Sorry, you need to enable JavaScript to visit this website.

Posudzovanie relevancie v tradičných a elektronických informačných zdrojoch

Čas nutný k přečtení
21 minut
Již přečteno

Posudzovanie relevancie v tradičných a elektronických informačných zdrojoch

0 comments
Anglicky
English title: 
Relevance judgments in traditional and electronic information resources
English abstract: 
<p>Relevance is one of the key categories of information science, traditionally expressing the relation between searched and found information, the relation of correspondence, need, usability. Qualitative research based on interviews with 21 doctoral students has been carried out at the Comenius University in Bratislava, Faculty of Philosophy, in 2006. It was aimed at understanding how the students perceive the concept of relevance and the criteria of judging the relevance of information in traditional and electronic environments. The preliminary results of phenomenographical analysis performed on the data gathered during the interviews indicate some differences. In printed information resources, judging of textual, content characteristics of information serves as a primary criterion of relevance. On the other hand, in the electronic environment the users pay more attention to the aspects of information resources which are not directly connected with their content. Accent on the quality of the resource, its institutional affiliation, is linked with a need of assessing the reliability, trustworthiness of network information resources. Analysis of processes connected with relevance judgments show some parallels with Saracevic’s relevance typology. The differences in criteria applied on judging relevance in traditional and electronic information resources are manifested mostly on higher relevance levels – cognitive, situational and motivational. For some users, the relevance judgment equals to the assessment of formal characteristics and basic content correspondence of information resource with the inquiry, and it ends there. For the others, the thorough understanding of content is a part of this process as well.</p>
Poznámka: Príspevok bol spracovaný s podporou grantovej úlohy VEGA 1/2481/05 Využívanie informácií pri informačnom správaní vo vzdelávaní a vede.

Úvod

Relevancia je jednou zo základných kategórií informačnej vedy, s ktorou sa pracuje najmä v oblasti vyhľadávania informácií a rešeršných informačných systémov. Je to kategória vyjadrujúca vzťah medzi hľadanou a nájdenou informáciou, vzťah zhody, potrebnosti, využiteľnosti.

Tefko Saracevič vo svojej analýze prístupov k výskumu relevancie taktiež uvádza, že relevancia naznačuje určitý vzťah, pričom typ tohto vzťahu definujú entity, ktoré do vzťahu vstupujú. Na základe toho rozpoznáva 5 základných typov relevancie:

  • systémová alebo algoritmická – definovaná vzťahom medzi rešeršnou požiadavkou/dotazom a informačným objektom,
  • tematická – vzťah medzi obsahom, resp. témou informačnej / rešeršnej požiadavky a témou informačného objektu,
  • kognitívna (pertinencia) – vzťah medzi stavom poznania, resp. informačnou potrebou subjektu a informačným objektom,
  • situačná (užitočnosť) – vzťah medzi aktuálnou situáciou, úlohou, problémom a informačným objektom,
  • a motivačná / afektívna relevancia – vzťah medzi úmyslami, cieľmi, motiváciou a informačným objektom (Saracevič, 1994).

V súlade s naznačenou typológiou Howard Greisdorf zdôrazňuje relativistický charakter relevancie, keď konštatuje, že to, čo je známe resp. relevantné, závisí od poznávajúceho subjektu (Greisdorf, 2000). Relevancia je však kategória, ktorá má významné miesto aj v iných vedných disciplínach, predovšetkým v teórii komunikácie, lingvistike, sémantike, logike, kognitívnej vede i psychológii. Na základe tejto širokej aplikovateľnosti pojmu relevancia sa najmä v priebehu 90. rokov minulého storočia objavili pokusy o definovanie princípov všeobecnejšej, komunikačnej teórie relevancie (napr. Wilson, Sperber). Podľa nej je relevancia „potenciálnou vlastnosťou nielen výpovedí a iných pozorovateľných javov, ale aj myšlienok, spomienok a záverov uvažovania. Akýkoľvek externý stimul alebo interná reprezentácia, ktorá tvorí vstup pre kognitívne procesy, môže byť v určitom čase pre človeka relevantná“ (Wilson, 1994). Podľa tejto teórie majú na posudzovanie miery relevancie najväčší vplyv dve premenné:

  • pozitívny kognitívny efekt– ak sú ostatné faktory rovnaké, čím vyšší je pozitívny kognitívny efekt dosiahnutý spracovaním vstupu, tým väčšia je relevancia vstupu pre človeka v danom čase.
  • úsilie vynaložené na spracovanie – ak sú ostatné faktory rovnaké, čím vyššie je úsilie vynaložené na spracovanie, tým nižšia je relevancia vstupu pre človeka v danom čase (Wilson a Sperber, 2004).

Skúmanie relevancie v nových podmienkach elektronickej komunikácie je zatiaľ len v začiatkoch. Elektronické informačné zdroje začali do procesov sociálnej komunikácie výraznejšie zasahovať predovšetkým v poslednom desaťročí 20. storočia a v súčasnosti už predstavujú rozšírenú alternatívu k tlačeným informačným zdrojom. Výskumy zamerané na zisťovanie miery využívania a akceptácie elektronických zdrojov sú v zahraničí pomerne frekventované (prehľad možno nájsť napr. v prácach Šušol, 2003, Šušol, 2004), ale zmenám vo vnímaní, resp. hodnotení relevancie informačných zdrojov v elektronickom sieťovom prostredí sa sústredená pozornosť dosiaľ nevenovala.

1 Pozadie a metodológia výskumu

Výskum problematiky relevancie, ktorý v súčasnosti prebieha na Katedre knižničnej a informačnej vedy FiF UK v Bratislave, je súčasťou širšie koncipovanej výskumnej úlohy Využívanie informácií pri informačnom správaní vo vzdelávaní a vede. Tento výskum je charakteristický predovšetkým tým, že pri ňom boli výraznejšie aplikované kvalitatívne prístupy ku skúmaniu problematiky.

Súčasťou výskumu bolo aj zisťovanie kritérií a postupov pri posudzovaní relevancie informácií v tradičnom a elektronickom prostredí. Prvé čiastkové výsledky zamerané na otázky vnímania relevancie boli predstavené na medzinárodnej konferencii Využívanie informácií v informačnej spoločnosti v októbri 2006 v Bratislave (Steinerová, 2006). Okrem iného sa na ich základe dá predpokladať, že rozdiely v posudzovaní relevancie medzi tradičnými a elektronickými informačnými zdrojmi sa objavia najmä na vyšších úrovniach relevancie – kognitívnej, situačnej a motivačnej.

Kvalitatívny výskum sa aplikuje predovšetkým v oblasti sociálnych a humanitných disciplín a zväčša sa chápe ako protiklad kvantitatívnych výskumných metód. Za kvalitatívne metódy sa považujú prístupy založené na „záujme o skúmanie ľudského správania a sociálneho sveta, ktorý obývajú ľudské bytosti“ (Hancock, 1998). Dôraz sa kladie nie na vysvetlenie ľudského správania v jednoducho merateľných jednotkách, ale skôr na hľadanie odpovedí na otázky typu „prečo“. Táto metóda skúmania určitého problému teda neumožňuje len zisťovať počty, pomery známych faktorov či charakteristík, ale skôr odhaľovať, pomenúvať nové súvislosti, náhľady na skúmaný objekt. Najvýznamnejšími typmi kvalitatívneho výskumu sú prístupy fenomenológie, etnografie či prípadových štúdií, pričom ako metódy zberu dát sa najčastejšie využívajú individuálne rozhovory a pozorovania. Vzhľadom na typ výskumu a spôsob zberu údajov sa pri kvalitatívnych výskumoch zväčša pracuje s menšími dátovými súbormi ako pri kvantitatívnych, štatistických metódach.

Fenomenografia (z gréc. popis výskytov, vzhľadov, podôb, javov) je typ empirického štúdia rozličných spôsobov, akými ľudia prežívajú, vnímajú, osvojujú si, chápu, konceptualizujú rôzne javy a aspekty sveta okolo nás (Marton, 1994). Podstatnou zložkou fenomenografického prístupu je formálna pojmová/konceptuálna analýza, pri ktorej sa skúmaný problém rozloží na formálne objekty a ich formálne atribúty (Priss, 2006). Tie je možné graficky zobrazovať v podobe sieťových či hierarchických štruktúr. K základným obmedzeniam fenomenografického prístupu patrí to, že analýzy výsledkov sú prirodzene subjektívne, takže v záujme objektivizácie interpretácií je potrebné, aby na nich participovalo viacero výskumníkov.

Pri kvalitatívnom výskume vo forme interview respondenti – na rozdiel od tradičného dotazníka – na položené otázky odpovedajú vlastnými slovami. Fenomenografický prístup k vyhodnocovaniu výskumu, ktorý bol použitý aj v tomto prípade, spočíva v analýze získaných odpovedí, ich interpretácii a následnom hľadaní či vytváraní určitého systému, hierarchie, kategorizácie v získanej množine poznatkov/názorov. Pochopiteľne, pri takejto systemizácii sa nedá vyhnúť ani využitiu kvantitatívnych metód pomerného posudzovania výskytu javov. V konečnom dôsledku tak môžeme celý výskum relevancie označiť za typ hybridného výskumu.

Na zisťovanie kritérií a postupov pri posudzovaní relevancie informácií v tradičnom a elektronickom prostredí boli zamerané 3 otázky prieskumu. Text v kurzíve naznačuje smerovanie skúmania, pomocné či podporné otázky a informácie pre prípad, že by respondent potreboval návod pre svoje úvahy.

1. Aké kritériá uplatňujete pri posudzovaní relevancie informácií z odborných textov (pri štúdiu odborných tlačených dokumentov, odborné články a štúdie)

2. Ako postupujete pri posudzovaní relevancie informácií z elektronických zdrojov v internete? (vyhľadané odkazy v Google, sekundárne informácie, rešerš, bibliografia, plné texty, články z časopisov)

3. Vidíte rozdiel v posudzovaní relevancie informácií v tlačenej a elektronickej forme?

Zber dát pre výskum relevancie sa uskutočnil vo forme rozhovorov s respondentmi, prevažne študentmi doktorandského štúdia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, v priebehu roka 2006. Štruktúra otázok bola vopred pripravená, avšak bez alternatívnych odpovedí. Respondentov bolo spolu 21 (z toho 12 žien), 9 denných a 7 externých doktorandov, ostatní boli absolventi magisterského štúdia knižničnej a informačnej vedy na FiF UK. Táto skupina účastníkov prieskumu bola zvolená na základe predpokladu ich špecifického vzťahu k využívaniu informačných zdrojov, ktorý vplýva z pokračujúceho zainteresovania v odbornej, resp. vedeckej činnosti.

disciplínypočet%
knižničná a informačná veda 13 60%
etnológia a kultúrna antropológia 2 10%
filozofia a dejiny filozofie 2 10%
psychológia 1 5%
všeobecné dejiny 1 5%
žurnalistika 2 10%

Tab.1. Respondenti výskumu podľa disciplín.

Z rozhovorov boli vyhotovené zvukové záznamy, ktoré boli v rámci prvotného spracovania prepísané a odpovede následne zoskupené podľa otázok [1]. Vyhodnocovanie a interpretácia výsledkov sa robili v 2 základných fázach. V prvej fáze sa analyzovali jednotlivé odpovede respondentov, hľadali sa významné pojmy, ktoré reprezentovali každú charakteristiku (v takej forme, v akej boli použité samotným respondentom) – v niektorých prípadoch to bol jeden pojem, v iných ich bolo viacero. Následne sa zisťovala početnosť týchto prvotných pojmov, pojmy sa zhlukovali na základe sémantickej príbuznosti do väčších skupín, pre ktoré bol zvolený súhrnný pojem, kategória.

Týmto analyticko-syntetickým spracovaním sa dospelo k niekoľkým základným kategóriám, ktoré z pohľadu interpretátora reprezentujú celú škálu významov použitú v odpovediach respondentov. Je samozrejmé, že zaradenie pojmov do kategórií nie je vždy jednoznačné, v niektorých prípadoch sa dokonca dá hovoriť o presahoch, o možnom zaradení jedného pojmu do viacerých kategórií. Jedným zo základných výstupov spracovania môže byť grafický model, ktorý reprezentuje sieť alebo hierarchiu kategórií.

2 Výsledky výskumu

2.1 Posudzovanie relevancie informácií v tlačených textoch

Základná konceptuálna analýza odpovedí ukazuje, že ústredným kritériom posudzovania relevancie tlačených odborných textov je autor (13 výskytov). V konkrétnych výpovediach respondentov ho reprezentujú také koncepty ako meno autora, renomé autora, známosť autora či dôveryhodnosť autora. Ďalšie kritériá sú vo svojej početnosti značne rozptýlené, avšak črtajú sa určité možnosti ich integrácie do kompaktnejších celkov.

S relatívne vysokou frekvenciou (15 krát) sa vo výpovediach respondentov uvádzajú rozličné textové charakteristiky informačného zdroja, ako sú čitateľnosť, jednoduchosť, hĺbka spracovania, jasnosť, ľahká orientácia, štruktúrovanosť. Do tejto skupiny kritérií môžeme zaradiť aj jazykovú charakteristiku dokumentu (dostupnosť v jazyku, ktorý je pre čitateľa zrozumiteľný), ale tiež jeho argumentačnú hodnotu – správnosť použitých argumentov a dostatočné odôvodňovanie tvrdení. Z hľadiska frekvencie nasleduje skupina pojmov spojená v integrovanej kategórii odkazový aparát zdroja. Patria sem také kritériá posudzovania zdrojov ako citovanie (odkazovanie na iné zdroje je samo o sebe znakom kvality a relevancie textu, keďže do určitej miery „objektivizuje tvrdenia a myšlienky autora“), konkrétne citované zdroje k danej problematike, spôsob citovania, druhy citovaných dokumentov. Niektorí respondenti tiež uviedli snahu o vyhľadávanie citácií a citovaných prameňov a o ich overovanie, prípadne hľadanie iných interpretácií, ako sú tie, ktoré vo svojom texte uviedol autor nájdeného dokumentu.

Analýza procesov spojených s posudzovaním relevancie naznačila určité paralely so Saracevičovou typológiou relevancie. Pre niektorých respondentov sa posudzovanie končí zhodnotením formálnych charakteristík a základnej obsahovej zhody informačného zdroja s informačnou požiadavkou, pre iného je súčasťou aj detailnejšie pochopenie obsahu. Z tohto hľadiska môžeme hovoriť aj o „prvotnej“ a „druhotnej“ relevancii, resp. pertinencii. Ak sa pri posudzovaní „prvotnej“ relevancie používatelia rozhodujú, či vôbec informačný zdroj zaradia medzi dokumenty určené na detailné štúdium, posudzovanie „druhotnej“ relevancie už do istej miery možno považovať za súčasť študijného či výskumného procesu.

V súlade s touto tézou o dvoch úrovniach chápania pojmu relevancie medzi respondentmi výskumu sa posudzovanie súboru obsahových charakteristík ako kritéria relevancie umiestnilo zhruba v strede frekvenčnej tabuľky pojmov. V tomto kontexte doktorandi na všeobecnej úrovni používajú také charakteristiky ako relevantnosť témy, vzťah k téme alebo pokrytie rôznych aspektov problematiky. Pri rozhodovaní o vhodnosti využitia určitého dokumentu pre spracovanie danej témy najčastejšie vychádzajú z posudzovania kľúčových slov, názvu, prípadne z obsahovej analýzy vo forme štúdia obsahu dokumentu, jeho registrov, resp. analýzy vybraných kapitol.

Časový faktor sa medzi kritériami posudzovania relevancie objavuje najmä ako všeobecnejšie formulovaná požiadavka na aktuálnosť informácií, v konkrétnych prejavoch ide o údaj typu vročenia či dátumu vydania daného informačného zdroja, resp. časové obdobie, ktoré prezentované informácie pokrývajú, skúmajú. Požiadavka na odbornosť reflektuje úroveň prezentovaných informácií a ich spracovanie so znalosťou veci, zaraďujeme sem však aj také jej aspekty ako úroveň, odbornosť informačného zdroja (napr. časopisu, zborníka z konferencie), v rámci ktorého bola informácia publikovaná, vedný odbor/disciplína, v ktorej autor daného informačného zdroja pôsobí a jeho kompetentnosť skúmať určitý problém. Súčasťou tejto skupiny kritérií je aj posúdenie terminologickej stránky informačného zdroja.

Inštitucionálne ukotvenie informačného zdroja najmä ako faktor jeho spoľahlivosti, serióznosti, je ďalším aspektom, ktorý používatelia berú do úvahy pri posudzovaní relevancie informácií. Táto inštitucionálna väzba sa v ponímaní respondentov prieskumu prejavuje vo viacerých podobách. Ide predovšetkým o inštitucionálnu príslušnosť autora (univerzita, výskumná inštitúcia), ale tiež o to, či zdroj bol publikovaný v niektorom „oficiálnom“ vydavateľstve, resp. či je súčasťou fondu knižnice.

FrekvenciaKategóriaPojem
13 autor autor 13
15 textové charakteristiky čitateľnosť
čítavosť
hĺbka spracovania
zrozumiteľnosť 2
jednoduchosť
orientácia v texte
rozvíjanie myšlienok
štruktúra 2
výpovednosť
jazyk 2
argumentácia 2
11 odkazový aparát citované zdroje 6
citovanie 2
citácie - hľadanie interpretácií
citácie - overovanie
citácie - vyhľadávanie
11 obsahové charakteristiky téma 5
kľúčové slová 2
názov 2
obsahová analýza 2
6 čas aktuálnosť
časové pokrytie
vročenie 4
6 odbornosť odbornosť 3
podujatie
terminológia
vedný odbor
5 inštitucionalita inštitúcia 2
vydavateľ 2
knižnica
10 ostatné novosť
užitočnosť 2
autenticita 2
dostupnosť
intuícia
proveniencia výskumu
tlač
umiestnenie zdroja

Tabuľka 2. Kvantitatívne hodnotenie analýzy pojmov/kategórií – kritériá pri posudzovaní relevancie informácií z odborných textov.

Spomedzi ostatných, nehomogénnych kritérií treba spomenúť otázku utilitárnosti informácií, najmä aspekt novosti a užitočnosti, možností využitia nových informácií v kontexte aktuálneho výskumu. Pre niekoľkých respondentov sa javí ako dôležitá aj otázka autenticity informácií, najmä z hľadiska využívania digitalizovaných informačných zdrojov staršieho dáta. Tu sa využívajú predovšetkým postupy porovnávania viacerých zdrojov a vyhľadávanie v tradičných bibliografiách.

2.2 Posudzovanie relevancie informácií z elektronických zdrojov v internete

Aj keď niekoľkí respondenti (4 odpovede) zdôraznili, že kritériá posudzovania relevancie sú u elektronických zdrojov na internete podobné či dokonca rovnaké ako u zdrojov tlačených, výsledky výskumu predsa len určité rozdiely naznačujú. Zdá sa, že používatelia si v elektronickom sieťovom prostredí výraznejšie uvedomujú potrebu overovania kvality informácií. Z konceptuálnych analýz výpovedí respondentov a z následnej pojmovej integrácie vyplýva, že najfrekventovanejším kritériom posudzovania relevancie je samotný informačný zdroj a jeho spoľahlivosť, dôveryhodnosť, osvedčenosť, renomé, „dobré meno“ a podobne. Niektorí respondenti dokonca hovoria o „oficiálnosti“ – túto charakteristiku tiež možno zaradiť do integrovanej skupiny vlastností informačných zdrojov, hoci už čiastočne indikuje konkrétnejšiu väzbu na inštitucionálne pozadie informačného zdroja. V súvislosti s diskusiou o uvedených charakteristikách sieťových informačných zdrojov sa tiež objavuje konštatovanie, že „tlačené zdroje sú jednoznačne dôveryhodnejšie“.

Ako dôsledok väčšieho dôrazu na kvalitu informačného zdroja sa v polohe kritéria relevancie v sieťovom prostredí výraznejšie berie do úvahy jeho inštitucionalita – ako inštitúcia, ktorá stojí za autorom, vydavateľom či prevádzkovateľom webového sídla. Ide teda o ďalší rozmer aspektu dôveryhodnosti informačného zdroja a je zaujímavé, že kritérium inštitucionality sa objavuje v odpovediach respondentov o niečo častejšie ako ďalší atribút kvality zdroja – autor a jeho renomé a odbornosť. Úlohu autora pri posudzovaní relevancie informačného zdroja vnímali respondenti v oblasti tradičných zdrojov významnejšie. Tento posun môže do istej miery súvisieť s tým, že používatelia si uvedomujú, že v sieťovom elektronickom prostredí sa nachádza obrovské množstvo potenciálne relevantných zdrojov a spoliehať sa len na meno známeho autora nestačí.

Posudzovanie obsahových charakteristík informačných zdrojov uviedli respondenti ako tretie najdôležitejšie kritérium relevancie. Najčastejšie bolo formulované všeobecne ako obsahová zhoda dokumentu a informačnej požiadavky, adekvátnosť téme či tematický záber. Súčasťou tejto širšie koncipovanej skupiny atribútov sú však aj zmienky o konkrétnych typoch textových štruktúr, na základe ktorých sa usudzovanie o zhode realizuje (abstrakt, kľúčové slová, predmetové heslá, „zbežné“ čítanie textu) i o využívaní automatizovaných spôsobov vyhľadávania a porovnávania informácií v texte (plnotextové vyhľadávanie termínov).

V rámci kategórie štrukturálnych a formálnych charakteristík zdroja sa objavili aj zmienky o preferovaných či vhodných digitálnych formátoch dokumentu, konkrétnejšie o využívaní formátu pdf, ktorý je schopný zabezpečiť vernosť digitálnej kópie voči originálu. V tejto kategórii sa tiež vyskytlo negatívne vymedzenie kritéria relevancie, a to vo vzťahu ku grafike elektronických zdrojov – „predimenzovanú“ grafiku je možné vnímať ako synonymum neodbornosti. Je takisto zaujímavé, že medzi kritériami posudzovania relevancie elektronických sieťových zdrojov sa objavili aj také, ktoré by sa dali označiť za kritériá zabezpečenia predrelevancie. Ide o spoliehanie sa na také automatizované nástroje, ktoré kvalitne nájdu (predselektujú) zdroje z internetu – patrí sem napríklad využívanie pokročilého vyhľadávania (advanced search) v internetových vyhľadávačoch, preferovanie predmetových katalógov, či výskyt informačného zdroja v prvej dvadsiatke odkazov, ktoré pri vyhľadávaní ponúkne google.

FrekvenciaKategóriaPojem
10 zdroj dôveryhodnosť zdroja 10
9 inštitúcia inštitúcia 9
9 obsahové charakteristiky abstrakt
kľúčové slová 2
obsahová zhoda 4
plnotextové vyhľadávanie
zbežné čítanie
8 autor autor 8
4 referencie kolegovia 2
školiteľ
literatúra
4 štruktúra / forma grafika
štruktúra a forma 2
formát pdf
3 odkazový aparát linky 2
citácie
3 vyhľadávanie pokročilé vyhľadávanie
predmetové katalógy
ranking v googli
8 ostatné aktuálnosť
cena 2
doména
jazyk
rozsah informácie
verifikácia v tlačených dokumentoch 2

Tabuľka 3. Kvantitatívne hodnotenie analýzy pojmov/kategórií – posudzovanie relevancie informácií z elektronických zdrojov v internete.

Spomedzi ostatných kritérií za zmienku stoja cena (používatelia vychádzajú z predpokladu, že platené zdroje sú kvalitnejšie), rozsah informácie (posudzovanie toho, do akej miery sú informácie v zdroji podrobné – čím väčší rozsah, tým môžu byť informácie, definície podrobnejšie), ale aj možnosť/potreba verifikácie a porovnávania informácií s informáciami publikovanými v tlačených dokumentoch. Niektoré zo spomenutých kritérií potvrdzujú tézu, že existujú rozdiely v posudzovaní relevancie z hľadiska rôznych vedných disciplín a rôznych predmetov skúmania. Otázka autenticity a potreba verifikovania nájdených elektronických zdrojov s „pôvodnými“, tlačenými dokumentmi je dôležitá predovšetkým v disciplínach, kde sa využívajú prístupy historického skúmania a kde sa elektronické dokumenty vnímajú len ako náhrada za originály.

Hierarchický model fenomenografickej analýzy kritérií posudzovania relevancie informácií – porovnanie kritérií používaných v tradičných a elektronických zdrojoch

Obrázok 1. Hierarchický model fenomenografickej analýzy kritérií posudzovania relevancie informácií – porovnanie kritérií používaných v tradičných a elektronických zdrojoch.

Model na obrázku 1 integruje základné kategórie, resp. kritériá posudzovania relevancie v tlačených i elektronických informačných zdrojoch. Kategórie sú tu prezentované v zostupnom poradí, od tých, ktoré majú najväčšiu váhu (najčastejší výskyt v odpovediach respondentov), k tým, ktoré majú najmenšiu váhu. Na modeli sú viditeľné spoločné i rozdielne črty posudzovania relevancie v oboch komunikačných technológiách. Šípky od kategórií posudzovania relevancie v analógovom prostredí smerom k tým istým, prípadne príbuzným kategóriám v elektronickom prostredí indikujú posuny v dôležitosti (hierarchii) jednotlivých kategórií. Z modelu vyplýva, že používatelia venujú v elektronickom prostredí zvýšenú pozornosť posudzovaniu charakteristík informačných zdrojov, ktoré nie priamo súvisia s ich obsahom, ako je kvalita informačného zdroja, jeho inštitucionálna príslušnosť. Naproti tomu v prostredí tlačených informačných zdrojov sa ako prvotné kritérium relevancie používa posudzovanie textových či obsahových charakteristík. Väčší dôraz na mimoobsahové charakteristiky u elektronických zdrojov zrejme reflektuje zvýšenú potrebu posúdenia spoľahlivosti, dôveryhodnosti informácií nájdených v sieťovom prostredí.

2.3 Rozdiel v posudzovaní relevancie informácií v tlačenej a elektronickej forme

Hoci otázka bola zameraná na vytipovanie rozdielov pri posudzovaní relevancie, mnohí respondenti sa v odpovediach orientovali skôr na praktickejšie odlišnosti v kvalitách, v prednostiach jednotlivých druhov informačných zdrojov. Sedem respondentov konštatovalo, že nie je rozdiel v posudzovaní relevancie informácií v tlačenej a elektronickej forme. Niektorí formulovali toto záporné vyjadrenie ako kategorické (nie je žiadny rozdiel), iní boli vo svojich hodnoteniach opatrnejší (nie je žiadny zásadný rozdiel). Jeden z opýtaných vo svojej odpovedi precizoval, že nie je dôležitá forma, ale autorita, „to, kto informáciu podáva“. Koncept rovnakosti kritérií je zároveň najpočetnejším výsledným prvkom primárnej konceptuálnej analýzy.

Ostatné pojmy vyskytujúce sa vo výpovediach respondentov boli podstatne viac diverzifikované, a preto boli vo vytvorených kategoriálnych klastroch zoskupené do širších kategórií. Hodnotenie kvality informácií, resp. informačných zdrojov je pochopiteľne štatisticky významnou kategóriou. Tradičné, tlačené zdroje sú z hľadiska kvality hodnotené lepšie, alebo sa konštatuje, že v prípade elektronických zdrojov je hodnotenie kvality nevyhnutnejšie, a teda zdĺhavejšie a zložitejšie. Samostatnú skupinu kritérií hodnotenia kvality predstavuje finančná otázka. Viacerí respondenti sa zhodli na tom, že platenie, potreba finančného vkladu (či už pri tvorbe alebo pri prístupe k informáciám) je faktorom, ktorý prispieva ku kvalite a relevancii informácií. Táto skúsenosť platí u oboch typoch zdrojov, teda u tlačených i elektronických.

Početná skupina pojmov sa zhlukuje okolo charakteristík, ktoré reprezentujú výhody vyhľadávania, ako sú jednoduchosť, rýchlosť, flexibilnosť či množstvo informácií. Všetky tieto aspekty sa prevažne definujú ako prednosti elektronických zdrojov. Pri kritériu množstva informácií sa však okrem jeho základnej výhody (ktorou sú v elektronickom prostredí lepšie možnosti výberu, možnosť pochopiť širšie súvislosti problematiky) objavuje aj negatívne hodnotenie prejavu tohto aspektu, a síce fenomén nadmerného množstva, presýtenia informáciami na internete.

Ďalšou početnou kategóriou, ktorá vzišla z analýzy tejto otázky, je stabilnosť – či už v zmysle stálosti, nemennosti obsahu, textu zdroja, alebo stabilnosť umiestnenia informačného zdroja v sieťovom prostredí. Z tohto pohľadu respondenti jednoznačne pozitívnejšie hodnotia tradičné zdroje. V súvislosti so stálosťou obsahu sa objavujú aj obavy (možno preceňované) z toho, že HTML kód umožňuje robiť zásahy do elektronického textu, manipulovať s pôvodným, originálnym dielom, jeho obsahom i formou. Nestálosť fyzickej lokácie zdroja na webovom serveri môže mať za následok jeho stratu, pri nedostatočnom zálohovaní dokonca absolútnu (toto riziko je pri dokumentoch tlačených a uchovávaných v knižniciach vo väčšom množstve kópií predsa len menšie), ale aj ťažkosti pri identifikácii správneho zdroja na webe.

FrekvenciaKategóriaPojem
7 rovnaké kritériá aplikácia rovnakých kritérií 7
9 kvalita citácie, literatúra
balast 2
hodnotenie - náročné 2
platené zdroje 4
7 vyhľadávanie jednoduchosť
rýchlosť 2
flexibilnosť
množstvo informácií 3
6 stálosť stálosť 3
strata
identifikácia
manipulácia
5 hodnovernosť verifikácia 2
hodnovernosť 2
5 dostupnosť dostupnosť 4
pružnosť prístupu
7 ostatné prácnosť 3
čitateľnosť 2
aktuálnosť
interaktívnosť

Tabuľka 4. Kvantitatívne hodnotenie analýzy pojmov/kategórií – rozdiel v posudzovaní relevancie informácií v tlačenej a elektronickej forme.

Tradičné zdroje používatelia vnímajú ako hodnovernejšie, spoľahlivejšie, v súvislosti s elektronickými dokumentmi sa uvádza potreba ich dôkladnejšej verifikácie – hoci sa objavil (paradoxne?) aj názor, že verifikácia je v prípade elektronických dokumentov jednoduchšia. Elektronické zdroje sú naproti tomu hodnotené pozitívnejšie z hľadiska dostupnosti, v zmysle odstránenia priestorových a časových obmedzení prístupu k vzdialeným informačným zdrojom.

Spomedzi ostatných kritérií za zmienku stoja dve. Kritérium prácnosti reflektuje rozdielne názory respondentov – podľa niektorých sa jednoduchšie pracuje s tlačenými informačnými zdrojmi, podľa iných naopak s elektronickými. Preferencie sú v tejto otázke evidentne závislé od uhla pohľadu – tí používatelia, ktorí pri spracovaní informácií využívajú možnosti automatizovaného vyhľadávania textových reťazcov a iné funkcie softvérového prístupu, považujú za komplikovanejšiu prácu s tlačenými dokumentmi. Naopak, ak používateľ nemá prístup alebo nerád využíva počítač, práca s tlačenými zdrojmi sa mu môže vidieť jednoduchšia. V súvislosti s elektronickými zdrojmi bola spomenutá ako výhodná ešte jedna ich črta, a to interaktívnosť. Súčasťou informačných zdrojov na internete sú zväčša nástroje, ktoré umožňujú čitateľovi nadviazať okamžite komunikáciu s autormi a reagovať tak na informácie, ktoré sú v dokumente publikované.

Záver

Predbežné výsledky fenomenografickej analýzy odpovedí respondentov prieskumu naznačujú určité rozdiely v posudzovaní relevancie v tradičných a elektronických informačných zdrojoch. Zatiaľ čo vo sfére tlačených informácií sa ako prvotné kritérium relevancie používa posudzovanie textových či obsahových charakteristík zdrojov, v elektronickom prostredí používatelia venujú zvýšenú pozornosť posudzovaniu tých vlastností informačných zdrojov, ktoré nie priamo súvisia s ich obsahom. Väčší dôraz na charakteristiky ako je kvalita informačného zdroja či jeho inštitucionálna príslušnosť u elektronických zdrojov zrejme súvisí s potrebou posúdenia spoľahlivosti, dôveryhodnosti informácií nájdených v sieťovom prostredí.

Analýza procesov spojených s posudzovaním relevancie naznačuje určité paralely so Saracevičovou typológiou relevancie. Rozdiely v kritériách aplikovaných na posudzovanie relevancie medzi tradičnými a elektronickými informačnými zdrojmi sa objavujú najmä na vyšších úrovniach relevancie – kognitívnej, situačnej a motivačnej. Pre niektorých používateľov sa hodnotenie relevancie končí zhodnotením formálnych charakteristík a základnej obsahovej zhody informačného zdroja s informačnou požiadavkou, pre iného je súčasťou tohto procesu aj detailnejšie pochopenie obsahu. Z tohto hľadiska môžeme hovoriť aj o „prvotnej“ a „druhotnej“ relevancii. Zatiaľ čo pri posudzovaní „prvotnej“ relevancie sa používatelia zväčša rozhodujú, či vôbec informačný zdroj zaradia medzi dokumenty určené na detailné štúdium, posudzovanie „druhotnej“ relevancie už do určitej miery možno považovať za súčasť študijného či výskumného procesu.

Výsledky analýzy takisto naznačujú, že existujú rozdiely v postupoch pri posudzovaní relevancie v rôznych vedných disciplínach. Napríklad autenticita a verifikovanie nájdených elektronických zdrojov s „pôvodnými“, tlačenými dokumentmi sú dôležité najmä pre disciplíny založené na prístupoch historického bádania, kde sa elektronické dokumenty vnímajú len ako náhrada za originály.

Z podstaty kvalitatívnych výskumných metód vyplýva, že fenomenografické analýzy a ich interpretácie, ktoré robí jeden analytik, sú do značnej miery ovplyvnené subjektivizmom. Spoľahlivosť výsledkov sa v takýchto prípadoch najčastejšie overuje trianguláciou, posúdením či porovnaním výsledkov ďalšími výskumníkmi. Výstupom tohto procesu bude podrobná správa o výsledkoch výskumu v celom rozsahu jeho zamerania.

Poznámky:

1. Rozsiahly súbor zozbieraných údajov prvotne spracovala Mgr. Mirka Grešková, doktorandka KKIV FiF UK v Bratislave.
Použité a odporúčané zdroje

GREISDORF, H. 2000. Relevance: An Interdisciplinary and Information Science Perspective. Informing Science: Special issue on Information Science Research [online]. Volume 3, No. 2, 2000. [cit. 2007-07-15]. Dostupné aj na internete: <http://inform.nu/Articles/Vol3/v3n2p67-72.pdf>.

HANCOCK, B. 1998. An Introduction to Qualitative Research [online]. Trent Focus for Research and Development in Primary Health Care. 27 s. [cit. 2007-07-15]. Dostupné na internete: <http://faculty.uccb.ns.ca/pmacintyre/course_pages/MBA603/MBA603_files/ IntroQualitativeResearch.pdf>.

MARTON, F. 1994. Phenomenography. In The International Encyclopedia of Education [online]. Second edition, Volume 8. Eds. Torsten Husén & T. Neville Postlethwaite. Pergamon 1994, pp. 4424 - 4429. cit. podľa portálu Phenomenography Crossroads. [cit. 2007-07-15]. Dostupné na internete: <http://www.ped.gu.se/biorn/phgraph/civil/main/1res.appr.html>.

MARTON, F. – FAI, P.M. 1999. Two Faces of Variation. Paper presented at 8th European Conference for Learning and Instruction August 24 - 28, 1999, Göteborg University, Göteborg, Sweden. [cit. 2007-07-15]. Dostupné aj na internete: <http://www.ped.gu.se/biorn/phgraph/civil/graphica/fmpmf.pdf>.

PRISS, U. 2006. Formal Concept Analysis in Information Science. In Cronin, Blaise (ed.), Annual Review of Information Science and Technology. Vol 40, 2006, p. 521-543. [cit. 2007-07-15]. Dostupné aj na internete: <http://www.upriss.org.uk/papers/arist.pdf>.

SARACEVIC, T. 1996. Relevance reconsidered. In Information science: Integration in perspectives. Proceedings of the Second Conference on Conceptions of Library and Information Science (CoLIS 2). Copenhagen (Denmark), 14-17 Oct.1996. pp. 201-218. [cit. 2007-07-15]. Dostupné aj na internete: <http://www.scils.rutgers.edu/~tefko/CoLIS2_1996.doc>.

STEINEROVÁ, J. – ŠUŠOL, J. – GREŠKOVÁ, M. 2006. Information behaviour in relevance judgements. In Využívanie informácií v informačnej spoločnosti. - Bratislava : CVTI SR, 2006. - ISBN 80-85165-92-9. - S. 29-40.

ŠAUPERL, A. 2005. Qualitative research methods in information and library science. Prezentace k přednášce ze dne 10.10. 2005. [cit. 2007-07-15]. Dostupné na internete: <http://uisk.ff.cuni.cz/dwn/1003/1691_Qualitative%20Research%20Methods.ppt>. ŠUŠOL, J. 2003. Elektronická komunikácia vo vede. Bratislava : Centrum VTI SR, 2003. 156 s.

ŠUŠOL, J. 2004. Publikačné preferencie autorov vo vzťahu k tradičným a elektronickým zdrojom - situácia v oblasti vedeckej komunikácie. In Knižničná a informačná veda 20 = Library and information science 20, Bratislava : Univerzita Komenského, 2004. S. 37-57.

WILSON, D. 1994. Relevance and Understanding. In G. Brown, K. Malmkjaer, A. Pollitt & J. Williams (eds) Language and understanding. (1994). Oxford University Press, Oxford: 35-58. [cit. 2007-07-15]. Dostupné aj na internete: <http://www.phon.ucl.ac.uk/home/deirdre/papers/Relevance%20and%20understanding.doc>.

WILSON, D. - SPERBER, D. 2004. Relevance Theory. In G. Ward and L. Horn (eds) Handbook of Pragmatics. Oxford: Blackwell, 607-632. [cit. 2007-07-15]. Dostupné aj na internete: <http://www.phon.ucl.ac.uk/home/deirdre/papers/ Relevance%20Theory%20Handbook%20Revised2.doc>.
Hodnocení: 
Zatím žádné hodnocení
ŠUŠOL, Jaroslav. Posudzovanie relevancie v tradičných a elektronických informačných zdrojoch. Ikaros [online]. 2007, ročník 11, číslo 9 [cit. 2019-08-24]. urn:nbn:cz:ik-12595. ISSN 1212-5075. Dostupné z: http://ikaros.cz/node/12595

automaticky generované reklamy
registration login password