Osobná data

Narozena: 7. června 1897, Turnov, Rakousko-Uhersko

Zemřela: 14. listopadu 1970, Praha, Československo

Národnost: česká

Portrét

Nejdôležitějšie osobné a profesné údaje

Marie Ludmila Černá-Šlapáková bola významná československá knihovníčka a bibliografka. Prispela k rozvoju bibliografie, knihovníctva a výskumu dejín knižníc na Slovensku. Významne sa zaslúžila o premenu Univerzitnej knižnice v Bratislave na modernú vedeckú knižnicu a o vznik univerzitného knihovníckeho vzdelávania na Slovensku a v Čechách.

Životný príbeh

Marie Ludmila Černá-Šlapáková pochádzala z kultivovanej českej rodiny. Jej otec, učiteľ dejepisu, odišiel po vzniku Československej republiky na Slovensko, aby pomáhal formovať tamojšie školstvo zdevastované desaťročiami pomadarčovania. Hoci vtedy dvadsaťpäťročná Marie Ludmila ešte nemala ukončené univerzitné štúdium v Prahe, prišla do Bratislavy za rodinou. Zamestnala sa v Univerzitnej knižnici, ktorej novým riaditeľom bol v tom čase český knihovník Jan Emler. Vytvorila si s Emlerom úzky osobný vzťah. Práve pod jeho vplyvom takmer dve desaťročia ďalej odborne rástla a na jeho popud išla študovať do Francúzska. Aj prednášky na lektoráte knihovníctva na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, ktoré viedla od r. 1937, začal v r. 1923 Emler. Marie Ludmila Černá-Šlapáková bola zanietenou členkou hnutia Sokol a aktívizovala sa aj v ženskom hnutí.

Keď sa pod Hitlerovym tlakom Československo v r. 1939 rozpadlo, fašistická administratíva novej Slovenskej republiky spolu s ďalšími Čechmi vyhnala z krajiny aj Mariu Ludmilu Černú-Šlapákovú. Ona však na Slovensko nezanevrela, po skončení druhej svetovej vojny v Bratislave a iných slovenských mestách opäť pôsobila ako lektorka a univerzitná pedagogička. V päťdesiatych rokoch bola naďalej kľúčovou osobnosťou v česko-slovenských knihovníckych vzťahoch. Marie Ludmila Černá-Šlapáková žila aktívnym životom až do zrelého veku, kedy sa nielen vydala za generálporučíka Františka Šlapáka, ale stále pracovala ako bibliografka. Vo svojej práci dokázala fundovane analyzovať domácu históriu, zovšeobecňovať svetové trendy, ale pri tom vykonala množstvo drobnej knihovníckej, bibliografickej a vedecko-výskumnej práce.

Profesná kariéra

V r. 1917-1923 študovala Marie Ludmila Černá-Šlapáková na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe históriu a zemepis. Od r. 1920 začala popri tom študovať aj na pražskej Štátnej archívnej škole. Už počas štúdia publikovala svoj prvý odborný článok venovaný bibliografii. Odbornému vzdelávaniu pripisovala veľký význam po celý svoj život. Už ako skúsená knihovníčka si v r. 1930-1932 prehlbovala štúdium vo Francúzsku na parížskej Sorbonne a l´Ecole des Chartes. V bratislavskej Univerzitnej knižnici pracovala Marie Ludmila Černá-Šlapáková v r. 1923-1939. Venovala sa predovšetkým budovaniu fondov a akvizícii, ako aj katalogizácii dovtedy nespracovaných čiastkových fondov knižnice (jezuitská knižnica, Wagnerova knižnica). Ako tajomníčka tejto knižnice veľa cestovala po Európe a inovatívnymi poznatkami zo zahraničia obohatila knižnicu, ale aj celé slovenské knihovníctvo. Popri tom sa venovala vedeckému výskumu v oblasti dejín kníhtlače a bibliografie vo svete, ale aj histórie knižníc a knižnej kultúry na Slovensku. Zostavovala aj odporúčajúce bibliografie určené pre širokú verejnosť (knihy vhodné pre vzdelané ženy, knihy o Slovensku atď.)

Od r. 1939 potom pôsobila v Prahe v Národnej a univerzitnej knižnici. Najskôr v oddelení národnej bibliografie a potom pri vecnom popise. Napokon prešla do Ústredného vedecko-metodického kabinetu, kde sa venovala vzdelávaniu a doškolovaniu knihovníkov.

Pedagogicky pôsobiť začala v r. 1937 na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde viedla lektorské prednášky o knihovníctve, bibliografii, dejinách písma a knihy. Jej prednášky navštevovali študenti iných odborov (knihovníctvo samostatným odborom ešte nebolo), ale aj pracovníci knižníc. Po skončení druhej svetovej vojny opäť niekoľko rokov vyučovala v Čechách aj na Slovensku. Najskôr prednášala v Prahe na dvojročných knihovníckych kurzoch na Filozofickej fakulte Karlovej Univerzity a na Štátnej knihovníckej škole. V r. 1951 po vzniku študijného odboru knihovníctvo na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského každý týždeň dochádzala do Bratislavy. Až do r. 1960 tu prednášala niekoľko kľúčových predmetov: Úvod do knihovníctva, Bibliografia, Technika a organizácia práce v knižnici, Špeciálna katalogizácia, Vecná katalogizácia. Okrem toho sa v štyridsiatych a päťdesiatych rokoch podieľala na vzdelávacích kurzov knihovníkov, ktoré organizovali pre svojich zamestnancov a ďalších záujemcov jednotlivé československé knižnice (v Bratislave Knižnica Slovenskej akadémie vied, Univerzitná knižnica, Slovenská pedagogická knižnica, v Martine Matica Slovenská, v Prahe Ústredný vedecko-metodický kabinet).

Marie Ludmila Černá-Šlapáková sa zaslúžila o rozvoj bibliografie, knižníc a knihovníckeho vzdelávania na Slovensku aj v Čechách. Celý život podporovala spoluprácu českých a slovenských knižníc a svojou aktívnou činnosťou sa stala symbolom tejto spolupráce. Jej úsilie bolo ocenené najskôr r. 1958 vyznamenaním "Čestné uznanie Ministerstva kultúry a školstva" a potom r. 1969 vyznamenaním "Za zásluhy o výstavbu".

Výberová bibliografia

Pre rozvoj knihovníctva a bibliografie na Slovensku boli veľmi významné publikácie Marie Ludmily Černej-Šlapákovej učebnicového a zhrňujúceho charakteru o základoch bibliografie (9), národných bibliografiách (3), dejinách písma, knihy a kníhtlače (7). Dodnes sú dôležité štúdie, v ktorých analyzovala knihovedné dielo a osvetové aktivity Jura Ribaya (4), bibliografické dielo vtedy ešte nie úplne doceneného Ľudovíta V. Riznera (2) či knižnicu rodu Apponyiovcov (1).

Časť 1 - Diela Marie Ludmily Černej (Černej-Šlapákovej)

1. Apponyiovská knihovna v Oponicích. In Marginalie. Věstník Spolku českých bibliofilů v Praze. 1938, roč. 12, č. 7, s. s. 97-105.
2. Denník Ľ. V. Riznera. Bratislava : Slovenská akadémia vied, 1956. 370 s.
3. Národné bibliografie. Martin : Matica slovenská, 1955. 306 s.
4. Ribayovy zápisky o četbě z roků 1778-1780. In Bratislava (ročenka). 1934, roč. 8, s. 99-104.
5. Soupis české a slovenské knihovnické literatury z let 1945-1955. Praha : Univerzitní knihovna, 1956. 108 s. s.
6. Stručné dejiny knihtisku. Praha : Šolc a Šimáček, 1948. 224 s.
7. Vývoj písma, knihy a tisku. Praha : Státní knihovna ČSSR, 1966. 30 s.
8. Vzácné staré knihy ve Státní technické knihovně v Praze. Praha : Státní pedagogické nakladatelství, 1971. 344 s.
9. Základy bibliografie. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1957. 111 s.

Časť 2 -Diela o Marii Ludmile Černej (Černej-Šlapákovej)

1. CEJPKOVÁ, Iluše. Marie L. Černá-Šlapáková (1897-1970). In Bulletin SKIP. 2004, roč. 13, č. 4, s. 18-19. Dostupné na WWW: <http://skip.nkp.cz/Bulletin/Bull04_408.htm>.
2. JIRKOVSKÁ, Věra. K bibliografické činnosti dr. M. L. Černé-Šlapákové. In Česká bibliografie 1972. Sborník statí a materiálů. Svazek X. Praha : Státní pedagogické nakladatelství, 1973, s. 393-395.
3. MESTITZ, František. Univerzitná knižnica v rokoch 1919-1939. In Univerzitná knižnica v Bratislave 1914-1919-1959. Martin : Matica slovenská 1959, s.15-38.
4. ŠTEFANOVIČOVÁ, Mária. Dr. Mária Ľudmila Černá šesťdesiatročná. In Čitateľ. 1957, roč. 6, č. 5, s.206-209.

Biografické slovníky

1. Černá-Šlapáková, Marie Ludmila. In Slovenský biografický slovník (od roku 833 do roku 1990). 1. zväzok A-D. Martin : Matica slovenská, 1986, s. 416.
2. HALIENA, Ján: Černá-Šlapáková, Marie Ludmila. In Osobnosti slovenského knihovníctva 1945-1990. Martin : Matica slovenská, 1991, s.19.