Sorry, you need to enable JavaScript to visit this website.

Rôzne pohľady na informačnú ekológiu

Čas nutný k přečtení
5 minut
Již přečteno

Rôzne pohľady na informačnú ekológiu

0 comments
Anglicky
English title: 
Different views of information ecology
English abstract: 
Article deals with information ecology. It describes the authors and their perception of information ecology, philosophy associated with delivering information ecology into practice. It summarizes the basic texts related to the Information ecology.

V súčasnej dobe, kde na nás z každej strany útočí veľké množstvo informácií je čoraz potrebnejšie zameriavať sa nielen na ich vznik a šírenie, ale predovšetkým aj na ich zatrieďovanie a následnú využiteľnosť. Zahltenosť informáciami, či už ide o relevantné ako aj nerelevantné informácie, má v mnohých prípadoch za dôsledok stratu chuti pre získavanie potrebných informácií, prípadne neschopnosť správnej orientácie sa v danom prostredí pri hľadaní požadovaných informácií a údajov. Človek sa tak stráca v množstve často krát zle zatriedených informácií.

Informačná ekológia

Ako odozva na zvyšujúci sa podiel informácií nielen na rýchlo sa rozvíjajúcom internete, ale aj v každodenných médiách sa okolo roku 2000 do oblasti informačnej vedy začal čoraz častejšie dostávať pojem informačná ekológia. Pojem nemá svoju vlastnú definíciu, ktorá by presne vystihovala samotnú podstatu informačnej ekológie ako takej.

Je mnoho autorov, ktorí sa ňou zaoberajú z rôznych pohľadov. Informačná ekológia tak môžeme popísať ako pomerne nový prístup myslenia. Jej základom je vytvorenie určitej harmónie medzi jednotlivými zložkami v danom prostredí. V súčasnosti sa do popredia dostáva využitie informačnej ekológie v prostredí akademickej pôdy.

V akademickom prostredí je mnoho informačno-komunikačných kanálov, cez ktoré denne prúdi veľké množstvo informácií, preto je potreba ich harmonizácie pre zefektívnenie práce a získavania relevantných informácií čoraz podstatnejšia.

V nasledujúcej časti článku sa zameriame na základné osobnosti zaoberajúce sa informačnou ekológiou a ich pohľadom na ňu. Vytvoríme krátky sumár najzákladnejších diel a autorov v danej oblasti.

Počátky informačnej ekológie

Ako prvý použil pojem informačná ekológia nemecký filozof Rafael Capurro v roku 1989 na konferencii v Kodani. Informačnú ekológiu vníma ako zníženie znečistenia v informačnom prostredí. Zameriava sa na ochranu používateľa a spoločnosti pred irelevantnými informáciami či irelevantnými informačnými systémami. Jeho pohľad na informačnú ekológiu je zameraný na sociálny,  lingvistický a historický rozmer plne orientovaný na človeka. Jeho snahou je vyváženie ľudského konania a myslenia v súvislosti s technológiami využívanými na tvorbu, uchovávanie a distribúciu informácií.

Ďalšou osobnosťou v oblasti informačnej ekológie je Luciano Floridi. Taliansky  filozof a logik, súčasne profesor  na  univerzite  v Oxforde, ktorého pohľad na informačnú ekológiu je zameraný na dáta, procesy a entity. V súvislosti s informačnou ekológiou zaviedol pojem infosféra / infopriestor. Popisuje digitálnu priepasť medzi minulosťou a súčasnosťou. Je presvedčený, že dôvod jej vzniku je reakcia na vzniknutú priepasť medzi technológiami, ich rýchlosťou rozvoja, v porovnaní s rýchlosťou rozvoja ľudského myslenia.

Americkí autori Thomas DavenportLaurence Prusak prepojili informačnú ekológiu s prostredím podnikov a pracovníkmi. Základným pilierom informačnej ekológie je pre nich veda o znalostiach a riadení prostredia prelínajúceho procesy a vzťahy medzi ľuďmi v prostredí podniku. Veľký vplyv na ich filozofiu má prudký rozvoj technológií a človek v ich ponímaní existuje niekde uprostred sveta informácií. V informačnej ekológií sa zamerali prevažne na vzťah človeka k technológiám v podnikovom prostredí. Davenportov a Prusakov pohľad na informačnú ekológiu sa mnohých prípadoch stáva základným pilierom pre adaptáciu informačnej ekológie do akademického prostredia.

Informačná ekológia v Čechách

V Čechách sa témou informačnej ekológie zaoberá Jiří Peterka, podľa ktorého majú ľudia sklon pozerať sa na okolie vysoko ovplyvnení odborom, v ktorom pracujú:

„Technici chcú preniesť čo najviac informácií, poskytovatelia obsahu vyprodu-kovať čo najviac informácií, autori web stránok, chcú na stránku umiestniť čo najviac informácií. Ale čo používatelia? Informačná ekológia potom je, keď sa berie ohľad aj na druhých, keď sa dívam na svet ako na sústavu vzájomne pô-sobiacich vplyvov a snažím sa nájsť rovnovážny stav tejto sústavy, keď sa usilu-jem o dlhodobý efekt a nielen o okamžitý efekt“ (Peterka 1999).

Aj keď pojem informačná ekológia je vo svete používaný už od roku 1989, na Slovensku sa jeho adaptácia dodnes plne nerozvinula. Oblasťou informačnej ekológie zaoberá predovšetkým profesorka Jela Steinerová. Vyvíja mnohé aktivity súvisiace práve s uchytením sa informačnej ekológie do prostredia informačnej vedy na Slovensku. Informačnú ekológiu vníma ako:

„Tvorbu, komunikovanie, rozširovanie a využívanie informácií na úrovni jednotlivca, skupiny alebo organizácie s cieľom zmysluplne regulovať toky informácií pri vzájomnom prispôsobovaní človeka a informačného prostredia. Zložkami informačnej ekológie sú ľudia, inteligentné technológie a nástroje organizácie poznania. Za súčasť informačnej ekológie považujeme aj etické, právne a bezpečnostné opatrenia pri spoločnom využívaní informácií. Podstatou informačnej ekológie je určenie čistiacich mechanizmov informačného preťaženia a rizík využívania informácií v elektronickom prostredí“ (Steinerová 2008).

Základné texty a ich autori súvisiace s informačnou ekológiou:
  • CAPURRO, Rafael. 1999. Towards an Information.
  • CAPURRO, Rafael. 2008. On Floridi ́s metaphysical foundation of information ecology. Ethics and Information Technology.
  • DAVENPORT, T. a L. PRUSAK. 1997. Information ecology: Mastering the information and knowledge environment.
  • DAVENPORT, T. H. PRUSAK, L. 1998. Working Knowledge : How organizations manage what they know.
  • FEATHER, J. a P. STURGES. 2003. InternationalEncyclopediaofInformation and Lib-rary Science.
  • FLORIDI, Luciano. 1999. Information ethics: On the philosophical foundation of computer ethics. Ethics and Information Technology.
  • FLORIDI, Luciano. 2001. Information Ethics: An Environmental Approach to the Digital Divide. Philosophy in the Contemporary World..
  • LORENZ, M. 2011. Information ecology of a university department.
  • MALHOTRA, Yogesh. 2002. Information Ecology and Knowledge Management : Toward Knowledge Ecology for Hyperturbulent Organizational Environments.
  • NARDI, Bonnie A. -O'DAY, Vicki .L. 1999. Information Ecologies: Using Technology With Heart.
  • O ́DAY, V.L. 2000. Information Ecologies. The Serials Librarian.
  • PERRAULT, Anne Marie. 2007. The School as an Information Ecology: A Framework for Studying Changes in Information Use.
  • PETERKA, Jiří. 1999. Informační ekologie v prostředí internetu.
  • STEINEROVÁ, Jela. 2007. Zmeny vo vyuţívaní informácií a nová paradigma informačnej vedy.
  • STEINEROVÁ, Jela. 2009. Informačné správanie a informačná ekológia.
  • STEINEROVÁ, Jela. 2009. Digitálne knižnice ako inovatívne produkty ve vzdělávání, vede a kultúre: aspekty informačnej ekológie.
  • STEINEROVÁ, J. 2009. Informačná ekológia – využívanie informácií srdcom.
  • STEINEROVÁ, J. 2009. Informačná ekológia a princípy.
  • STEINEROVÁ, J. GREŠKOVÁ, M. a J. ILAVSKÁ. 2010. Informačné stratégie v elektronickom prostredí.
Použitá literatúra:
  • CAPURRO, R. 1999. Towards an Information Ecology [online]. [cit. 2015-10-06.]. Dostupné na: http://www.capurro.de/nordinf.htm
  • DAVENPORT, T. a L. PRUSAK. 1997. Information ecology: Mastering the information and knowledge environment. Anglicko: OxfordUniversity Press. ISBN 978-01-9511-168-2.
  • FLORIDI, L. 1999. Information Ethics: On the Philosophical Foundation of Compu-ter Ethics. In Ethics and Information Technology. 1999, roč. 1, č. 1.
  • LORENZ, M. 2011. Information ecology of a university department. In Informaton ecology and libraries: zborník z medzinárodnej konferencie organizovanej pri príleži-tosti osláv 90. výročia založenia Filozofickej fakulty Univerzity Komenského konanej v dňoch 10. až 12. Októbra v Bratislave. Bratislava: Univerzita Komenského. s. 53-65. ISBN 978-80-223-3087-9. S. 53-65.
  • PETERKA, J. 1999. Informační ekologie v prostředí internetu [online]. [cit. 2015-10-06.]. Dostupné na: http://www.inforum.cz/archiv/inforum1999/peterka/sld001.htm
  • STEINEROVÁ, J. 2009. Informačná ekológia – využívanie informácií srdcom. In IT-Lib. [online]. 2009, roč. 2009, č. 2. [cit. 2015-10-06.]. ISSN 1336-0779. Dostupné na: http://itlib.cvtisr.sk/archiv/2009/2/informacna-ekologia-vyuzivanie-info...
  • STEINEROVÁ, J. GREŠKOVÁ, M. a J. ILAVSKÁ. 2010. Informačné stratégie v elektro-nickom prostredí. vyd. 2. Bratislava: Univerzita Komenského. ISBN 978-80-223-2848-7. 90
  • STEINEROVÁ, J. 2009. Informačná ekológia a princípy In Knižničná a informačná veda XXII: zborník vypracovaný v rámci riešenia projektu Informačná ekológia a grantovej úlohy KEGA 3/7275/09 Informačné štúdiá v podmienkach web 2.0 a nových technológií. Bratislava: Univerzita Komenského. s. 7-30. ISBN 978-80-223-2698-8.
Poznámka: Tento článok vznikol s podporou projektu  „Univerzitný vedecký park“ (ITMS:26220220184) v rámci OP Výskum a vývoj spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

Operačný program Výskum a vývoj a Európský fond regionálného rozvoja EU
Operačný program Výskum a vývoj a Európský fond regionálného rozvoja EU

Hodnocení: 
Průměr: 1.3 (hlasů: 3)
PLEVKOVÁ, Lenka. Rôzne pohľady na informačnú ekológiu. Ikaros [online]. 2015, ročník 19, číslo 8 [cit. 2019-11-11]. urn:nbn:cz:ik-17557. ISSN 1212-5075. Dostupné z: http://ikaros.cz/node/17557

automaticky generované reklamy
registration login password