Pri príležitosti šesťdesiateho výročia založenia Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach (ŠVK) pripravili pracovníci knižnice dvojdňový medzinárodný odborný seminár, venovaný téme: Knižnice XXI. storočia – architektúra a vybavenie. Podujatie zorganizovali pod záštitou Ministerstva kultúry SR a ako spoluorganizátori spolupracovali Veľvyslanectvo USA v Bratislave a Goetheho inštitút v Bratislave.

Prvý deň začal netradične, neskoro popoludní, z dôvodov časového posunu medzi Európou a Amerikou. V úvode si účastníci pozreli filmový dokument o Seattle Central Library, jej histórii, vzniku projektu a priebehu stavby. Uvádzal ho architekt - projektant tejto budovy Joshua Prince-Ramus, ktorý zdôraznil, že je to stavba bez podpisu, kolektívne dielo. Ďalším bodom programu bola očakávaná videokonferencia vo forme telemostu Košice (Slovenská republika) – Seattle (Spojené štáty americké), ktorý sa realizoval prostredníctvom satelitného zariadenia (daru Veľvyslanectva USA v Bratislave). Pomocou techniky bolo nadviazané spojenie s Marilyn Sheckovou, riaditeľkou informačných technológií a jej spolupracovníčkou Alexandrou Harrisovou, riaditeľkou kapitálových projektov v Seattle Public Library. V dejinách slovenského knihovníctva je to prvýkrát, čo knihovníci usporiadali videokonferenciu a navzájom diskutovali cez viac časových pásiem. Diskusiu sprostredkoval a s kolegyňami v Seattli komunikoval Edward Kemp (Public Affairs Officer) z Veľvyslanectva USA v Bratislave. Po úvodnom predstavení účastníkov oboch strán sa rozbehla diskusia, zameraná najmä na výhody, ale tiež nevýhody novej budovy knižnice. Ani sme sa nenazdali a časový limit, ktorý bol plánovaný na toto spojenie, uplynul.

Vhodným doplnením bola nasledujúca prednáška Ing. Silvie Štasselovej, predsedníčky Spolku slovenských knihovníkov, ktorá v rámci medzinárodného programu návštevy riadiacich pracovníkov navštívila viaceré americké knižnice vo Washingtone, New Yorku, Seattli, New Orleanse a Chicagu. Z vlastnej skúsenosti tak mohla doplniť informácie o Seattle Public Library. Protikladom k tejto modernej knižnici je klasická komunitná knižnica na ostrove Bainbridge. Zaujímavým prvkom je hojne navštevovaný a obľúbený exteriér knižnice vo forme japonskej záhrady.

Seminár pokračoval slávnostným večerom, kde bol priestor na neformálnu diskusiu o rôznych témach a trval až do večerných hodín.

Druhý deň seminára sme venovali knižniciam v Európe. Na úvod účastníkov privítal riaditeľ ŠVK Dr. Ján Gašpar, ktorý v svojom príhovore pripomenul dlhoročnú tradíciu knižnice, jej nezastupiteľné miesto medzi slovenskými knižnicami a poďakoval Ministerstvu kultúry SR za zastrešenie celého podujatia. Prednášatelia, riadiaci pracovníci slovenských a českých knižníc a architekti nielen zo Slovenska, ale aj z Berlína, sa v svojich príspevkoch zamerali na viaceré aspekty stavieb nových, prípadne rekonštrukcií starých budov knižníc.

Dr. Danuše Lošťáková, riaditeľka Ústrednej knižnice Palackého univerzity v Olomouci, nám predstavila situáciu v Európe. 90. roky minulého storočia boli rokmi veľkého rozvoja výstavby knižníc v mnohých krajinách, včítane Čiech. Situácia v Čechách sa zmenila po roku 1989, keď sa vybudovali a rekonštruovali viaceré knižnice. Predtým rozvoj knižníc stagnoval. Veľmi podnetné bolo jej stretnutie so S. Šimsovou v roku 1999 v Londýne, na základe ktorého sa rozhodla zorganizovať seminár pre knihovníkov a architektov pod názvom Knihovna a architektura. Prvýkrát sa uskutočnil v roku 2001 a na pôde Palackého univerzity sa koná každý druhý rok dodnes.

Prednáška Prof. Dipl. Ing. Rolfa Ramckeho z Humboldtovej univerzity v Berlíne vhodne nadviazala na predošlý príspevok, prezentovala knižničné stavby v západnej Európe, predovšetkým v Nemecku. Lektor predstavil zaujímavé stavby knižníc z pohľadu architekta, ktorý má výborné znalosti aj v oblasti práce knihovníka. Zaujal predovšetkým objekt IKMZ (Informačné, komunikačné a mediálne centrum) v Cottbuse, stavba atypická nielen zvonku, ale nesmierne zaujímavé je aj farebné riešenie vnútorných priestorov. Stavba získala v Nemecku titul Knižnica roka 2006, hoci paradoxne v jej názve ani slovo knižnica nefiguruje. Univerzitná knižnica v Delfte v Holandsku je známa svojím zvláštnym tvarom, vyzerá ako kužeľ vsadený v kopci. Architektonické riešenie exteriéru napomáha pocitu spriaznenosti ľudí s knižnicou, na kopci sa ľudia v zime sánkujú, v lete prechádzajú a nad nimi pulzuje život v knižnici.

Nasledoval príspevok z Košíc. Doc. Ing. arch. Juraj Koban, dekan Fakulty umení Technickej univerzity v Košiciach, so svojim spolupracovníkom Ing. arch. Karlom Gregorom predstavili zaujímavé stavby knižníc v Európe, ale nás všetkých najviac zaujímal ich projekt novej budovy knižnice Technickej univerzity ako Strediska vedecko-technických informácií, ktorému venovali záver svojej prednášky. Predstavili nám projekt budovy, ktorý vypracovali v úzkej spolupráci s vedením knižnice. Projekt sa momentálne realizuje, hrubá stavba sa pomaly dokončuje. V časovom horizonte tri až päť rokov (v závislosti od finančných tokov) sa predpokladá jej sprístupnenie študentom a celému personálu Technickej univerzity v Košiciach.

Prednáška riaditeľa Štátnej technickej knižnice v Prahe, Ing. Martina Svobodu, poukazovala na postup pri realizácii projektu novej knižnice, prípadne rekonštrukcie starej budovy. Pripomenul východiská – čo je knižnica, na čo slúži, aké má úlohy, postup cesty od predstavy k realizácii projektu, od idey cez stavebný program, architektonickú súťaž, posúdenie 5P knižnice. Príspevok sa stretol s pozitívnym ohlasom a myšlienky, ktoré autor vyslovil, neskôr použil vo workshope aj prof. Ramcke.

Ďalším bodom programu bola prednáška generálneho riaditeľa Univerzitnej knižnice (UK) v Bratislave PhDr. Tibora Trgiňu a doc. Ing. arch. Vladimíra Šimkoviča o priebehu prípravných prác a rekonštrukcie historických budov a Lisztovej záhrady UK v Bratislave počas obdobia rokov 2000-2006. Popísali nám históriu objektov, stav pred rekonštrukciou, počas realizácie prác a na záver výsledok, stav po realizácii i dnešné možnosti využitia všetkých priestorov knižnice. Nezabudli ani na skladové priestory, ktoré sú podmienkami a rozlohou neporovnateľné so stavom pred realizáciou projektu. Aké ďalšie okolnosti môžu ovplyvniť rekonštrukciu na vlastnej koži, okúsili aj v UK v Bratislave. Nález historických artefaktov predĺžil čas prestavby a o viac miliónov predražil rekonštrukciu knižnice.

Záverečným bodom programu bol workshop prof. Rolfa Ramckeho, ktorý bol zameraný na konkrétne situácie: ako riešiť v knižnici vstupné priestory a priestory pre používateľa. Získali sme informácie z pohľadu architekta, ako riešiť konkrétne päť P knižnice, aby bola prívetivá, pohodlná (pre používateľov, ale aj pre pracovníkov), priaznivá pre fondy, pôsobivá exteriérom aj interiérom, prístupná svojou polohou, presne podľa prednášky Ing. Svobodu.

Odozva účastníkov bola pozitívna, všetci radi prijali možnosť získať informácie, ktoré sú na Slovensku potrebné a žiadané. Seminár bol zameraný na hľadanie odpovede na dôležité otázky, ktoré sa vynárajú pri príprave projektu stavby novej knižnice, prípadne jej rekonštrukcie a samozrejme pri realizácii projektu z pohľadu manažéra knižnice. Riešenie interiéru knižnice dáva obrovské možnosti knihovníkom a architektom k vytvoreniu dokonalého a vyváženého celku, jeho štýlu, technického a interiérového vybavenia. Iba spoločným úsilím knihovníkov a architektov sa knižnice stanú ideálnym miestom, kam budú užívatelia prichádzať nielen kvôli informáciám, štúdiu, ale aj za odpočinkom, uvoľnením a zábavou.

Niektoré prezentácie príspevkov v programe Microsoft PowerPoint sú dostupné na webovej stránke Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach v poli Informácie.

Dr. Danuše Lošťáková

Ing. Martin Svoboda

Príhovor riaditeľa Dr. Jána Gašpara

Účastníci seminára

Videokonferencia dňa 27. 9. 2006 - Edward Kemp

Workshop prof. Ramckeho

Autory fotografií jsou Tatiana Šárová a Mgr. Jozef Fabrici.