Sorry, you need to enable JavaScript to visit this website.

1. kolokvium knižnično-informačných pracovníkov krajín Višegrádskej skupiny a Bulharska, Ruska, Ukrajiny a Nemecka

Čas nutný k přečtení
8 minut
Již přečteno

1. kolokvium knižnično-informačných pracovníkov krajín Višegrádskej skupiny a Bulharska, Ruska, Ukrajiny a Nemecka

0 comments
Podnázev: 
„Knižnice v znalostnej spoločnosti“

Historicky prvé kolokvium knižnično-informačných pracovníkov krajín Vyšegrádskej skupiny (Česko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko) a Bulharska, Ruska, Ukrajiny a Nemecka sa uskutočnilo v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici v dňoch 11. – 13. mája 2006. Projekt organizovania kolokvia v dvojročných intervaloch, zakaždým v inej krajine, schválili ministri kultúry krajín V4 z podnetu ministra kultúry Slovenskej republiky Rudolfa Chmela na svojom trinástom stretnutí v apríli 2005 v Banskej Bystrici. Potvrdili tak aktuálnosť a nutnosť zapojenia sa do európskej diskusie o následnej realizácii digitalizácie knižníc, budovania virtuálnej európskej knižnice. Aktuálnosť spolupráce pamäťových inštitúcií – knižníc, múzeí, galérií a archívov, aktuálnosť uchovávania, digitalizácie a predovšetkým komplexného, pružného a adresného sprístupňovania kultúrneho a vedeckého dedičstva v rámci zjednotenej Európy.

Vstupom krajín V4 do Európskej únie sa značne menia podmienky, prostredie, normy, štandardy a odporúčania na poskytovanie, vyhľadávanie, prijímanie a šírenie informácií. Odporúčanie č. R(99) 14 Výboru ministrov členským štátom ohľadne všeobecných verejných služieb týkajúcich sa nových komunikačných a informačných služieb kladie dôraz na zabezpečenie rovnomenného rozvoja a využívanie komunikačných a informačných technológií vo všetkých členských štátoch. Krajiny V4 mali do roku 1989 približne rovnaké východiskové podmienky čo sa týka knižnično-informačnej činnosti a využívania informačných technológií. Vývoj posledných 15 rokov podmienil určité rozdiely v úrovni, pracovných postupoch a škále spôsobov knižnično-informačnej praxe.

Výmena skúseností, porovnanie praxe, metód, poskytovania a rozvoja knižnično-informačných služieb, podpora štátu, ekonomické prostredie, možnosť spracovávania a podávania spoločných projektov a grantov, spoločné vzdelávacie aktivity boli podnetom na realizáciu medzinárodného kolokvia knižnično-informačných pracovníkov krajín V4.

Na štrnástom stretnutí ministrov kultúry krajín V4 v decembri 2005 v Karlových Varoch sa ministri zhodli na návrhu, aby sa prvé kolokvium realizovalo na Slovensku.

Organizátormi kolokvia boli Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky v Bratislave, Slovenská národná knižnica v Martine a Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici.

Záštitu nad kolokviom prevzal a osobne sa rokovania zúčastnil Ján Figeľ, člen Európskej komisie, zodpovedný za vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a viacjazyčnosť. Vo svojom zásadnom príspevku na kolokviu zdôraznil významnú úlohu knižníc a informačných inštitúcií pri budovaní znalostnej spoločnosti, predovšetkým pri podpore výchove a vzdelávaniu. Zdôraznil hlavne skutočnosť, že tieto inštitúcie sú v tomto procese vo veľkej výhode, nakoľko majú unikátne a nezastupiteľné zbierky informačných dokumentov, musia však urýchlene realizovať proces informatizácie, digitalizácie a predovšetkým online sprístupňovania bohatstva informácií.

Kolokvium malo názov „Knižnice v znalostnej spoločnosti“ a témy rokovania boli: 

  1. Partnerstvo v rámci grantových programov EÚ, zdroje financovania, koordinátori, európsky hospodársky priestor.
  2. Knižnice ako pamäťové inštitúcie, kooperácia múzeí, galérií a knižníc. Predstavenie skúseností z jednotlivých štátov.
  3. Digitalizácia kultúrneho a vedeckého dedičstva – stratégie krajín V4 a nových krajín EÚ.  

Téme partnerstva a grantovým programom EÚ sa venoval hlavný referát kolokvia, ktorý predniesol Hans-Jorg Lieder z Úradu EBAUM pre knižnice Spolkovej republiky Nemecko a mal názov Knižnice v džungli európskych projektov. V jeho príspevku bolo mnoho inšpirácií a podnetov zaujímavých pre nové krajiny v EÚ ako sa orientovať v programoch a ako ich využiť na získanie finančných prostriedkov. Pozornosť upriamil najmä na 7. rámcový program, program Kultúra 2007, i2010 – európska digitálna knižnice a Lundský akčný plán.

Jekaterina Shibaeva z Ruskej štátnej knižnice v Moskve predstavila globálny pohľad na metodologické prístupy týkajúce sa znalostnej spoločnosti. Deklarácie, ktoré sa vydávajú po rôznych stretnutiach, by si mali osvojiť politické reprezentácie jednotlivých krajín.

Joanna Pasztaleniec-Jarzynska z Národnej knižnice vo Waršave vo svojom príspevku urobila prehľad možných zdrojov financovania, ktoré v EÚ existujú a môžu pomôcť pri riešení problémov na národnej úrovni. Jej príspevok v určitých pasážach dopĺňal referát Hansa-Jorga Liedera.

David Kitzinger z Neumann House z Budapešti predstavil praktické riešenie digitalizácie aj s informačnými výsledkami v Maďarsku. Neumann House sa stáva významnou inštitúciou v oblasti digitalizácie kultúrneho dedičstva v Maďarsku, ktorého ciele sú predovšetkým koordinácia a rozvoj digitalizácie a infraštruktúry na národnej úrovni, zapojenie do európskych projektov, vzdelávacích projektov, technologická podpora pre národné kultúrne programy.

V súčasnej informačnej spoločnosti je dôležitý jednoduchý prístup k informáciám pre každého. Poľské knižnice tu zohrávajú aktívnu úlohu. Príspevok Elzbiety Stefanczykovej z Národnej knižnice vo Waršave popísal súčasný stav vo vybavení poľských knižníc počítačmi a pripojením na internet. Program IKONKA zabezpečil internet pre verejné knižnice vo všetkých regiónoch. Príspevok informoval aj o budovaní digitálnych knižníc v Poľsku, v Národnej knižnici vo Varšave sa rozbieha projekt digitalizácie kultúrneho dedičstva.

Účasť Národní knihovny v Prahe v medzinárodných a európskych projektoch predstavil vo svojom príspevku Jindřich Marek. Štyri hlavné oblasti tejto problematiky podľa neho sú : financovanie, technické zabezpečenie, kultúrna politika a koncepčný rámec. Popísal ich princípy a problémy. Vo všetkých projektoch sa podľa neho potvrdilo, že dôležitejšia je silná vízia (idea) ako finančná stránka.

Bohdana Stoklasová z Národní knihovny v Prahe predstavila národný plán na integráciu digitalizovaných alebo digitálnych dokumentov v Českej republike „Českú digitálnu knižnicu“. Za posledných 10 rokov pribudli v Českej republike milióny stránok dokumentov v digitálnej podobe, súčasťou ktorých sú aj metadáta. Vznikla potreba spolupráce a koordinácie jednotlivých projektov, ktorú zastrešuje Česká digitálna knižnica. Plán zahrňuje zmeny v legislatíve, reorganizáciu či vybudovanie potrebnej infraštruktúry.

V prostredí internetu priebežne narastá obrovské množstvo publikovaných dokumentov, ktoré sa postupne menia alebo zanikajú. Ak nebudú priebežne archivované, budú nenávratne stratené. Tieto problémy rieši projekt WebArchiv – archivácia elektronických dokumentov, ktorý predstavil Petr Žabička z Moravskej zemskej knihovny v Brne. Príspevok sa venoval histórii projektu a novým medzinárodným kontaktom, napr. aj s Univerzitnou knižnicou v Bratislave.

Ewa Potrzebnicka z Národnej knižnice vo Varšave uviedla výsledky prieskumov z rokov 2003 a 2005 v poľských knižniciach o stave digitalizácie dokumentov, vznik Poľskej internetovej knižnice, ktorú podporila vládna iniciatíva, a regionálnych digitálnych knižníc.

Moldovan Janos Kaldos z Maďarskej elektronickej knižnice Národnej Szechényiho knižnice v Budapešti informoval o priebehu digitalizácie v Národnej Szechényiho knižnici od roku 2001 po súčasnosť, o budovaní Maďarskej elektronickej knižnice a Elektronického archívu periodík, o štandardoch na export metadát a o skúšobnom exportovaní záznamov v rámci projektu Európskej digitálnej knižnice.

Elissaveta Moussakovová z Národnej knižnice Sv. Cyrila a Metoda v Sofii hovorila o začiatku digitalizácie rukopisov a vzácnych tlačí v knižnici, s ktorou začali len minulý rok. Zatiaľ boli vybraté 3 vzácne knihy vhodné na digitalizáciu a pripravujú sa metadáta. Aj keď riešia stále mnoho technických problémov, začínajú uvažovať o výbere dokumentov na digitalizáciu vo väčšom rozsahu.

Ukrajinská národná parlamentná knižnica v Kyjeve je jednou z najväčších v krajine, s bohatou 140 ročnou históriou a so 4 miliónmi knižničných jednotiek. Nila Flegontova uviedla podrobný popis vzácneho fondu, ktorý obsahuje mnoho historických kníh, ale aj noviny z 2. polovice 19. storočia. Knižnica je zapojená do projektu Unesco – Pamäť sveta a začala realizovať projekt elektronickej knižnice. Doposiaľ zdigitalizovali vyše 70 vzácnych kníh v objeme vyše 18000 strán textu a obrázkov.

Značný pokrok, ktoré dosiahli ukrajinské knižnice v budovaní svojich elektronických informačných zdrojov, predstavila Natalia I. Zhirova z Národnej parlamentnej knižnice v Kyjeve. Jedným z dôležitých faktorov, ktoré umožnili tento proces, sú medzinárodné projekty pomoci ukrajinským knižniciam. Predstavila najdôležitejšie z nich.

Hostiteľskú krajinu – Slovensko  – reprezentovali dva príspevky. Oľga Lauková predstavila usporiadajúcu Štátnu vedeckú knižnicu v Banskej Bystrici ako inštitúciu informačnú, ktorá poskytuje používateľom informácie klasického aj elektronického charakteru, stále viac kladie dôraz na sprístupňovanie online zdrojov. Súčasne sa knižnica profiluje ak multifunkčné centrum. Vo svojich priestoroch okrem 11 špecializovaných študovní má vytvorenú galériu v podkroví a divadlo malých javiskových foriem D44.

Dušan Katuščák predstavil projekty Slovenskej národnej knižnice v Martine v rámci internetizácie, a to projekt spoločného softwéru knižníc zapojených do programu Knižnično-informačného systému tretej generácie, zapojenie sa SNK do európskeho projektu TEL-ME-MOR, Verejný internet v knižniciach na Slovensku, Informácie pre inovácie, Projekt „Kniha SK“ a projekt Slovenská digitálna knižnica.

Štátna vedecká knižnica na kolokviu predstavili zdigitalizovanú podobu Lutherovej Biblie z roku 1555. Exemplár, ktorý sa v Banskej Bystrici nachádza, je podľa doterajších prieskumov jediným zachovaným z uvedeného vydania na svete.

Sprievodnými podujatiami bola vernisáž výstavy grafických a maliarskych prác Edity Varínskej, Slovenky žijúcej v nemeckom Düsseldorfe, a exkurzia do Slovenskej národnej knižnice v Martine. Pre účastníkov kolokvia pripravili umelci zo Štátnej opery v Banskej Bystrici koncert zostavený z operných a operetných árií.

Účastníci kolokvia sa zhodli na potrebe spolupracovať na národnej úrovni, úrovni Vyšegrádskej skupiny, ale predovšetkým na celoeurópskej úrovni pri plnení náročných úloh knižníc a ostatných pamäťových inštitúcií pri záchrane, uchovávaní a sprístupňovaní kultúrnych a vedeckých hodnôt verejnosti. Prioritou v tejto oblasti je rozširovanie využívania informačných technológií, digitalizácia klasických dokumentov, uchovávanie dokumentov v klasickej aj elektronickej podobe a predovšetkým online sprístupňovanie množstva dokumentov verejnosti bez akýchkoľvek bariér (technických, jazykových, vzdelanostných). Aktívne a efektívne je zapojenie sa národných knižníc a knižničných systémov do už existujúcich projektov, ako sú napr. MINERVA, TEL-ME-MOR, stratégia Európskej komisie i2010 digitálne knižnice a vytvorenie európskej virtuálnej knižnice – spoločnej pamäti Európy.

Účastníci podujatia vyjadrili podporu konania spoločných podujatí, vzájomnej výmene skúseností, spolupráci pri spracovávaní a predkladaní projektov na získanie prostriedkov z grantových programov Európskej únie, predstavovania národných projektov v oblasti digitalizácie a záchrany kultúrneho a vedeckého dedičstva a ich zapájanie do európskych projektov.

Výstupom z kolokvia je zborník príspevkov, ktorý Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici vydala v elektronickej podobe na CD.

Príhovor európskeho komisára Jána Figeľa

Účastníci kolokvia

Hodnocení: 
Zatím žádné hodnocení
ŽÁČIKOVÁ, Lýdia. 1. kolokvium knižnično-informačných pracovníkov krajín Višegrádskej skupiny a Bulharska, Ruska, Ukrajiny a Nemecka. Ikaros [online]. 2006, ročník 10, číslo 6 [cit. 2019-08-18]. urn:nbn:cz:ik-12111. ISSN 1212-5075. Dostupné z: http://ikaros.cz/node/12111

automaticky generované reklamy