Na Slovensku sa šíria informácie, že tu bol prednedávnom vytvorený takzvaný Výbor pre trvalý a udržateľný rozvoj knihovníctva v SR (v skratke VPTAURKVSR) a že odvtedy sa viacmenej pravidelne, ale vždy tajne, schádza, prijíma závery no jednoducho funguje. Medzi knihovníctvom rastie presvedčenie, že jeho skutočný chod a smerovanie v SR vlastne viac ovplyvňuje tento tajný orgán než oficiálne knihovnícke štruktúry. Iste je nemožné dopátrať sa úplnej pravdy, o činnosti a zasadnutiach a záveroch VPTAURKVSR - už len preto, že nikto nepozná ani jedného člena spomínaného výboru a dokonca aj oni sa vzájomne nepoznajú, z pochopiteľných konšpiračných dôvodov. Napriek tomu sa ale občas predsa len niečo dostane medzi odbornú verejnosť. Tak napríklad teraz sa hovorí, že niekde v Tatrách sa niekedy v novembri 2004 opäť zišli a niečo mimoriadne dôležité tam prejednali a prijali aj konkrétne závery!!! Iste takýchto šumov a chýrov sme už v SR zažili a ešte aj bude zažívať neúrekom ale predsa… Poznáte to: "Na každom šprochu je pravdy trochu!", alebo ak to máte radšej v poetickejšej podobe "Niet dymu bez ohňa" či "Bez vánku ani lístok nezašumí". Nuž dali sme si tú námahu a zhromaždili sme do jedného celku rôzne chýry, šumy, klebety, šepoty a výkriky, ktoré sa týkajú všetkého okolo VPTAURKVSR. Tento monolit sme podrobili dôkladnej, komplexnej a najmä systémovej analýze a syntéze s cieľom vydestilovať z toho aspoň pár zrniek pravdy, ktoré sa tam možno skrývajú.

Tu je jedna záležitosť, ktorú sme objavili a s ktorou by sme radi oboznámili aj knižničnú verejnosť v zahraničí - aspoň v tom najbližšom. Vysvitlo, že zásadná vec, ktorou sa VPTAURKVSR zaoberá permanentne, vlastne už od svojho ustanovenia, je neuspokojivý stav výstavby knižničných budov na Slovensku. Je totiž všeobecne známym faktom, že od získania samostatnosti SR v roku 1992 sa vlastne nepodarilo postaviť žiadnu novú a dokonca ani starú budovu špecialne určenú pre knižnicu. Podarilo sa len pomerne úspešne rozostavať zatiaľ budovu CVTI a ak Boh dá, aj zrekonštruovať UK v BA, ale "Das ist alles". Naproti tomu, keď už sme spomenuli Boha, tak tomu sa podarilo, tentoraz ale evidentne nielen s božou pomocou, postaviť nie 5 ani 10 ani 100 ale vyše 200 nových stánkov a dôstojných príbytkov.

Nuž je jasné, že Výbor tuto skutočnosť nemohol prejsť mlčaním. Situáciu je možné riešiť viacerými spôsobmi, no ako najschodnejšia cesta sa presadila myšlienka využitia fenoménu nezávislosti v knihovníctve. Treba hneď upresniť, že ide o poznanie sily nezávislosti v Politike a o jej nasledné nasmerovanie pre dobro knihovníctva, poťažmo ľudu ako takého. A skutočne, ak sa pozrieme na pomery v parlamente v SR, ale aj v iných demokratických krajinách - mať pre vec zapáleného, hoci len jedného, ale dôkladne nezávislého poslanca - je to najlepšie, čo by mohlo slovenské knihovníctvo stretnúť.

Veď si len predstavte túto situáciu:
Predseda vlády ako každý rok před schvaľovaním rozpočtu volá, žiada, prosí:
"Poslanci, buďte zodpovední voči občanovi a schválte predložený rozpočet!"
Koalícia potvrdzuje:
"OK, je to vynikajúce a len schválením takéhoto rozpočtu sa posunieme vpred!"
Opozícia kričí:
"Je to presne naopak, sme proti, lebo nikto od nás nemôže chcieť, aby sme dobrovoľne ruinovali Slovensko a zvlášť jeho občanov!"

No a potom vystúpia tí nerozhodnutí, tí nezavislí so svojimi brutálne konkretnými požiadavkami, napríklad:
Prvý hovorí:
"Rozpočet? OK, ale postavte v mojom rodnom mestečku obchvat!"
Druhý tvrdí:
"Rozpočet? Môže byť, ale vyriešte problém športovej haly v meste, kde som študoval!"
Ale potom príde Tretí, ten Náš a takto rečie:
"Rozpočet? Nič nemám proti nemu, ale... 300 mil. Sk pre dostavbu CVTI SR + 348 tisíc na opravu strechy knižnice v meste N. + 45 mil. na prestavbu knižnice v meste P. atď. (presný zoznam požiadaviek by dodal VPTAURKVSR).

A ten Náš by potom mohol ešte sucho dodať, aby sa vyhol obvineniu s librizmu (nadbiehanie knižniciam) či populizmu, alebo dokonca demagógii:
"A všetko dokopy páni poslanci je to 3x menej ako stojí jedna obyčajná nadzvuková bojová stíhačka..."

Výbor vraj veci rozbehol už tak, aby sa po najbližších voľbách dostal do slovenského parlametnu aspoň jeden Náš poslanec. Za akú stranu, to je úplne jedno, lebo on aj tak hneď pred najbližším schvalovaním rozpočtu precitne, vyhlási svoju nezávislosť a odštartuje tak dlho očakávany zlatý vek slovenského knihovníctva.

Tu na Slovensku vec vidíme celkom reálne, lebo snáď nie bezpredmetne - kalkulujeme s troma hypotézami:
1. knihovníci sú gramotní
2. knihovnici sú zodpovední (pôjdu voliť)
3. knihovníci majú ešte pud sebazáchovy (to posledné je však najmenej isté)

Jednoduché počty hovoria, že pri cca 2 000 knihovníkov v SR, plus rodinní príslušníci, dostávame celkom slušný voličský potencial, takže pri disciplinovanom prístupe by knihovníci mohli do parlamentu dostať nielen jedného, ale viacerých svojich ľudí a teoreticky by mohli uvažovať aj o vlastnej politickej strane...!!!

Čo je teraz dôležité? Dohodnúť sa na mene, diskrétne informáciu rozšíriť, no a potom už len prísť k voľbám a správne voliť.

Záverečná patentová poznámka:
Myšlienku o aplikácii hore uvedeného fenoménu nezávislosti môžno pokojne použiť aj mimo Slovenska. VPTAURKVSR rozhodol túto vec patentovo nechrániť nakoľko, myslím múdro, usúdil, že by nebolo v záujme Slovenska, aby sa jeho knihovníctvo príliš rýchlo vyšvihlo a dokonca začalo okato vytrčať medzi európskymi krajinami. U nás totiž platí, a mám vážne obavy, že aj v ČR: "Priatelia vám odpustia všetko, len nie príliš veľký úspech."