Sorry, you need to enable JavaScript to visit this website.

Využitie bibliometrických metód v praxi akademickej knižnice

Čas nutný k přečtení
8 minut
Již přečteno

Využitie bibliometrických metód v praxi akademickej knižnice

0 comments

V akademickom prostredí je evidentný vzťah medzi ekonomickými subsystémami a subsystémom akademických činností. Výrazný podiel v oblasti akademických činností má akademická knižnica. Výskum a metódy hodnotenia manažérstva niektorých procesov na fakulte, na ktoré má dosah akademická knižnica, resp. ich ovplyvňuje, vychádzajú aj z využitia (aplikácie) bibliometrických metód. Informačný a komunikačný systém fakulty si vyžaduje existenciu integrovaných informačných systémov, ktoré musia umožniť v rámci daných možností maximálnu podporu realizácie dnešných i budúcich cieľov fakulty, musia vytvoriť prostredie a metódy pre podporu rozhodovacích procesov na fakulte.


Objekty a subjekty aplikácie bibliometrických metód v akademickej knižnici

Objektom aplikácie sa stáva súbor všetkých výstupov činnosti tvorivých pracovníkov fakulty. Tieto výstupy môžu mať hmotný, alebo nehmotný charakter. Subjektami aplikácie v akademickom prostredí sú akademická knižnica, katedra a vedenie fakulty.

Akademické knižnice majú dominantné postavenie v subsystéme akademických činností na fakulte, sú kľúčovými prvkami vysokoškolských a vzdelávacích komplexov. Transformujú pod silnými vlpyvmi a základnými zmenami v globálnom systéme vzdelávania a v procese vedeckej komunikácie, majú spoluúčasť pri podpore rozhodovacích procesov fakulty, kde sa vyžaduje:

  • prístup k integrovaným informáciám,
  • vysokovýkonné spoločné využívanie elektronických zdrojov,
  • rýchly prístup k odborným a služobným informáciám,
  • schopnosť nájsť a filtrovať informácie,
  • podpora prístupu a využívania informácií vrátane rozvoja a manažmentu intranetovej siete pre vnútroinštitučné výpočty a využívanie multimédií,
  • podpora vedeckovýskumných procesov a výpočtov s aplikáciou bibliometrických metód v rozhodovaní,
  • sústava vhodných nástrojov na analýzu a spracovanie informácií.

Podstata bibliometrie a možnosti jej využitia v akademických knižniciach

Bibliometria je vedná disciplína založená na kvantitatívnej analýze a meraní dokumentov určených na zaznamenanie a komunikáciu vedeckých poznatkov. Bibliometrické metódy ako špecifické knižnično-informačné metódy umožňujú praktické využitie v rozhodovacích procesoch pri riadení vedy a výskumu. V knižnično-informačnej praxi sa stretávame s využitím bibliometrických metód v oblasti rozloženia dokumentov v určitých disciplínach, v akvizičnej politike knižnice, v oblasti merania vedeckej produktivity autorov, v tvorbe a využívaní citačných databáz, alebo využití matematicko-štatistických metód v knižničnej praxi [1].

V akademickom prostredí má mimoriadny význam problematika využitia bibliometrických výstupov v informačnom manažmente akademickej knižnice v oblasti vplyvu publikačnej činnosti na získavanie finančných prostriedkov, merateľnosti a hodnotiteľnosti týchto výstupov.

Výsledkom analýzy publikačnej činnosti je ohodnotenie činnosti vedeckých pracovníkov. Meranie produktivity autorov sa robí (najčastejšie) na základe citačných indexov. Jedným zo systémov hodnotenia vedeckej práce je systém opierajúci sa o systém bodov. Vychádza z toho, že súčin napr. počtu publikácií a faktora vplyvu časopisu, v ktorom bolo dielo publikované, značne objektivizuje hodnotenie vedeckej produktivity vedeckých pracovníkov na fakultách [1].

V praktickej interpretácii metódy bodového hodnotenia publikačnej činnosti sa môže vychádzať aj z pomeru:

  • počet publikácií daného typu,
  • kvalita príslušného typu publikácie (ohodnotené bodmi) v hierarchicky usporiadanom systéme typov publikácií.

Nakoľko súbor spracovaných dát (hodnotených publikačných výstupov) je pomerne heterogénny a vnútorne značne štrukturovaný, je možné pre bodové hodnotenie zvoliť škálu 0 ÷ 100 v súlade so stanovenou hierarchiou typológie dokumentov.


Vonkajšie okolie pre meranie výstupov publikačnej činnosti fakúlt

Integrácia ekonomického a akademického subsystému informačného a komunikačného systému fakulty sa prejavuje napr. vzťahom medzi výstupmi spracovaných v akademickej knižnici a manažmentom financovania vysokých škôl v oblasti rozdeľovania dotácií MŠ.

Metodika rozpisu dotácií štátneho rozpočtu verejným vysokým školám pre rok 2005 [3] vychádza z ustanovení zákona č. 131/2002 o vysokých školách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Finančná podpora zo štátneho rozpočtu je poskytovaná na dotácie:

  • na uskutočňovanie akreditovaných študijných programov,
  • na výskumnú, vývojovú alebo umeleckú činnosť,
  • na rozvoj vysokej školy,
  • na sociálnu podporu študentov.

Pri rozdeľovaní časti finančných prostriedkov určených na platy pre rok 2005 sú použité rovnakou váhou výkonové parametre :

  • objem finančných prostriedkov získaných za posledné 2 roky na výskumné granty zo zahraničia,
  • objem finančných prostriedkov získaných za posledné 2 roky na výskumné granty zo štátneho rozpočtu a z iných domácich zdrojov,
  • počet absolventov doktorandského štúdia za posledné 2 roky,
  • počet interných doktorandov po dizertačnej skúške,
  • výkon vysokej školy v publikačnej činnosti.

Pri rozpise výdavkov na tovary a ďalšie služby a kapitálových výdavkov na prevádzku a rozvoj infraštruktúry pre výskum a vývoj sa 1/6 finančných prostriedkov prerozdeľuje v závislosti od podielu na celkovom publikačnom výstupe za r. 2002-2004.


Význam hodnotenia publikačnej činnosti na fakulte

Z týchto pravidiel jednoznačne vyplýva, že publikačná činnosť je významným faktorom pre získanie finančných prostriedkov a pre manažment fakulty je dôležité vytvoriť mechanizmus pre to, aby sa tento atribút stal nielen motivačným faktorom, ale súčasne rozvíjal a vytváral podmienky pre rozvoj publikačnej činnosti. Prenesená zodpovednosť za výstupy o publikačných aktivitách fakulty je práve na akademickej knižnici.

V činnosti fakulty sa publikačná činnosť stáva jednou z podmienok pri :

  • hodnotení fakulty ako celku (evaluácia, akreditácia),
  • hodnotení katedry,
  • kvalifikačnom raste zamestnancov,
  • získavaní grantov,
  • tvorbe pohyblivej zložky mzdy,
  • prijatí uchádzačov na pedagogické a vedecké pôsobenie na fakulte,
  • a má nepochybne silný prezentačný význam.

Hodnotenie publikačnej činnosti ako jedného z najmarkantejších (najviditeľnejších) výstupov tvorivej práce pracovníkov (zamestnancov) fakulty je jedným z objektívnych nástrojov pre hodnotenie. Samozrejme, že komplexné hodnotenie činnosti zahŕňa viacero kritérií a jeho mechamizmus je veľmi zložitý. Preto každá interpretácia v akademickej knižnici musí sledovať základný cieľ, t.j. napomáhať vedeniu fakulty v rozhodovaní vo vyššie stanovených oblastiach.

Stanovenie hodnoty koeficientu (jeho váhu si určí každá fakulta osobitne) publikačnej činnosti a jeho interpretácia v akademickom prostredí sleduje napr. základné kritériá na fakultách [4]:

  • pedagogická činnosť (Kped.č.)
  • grantové medzinárodné projekty (Kgmp)
  • grantové úlohy MŠ (K)
  • podnikateľská činnosť (Kpod.č. )
  • publikačná činnosť (Kpub.č. )

K = Kped.č. + Kgmp + K + Kpod.č + Kpub.č = 1

Koeficient hodnotiaci výstupy (výsledky) publikačnej činnosti vysokoškolského pracoviska za sledované (hodnotené) obdobie sa vypočíta podľa nasledujúceho vzťahu :

res01.gif

kde :

Kpub.č. je koeficient publikačnej činnosti pracoviska

BHPČp je bodová hodnota publikačnej činnosti pracoviska za hodnotené obdobie prepočítaná na jednoho tvorivého pracovníka

BHPČo je bodová hodnota publikačnej činnosti organizácie (fakulty) za hodnotené obdobie prepočítaná na jednoho tvorivého pracovníka

Takto vypočítaný koeficient publikačnej činnosti môže nadobudnúť hodnotu:

Kpub.č.

Kpub.č. = 1,00 keď hodnotené pracovisko dosiahlo v priemere na jednoho tvorivého pracovníka rovnaké výsledky publikačnej činnosti ako celá organizácia;

Kpub.č. > 1,00 keď hodnotené pracovisko dosiahlo v priemere na jednoho tvorivého pracovníka lepšie výsledky publikačnej činnosti ako celá organizácia.

Pre potreby analytického hodnotenia výsledkov publikačnej činnosti jednotlivých katedier fakulty, alebo jednotlivých pracovníkov (interných tvorivých) možno dekomponovať súhrnný koeficient publikačnej činnosti podľa nasledovného modelu :

res02.gif

kde

Kpub.č.1 je koeficient publikačnej činnosti katedry v kategórii knižných publikácií

BHPČp1 je bodové hodnotenie publikačnej činnosti katedry v kategórii knižných publikácií

BHPČo1 je bodové hodnotenie publikačnej činnosti fakulty v kategórii knižných publikácií.

Analogicky je potom možné stanoviť hodnoty koeficientov publikačnej činnosti katedry v kategórii článkov v časopisoch (Kpč2) a v kategórii príspevkov v zborníkoch (Kpč3).


Využitie metód bibliometrie v manažérstve fakulty

Meranie efektívnosti zavedenia koeficientov výpočtu publikačnej činnosti, resp. prijatie modelu pre rozlíšenie produktivity jednotlivých pracovníkov (pracovísk), nie je jednoduchá záležitosť. Finančné náklady na vývoj a prevádzku je možné dosť presne odhadnúť, ale výsledné efekty sú ťažko merateľné. Zatiaľ čo napríklad marketingový informačný systém je merateľný zvýšeným finančným príjmom z predaja, v oblasti vedy, výskumu a vzdelávania sa efekty prejavia len nepriamo a nie bezprostredne. Vo vysokoškolsky vzdelávajúcich inštitúciách nie je a ani nemôže byť hlavným kritériom pomer nákladov a prínosov, napriek tomu by sa otázka efektívnosti nemala opomínať [2].

Napriek tomu je nesporne dokazateľné, že dobre organizovaný informačný a komunikačný systém zásadným spôsobom ovplyvňuje systém manažérstva univerzity (fakulty) najmä tým, že :

  • uľahčuje (zjednodušuje) výkon manažérskych aktivít akademických funkcionárov,
  • zjednodušuje a urýchľuje spracovanie dokumentácie pre akreditáciu a evaluáciu.

Jedným z dôležitých kritérií hodnotenia fakúlt je publikačná činnosť. K tomu, aby mohol model informačného manažmentu akademickej knižnice v oblasti spracovania publikačnej činnosti efektívne plniť svoje úlohy s využitím informácií obsiahnutých v spomínaných výstupoch je potrebné :

  • na úrovni vedenia fakulty
    • integrovať aktivity spojené s tvorbou, evidenciou, distribúciu a archivovaním publikácií pracovníkov fakulty,
    • personálne a technicky zabezpečiť starostlivosť o výstupy publikačnej činnosti fakulty.
  • na úrovni akademickej knižnice
    • zabezpečiť komplexnosť a kontinuitu evidencie, spracovania, distribúcie, ochrany a archivácie výstupov z publikačnej činnosti fakulty,
    • využiť bibliometrické metódy v oblasti spracovania výstupov publikačnej činnosti,
    • spolupracovať s ostatnými pracoviskami v oblasti akademických činností fakulty,
    • zabezpečiť poradenské služby a informačný servis (spracovanie ohlasov na publikačnú činnosť, nasmerovanie publikovania do preferovaných titulov, podávanie grantov).
  • na úrovni katedier a pracovísk fakulty
    • zabezpečiť operatívny tok informácií o publikačnej činnosti za sledované obdobie (komplexnosť, správnosť, porovnateľnosť informácií, forma spracovania, nosič informácií a pod.),
    • zabezpečiť informovanosť tvorcov publikácií o zásadách hodnotenia publikácií a zásadách správneho zápisu bibliografických odkazov,
    • vytvárať podmienky a motivovať pracovníkov k rozširovaniu a skvalitňovaniu publikačnej činnosti, v oblasti vedy, vedeckej príprave a kvalifikačnom raste.

Záver

Aby sa publikačná činnosť pracovníkov fakúlt skutočne stala významným zdrojom informácií pre ich manažment a pre skvalitňovanie pedagogického procesu a oblasť vedy, je potrebné :

  • stabilizovať štruktúru výstupov publikačnej činnosti a jej hodnotenie pre potreby akreditácie a evaluácie fakulty, ale i v rámci hodonotenia fakulty vo vnútri,
  • zabezpečiť celoštátny systém evidencie domácich ohlasov na publikačnú činnosť,
  • vytvárať lepšie možnosti pre podporu publikačnej aktivity pracovníkov fakúlt .

Akademické knižnice ako garanti evidencie a spracovania publikačnej činnosti by mali vytvárať, resp. spolupracovať pri tvorbe mechanizmov (metodík) pre hodnotenie v danej oblasti. Metodika pre výpočet koeficientov publikačnej činnosti je výsledkom osvojenia si základných poznatkov z oblasti bibliometrie a predstavuje možnosť využitia v konkrétnych podmienkach. Akademická knižnica sa tak môže stať spoluzodpovedná za výstupy fakulty v rámci jej hodnotenia na rozličných úrovniach.




Zoznam bibliografických odkazov:
[1] KRIŠTOFIČOVÁ, E. 1997. Prostriedky hodnotenia knižničných a vedeckoinfor-mačných procesov. Bratislava : CVTI SR, 1997. 157 s. ISBN 80-85165-62-7
[2] KIMLIČKA, Š. 1995. Manažment tvorby informačných systémov: teoretické východiská, metódy a postupy vo sfére vedy, výskumu a vzdelávania. Bratislava : SlTK - Centrum VTI SR, 1995. 137 s.
[3] Metodika rozpisu dotácií zo štátneho rozpočtu verejným vysokým školám na rok 2005. (online(. 2005 (cit.2005-02-28(. Dostupné na internete
[4] MORAVČÍK, Oliver. Materiálovotechnologická fakulta STU, Pavlínska 16, Trnava. 9. februára 2005. Osobná komunikácia.
Hodnocení: 
Zatím žádné hodnocení
REŠETOVÁ, Kvetoslava. Využitie bibliometrických metód v praxi akademickej knižnice. Ikaros [online]. 2005, ročník 9, číslo 5 [cit. 2019-12-05]. urn:nbn:cz:ik-11802. ISSN 1212-5075. Dostupné z: http://ikaros.cz/node/11802

automaticky generované reklamy
registration login password