Sorry, you need to enable JavaScript to visit this website.

Overovanie bonity publikačného priestoru

Čas nutný k přečtení
11 minut
Již přečteno

Overovanie bonity publikačného priestoru

0 comments
Anglicky
English title: 
Verification of the creditworthiness of publishing space
English abstract: 
This article deals with verifying the value of publishing space for evaluation of the scientific and research activity outcomes for accreditation. It is concerned with evaluation parameters, process of verification resources and with the role of academic library in the process of publishing activity classification.

Úvod

Kritéria na posudzovanie výstupov publikačnej činnosti stanovené akreditačnou komisiou sú záväzné pre všetky vysokoškolské inštitúcie ako kritériá na hodnotenie úrovne výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti v rámci komplexnej akreditácie činností vysokej školy SR. Hodnotenie výskumu sa uskutočňuje po fakultách vysokej školy a po oblastiach výskumu, v ktorých fakulta uskutočňuje výskumnú činnosť. Pri hodnotení atribútov uvedených v kritériách sa berie do úvahy obdobie šiestich kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom vysoká škola predkladá podklady na hodnotenie v rámci komplexnej akreditácie [1].

V roku 2014 prebieha proces komplexnej akreditácie za hodnotiace obdobie vysokých škôl 2008 – 2013. Pritom kritériá z roku 2008, t. z. nastavené parametre na začiatku súčasného hodnotiaceho obdobia sú dnes pre toto spätné hodnotenie veľmi rozdielne. V tejto súvislosti sa stáva mimoriadne dôležitým faktorom zisťovanie a verifikácia publikačného priestoru, t. z. overovanie bonity (kvality, reputácie) zdrojov, kde výstupy vedeckovýskumnej činnosti vo forme publikácií autor umiestni. V rámci poslania akademických knižníc a najmä jej úlohy v oblasti informačného manažmentu je komunikácia s akademickou knižnicou mimoriadne dôležitá. Tento článok sa bude zaoberať  otázkou verifikácie publikačného priestoru pre účely akreditácie.

1. Metódy verifikácie

Akademické knižnice sú garantom pre evidenciu a spracovanie publikačnej činnosti a ohlasov na vysokých školách. Riadia sa príslušnou legislatívou a odporúčaniami centrálnych pracovísk. Na Slovensku je to Centrum vedecko-technických informacií ako certifikačné pracovisko a prevádzkovateľ Centrálneho registru evidencie publikačnej činnosti (ďalej len CREPČ), ktorý vykonáva kontrolu zaraďovania publikácií do príslušných kategórií pre účely dotácie. Pre účely akreditácie platia rozdielne pravidlá na zaradenie do kategórie výstupu ako pre účely dotácie. Na jednej strane dosiahnutie výsledkov pre účely dotácie je dôležité z hľadiska získaného objemu finančných prostriedkov, na druhej strane proces komplexnej akreditácie určuje status univerzity.

Množstvo dostupných databáz umožňuje vytvárať mechanizmy na automatizované hodnotenie kvality. Využívať jediné meradlo na hodnotenie kvality, akým je napr. h-index [2], môže byť pomerne nebezpečné, hlavne ak sa meradlo použije bez zváženia. H-index je jednoduché meradlo na podporu hodnotenia s cieľom odstrániť zložité aspekty rozhodovacieho procesu, ale použitie iba jedného číselného ukazovateľa kvality nie je akceptovateľnou cestou pre hodnotenie výstupu výskumníka. Súčasné techniky merania reputácie a kvality miest na publikovanie využívajú rôzne citačné metriky, ako je napr. impakt faktor. Tieto metriky však nie sú dostačujúce pre meranie kvality napr. konferencií (historické citačné štatistiky nie sú k dispozícii pre novo vznikajúce alebo mladé konferencie) [3].

Z hľadiska overovania bonity (kvality, reputácie) publikačného priestoru pre účely akreditácie upriamime pozornosť teda na skupiny: časopisy, konferencie a vedecké monografie.

1.1 Kvalita časopisov

Meranie kvality publikačných miest je dôležitou úlohou v bibliometrii. Najviac rozšíreným spôsobom merania kvality je Garfieldov ukazovateľ priemernej citovanosti – impakt faktor. Ide o číselné vyjadrenie podielu medzi celkovým počtom citácií článkov daného časopisu alebo konferencie za dva roky a celkovým počtom článkov publikovaných v tomto časopise alebo konferencie za rovnaké obdobie. IF od samotného zavedenia je často kritizovaný predovšetkým kvôli jeho závislosti od počtu citácií, a preto vzniklo mnoho alternatív, napr. h-index , rôzne metriky na báze PageRank a metriky na báze sťahovaní na hodnotenie vedeckých časopisov v odbore IKT [3].

V tejto súvislosti sa dostávajú do popredia dva okruhy: otázka IF konferencií (ktorá nie je taká jednoznačná ako vyplýva z vyššie citovaného zdroja) a rozdielnosť v pojmoch karentované časopisy a impaktované časopisy. Medzi týmito dvoma pojmami je rozdiel, ktorý často autorom uniká. Karentovaný časopis je definovaný ako „vedecký časopis registrovaný a vyhľadateľný v niektorej z tematických sérií Current Contents Connect“. Karentovaný časopis však nemusí mať IF z rôznych dôvodov (novozaradený časopis, alebo strata IF na určitú dobu – 2 roky: dochádza k tomu vtedy, ak časopis vykazuje abnormálnu citovanosť, ktorá vzniká zvýšenou mierou citovania vlastných článkov). Impaktovaný časopis je časopis s prideleným impakt faktorom. Prehľad impaktovaných časopisov je zverejnený v Journal Citation Reports v dvoch edíciách: JCR Science Edition a JCR Social Sciences Edition. Pritom impaktovaný časopis nemusí byť zaradený v CCC.

1.2 Kvalita konferencií

Zmena atribútov hodnotenia v procese akreditácie priniesla zmenu v oblasti hodnotenia príspevkov z konferencií. Kým predchádzajúce pravidlá (pre niektoré oblasti výskumu) zaradili do kategórie A aj výstupy z konferencií (na základe definovaných atribútov), súčasné pravidlá túto skupinu výstupov vo väčšine oblastí preradili do kategórie B. V uplynulom období bolo jasne vidieť zmenu vo výstupoch konferenčných príspevkov. Bola poznačená najmä týmito okolnosťami:

  • viac menej sa opúšťala parketa domácich konferencií (z hľadiska bonity domáci výstup znamená kategóriu D), pritom niektoré domáce konferencie s medzinárodnou/svetovou účasťou, s konferenčným jazykom angličtina, kvalitným svetovým zložením vedeckých a redakčných prác (často podliehajúce prísnemu anonymnému procesu recenzovania) mali vysokú úroveň. Určujúcim kritériom je však miesto konania konferencie a týmto sa konferencie uskutočnené v domácom prostredí dostali do nevýhody. Preto je zjavný pokles výstupov v kategórii recenzované vedecké príspevky v zborníkoch z domácich konferencií;
  • investovanie finančných prostriedkov do úhrad vložného na svetové kongresy (výstupy kategórie A v predchádzajúcom období) priniesli zvýšený podiel príspevkov na konferenciách, ktoré boli registrované v sledovaných databázach ako je Web of Science, alebo Scopus. Najmä pre oblasti výskumu, ktoré nemajú taký široký výber karentovaných časopisov to bola kategória, ktorá sa začala napĺňať. Nárast príspevkov na zahraničných konferenciách bol v niektorých oblastiach viac ako 5-násobný.
  • Začali sa vytvárať rôzne metódy na identifikovanie bonity konferencií pomocou dolovania charakteristík výskumných komunít. Pri kombinácii s klasifikačnými schémami by tieto heuristiky mohli dosiahnuť zaujímavé výsledky a dostatočnú presnosť pri rozlišovaní kvality konferencií. Oblasť príspevkov z konferencií registrovaných v databázach má veľmi rýchlo sa rozvíjajúci charakter. Pri miere prijatia príspevkov 10 – 20 % publikácie z konferencií často získavajú viac citácií ako časopisy, navyše prestížne konferencie často patria medzi najdôležitejšie miesta prezentovania vedeckého výstupu [3].

1.3 Kvalita monografií

Vedecká monografia je publikácia, ktorá všestranne, systematicky a podrobne osvetľuje jednu spravidla úzko vymedzenú tému. Dôležitá je ucelenosť a všestrannosť spracovania. Autor (kolektív autorov) pri tvorbe monografie využíva, kriticky prehodnocuje a syntetizuje všetky dovtedy známe poznatky o danej téme. Obohacuje ich o nové pôvodné poznatky, ktoré sú výsledkom autorovej vlastnej vedeckej práce a predkladá závery. Do kategórie vedeckých monografií by sa nemali umelo zaraďovať knižne publikované čiastkové výsledky projektov VEGA, KEGA , knižne vydané dizertačné práce doplnené o 10–20 strán nového textu, populárno-náučné diela, slovníky a encyklopédie. Práce monografického charakteru s menším rozsahom ako 3 AH sa spravidla zaradia do inej kategórie. Za vedeckú monografiu sa považujú pôvodné monotematické vedecké práce v rozsahu najmenej 3 AH [4].

Zhodnotenie formálnych znakov monografie je pomerne ľahko zistiteľný proces, oveľa náročnejšie je posúdenie vedeckosti monografie. S týmto sa často spájajú subjektívne názory a hodnotenia, ktoré potom ovplyvňujú výsledok zaradenia publikácie do želanej kategórie.

2. Overovanie bonity publikačného priestoru

Úloha akademickej knižnice v oblasti overovania bonity publikačného priestoru výstupov vedeckovýskumnej, ale i vzdelávacej činnosti fakulty vo forme publikácií súvisí s podstatou informačného manažmentu akademických knižníc:

  • konštituovanie znalostného zázemia napomáhajúceho zabezpečovať strategické i taktické ciele organizácie,
  • pristupovať k riadenej distribúcii informácií v záplave toku informácií,
  • selektovať hodnoty informácie a spôsob dávkovania informácií, ktoré si vyžaduje organizačné riešenie,
  • včasné overovanie publikačného priestoru ako podmienka pre zabezpečenie kvality výstupov,
  • zabezpečenie controllingu cyklu procesov vyžadujúcich identifikáciu, získavanie, organizáciu a uchovávanie informácií, ich distribúciu a využitie,
  • identifikovanie priamych väzieb medzi informačným a znalostným manažmentom,
  • vytváranie mechanizmov a nových foriem organizácie informácií – posun od klasickej k manažérsky orientovanej organizácii informácií [5].

Predtým, ako sa autor zorientuje v záplave priamych ponúk (nevyžiadané mailové informácie na publikovanie, oznamy o konferenciách, a pod.), resp. sebou vyhľadaných zdrojov na publikovanie, je veľmi dôležité, aby si tieto zdroje overil. Skutočná verifikácia často poukáže na nesplnenie podmienok, ktoré sú zadané v atribútoch hodnotenia publikačných výstupov a tým sa vopred môže eliminovať nemilé prekvapenie z hodnotenia konečného výstupu. Predikovanie najvyššieho kreditu z informácií uvedených často napr. na pozvánkach konferenciínie je postačujúce a rozhodne nie je záväzné. Overenie kvality publikačného priestoru má svoje špecifiká podľa druhu publikácie. Akademické knižnice majú dostatočné pole zdrojov a skúseností pri kontrole a zisťovaní týchto údajov. K týmto praktikám často organizujú špeciálne školenia a predvádzanie zručností pri vyhľadávaní v databázach, pravidelné prezentácie o navigácii v elektronických zdrojoch, poskytujú konzultačné služby a podieľajú sa na informačnej výchove svojich používateľov.

2.1 Overovanie bonity časopisov

Akreditačná komisia jednoznačne určuje v niektorých oblastiach výskumu: Vedecké práce v časopisoch (databáza WOS resp. SCOPUS, IF≥0.39 ). Pri určovaní kvality časopisu je preto potrebné verifikovať jeho bonitu na základe stanovených kritérií práve v uvedených databázach. Na správne zaradenie je nevyhnutné:

  • preukázať vedecké zameranie časopisu,
  • dokladovať jeho zaradenie v zozname Master Journal List,
  • identifikovať jeho IF.

Na overenie IF časopisu používame ako nástroj verifikácie Journal Citation Reports, ktorý hodnotí časopisy indexované vo Web of Science. Ide o komplexný zdroj, ktorý umožňuje zhodnotenie a porovnávanie časopisov použitím citačných údajov z viac ako 11.000 odborných a technických časopisov, pričom zahŕňa takmer všetky oblasti vedy, techniky a spoločenských vied. Je to scientometrická databáza, ktorá obsahuje prehľadné zhodnotenie jednotlivých časopisov vo forme tabuliek a grafov (impakt faktor, počty citácií, autocitácií...).Vyhľadávanie časopisov je možné v dvoch edíciách [6]:

  • JCR Science Edition,
  • JCR Social Sciences Edition.

Tento nástroj ponúka priestor na vyhľadanie a overenie impakt faktora konkrétneho časopisu podľa presného názvu, skráteného názvu, slova v názve časopisu alebo ISSN. Keďže Impakt faktor je veličina zisťovaná z údajov za predchádzajúce roky, treba brať pri hodnotení/overovaní bonity časopisov zreteľ na obdobie aktualizácie tohto bibliometrického indikátora a na možnosť vylúčenia časopisu zo Journal Citation Reports a Web of Science v prípade, ak nespĺňa požiadavky.

2.2 Overovanie bonity konferencií

Pre hodnotenie konferenčných príspevkov sa stáva čoraz viac dôležitejšou práve reputácia (teda kvalita) konferencií. Problém však spočíva v tom, ako automaticky rozoznať kvalitu medzi stovkami zverejnených „Call for Papers“ každoročne.

Overovanie bonity konferencií patrí z hľadiska publikačného priestoru k procesom najzložitejším a s nie vždy jednoznačným výsledkom. Kým predbežné hodnotenie časopisov sa môže oprieť o aktuálny impact faktor, hodnotenie monografií o renomovanosť vydavateľstva, pri konferenciách môžeme splnenie všetkých požiadaviek (ktoré sú dôležité na zaradenie konferenčného výstupu do najkvalitnejšej kategórie pre zborníky) overiť až po publikovaní konferenčných príspevkov. Predpokladom na získanie výstupu medzinárodnej uznávanej kvality je „svetovosť“ konferencie/kongresu, tzn. publikovanie recenzovanej práce vo vedeckých zborníkoch zo svetových kongresov/konferencií.

Na základe tohto indikátora môžeme len predbežne určiť bonitu konferencie. Až splnenie aj ostatných kritérií – recenzovanosť, vedeckosť, zahraničné vydavateľstvo – s istotou prisúdi výstupu kategóriu najvyššiu pre konferencie. V prípade nároku na indexovanie v databáze Web of Science pôjde o proces dlhodobejší. Keďže konferencie s príspevkami zaslané na evidovanie do databáz WoS a Scopus prechádzajú náročným procesom hodnotenia, ich následná indexácia je zárukou kvality a spĺňa tak podmienky na zaradenie do medzinárodne uznávanej kvality.

2.3 Overovanie bonity monografií

Aby mohla byť posúdená monografia do kategórie A z hľadiska najvyšších kritérií akreditácie musí spĺňať táto práca základné atribúty:

  • pôvodná monotematická práca vedecko-objaviteľského charakteru alebo komplexné mapové tematické atlasy,
  • autor využíva, kriticky prehodnocuje a syntetizuje známe poznatky o danej téme a obohacuje ich o nové originálne poznatky, ktoré sú výsledkom autorovej vlastnej vedeckej práce, a predkladá závery,
  • obsahujú vedecký prínos pre príslušnú oblasť výskumu (je prospešné, ak autori explicitne vyjadria vedecký prínos monografie v osobitnej časti práce, obvykle v úvode),
  • pred vydaním sú posudzované najmenej dvoma/troma odborníkmi, ktorých mená sú uvedené v publikáciách; ak recenzenti nie sú uvedení v publikáciách vydaných v zahraničných vydavateľstvách, autor preukazuje recenzné konanie,
  • akceptovateľný vydavateľ,
  • adekvátny zoznam bibliografických odkazov (minimálne 25 zdrojov),
  • presnosť, pravdivosť a obsahová zhoda citovania zdrojov (vrátane obrázkov),
  • majú rozsah aspoň 3 AH, náklad aspoň 100 exemplárov, príslušné vydavateľské údaje, ISBN, resp. ISSN.

Pre skupinu A procesu akreditácie platia výhradne vydavatelia zo zoznamu vybraných zahraničných vydavateľstiev vedeckej literatúry zverejnení na stránkach CREPŘ. Tento zoznam je pravidelne aktualizovaný a dostupný [7]. V tejto súvislosti niekedy vychádza do popredia problém, že práca môže mať všetky všeobecné znaky vedeckej monografie, ale je vydaná u iného vydavateľa, ktorý nie je v zozname uznávaných (akceptovateľných) vydavateľov.

Domnievame sa, že zásadným kritériom je vedeckosť publikácie a tú posudzuje hodnotiteľská komisia. Výsledok jej rozhodnutia v prípade polemík je pre akademickú knižnicu na zaradenie monografie potom záväzný.

Záver

Overovanie kvality publikačného priestoru predstavuje kontinuálny, cyklicky sa opakujúci súbor aktivít realizovaných na systéme orientovanej štruktúry informácií. Jeho cieľom je s využitím najprogresívnejších informačných technológií zabezpečovať ostatné zložky a subsystémy organizácie požadovaných, optimálnym množstvom relevantných, vhodne upravených, aktuálnych informácií v stanovenom čase tak, aby sa mohli formulovať jednoznačné rozhodnutia pre umiestnenie výstupu tvorivej vedeckej práce smerujúce k naplneniu cieľov organizácie. Súčasne musia byť formulované poznatky pre kontinuálne hodnotenie kvality činnosti a produktov fakulty i pre formuláciu stratégie manažérstva opakujúcich sa procesov akademickej knižnice.

Zoznam bibliografických odkazov:
  • [1] Kritériá na posudzovanie spôsobilosti vysokých škôl a nevysokoškolských inštitúcií. [Cit 2014-06-23] Dostupné na internete: http://www.akredkom.sk/index.pl?tmpl=kriteria
  • [2] HIRSCH, J.E. An index to quantify an individual’s scientific research output. Proceedings of the National Academy of Sciences, Vol. 102(46), 16569-16572 (2005).
  • [3] HARSÁNYI, Z.- ROZINAJOVÁ, V. Analýza kvality konferencií pomocou komunít výskumníkov. ITlib, 2013, č.4.
  • [4] Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky z 18. decembra 2012 o centrálnom registri evidencie publikačnej činnosti a centrálnom registri evidencie umeleckej činnosti)
  • [5] REŠETOVÁ, K. Model informačného manažmentu akademickej knižnice. Dizertačná práca - Bratislava : Filozofická fakulta Univerzity Komenského, 2007.
  • [6] 2012 Journal Citation RepotsÒ (Thomson Reuters, 2013)
  • [7] Zoznam vybraných zahraničných vydavateľstiev vedeckej literatúry, ktoré uskutočňujú recenzné konanie [pdf] - platný pre jún 2014. [Cit 2014-06-22] Dostupné na internete: http://cms.crepc.sk/pokyny-crepc-pre-vykazovacie-obdobie-2014.aspx
Hodnocení: 
Zatím žádné hodnocení
REŠETOVÁ, Kvetoslava a VÁCLAVOVÁ, Alena. Overovanie bonity publikačného priestoru. Ikaros [online]. 2014, ročník 18, číslo 8 [cit. 2019-07-18]. urn:nbn:cz:ik-14257. ISSN 1212-5075. Dostupné z: http://ikaros.cz/node/14257

automaticky generované reklamy
registration login password