starom Uhorsku zo Széchényi könyvtár v Budapešti dr. Judit V. Ecsedy a doc. Miloš Kovačka. Bibliografiu Bardejovského katechizmu spracovala Ľudmila Šimková. Práce na koncepčne a bádateľsky komplikovanom diele viedol, projekt na vydanie diela spracoval a dielo zostavil doc. Miloš Kovačka.
Knihu redigovali Dr. Agáta Klimeková a Janka Ondroušková. Prekladmi textov prispeli Eva Augustínová, Viliam Mruškovič a Michal Valčo. Vytlačila ju tlačiareň REPRO s. r. o. v Liptovskom Hrádku.Vydanie diela podporilo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky.
Máme tu 2 komentářů
Najstaršia slovenská kniha
Doteraz som si myslele, že najstaršia slovenská kniha je Banskobystrický traktát o kom´te od Pribitzera, ktorý opísla v knižôčke prelek kométy nad banskými mestami. Dielko vzniklo na objednávku Banskoštiavnickej mestskej rady. Udalosť sa uskutočnila v novembri 1577 a dielko vyšlo vo februári 1578.
Jakub Pribicer a jeho "traktát o kométe"
Hlaváč, Albert
book
ISBN:80-968253-4-8
Kľúčové slová: fyzika; kométy; traktáty
Systematika: Slovensko 1526-1606; fyzikálne vedy
Biografický údaj: Pribicer Jakub, 1539-1582
Tractatus de cometa
Traktát o kométe vyšiel latinsky, takže to určite nie je najstaršia slovenská kniha.