Úvod

Publikačné správanie predstavuje významnú zložku informačného správania používateľov informácií. Ak informačné správanie v jeho „konzumnej“ podobe je v tej či onej forme vlastné všetkým spoločensky a informačne aktívnym jedincom ľudského druhu, produkčná zložka tohto správania, najmä v publikačnej podobe, sa obmedzuje na menšiu časť spoločnosti. Publikačné správanie potom odzrkadľujú reálne spôsoby / vzorce využívania publikačných kanálov i subjektívne preferencie jednotlivých autorov pri výbere týchto kanálov s ohľadom na také faktory ako sú napríklad jazyk publikácie, typ a geografické určenie publikácie, spoluautorstvo, spôsoby odkazovania na iné zdroje či publikovanie v sieťovom elektronickom prostredí.

Cieľom tohto príspevku je prezentovať výsledky bibliometrickej analýzy databázy publikačných výstupov Univerzity Komenského v Bratislave. Na základe tejto analýzy je možné zostaviť približné modely typického publikačného správania vedeckých pracovníkov v rozličných oblastiach vedy a výskumu. Poznanie týchto objektívnych modelov môže slúžiť pri porovnávaní publikačnej efektívnosti jednotlivých disciplín, ako východisko pri hodnotení výsledkov vedeckých pracovníkov či ako komparatívny nástroj nastavovania kritérií pri financovaní vedecko-výskumných a pedagogických pracovísk v akademickej sfére.

Skúmanie publikačného správania

Správanie sa na všeobecnejšej, systémovej úrovni zvykne charakterizovať ako súbor všetkých objektívne pozorovateľných aktivít určitej entity, ktorými sa uskutočňuje vzájomné pôsobenie medzi entitou a jej okolím. V súvislosti s aplikáciou tohto pojmu do humánneho sveta správanie vnímame ako súbor zvonka pozorovateľných a objektívne registrovateľných prejavov ľudí.

Publikačné správanie predstavuje významnú zložku informačného správania používateľov informácií. Ak informačné správanie chápeme v najširšom zmysle ako súhrn rozličných spôsobov interakcie človeka, resp. aktéra informačného procesu s informáciou, publikačné správanie je špecifickou podmnožinou tohto javu, ktorá sa vyskytuje na produkčnej strane informačno-komunikačného spektra.

Navrhovaný funkčný model publikačného správania autorov v akademickej oblasti odráža širokú škálu vstupných faktorov ovplyvňujúcich publikačné správanie autorov v určitej disciplíne, od osobných preferencií a hodnôt autorov, cez komunitné zvyklosti a zaužívanú prax, až po možnosti, ktoré autori majú pri realizácii svojej snahy o publikovanie výstupu v určitom publikačnom kanáli. Výsledkom súhry týchto vstupných faktorov je rozhodnutie a samotná produkcia publikačného výstupu, ktorý sa zaradí do publikačnej množiny tematickej, typovej, jazykovej či teritoriálnej, rozširujúc pritom publikačný profil autora, inštitúcie i odboru.

Obr. 1: Funkčný model publikačného správania

Publikačné správanie je možné skúmať viacerými prístupmi, kvantitatívne i kvalitatívne, na základe zisťovania skutočnosti medzi samotnými autormi (sociologické či etnologické prístupy v podobe dotazníkov, ankiet, rozhovorov) alebo analýzou objektívnych údajov v podobe publikačnej produkcie. Skúmanie publikačného správania autorov v akademickom prostredí je takmer také staré ako moderná veda, keďže reflexia vedeckej komunikácie patrí medzi základné súčasti filozofie vedy. Dokonca ani samotný termín publikačné správanie nie je taký moderný, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Prvýkrát bol zrejme použitý už v tridsiatych rokoch 20. storočia, keď v roku 1938 Jean Dufrenoy publikoval svoj príspevok The Publishing Behavior of Biologists v časopise The Quarterly Review of Biology, a sústredil sa v ňom na analýzu indexu Review of Applied Mycology za rok 1935, s dôrazom na frekvenciu publikovania autorov.

Významným impulzom pre rozvoj tejto oblasti výskumu bola aplikácia prostriedkov výpočtovej techniky do procesov spracovania sekundárnych informačných zdrojov v 60. rokoch 20. storočia, ktorá umožnila automatizované spracovanie obrovského množstva uložených údajov bibliografického charakteru. Výskumy zamerané na publikačné správanie autorov v akademickom prostredí a na jeho rozličné aspekty sú v odbornej literatúre prezentované v nespočetnom množstve. Výskumné projekty tohto charakteru zväčša boli, pochopiteľne, orientovaného na špecifické podmienky a problémy konkrétnej vednej disciplíny (Cox, Luukkonen, Swan, Kyvik, Rey) ale aj všeobecnejšie, so zameraním napríklad na akademickú komunikáciu (Rockwell, Bjork, Errami, Hess, Reimer a mnohí ďalší).

V poslednej dobe sa čoraz častejšie tieto výskumy orientujú na oblasť využívania elektronických publikačných kanálov na účely publikovania vedeckých výstupov. Za podpornú súčasť skúmania publikačného správania však možno považovať širokú škálu tematických oblastí, ktoré s touto problematikou súvisia – od ekonomických, cez sociálne až po environmentálne súvislosti informačnej činnosti, od domény informačnej a čitateľskej gramotnosti (Rankov 2004, Steinerová 2005, Hrdináková 2007) cez princípy a formulovanie informačnej politiky, kvalitu informačného prostredia, nájditeľnosť webových sídiel a používateľskú prívetivosť (Makulová 2007a, Makulová 2007b), legislatívny kontext publikovania a využívania informácií (napr. Lichnerová, 2009, 2010) či teoretické, organizačné a technologické otázky spojené s budovaním a prevádzkou inštitucionálnych repozitárov.

Ako príklad uveďme výskum Sveina Kyvika, ktorý bol pokusom o globálnejšie zhodnotenie vývoja publikačného správania na ploche takmer 2 desaťročí. Kyvik analyzoval zmeny v publikačných vzorcoch na nórskych univerzitách a na základe 3 dotazníkových prieskumov z rokov 1982, 1992 a 2001 dospel k záverom, že spoluautorstvo sa stáva všeobecnejšie rozšíreným spôsobom publikovania, že sa zvýšil záber publikovania orientovaného na medzinárodné vedecké publikum, že vedecký článok v medzinárodnom časopise si upevnil pozíciu ako dominantný typ publikácie a že počet publikácií na jedného akademického zamestnanca sa zvýšil. Konštatuje tiež, že najvýraznejšie zmeny možno pozorovať v spoločenských vedách, ktoré sa do značnej miery priblížili publikačným vzorcom prírodných vied (Kyvik, 2003).

Výskumy publikačného správania v akademickom prostredí sa uskutočnili aj na Slovensku. Z tých posledných spomeňme dotazníkový prieskum z roku 2002 (Šušol, 2004), alebo výskum publikačných preferencií študentov doktorandského štúdia na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, založený na kombinácii kvalitatívnych a kvantitatívnych výskumných metód. (Steinerová, 2006) Výsledky týchto výskumov naznačujú, že:

• existujú rozdiely medzi subjektívnym/deklarovaným preferovaním elektronických zdrojov a ich reálnym/deklarovaným využívaním (3:5);
• ochota publikovať v elektronických komunikačných kanáloch je nižšia ako miera akceptovania elektronických zdrojov pri využívaní informácií (50%);
• znalosť cudzích jazykov (najmä angličtiny) je faktorom podporujúcim aktívnejšie využívanie elektronických publikačných kanálov;
• ženy majú menšie praktické skúsenosti, a prejavujú väčšiu skepsu z hľadiska ochoty využiť technológie na publikovanie;
• miera akceptácie elektronických komunikačných kanálov závisí od vednej disciplíny a od veku.

Z uvedených príkladov i výsledkov výskumov publikačného správania je zrejmé, že ide o oblasť so širokým tematickým záberom, keďže správanie aktérov informačného procesu ovplyvňuje množstvo faktorov. Postoje, názory, preferencie, ktoré spoludefinujú publikačné správanie autorov v akademickej oblasti, podliehajú zrejme nielen vývoju v čase, ale majú aj určité lokálne či národné špecifiká.

Metodika výskumu

Jedným z prístupov ku skúmaniu publikačného správania je využitie kvantitatívnych metód scientometrie, resp. bibliometrie. Bibliometriu definoval Alan Pritchard v roku 1969 ako „aplikáciu matematických a štatistických metód na knihy, články, a iné prostriedky komunikácie“ (Pritchard, 1969). Termín scientometria sa začal využívať o niečo neskôr na označenie špecializovanej bibliometrie, ktorá sa využíva v oblasti vedeckých a technických informácií, predovšetkým ako nástroj štúdia pokroku a hodnoty vo vede. Hlavnými funkciami scientometrie sú analýza, hodnotenie a grafická reprezentácia informácií pomocou štatistických metód, matematiky a dátovej analýzy (Expanding, 1994). Predmetom tohto merania sú najmä dva fenomény – publikačné výstupy a ohlasy na ne.

Bibliometrická analýza publikovaných vedeckých výstupov sa môže zamerať na viaceré premenné, ktoré reflektujú rozličné kvalitatívne charakteristiky publikačného správania. Môže to byť napríklad publikovanie v cudzom jazyku alebo karentovanom časopise, využívanie zahraničných (cudzojazyčných) zdrojov či elektronických zdrojov, typy publikácií využívané na prezentáciu výsledkov výskumu, využívanie spoluautorstva ako formy realizácie výskumu a samotného publikovania, spôsoby a kvantita citovania alebo vzťah k publikovaniu v sieťovom prostredí, resp. v režime otvoreného prístupu.

Naše bibliometrické analýzy sa uskutočnili v podmienkach Univerzity Komenského v Bratislave (ďalej UK), ktorá je najkomplexnejšou vysokou školou univerzitného typu na Slovensku, takže publikačné správanie na jej jednotlivých fakultách reflektuje širokú škálu publikačných vzorcov. Dáta evidencie publikačnej činnosti sú prístupné cez iPortál Akademickej knižnice UK. Databáza publikačnej činnosti UK v súčasnosti obsahuje cca 230 tisíc bibliografických záznamov o rôznych typoch publikačných výstupov, z toho je zhruba 48 tisíc publikácií citovaných a je k nim evidovaných vyše 250 tisíc ohlasov. Hĺbka retrospektívy je rozličná, keďže sa databáza začala systematicky budovať v polovici 90. rokov 20. storočia, v zásade možno konštatovať, že výstupy publikovania za posledných 10-15 rokov sa evidujú v plnom rozsahu, staršie výberovo.

S cieľom pokúsiť sa o modelovanie vzorcov publikačného správania autorov s ohľadom na špecifiká humanitných/spoločenskovedných a prírodovedných disciplín, sme sa zamerali na 4 fakulty UK – Filozofickú fakultu (FiF), Lekársku fakultu (LF), Fakultu matematiky, fyziky a informatiky (FMFI) a Prírodovedeckú fakultu (PrF) – a ich publikačnú produkciu. Údaje zvyšných 9 fakúlt sa pri analýze nezohľadňovali.

Modely publikačného správania na jednotlivých fakultách, resp. v skupinách príbuzných odborov, sú odvodené na základe štatistického vyhodnotenia z údajov evidovaných v databáze publikačných výstupov UK a reflektujú 5 faktorov:

• publikačná produktivita– vyjadruje priemerný počet publikácií na 1 autora v danej skupine odborov za 1 rok;
• faktor spoluautorstva – miera zastúpenia viac ako jedného autora pri tvorbe publikácie, alebo tiež – priemerný počet autorov na 1 publikáciu;
• typické publikácie – najfrekventovanejšie typy publikácií;
• jazyková štruktúra – analýza publikačných výstupov z hľadiska jazykov publikovania;
• citovanosť – priemerná hodnota počtu citácií na jeden bibliografický záznam.

Typológia publikačnej činnosti, ktorá sa používa na Slovensku, vychádza zo Smernice Ministerstva školstva SR č. 13/2008-R o bibliografickej registrácii a kategorizácii publikačnej činnosti, umeleckej činnosti a ohlasov. Celkovo obsahuje 79 typov publikačných výstupov. Niektoré kategórie možno považovať za „kvalitnejšie“ (napr. A – vedecké práce), keďže zverejňujú výsledky originálneho vedeckého výskumu, ktoré navyše mohli byť validované publikovaním v „kvalitnom“ publikačnom zdroji/časopise (karenty, recenzované zborníky a pod.).

Viacej informácií o typológii publikačných výstupov sa možno dozvedieť napríklad na stránke http://www.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/a_kniznica_users/publc....

Pri vyhodnocovaní ohlasov na publikované práce sme opäť zohľadňovali „oficiálnu“ kategorizáciu ministerstva školstva, ktorá rozdeľuje ohlasy podľa ich významu, resp. kvality na 9 skupín. My sme využili prvých 6:

• o1 Citácie v zahraničných publikáciách registrované v citačných indexoch Web of Science a databáze SCOPUS;
• o2 Citácie v domácich publikáciách registrované v citačných indexoch Web of Science a databáze SCOPUS;
• o3 Citácie v zahraničných publikáciách neregistrované v citačných indexoch;
• o4 Citácie v domácich publikáciách neregistrované v citačných indexoch;
• o5 Recenzie v zahraničných publikáciách;
• o6 Recenzie v domácich publikáciách.

Jazyková skladba publikovania bola vyhodnocovaná najmä vo vzťahu k slovenskému (slo) a anglickému (eng) jazyku, pričom sa sledoval aj celkový podiel neslovenských (not slo) publikácií.

Výsledky

Pomerné zastúpenie záznamov jednotlivých fakúlt UK v celej retrospektíve budovania databázy je nasledujúce:

Tab. 1: Pomerné zastúpenie záznamov v databáze publikačných výstupov UK podľa fakúlt

Z tabuľky 1 vyplýva, že 4 fakulty (filozofická, matematicko-fyzikálna, prírodovedecká a lekárska) zabezpečujú cca 62% produkcie publikačných výstupov univerzity. Zaujímavá je štruktúra publikácií z hľadiska ich typológie.

Tab. 2: 20 najfrekventovanejších typov publikácií na celouniverzitnej úrovni (percentuálny podiel)

Najfrekventovanejšími typmi výstupov z celouniverzitného pohľadu sú časopisecké články v domácich časopisoch a príspevky na domácich konferenciách. Zhruba 5% produkcie predstavujú články v zahraničných karentovaných časopisoch a príspevky na zahraničných konferenciách. V prvej dvadsiatke typov publikácií sa vôbec neobjavujú monografie, ktoré sa považujú za ťažiskový vedecký výstup v oblasti humanitných a spoločenskovedných disciplín.

Modely typického, či priemerného publikačného správania v 4 skupinách študijných odborov vyzerajú nasledovne:

Model publikačného správania FiF

- publikácie / rok / autor : 3,9
- faktor spoluautorstva : 1,92

- typy publikácií (%):

• RECENZIE; 11,76
• VED DOM KONF; 10,82
• ODB DOM NCC CAS; 8,49
• PREHL, PREKL; 7,96
• VED DOM REC ZBOR; 7,60
• ROZNE; 7,11
• VED DOM NCC CAS; 6,22
• VED ZAHR KONF; 4,08
• RED ZOST; 3,32
• ODB DOM NREC ZBOR; 3,00

- jazyky: slo – 80,3%, not slo – 19,7%, (eng – 6,1%)
- citovanosť: o1 - 2,06; o2 - 2,81; o3 - 22,95; o4 - 62,89; o5 - 2,70; o6 - 6,58

Model publikačného správania LF

- publikácie / rok / autor : 5,6
- faktor spoluautorstva : 5,52

- typy publikácií (%):

• VED DOM KONF ABS; 17,25
• VED DOM NCC CAS; 11,88
• VED ZAHR KONF ABS; 11,72
• ODB DOM NCC CAS; 8,85
• VED DOM REC ZBOR; 6,12
• VED ZAHR NCC CAS; 5,86
• ROZNE; 4,51
• VED DOM KONF; 4,46
• VED ZAHR CC CAS ABS; 4,35
• VED ZAHR CC CAS; 3,47

- jazyky: slo – 70,5%, not slo – 29,5%, (eng – 28,5%)
- citovanosť: o1 - 61,78; o2 - 1,05; o3 - 9,31; o4 - 25,63; o5 - 0,35; o6 - 1,88

Model publikačného správania FMFI

- publikácie / rok / autor : 3,4
- faktor spoluautorstva : 3,24

- typy publikácií (%):

• VED ZAHR CC CAS; 21,64
• VED ZAHR KONF; 13,15
• VED DOM KONF; 12,90
• VED ZAHR NCC CAS; 12,42
• VED ZAHR KONF ABS; 5,86
• VED DOM NCC CAS; 3,20
• VED DOM KONF ABS; 3,15
• ROZNE; 3,08
• ODB DOM NCC CAS; 3,00
• VED DOM REC ZBOR; 2,89

- jazyky: slo – 27,5%, not slo – 72,5%, (eng – 71,8%)
- citovanosť: o1 - 79,36; o2 - 0,74; o3 - 13,30; o4 - 6,42; o5 - 0,02; o6 - 0,15

Model publikačného správania PriF

- publikácie / rok / autor : 4,6
- faktor spoluautorstva : 3,69

- typy publikácií (%):

• VED DOM KONF; 13,04
• VED ZAHR KONF ABS; 11,34
• VED DOM KONF ABS; 11,18
• VED ZAHR CC CAS; 9,65
• VED DOM NCC CAS; 7,99
• VED DOM REC ZBOR; 6,34
• VED ZAHR KONF; 6,11
• VED ZAHR NCC CAS; 3,61
• VED ZAHR REC ZBOR; 2,61
• POSTERY DOM; 2,49

- jazyky: slo – 52,0%, not slo – 48,0%, (eng – 46,4%)
- citovanosť: o1 - 55,38; o2 - 2,88; o3 - 15,47; o4 - 26,00; o5 - 0,06; o6 - 0,20

Publikačná produktivita na 1 autora je na fakultách prírodovedného zamerania o niečo vyššia, je tu však aj vyšší podiel spoluautorstva.

Pre humantiné a spoločenskovedné disciplíny je typickejšia orientácia na publikovanie v domácich informačných kanáloch, v časopisoch a na konferenciách, ako aj väčší podiel zdrojov odborného a prehľadového charakteru. Ak zoberieme do úvahy, že značná časť disciplín v tejto oblasti má filologicko-literárnovedný charakter, je pochopiteľné, že výrazný podiel na publikovaní majú recenzie. Analýza z hľadiska vývoja v časovom rade posledných 10 rokov však naznačuje, že kategórie odborných a prehľadových publikácií majú na FiF UK klesajúcu tendenciu, čo možno považovať za výsledok prirodzeného vývoja smerujúceho k autorskej samoregulácii a publikovaniu v kategóriách, ktoré z pragmatického ekonomického hľadiska „majú zmysel“ (teda kategórie vedeckých výstupov), ale tiež za výsledok administratívneho usmerňovania v snahe zaraďovať do databázy len „kvalitné“ výstupy.

Naproti tomu v „exaktných“ disciplínach sa publikovanie zameriava viac na zahraničie a tým pádom logicky aj na karentované časopisy. Je to vidieť aj na jazykovej skladbe publikovania, ktorá sa posúva výrazne smerom k angličtine. V humanitných disciplínach dominuje slovenčina, avšak z hľadiska cudzích jazykov treba zdôrazniť, že popri angličtine sa výraznejšie presadzujú aj iné jazyky – čo je pochopiteľné vzhľadom na výrazné odborné filologické zameranie filozofickej fakulty. Tento rozdiel je do značnej miery daný celkovo výraznejším medzinárodným charakterom výskumu v prírodovedných disciplínach. Je otázne, ako na ňu vplývajú aj iné faktory, napríklad schopnosť atraktívne sformulovať a prezentovať regionálny či národný výskumný problém, alebo schopnosť komunikovať publikačný výstup v cudzom jazyku.

Uvedený rozdiel v charaktere výskumu a publikačných výstupov sa prejavuje aj v štruktúre ohlasov na publikácie. Citácie v zahraničných publikáciách, ktoré sú registrované v citačných indexoch Web of Science a databáze SCOPUS, sú predovšetkým doménou exaktnovedných disciplín, zatiaľčo prevažná väčšina ohlasov na humanitné a spoločenskovedné publikácie sa realizuje v domácich, prevažne „neregistrovaných“ informačných zdrojoch.

Pravdou však zostáva, že použité rozdelenie odborov na dve či tri základné skupiny je stále veľmi hrubé a zistenia sú tak príliš všeobecné. Existujú totiž pomerne zásadné rozdiely v povahe disciplín aj v rámci nami použitých skupín. Spoločenské vedy sa povahou svojich výskumných metód a riešených problémov v ostatných rokoch čoraz viac približujú exaktným disciplínam, aj z hľadiska intenzívnejšej internacionalizácie výskumu a prezentácie jeho výsledkov. V skupine „prírodných“ vied sú naopak disciplíny (geografia, informatika a iné), v ktorých internacionalizácia síce pokročila, avšak tradične sa v nich poznatky komunikujú kanálmi, ktoré sú typické skôr pre „mäkké“ vedy, ako sú napríklad konferencie.

Záver

Skúmanie publikačného správania autorov v akademickom prostredí má v prvom rade význam pre samotné vysoké školy, ktorým pomáha odhaliť základné fakty o štruktúre ich publikačných výstupov i tendencie v ich vývoji. Dôležité je však aj pre akademické knižnice, ktorým umožňuje lepšie pochopiť princípy publikovania v určitej vednej disciplíne a na základe toho aktívnejšie pristupovať k formovaniu akvizičnej a licenčnej politiky.

Výsledky porovnávania publikačnej produkcie 4 fakúlt Univerzity Komenského v Bratislave na základe kvantitatívnej analýzy zastúpenia kategórií publikačných výstupov a citácií v databáze Akademickej knižnice potvrdzujú tradičný model rozdelenia vzorcov publikovania medzi humanitnými a prírodovednými disciplínami. Publikačná činnosť v humanitných disciplínach je viac endogénna, zameraná na komunikovanie domácich vedecko-výskumných tém a problémov v domácich publikačných kanáloch. Publikovanie v prírodovednej oblasti je výraznejšie exogénne, orientované viac na zahraničné konferencie a časopisy. Táto orientácia je do značnej miery daná prevažujúcim medzinárodným charakterom výskumných problémov, ktoré sa v publikačných výstupoch z tejto oblasti prezentujú.