Sorry, you need to enable JavaScript to visit this website.

Všeobecné pravidlá využívania elektronických informačných zdrojov

Čas nutný k přečtení
10 minut
Již přečteno

Všeobecné pravidlá využívania elektronických informačných zdrojov

0 comments

S narastajúcim počtom platených externých elektronických informačných zdrojov (e-zdrojov) v knižniciach a informačných strediskách sa čoraz častejšie objavujú otázky, aké využívanie či používanie týchto služieb je dovolené a aké už nie, a obavy, či ich využívame v súlade s danými pravidlami. Tieto otázky sa nevynárajú len v súvislosti s online zdrojmi, ale majú platnosť aj pre databázy offline (na diskete, CD-ROM, DVD-ROM a pod.). Nasledujúci text nie je právna analýza, necituje doslova zákony a nedá vám odpovede na konkrétne otázky. Je to len všeobecné zhrnutie základných pravidiel a snaha priblížiť ich pracovníkom knižníc, prípadne aj ich používateľom jednoduchšou terminológiou. Pre konkrétne zdroje a služby platia vždy konkrétne pravidlá, ktoré stanovuje producent, vydavateľstvo alebo poskytovateľ v licenčných podmienkach alebo v licenčnej zmluve. Tieto podmienky a zmluvy sa zvyknú odvolávať na ďalšie pravidlá, ktoré stanovujú medzinárodné právne predpisy a dohody a právne predpisy štátu – zvyčajne toho, kde sídli ústredie danej spoločnosti. Ak si chcete byť istí, najlepšie je vždy si pozorne prečítať licenčnú zmluvu, prípadne s otázkami kontaktovať priamo vydavateľstvo či poskytovateľa.


Zjednodušenie terminológie

E-zdroj alebo služba – to sú dáta spracované v štruktúrovanej forme, doplnené indexmi a tezaurami a prístupné v nejakom vyhľadávacom prostredí (rešeršný nástroj), ktoré umožňuje prácu s nimi.

Producent – je zvyčajne vlastníkom dát, pretože ich vytvoril či vytvára. Môže, ale nemusí byť zhodný s vydavateľstvom.

Vydavateľstvo – je tá spoločnosť, ktorá sa postarala o ďalšie zhodnotenie dát producenta, vytvorenie vyhľadávacieho prostredia a ďalších nástrojov, ktoré umožňujú s e-zdrojmi pracovať. Ako vydavateľstvo budem označovať aj poskytovateľa online služby, pretože ich funkcie sú podobné.

Knižnica – použijem tento pojem na označenie organizácie, ktorá si za e-zdroj zaplatila a ponúka jeho využívanie oprávneným osobám (používateľom).

Oprávnený používateľ – je osoba, ktorá má jasne definovaný vzťah ku knižnici (pracovník knižnice, pracovník inštitúcie, pod ktorú knižnica patrí, registrovaný používateľ, študent školy a pod.).

Licencia – všeobecný pojem na označenie licenčnej dohody, zmluvy či pravidiel používania a využívania.


To najdôležitejšie na začiatok

Nákupom licencie k e-zdroju knižnica nikdy nezíska autorské práva na obsah. Autorské práva ostávajú vždy autorovi.

Nákupom licencie k e-zdroju knižnica zvyčajne nezíska ani vydavateľské či publikačné práva na dáta.

Nákupom licencie k e-zdroju knižnica zvyčajne nezískava ani vlastnícke právo na dáta, e-zdroj či na službu.

Nákupom licencie knižnica zvyčajne získa len možnosť časovo obmedzene alebo neobmedzene (podľa typu licencie) používať e-zdroj alebo službu pre svoje interné potreby. Na tomto mieste je dôležité si uvedomiť, že licenciu nakupuje knižnica a nie jednotliví používatelia.

Príklad: Nákupom časového cestovného lístka získate možnosť (počas trvania platnosti tohto lístka) cestovať jedným konkrétnym alebo viacerými autobusovými spojmi na určených trasách či v určenom rozsahu vrátane povoleného objemu osobnej batožiny. Nikdy sa nestanete vlastníkom autobusu, nebudete ho môcť šoférovať, nemôžete si nárokovať na nespotrebované pohonné hmoty, ani nebudete mať možnosť použiť autobus na presťahovanie svojho bytu. Po skončení platnosti lístka vám všetky práva zanikajú.


Čo dovoľujú rôzne typy licencií

Najrozšírenejšie sú dva základné druhy licencií – predplatné alebo trvalý nákup.

Trvalý nákup je vlastne akýsi druh časovo neobmedzenej licencie (tiež doživotná alebo life-time licencia), ktorá knižnici dovoľuje e-zdroj podľa stanovených pravidiel využívať neobmedzene dlho. V prípade online databáz a služieb takáto licencia neznamená automaticky možnosť skopírovať si dáta na lokálny server. Takéto niečo môže byť povolené na základe ďalšej dohody. (Life-time licencia je vlastne nepriamo obmedzená na životnosť či existenciu servera alebo služby.)

Príklad: Trvalým nákupom môžete získať napríklad niektoré elektronické slovníky alebo encyklopédie na CD-ROM/DVD-ROM. Aj niektoré online služby (e-časopisy, e-knihy a pod.) umožňujú trvalý nákup licencie. Trvalým nákupom získate dáta v stave, ktorý je aktuálny pre jeden daný okamih, obyčajne bez nároku na ďalšie bezplatné aktualizovanie obsahu. V prípade offline verzie bez nároku náhrady v prípade, že sa dátový nosič zničí.

Predplatné je licencia, ktorá umožňuje časovo obmedzené používanie e-zdroja. Je to najčastejšia forma poskytovania licencie k databázam a poskytuje knižnici prístup k e-zdroju, ktorý je počas trvania licencie priebežne aktualizovaný (dopĺňaný). Periodicita aktualizácií závisí od konkrétneho vydavateľstva, ale aj od spôsobu distribúcie aktualizácií – online databázy môžu byť aktualizované denne, prípadne priebežne (v reálnom čase napr. pri spravodajstve), offline databázy vydavateľstvá zasielajú s menšou periodicitou (napr. mesačne, štvrťročne). Predplatné e-zdrojov okrem toho zvykne zahŕňať aj určitú retrospektívu dát. Za základnú retrospektívu ani za aktualizácie vydané počas trvania obdobia licencie knižnica zvyčajne nepripláca. V súčasnosti mnohé vydavateľstvá (aj na nátlak knižníc) vytvárajú rôzne pravidlá archívnej politiky, ktoré by umožňovali knižnici trvalý prístup k dátam, ktoré mala predplatené. V prípade offline e-zdrojov je najjednoduchším spôsobom ponechať knižnici možnosť využívať dáta z poslednej dodanej aktualizácie a nepožadovať po skončení predplatného vrátenie všetkých nosičov. Pri online zdrojoch ide o komplikovanejšie dohody, na základe ktorých môže knižnici ostať prístup k dátam za roky (obdobie), počas ktorého mala e-zdroj predplatený, ale obyčajne stráca nárok na akúkoľvek retrospektívu. Po technickej stránke ostávajú tieto dáta prístupné online, alebo vydavateľstvo dodá offline médiá (niekedy za poplatok). Problematická ostáva archivácia dát, ktoré nie sú aktualizované pridávaním nových záznamov, ale úpravou (editáciou) existujúcich dát (napr. elektronické knihy).

Okrem uvedených odlišností oboch prípadov licencie dovoľujú nasledujúci rozsah využitia:

  • E-zdroje môžu využívať len oprávnení používatelia, pričom využívanie je povolené len v rámci knižnice (v knihovníckej terminológii prezenčná výpožička). Existujú tiež špeciálne druhy licencií, ktoré dovoľujú tzv. "vzdialený prístup" (napr. používateľ pripojený z domu alebo z internátu). Technické riešenie takéhoto prístupu aj zodpovedné zabezpečenie autorizácie oprávnených používateľov je na pleciach danej knižnice.
  • E-zdroje môžu oprávnení používatelia využívať výhradne pre osobnú potrebu (napr. vzdelávanie, štúdium, zábava) alebo pre potreby knižnice, prípadne inštitúcie, pod ktorú knižnica patrí (výskum, vývoj a pod.).
  • Rešeršné systémy môžu povoľovať ďalšie úkony s vyhľadanými záznamami. Obyčajne je to možnosť vytlačenia výsledku rešerše (bibliografické záznamy, úplné texty článkov či stránky z novín), uloženie výsledku rešerše v elektronickej podobe (v niektorých prípadoch aj v štruktúrovanej forme) alebo odoslania výsledku rešerše prostredníctvom elektronickej pošty. Aj pre takto zaslané, uložené či vytlačené záznamy platia rovnaké pravidlá ako pre celú databázu či službu.

Čo licencie nedovoľujú

Na základe doteraz uvedených pravidiel je už pomerne jednoduché zostaviť zoznam využití, ktoré nie sú povolené:

  • E-zdroje nesmú využívať neoprávnení používatelia (bez ohľadu na to, či za úhradu alebo bezplatne).
  • Výsledky rešerše nemôžu byť predmetom ďalšieho predaja, a to ani oprávneným používateľom. V prípade, že knižnica potrebuje pokryť náklady na prácu s e-zdrojom, vrátane výstupov, môže oprávneným používateľom spoplatňovať spotrebovaný materiál, strojový čas či prácu profesionálneho rešeršéra. Predaj samotných záznamov je možný len v špeciálnom prípade, ktorý je uvedený nižšie.
  • Výsledky rešerše nemôžu byť poskytnuté neoprávneným používateľom. Týmto pravidlom nie je dotknutá možnosť využívania adresného rozosielania informácií (SDI, alerts a pod.), ktoré dokonca bývajú aj súčasťou niektorých rešeršených systémov. Informácie však môže dostať len oprávnený používateľ. (Ako oprávnený používateľ môžem o výsledku svojej rešerše informovať svojich kolegov len v prípade, ak sú tiež oprávnenými používateľmi. Nemôžem spracovať rešerš pre svojho známeho z inštitúcie, ktorá nemá zakúpenú licenciu na tento informačný zdroj.)
  • Nie je dovolené tlačiť, exportovať či inak kopírovať z e-zdrojov neprimerané množstvo záznamov. V tomto pravidle býva najviac diskusií okolo formulácie "neprimerané", prípadne o jeho opaku "primerané". Samotné vydavateľstvá za priamou otázkou, "čo je to primerané", skôr cítia snahu získať z e-zdroja maximálny počet záznamov, a nie vôľu skutočne férovo e-zdroj alebo službu využívať. Je pochopiteľné, že potreba získať relevantné informácie je od prípadu k prípadu odlišná (okrem iného aj počtom získaných záznamov), ale profesionálni rešeršéri a vari aj zdravý rozum hovoria, že odborná tematická rešerš už s výsledkom nad 500 záznamov začína byť nepoužiteľná. (Nepýtam sa, koľko by vám trvalo prečítať 500 odborných článkov, pýtam sa, koľko by vám trvalo prelúskať sa cez 500 bibliografických záznamov a urobiť z nich výber tých najdôležitejších – na to predsa slúži ten rešeršný nástroj.) V prípade úplných textov je to podobné: Pre osobnú potrebu či pre vašu prácu môžete potrebovať prečítať niekoľko článkov alebo niekoľko kapitol z knihy. Ak ide o výnimočný titul, po ktorom potrebujete siahať pravidelne, je predsa stále dostupný v knižnici. A pokiaľ nie, tak licencia zrejme skončila a ďalšie využívanie vám neumožňuje.

Príklad: Pre knihovníka je možno najbližšie opäť prirovnanie so študovňou a prezenčnou výpožičkou. Akákoľvek publikácia zo študovne nikdy nesmie opustiť múry tejto študovne. Používateľ má maximálne možnosť urobiť si výpisky, prípadne fotokópiu niekoľkých strán na kopírovacom zariadení priamo v študovni. Používateľovi, ktorý by obsadil kopírovací stroj s úmyslom skopírovať kompletne Encyklopédiu Britannicu od prvej strany prvého zväzku po poslednú stranu posledného dodatku, by ste sa zrejme v tejto aktivite snažili zabrániť.

V súvislosti s predošlým pravidlom je potrebné ešte podotknúť, že použitie akéhokoľvek mechanizovaného kopírovania dát (použitie download managera alebo nejakého robota) je úplne vylúčené.

Mierne odlišné pravidlá môžu platiť pre špecifickú formu takzvaných transakčne nakupovaných e-zdrojov (pay-as-you-go alebo pay-per-view), kedy knižnica platí za konkrétne zobrazené, stiahnuté či vytlačené záznamy. Na základe ďalších pravidiel, ktoré určuje opäť vydavateľstvo, je v niektorých prípadoch možné takto získané informácie poskytovať ďalej, a to i za úhradu (tzv. information brokerage).


Možné dôsledky neoprávneného používania

V prípade, že vydavateľstvo zistí, že knižnica alebo jej používateľ použili e-zdroj spôsobom, ktorý licencia nepovoľuje, môže pristúpiť k rôznym druhom sankcií. V prípade e-zdrojov dostupných online je to zvyčajne okamžité zrušenie prístupu niekedy bez možnosti jeho obnovenia a bez nároku na vrátenie akejkoľvek zaplatenej čiastky. Vo vážnejších prípadoch môže vydavateľstvo žiadať náhradu škody, prípadne podať trestné oznámenie za porušenie autorského zákona. Upozorňovať na stratu dobrého mena inštitúcie a pripomínať, že je jednoduchšie sa takémuto konaniu vyhýbať, pravdepodobne veľmi netreba. Toto je však už otázka samotnej komunikácie knižnice s používateľmi, v rámci ktorej by nemala len propagovať svoje služby, ale používateľa i vychovávať.


Namiesto záveru

Pokladám za správne upozorniť ešte na zopár ďalších aspektov, ktoré sa dotýkajú využívania e-zdrojov všeobecne (vrátane tých, ktoré sú "zdarma"). Ako motto by sa dala použiť fráza, že "neznalosť zákona neospravedlňuje". V súčasnosti, keď je mnoho platených e-zdrojov prístupných online a knižnice sa pri prístupe autorizujú prostredníctvom IP adresy počítača, niektorí používatelia hovoria, že nedokážu rozlíšiť, či sa zo stránok knižnice dostali na platený e-zdroj, alebo sa stále nachádzajú na "voľnom" internete. Na svoju obranu sa obhajujú tým, že systém od nich nevyžadoval žiadne meno ani heslo… Každá webová stránka (v prípade platených určite na 100 %) má niekde odkaz na "Terms and Conditions", "Terms of Use", "Copyright Notes" a podobne. V niektorých prípadoch je odkaz na tieto pravidlá uvedený priamo vedľa tlačidla "Search", alebo sa podobné hlásenie objaví ešte pred tým, než sa zobrazia vyhľadané informácie.

A napokon, ak sa ešte raz vrátime k bodom, ktoré sú uvedené ako nepovolené a aplikujeme ich na "voľný" internet, tak zistíme, že ich použitie je vlastne univerzálne. Oprávnení používatelia sú v podstate všetci používatelia internetu, takže výmena informácií o tom, čo som kde našiel, nenaráža na výraznejšie prekážky. Do problémov sa používateľ môže dostať len v prípade výmeny "embargovaných" informácií alebo v prípade, ak bude chcieť získané informácie neprimerane speňažiť a obohatiť sa. To sa vlastne dotýka aj hromadného sťahovania údajov a ich prípadného využitia na komerčné účely. Minimálne je slušné informovať autora a požiadať ho o povolenie na takúto aktivitu. Inak sa môže stať, že napriek voľnej dostupnosti informácií sa autor rozhodne podať žalobu za porušenie autorských práv. To, že k serióznej vedeckej práci patrí správne citovanie a uvádzanie zdrojov informácií, môže byť téma iného článku.

Poznámka: Tento článek byl převzat z časopisu ITlib (č. 1/2004) s laskavým svolením autora a redakce.


Hodnocení: 
Zatím žádné hodnocení
SVRŠEK, Ladislav. Všeobecné pravidlá využívania elektronických informačných zdrojov. Ikaros [online]. 2004, ročník 8, číslo 4 [cit. 2019-07-17]. urn:nbn:cz:ik-11528. ISSN 1212-5075. Dostupné z: http://ikaros.cz/node/11528

automaticky generované reklamy