Sorry, you need to enable JavaScript to visit this website.

Čierna labuť zo Slovenska aneb prichádzá éra eA-books?

Čas nutný k přečtení
6 minut
Již přečteno

Čierna labuť zo Slovenska aneb prichádzá éra eA-books?

0 comments
Autoři: 

V súvislosti s tohoročnými novembrovými udalosťami na Slovensku okolo VOS (vojenské obranné spravodajstvo) unikli z tejto podivne riadenej kontrarozviedky do médií aj informácie ktoré zostali v tieni politických afér ale sú určite významnejšie ako búrka na slovenskej politickej scéne ktorú spôsobili.

Ide o, len na prvý pohľad, bezvýznamnú informáciu, že totiž, podľa zdrojov VOS, na pôde Žilinskej univerzity a Slovenskej národnej knižnice v rámci rozpracovania originálnej metódy na ochranu slovenského kultúrneho dedičstva (nekultúrne dedičstvo na Slovensku chrániť netreba ono sa chráni samo) konkrétne teda starých tlačí, dokázali pretransformovať bežnú papierovu stranu knihy do podoby zdravej poživatiny!

Poznámka: Pozor nezamienať s bežne dodávaným takzvaným “jedlým papierom” čo je výrobok na báze škrobu popísaný potravinárskymi farbami, ktorý sa používa napríklad na vyzdobenie torty a podobne.

Podľa zatiaľ neoverených a kusých informácii k objavu došlo tak, že výskumný tím “prehnal" cez originalné integrované konzervačné zariadenie na sterilizáciu, čistenie, sušenie, lyofilizáciu, odkyslovanie, spevňovanie a čistenie starých tlačí (zariadenie bolo vyvinuté v spolupráci s Chemicko technologickou fakultou STU Bratislava) vzácny rukopis diela Jozefa Ignáca Bajzu "René mládenca príhody a skúsenosti”. Potom jeden z vyskumníkov dal rukopis do obalu od mrazenej pizzy a vzal ho domov so zámerom rukopis doma v pokoji prečítať. No stalo sa, že jeho 85 ročná svokra vzala návod na obale doslova hoci pár strán z rukopisu aj prečítala ale potom obsah balenia ochutila doma vyrobeným kečupom a prihriala to v mikrovlnej rúre… Keď neopatrný výskumnik zistil o čo ide svokra už stihla skonzumovať celú prvú kapitolu!

Na otázku aké to bolo? Svokra odvetila: “Trochu divnô ale chutnô”. Svokru pochopiteľne ihneď vzali na pozorovanie do miestnej nemocnice no keďže sa u nej neprejavili žiadne príznaky otravy po 24 hodinách ju na “reverz” prepustili domov. Neštastný výskumník bol zo straty vzácneho dokumentu riadne zdeptaný takže svokra sa ho pokúšala všemožne utešiť až nakoniec vyrukovala so zúfalým argumentom keď vyhlásila, že nech sa len nekrenkuje zo straty časti dokumentu lebo ona si reku pamätá všetko čo zjedla. Výskumník to už nemohol počúvať tak ju vyzval nech teda predvedie čo si zapamätala. A čo sa nestalo? Tá prostá žena z Turca, ktorá v živote mimo modlitebnej knižky snáď nič iné neprečítala, plynule, a ako sa ukázalo neskôr prakticky bez chýb, odrecitovala celú skonzumovanú kapitolu “Reného mládenca…“!

Naštastie pre svetovú vedu pôvodny šok výskumníka z výkonu svokry rýchlo vystriedal rokmi vycibrený vedecký inštikt. Potom sa už veci rozbehli ako pri každom inom objave a teda nasledoval riadený výskum a aj štandardné overovacie experimenty s dobrovoľníkmi z radov študentov Katedry mediamatiky a kultúrneho dedičstva Žilinskej univerzity.

Predbežné a zatiaľ nepublikované výsledky výskumu ukázali, že skutočne je možné z príslušne upravených tlačovín vygenerovať jedlú matériu, ktorú pracovne nazvali Eatable book (v skratke eA-book).

eA-book ma nielen vysokú výživnú hodnotu a veľmi príjemnú chuť (chutí vraj podobne ako vysušené suši s kečupom) ale, a to je na celom objave asi to dôležitejšie, po konzumácii eA-book sa zásadným spôsobom mení efektivita procesu učenia. O čo ide? Je to prosté - pokusy naznačujú, že keď človek prečíta transformované stránky z eA-book ktoré ihneď po prečitaní skonzumuje a potom počká minimálne 60 minút, prakticky natrvalo si zapamätá až neuveriteľných 98 percent zjedenej informácie!!!

Tento takpovediac “objav z nedbalosti” je presne to čo módný americký autor, Nassim Nicholas Taleb nazýva "Čierna labuť" teda nepredvídateľná udalosť s výrazným dopadom a spätnou vysvetliteľnosťou (bližsie o objavoch z nedbalosti in: “Černá labuť”, N.N. Taleb, Paseka 2011 ISBN 978-80-7432-1, str. 183).

Filozofiu si vždy musím trochu okoreniť, inak ju vôbec nedokážem stráviť, vraví Klára Cigánková, študentka FSV UK. So slovenským objavom experimentujú už aj študenti v Prahe (na akademický výskum sa informačné embargo nevzťahuje)

"Filozofiu si vždy musím trochu okoreniť, inak ju vôbec nedokážem stráviť," vraví Klára Cigánková, študentka FSV UK. So slovenským objavom experimentujú už aj študenti v Prahe (na akademický výskum sa informačné embargo nevzťahuje).

Význam tejto slovenskej “labute” naznačuje i to, že na celý výskum bolo následne uvalené informačné embargo hlavne preto, že už sa objavili intenzívne pokusy zo strany zahraničných špionážnych centrál o získanie výsledkov tohto výskumu (najmä receptu na ten domáci kečup). Cenu tohto epochálneho objavu - áno nebojíme sa použiť toto slovo - si evidentne viac uvedomili na vládnej a vojenskej úrovni ako v tradičnej skromnej komunite knižnično-informačných profesionálov a vedcov.

Na druhej strane však treba oceniť nespornú predvídavost budovateľov Národného centra excelentnosti výskumu, ochrany a sprístupňovania kultúrneho a vedeckého dedičstva (NCEVOSKVD) na ktorého vybudovanie sa podarilo práve v nedávnej dobe získať z Operačného programu Výskum a vývoj skromných cca. 4 milióny EUR. Či to bude po ”výskyte” spomínanej “labute” stačiť je však otázka.

Totiž netreba byť vedcom ani prognostikom čí knižnično–informačným profesionálom aby si človek uvedomil kolosálne dopady horeuvedeného objavu. Len námatkovo spomeňme pár konzekvencií a zároveň možno aj námetov na další výskum:

  • Vydávanie učebníc typu eA-book, teda doslova jedlých učebníc. Vezmime nedávno tak kritizované zavedenie povinnej angličtiny na prvom stupni ZDŠ v SR. Nuž vo svetle možného vydania eA-book anglického jazyka pre prvý stupeň to už nevyzerá ako príliš optimistický koncept Ministerstva školstva atď... SR, že?
  • Úplná zmena paradigmy niektorých vednych odborov napr. Knihovnictva, Pedagogiky, Náuky o výžive či Žurnalistiky,
  • Očakávané znovuzrodenie záujmu o eA- serials (teda do do jedlej podoby upravenej periodickej tlače). Je to pochopiteľné lebo z e- vydania, na rozdiel od eA –vydania, Lidovych novín alebo SME ktoré vám prídu do Kindlu či iPADU sa nenajete),
  • Nové výzvy pre knižnice napríklad: Organizovanie ochutnávky nových eA-books, Dodávka vyradenych fondov eA-books pre sociálne znevýhodnených (namiesto kontraproduktívneho slovenskou vládou zavedeneho vydávania múky či cukru) a podobne.
  • Zásadná zmena koncepcie ochrany kultúrneho dedičstva - najmä teda eA-books. Pôjde o ochranu nielen pred zubom času ale aj pred "zubom" povedzme vyhladovanych skupín občanov.

Vnímavý čitateľ si iste dokáže predstaviť x- daľších dôsledkov implementácie eA-books do praxe. No namiesto, zrejme trochu predčasných špekulácii, prekladáme jednu, možno až provokatívnu otázku.

Nedozrel čas, aby sme aj my na Slovensku mali konečne nositeľa či skôr nositeľku Nobelovej ceny konkrétne za objav eA-book?

No uvidíme ako sa veci vyvinú a ako na budúci rok zareaguje ten výbor z Osla ? Isté pochybnosti sú však na mieste - lebo predsa len udeliť Nobelovú cenu v podstate za recept na domáci kečup a naviac autorke ktorú veru nenájdete vo Web of Science ani v SCOPUS a ktorá ma vlastne nulovú publikačnú činnosť dokonca aj v slovenských odborných časopisoch, vrátane Itlib?!!!!

 Alebo, že by akademici v Oslo tentoraz urobili výnimku zo železného pravidla “Publish or Perish” a predsa len? Ale ak aj nie, nevadí. Prečo? Lebo dejinami ťažko skúšaný slovenský ľud (Kelti, Húni, Maďari, Tátari, Turci, Rakúšania, Česi, Poliaci, Nemci, Rusi, Báthory Erzsébet a iní) si už dávno osvojil pravdu, že “Pravda Víťazí, alebo Remizuje *” a tak si jednoducho počkáme.

* Aby nedošlo k prípadnym nedorozumeniam treba čestne priznať, že citované heslo je poslovenčené z povôdného českého “Pravda vítězí, nebo remízuje” a toto bolo, podľa zdroja uvedeného v literárnom časopis Plamen (rok vydania niekedy v 1968), nájdené na múre v lokalite pražská Kampa a to presne vedľa známeho nápisu “Všimněte si ta dvojčata, jak jsou si podobná, zvlášte to jedno!”.

Vysvetlivky, nielen pre CZ čitateľov:

Lyofilizácia
Lyofilizácia (gréc. lyein = uvoľniť, pozbaviť + philos = majúci vzťah k niečomu) je termín na označenie procesu odparenia (odstránenia) vody zo zamrznutých (zmrazených) produktov. (wikipedia)

Mediamatika
Je hraničná, humanitne orientovaná vedná disciplína, zaoberajúca sa skúmaním základných kategórií, zákonitostí komunikácie i dôsledkov konvergencie telekomunikačných technológií, informatiky, elektronických médií a počítačových sietí (napr. Internetu) na intrapersonálne i interpersonálne, spoločenské i multikulturálne formy komunikácie (wikipedia)

Divnô... ale chutnô”
Konštatovanie, írečitým stredoslovenskym nárečím, že to jedlo, čo pôvodne vyzeralo dosť podivne, nakoniec ale celkom chutilo. Príklad z praxe: Olomoucké syrečky, žabie stehienka a pre Neslovákov možno aj bryndzov halušky.
Dodatok: slovo “írečitý” označuje niečo pôvodne, nefalšované a rýdze.

Krenkovať sa
Slovo ktoré do slovenčiny preniklo z prostredia nemeckých prisťahovalcov do regiónu Turiec a značí zbytočne sa umárať, trápiť či mordovať.

Hodnocení: 
Zatím žádné hodnocení
CVIK, Oleg. Čierna labuť zo Slovenska aneb prichádzá éra eA-books?. Ikaros [online]. 2011, ročník 15, číslo 13 [cit. 2019-11-13]. urn:nbn:cz:ik-13801. ISSN 1212-5075. Dostupné z: http://ikaros.cz/node/13801

automaticky generované reklamy
registration login password