Sorry, you need to enable JavaScript to visit this website.

Slovenský Sokrates Adam František Kollár

Čas nutný k přečtení
5 minut
Již přečteno

Slovenský Sokrates Adam František Kollár

1 comments
Anglicky
English title: 
Adam F. Kollár as The Slovak Socrates
English abstract: 
This year, we remember the 295th anniversary of birth od the important European intellectual, librarian, historian, archivist, linguist, poet, editor and the reformer of the education system, Adam František Kollár. On this occassion, the Slovak National Library introduced an international exhibition mapping his life and rich legacy of this Maria Teresa's court advisor.
Rubrika: 

V tomto roku si pripomíname 295. výročie narodenia a 230. výročie úmrtia významného európskeho vzdelanca, knihovníka, historika, archivára, lingvistu, básnika, editora a reformátora uhorského školstva Adama Františka Kollára (17. 4. 1718 Terchová – 10. 7. 1783 Viedeň).

Pri tejto príležitosti pripravila Slovenská národná knižnica medzinárodný výstavný projekt Slovenský Sokrates Adam František Kollár. Výstava komplexne približuje pohnutý životný príbeh a bohaté dielo tohto nesmierne múdreho a pracovitého muža, ktorý to dotiahol až do funkcií dvorského radcu cisárovnej Márie Terézie a riaditeľa Dvorskej knižnice vo Viedni.

A. F. Kollár bol uvedomelým Slovanom i Slovákom, pričom jeho slovanské povedomie vychádzalo z tradičnej predstavy o organickej príslušnosti Slovákov k veľkému slovanskému národu a o blízkosti slovanských jazykov. Svetová premiéra výstavy sa uskutočnila 12. septembra 2013 v Kollárovom rodisku v Terchovej.

Peter Cabadaj Vernisáž výstavy
Autorom medzinárodného výstavného projektu, ktorý finančne podporilo Ministerstvo kultúry SR, je terchovský rodák, literárny a kultúrny historik Peter Cabadaj (na vernisáži u mikrofónu). Pod jeho výtvarné a architektonické riešenie sa podpísal scénograf a grafický dizajnér Ján Novosedliak.

Slová autora výstavy a katalógu Petra Cabadaja:

Milí priatelia!

V lete zvyknem v tomto priestore otvárať v rámci Jánošíkových dní rôzne výstavy, ktoré sa týkajú významných osobností regionálnej kultúry. Výstava, ktorú otvárame dnes, je z diametrálne odlišného súdka. Dnes otváram výstavu, ktorá nesie v sebe všetky atribúty moderného kultúrneho sveta. Tieto prívlastky, nie sú nadnesené, ani patetické. Človek, hlavný protagonista tejto výstavy má v sebe toto všetko absorbované. Prežil, precítil a na tom nemení ani skutočnosť, že jeho rodní, desaťročia neoprávnene na neho nemilosrdne zabúdali. Ale on im odpustil ... Dnes sa vrátil do prostredia, odkiaľ kedysi dávno odišiel za svojim veľkým snom. Ponúknuť Európe svoje videnie vedy, kultúry, vzdelanosti a zároveň pokúšať sa v zložitých ekonomických, spoločenských ale aj politických podmienkach v Uhorsku v 18. storočí o niečo iné, zásadné – povedané dnešným jazykom – pokúšať sa o reformy.

Adam František Kollár bol prvý skutočný moderný reformátor uhorského školstva v druhej polovici 18. storočia. Mal veľké množstvo nepriateľov a neprajníkov. A nie je to náhoda, že je dodnes jediný Slovák, ktorého knižka – dielo, sa ocitlo na cirkevnom indexe. Áno, bol v pápežskej kliatbe.

Pamätám si, keď som o ňom v r. 1990 písal svoj prvý článok, za ktorý ma moja mama pokarhala. Prečo píšem o človeku, na ktorého pápežská kúria uvalila kliatbu. Musel som jej vysvetliť okolnosti za akých sa to udialo a prečo tento človek bol v nemilosti vtedy mocných i šľachty. Nechcel nič viac a nič menej, ako ich zdaniť. Už vtedy bola na to cirkev a šľachta veľmi citlivá.

Je jediným autorom slovenského pôvodu, ktorého knižka bola na protest verejne spálená na bratislavskom námestí. A jeho veľká chránenkyňa Mária Terézia v tom nemohla spraviť absolútne nič. Išlo o vôľu mocných. Aj vtedy platilo, čo povedia mocní, magnáti a sponzori, to je sväté...

Slovenská televízia veľmi často reprízuje filmovú esej s názvom Dvaja muži z Terchovej z roku 1998, venovanú Jurajovi Jánošíkovi a A. F. Kollárovi. Tento film hľadá odpoveď na otázku, prečo je vnímanie týchto osobností také diametrálne odlišné. Prečo zbojníka pozná celé Slovensko a pomaly celý svet a vzdelanca európskej formátu len niekoľko jednotlivcov. Odpoveď na túto otázku je zložitá, ani film samotný nedal odpoveď. Táto výstava má tiež podobnú ambíciu. Zamyslieť sa nad tým, prečo je to tak.

Ja by som nechcel súdiť tieto dve veľké postavy terchovskej ale aj slovenskej histórie. Paradoxne - prvý o A. F. Kollárovi publikoval terchovský farár Juraj Czeisel. Jeho štúdia vyšla v r. 1905 v Budapešti v maďarskom jazyku. Často sa hovorí, že by sa mala história vrátiť tam, odkiaľ odišla do sveta. Ja často opakujem, že pokiaľ človek nepozná dejiny vlastného miesta odkiaľ pochádza, vlastný región, jeho históriu, jeho súvislosti, je mu zbytočné vedieť čokoľvek o dejinách európskych či svetových. Adam František Kollár to pochopil, dokázal to na základe veľkých štúdií písať o slovenskej a slovanskej téme. Dobre vedel, prečo to robí. Už vtedy vedel, že raz príde obdobie, keď sa bude národ hlásiť k svojim tradíciám. Len bude na vzdelancoch, aby ľud tomu rozumel. A. F. Kollárovi ľud nerozumel, lebo o ňom nevedel, nepoznal ho.

A. F. Kollár prirodzene spája Terchovú so Slovenskom, Slovensko s Rakúskom, Rakúskom s Maďarskom a zároveň tieto krajiny s Českom, Slovinskom a Chorvátskom. Je tam všade prítomný, rešpektovaný, tzn. že jeho dielo nebolo márne a zabudnutie bolo relatívne! Znamená to len, že sme ľahostajní, márnomyseľní a venujeme pozornosť témam, ktoré z pohľadu budúcnosti nemajú žiadny význam a hodnotu.A. F. Kollár bol tolerantný človek. Vravel, že každého hviezdna chvíľa príde. Jeho prišla práve dnes. Nie je horší ako Juraj Jánošík. On nám ponúka Európu ako na dlani a zároveň nám hovorí. Buďme otvorení svetu, potom si nás svet všimne!

Paradoxne, až do smrti A. F. Kollár nevedel, kde sa vlastne narodil. Až pár rokov po jeho smrti sa to zistilo zásluhou uhorských bádateľov. Bol mužom plným vnútorných protirečení a paradoxov, čo zvykne bývať všeobecným javom u azda všetkých významnejších postáv svetovej histórie... A. F. Kollár bol typický Terchovec, jeho správanie, vystupovanie, originalita, sebavedomie, odvaha, drzosť sú typické terchovské vlastnosti. A on ich vedel veľmi zaujímavým spôsobom pretaviť do výsledného tvaru – ktorý sa dnes honosí titulom – Slovenský Sokrates.

Integrálnou súčasťou projektu je aj reprezentačný katalóg v slovenskej a nemeckej verzii
Integrálnou súčasťou projektu je aj reprezentačný katalóg v slovenskej a nemeckej verzii.

Na výstavných paneloch sú použité artefakty, fotografie, knižné, archívne, múzejné a galerijné dokumenty zo SNK – Literárneho archívu, Matice slovenskej, osobného archívu autora výstavy a zo zbierok viacerých súkromných osôb. Druhá vernisáž sa bude konať 16. októbra 2013 vo Viedni v priestoroch Slovenského inštitútu za účasti rakúskeho ministerstva kultúry.

Hodnocení: 
Průměr: 5 (1 hlasování)
POLÁKOVÁ, Ivana. Slovenský Sokrates Adam František Kollár. Ikaros [online]. 2013, ročník 17, číslo 10 [cit. 2017-05-27]. urn:nbn:cz:ik-14139. ISSN 1212-5075. Dostupné z: http://ikaros.cz/node/14139

automaticky generované reklamy

Máme zde 1 komentář

"Je jediným autorom slovenského pôvodu, ktorého knižka bola na protest verejne spálená na bratislavskom námestí." Toto nie je pravda. A čo Juraj Richvaldský a jeho Vexatio dat intellectum?