V súčasnej dobe, kde na nás z každej strany útočí veľké množstvo informácií je čoraz potrebnejšie zameriavať sa nielen na ich vznik a šírenie, ale predovšetkým aj na ich zatrieďovanie a následnú využiteľnosť. Zahltenosť informáciami, či už ide o relevantné ako aj nerelevantné informácie, má v mnohých prípadoch za dôsledok stratu chuti pre získavanie potrebných informácií, prípadne neschopnosť správnej orientácie sa v danom prostredí pri hľadaní požadovaných informácií a údajov. Človek sa tak stráca v množstve často krát zle zatriedených informácií.

Informačná ekológia

Ako odozva na zvyšujúci sa podiel informácií nielen na rýchlo sa rozvíjajúcom internete, ale aj v každodenných médiách sa okolo roku 2000 do oblasti informačnej vedy začal čoraz častejšie dostávať pojem informačná ekológia. Pojem nemá svoju vlastnú definíciu, ktorá by presne vystihovala samotnú podstatu informačnej ekológie ako takej.

Je mnoho autorov, ktorí sa ňou zaoberajú z rôznych pohľadov. Informačná ekológia tak môžeme popísať ako pomerne nový prístup myslenia. Jej základom je vytvorenie určitej harmónie medzi jednotlivými zložkami v danom prostredí. V súčasnosti sa do popredia dostáva využitie informačnej ekológie v prostredí akademickej pôdy.

V akademickom prostredí je mnoho informačno-komunikačných kanálov, cez ktoré denne prúdi veľké množstvo informácií, preto je potreba ich harmonizácie pre zefektívnenie práce a získavania relevantných informácií čoraz podstatnejšia.

V nasledujúcej časti článku sa zameriame na základné osobnosti zaoberajúce sa informačnou ekológiou a ich pohľadom na ňu. Vytvoríme krátky sumár najzákladnejších diel a autorov v danej oblasti.

Počátky informačnej ekológie

Ako prvý použil pojem informačná ekológia nemecký filozof Rafael Capurro v roku 1989 na konferencii v Kodani. Informačnú ekológiu vníma ako zníženie znečistenia v informačnom prostredí. Zameriava sa na ochranu používateľa a spoločnosti pred irelevantnými informáciami či irelevantnými informačnými systémami. Jeho pohľad na informačnú ekológiu je zameraný na sociálny,  lingvistický a historický rozmer plne orientovaný na človeka. Jeho snahou je vyváženie ľudského konania a myslenia v súvislosti s technológiami využívanými na tvorbu, uchovávanie a distribúciu informácií.

Ďalšou osobnosťou v oblasti informačnej ekológie je Luciano Floridi. Taliansky  filozof a logik, súčasne profesor  na  univerzite  v Oxforde, ktorého pohľad na informačnú ekológiu je zameraný na dáta, procesy a entity. V súvislosti s informačnou ekológiou zaviedol pojem infosféra / infopriestor. Popisuje digitálnu priepasť medzi minulosťou a súčasnosťou. Je presvedčený, že dôvod jej vzniku je reakcia na vzniknutú priepasť medzi technológiami, ich rýchlosťou rozvoja, v porovnaní s rýchlosťou rozvoja ľudského myslenia.

Americkí autori Thomas Davenport a Laurence Prusak prepojili informačnú ekológiu s prostredím podnikov a pracovníkmi. Základným pilierom informačnej ekológie je pre nich veda o znalostiach a riadení prostredia prelínajúceho procesy a vzťahy medzi ľuďmi v prostredí podniku. Veľký vplyv na ich filozofiu má prudký rozvoj technológií a človek v ich ponímaní existuje niekde uprostred sveta informácií. V informačnej ekológií sa zamerali prevažne na vzťah človeka k technológiám v podnikovom prostredí. Davenportov a Prusakov pohľad na informačnú ekológiu sa mnohých prípadoch stáva základným pilierom pre adaptáciu informačnej ekológie do akademického prostredia.

Informačná ekológia v Čechách

V Čechách sa témou informačnej ekológie zaoberá Jiří Peterka, podľa ktorého majú ľudia sklon pozerať sa na okolie vysoko ovplyvnení odborom, v ktorom pracujú:

„Technici chcú preniesť čo najviac informácií, poskytovatelia obsahu vyprodu-kovať čo najviac informácií, autori web stránok, chcú na stránku umiestniť čo najviac informácií. Ale čo používatelia? Informačná ekológia potom je, keď sa berie ohľad aj na druhých, keď sa dívam na svet ako na sústavu vzájomne pô-sobiacich vplyvov a snažím sa nájsť rovnovážny stav tejto sústavy, keď sa usilu-jem o dlhodobý efekt a nielen o okamžitý efekt“ (Peterka 1999).

Aj keď pojem informačná ekológia je vo svete používaný už od roku 1989, na Slovensku sa jeho adaptácia dodnes plne nerozvinula. Oblasťou informačnej ekológie zaoberá predovšetkým profesorka Jela Steinerová. Vyvíja mnohé aktivity súvisiace práve s uchytením sa informačnej ekológie do prostredia informačnej vedy na Slovensku. Informačnú ekológiu vníma ako:

„Tvorbu, komunikovanie, rozširovanie a využívanie informácií na úrovni jednotlivca, skupiny alebo organizácie s cieľom zmysluplne regulovať toky informácií pri vzájomnom prispôsobovaní človeka a informačného prostredia. Zložkami informačnej ekológie sú ľudia, inteligentné technológie a nástroje organizácie poznania. Za súčasť informačnej ekológie považujeme aj etické, právne a bezpečnostné opatrenia pri spoločnom využívaní informácií. Podstatou informačnej ekológie je určenie čistiacich mechanizmov informačného preťaženia a rizík využívania informácií v elektronickom prostredí“ (Steinerová 2008).

Operačný program Výskum a vývoj a Európský fond regionálného rozvoja EU