Úvod

Aplikovanie výsledkov výskumu a vývoja realizovaného na vysokých školách a vo vedeckovýskumných inštitúciách do oblasti priemyslu je proces, ktorý je s ohľadom na legislatívne, ekonomické a iné bariéry a pravidlá, pomerne zložitý.

Univerzity sú subjektmi, ktoré plnia kľúčovú úlohu pri produkcii znalostí a tvorbe inovačného potenciálu. Komerčná sféra z nich môže čerpať a v ideálnom prípade ich priamo využívať pre napĺňanie svojich podnikateľských zámerov. Efektívna spolupráca akademických a vedeckovýskumných inštitúcií na jednej strane a podnikateľského sektora na strane druhej je nesporne jedným zo základných predpokladov ekonomického rastu.

Pre uplatnenie akademických výsledkov výskumu a vývoja je dôležitý úspešný transfer technológií z akademického prostredia do praxe a následná komercializácia vzniknutého výsledku výskumu a vývoja.

Právo duševného vlastníctva

V Slovenskej republike vychádza ochrana práv duševného vlastníctva z čl. 43 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého: „Sloboda vedeckého bádania a umenia sa zaručuje. Práva na výsledky tvorivej duševnej činnosti chráni zákon.“

Vojčík a kol. (2012) definujú duševné vlastníctvo ako všetky nehmotné statky, ktoré sú spôsobilé byť predmetom súkromnoprávnych dispozícií ich majiteľov a majú určitú, aspoň potenciálnu majetkovú hodnotu. Pod pojmom nehmotný statok rozumieme statok vytváraný konkrétnym duševným obsahom, ktorého objektívny výraz je spôsobilý byť predmetom spoločenských vzťahov bez toho, aby bolo potrebné jeho stelesnenie v hmotnej podobe.[1]

Vojčík a kol. (2012) ďalej uvádzajú, že z  množiny nehmotných statkov môžu byť iba niektoré statky predmetmi duševného vlastníctva, s ktorými možno disponovať.  Z uvedeného teda vyplýva, že nie všetky nehmotné statky môžu byť predmetom duševného vlastníctva.[2]

Pojem duševné vlastníctvo je vymedzený v článku 2 ods. VIII. medzinárodného Dohovoru o zriadení Svetovej organizácie duševného vlastníctva[3] (ďalej WIPO z angl. World Intellectual Property Organization), ktorý bol do nášho právneho poriadku implementovaný vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 69/1975 Zb.[4]

Právna ochrana predmetov DV umožňuje autorom či pôvodcom získať uznanie alebo finančné výhody z toho, čo vlastnou tvorivou duševnou činnosťou vytvorili. Právo duševného vlastníctva je v jednotlivých štátoch upravené rôzne. V poslednom období však dochádza k harmonizácii práva duševného vlastníctva, a to nie len v rámci štátov Európskej únie, ale aj v širšom medzinárodnom kontexte. Za touto snahou stojí najmä WIPO, ktorá v súčasnosti združuje 189 členských krajín.

Právo duševného vlastníctva sa v podmienkach slovenskej legislatívy delí na autorské právo, právo súvisiace s autorským právom a právo priemyselného vlastníctva.  Systém práva duševného vlastníctva v podmienkach slovenskej legislatívy prehľadne zobrazuje obrázok 1.

Obrázok 1: Systém práva duševného vlastníctva

Z hľadiska duševného vlastníctva môžu byť výsledky vedeckovýskumnej činnosti chránené rôznymi spôsobmi, ktoré sa vzájomne odlišujú svojím účelom, predmetom, obsahom a rozsahom ochrany.

Už na začiatku procesu ochrany je potrebné preveriť, aký spôsob (alebo aj viac spôsobov) ochrany duševného vlastníctva prichádza do úvahy v konkrétnom danom prípade. Neskoršie pristúpenie k inému spôsobu ochrany nemusí byť totiž vždy účinné, osobitne v prípadoch, kedy je základnou podmienkou ochrany výsledku vedeckovýskumnej činnosti jeho novosť.

Vo všeobecnosti možno uviesť, že predmety priemyselného vlastníctva (vynález, dizajn, ochranná známka, topografia polovodičového výrobku, označenie pôvodu alebo zemepisné označenie a nová odroda rastliny) sa chránia registráciou na príslušnom úrade (tzv. registračný princíp). Jedinou výnimkou v tomto smere je tzv. nezapísaný dizajn Spoločenstva. Pre ostatné predmety duševného vlastníctva, vrátane tých, ktoré sú chránené v zmysle autorského zákona (autorské dielo, umelecký výkon, zvukový záznam, zvukovo-obrazový záznam, vysielanie, databáza) alebo v zmysle Obchodného zákonníka (obchodné tajomstvo, know-how, dôverné informácie, logo), platí princíp neformálnej ochrany bez nutnosti administratívneho prihlasovania alebo preskúmavania. V praxi to znamená, že ochrana týchto predmetov duševného vlastníctva vzniká už reálnym naplnením príslušných pojmových znakov vymedzených autorským zákonom alebo Obchodným zákonníkom.

Pojem „spôsoby ochrany“ v súvislosti s priemyselným vlastníctvom je potrebné vnímať ako rovnocenný ekvivalent pojmu „prostriedky ochrany“, ktorý zahŕňa nasledujúce inštitúty:

• ▪ patent,
• ▪ dodatkové ochranné osvedčenie,
• ▪ úžitkový vzor,
• ▪ zapísaný dizajn a nezapísaný dizajn Spoločenstva,
• ▪ topografia polovodičových výrokov,
• ▪ šľachtiteľské osvedčenie,
• ▪ ochranná známka,
• ▪ označenie pôvodu výrobku alebo zemepisné označenie výrobku.

Pri vhodnej voľbe poskytuje každý z vymenovaných spôsobov ochrany priemyselného vlastníctva jedinečnú, špecifickú ochranu výsledkov vedeckovýskumnej činnosti, ktorú nedokáže plnohodnotne nahradiť iný spôsob ochrany.

Nasledujúci obrázok č. 2 ukazuje v zjednodušenej forme, čo patrí do oblasti práv duševného vlastníctva a akou formou sa jednotlivé výsledky tvorivej duševnej činnosti chránia.

Obrázok 2: Systém práva duševného vlastníctva

Smernica o nakladaní s duševným vlastníctvom v podmienkach UNIZA

CTT UNIZA v spolupráci s ďalšími zamestnancami UNIZA vypracovali Smernicu o nakladaní s duševným vlastníctvom v podmienkach UNIZA, ktorá upravuje postupy zamestnancov, doktorandov a študentov UNIZA pri nakladaní s duševným vlastníctvom.

Pod nakladaním s DV UNIZA sa rozumie proces vytvorenia, nahlasovania, ochrany a komercializácie DV, jeho využívanie v ďalšom procese výskumu a vývoja, vo vzdelávaní a publikovanie o predmetoch DV.

Smernica upravuje práva a povinnosti zamestnanca, študenta a zamestnávateľa v tomto procese. Podľa nej sú zamestnanci UNIZA povinní bezodkladne (najneskôr však do 7 dní) písomne oznámiť CTT vytvorenie alebo zhotovenie predmetu DV, ktorý je výsledkom plnenia ich úloh v rámci pracovnoprávneho vzťahu, obdobného pracovného vzťahu alebo členského vzťahu s UNIZA. Oznámenie sa realizuje vyplnením dokumentu „Oznámenie o vzniku predmetu ochrany podľa autorského zákona“ alebo „Oznámenie o vzniku predmetu priemyselného vlastníctva“ v závislosti od charakteru nahlasovaného predmetu DV. Zároveň sú oznamovatelia povinní prostredníctvom CTT odovzdať UNIZA všetky relevantné podklady spolu s bližším popisom vytvoreného predmetu DV na potreby jeho posúdenia z pohľadu možnosti právnej ochrany a komerčného potenciálu.

Smernicu dopĺňajú ďalšie interné metodiky a usmernenia, ktoré v prvom rade slúžia zamestnancom  CTT UVP UNIZA pri plnení svojich úloh (napríklad pre oblasť zakladania spin-off firiem, pre podporu a mentorovanie startupov so zameraním sa na potrebné analýzy, dokumenty a zmluvy).

Oznamovateľ (výskumník) je povinný poskytnúť UNIZA súčinnosť a tiež všetky informácie týkajúce sa predmetu DV, ak ho o to požiada príslušný zástupca CTT, štatutár UNIZA, právny zástupca UNIZA alebo patentový zástupca, ktorý UNIZA vo vzťahu k príslušnému predmetu DV zastupuje.

V prípade, ak sa UNIZA rozhodne oznámený predmet DV ochrániť ako patent, oznamovateľ poskytne súčinnosť a potrebné informácie, a to najmä pri zisťovaní stavu techniky z oblasti vynálezu, stanovení kľúčových slov pre zisťovanie stavu techniky a pri určení, v čom spočíva novosť vynálezu, ďalej pri vypracovávaní opisu vynálezu, anotácie a patentových nárokov, ktoré sú súčasťou patentovej prihlášky (stanovenie oblasti techniky, ktorej sa vynález týka, charakteristika doterajšieho stavu techniky, vysvetlenie podstaty vynálezu a jeho výhod, prípadne nevýhod oproti doterajšiemu stavu techniky atď.).

Záver

Univerzita ponúka pre vedca ideálne prostredie, kde získava podnety na výskum. Tie následne môžu byť ďalej rozpracovávané pre ich uplatnenie na trhu v rámci komerčnej činnosti univerzity. Inovačný nápad môže byť však bezcenný, ak ho jeho autor nedokáže podnikateľsky zhodnotiť – teda zaistiť jeho komerčný úspech na trhu. Za týmto účelom začali univerzity a vedeckovýskumné inštitúcie zriaďovať špecializované pracoviská, označované ako centrá transferu technológií, resp. centrá pre transfer technológií, ktoré majú  vytvárať inštitucionálne zázemie pre spoluprácu univerzitného (resp. výskumného) a podnikateľského prostredia. Úlohou týchto centier nie je len sprostredkovanie priamej spolupráce univerzít a podnikov pri uplatňovaní výsledkov výskumu a vývoja do praxe, ale aj zabezpečenie spätnej väzby uplatniteľnosti výskumu, čo pomáha orientovať výskum na univerzitách na aktuálne požiadavky praxe a potreby spoločnosti.

UNIZA prostredníctvom svojho špecializovaného pracoviska – Centrum pre transfer technológií (CTT) založeného v novembri 2015 poskytuje pre zamestnancov a študentov ekonomické, právne a administratívne poradenstvo pri komercializácii duševného vlastníctva, čím sa snaží eliminovať nedostatky, ktoré zamestnanci urobili pri transfere svojho poznania do praxe.

Literatura:

Publikácie:

1. ADAMOVÁ Z., BAČÁROVÁ R., KLINKA T., MULLEROVÁ K., NOSKOVIČ J. . Duševné vlastníctvo a transfer technológií 1. Bratislava, Centrum vedecko-technických informácií SR, 2014.
2. ADAMOVÁ, Z. – KRATĚNOVÁ, J. Duševné vlastníctvo a transfer technologií. 3. Bratislava, Centrum vedecko-technických informácií SR, 2013.
3. KUBÍČEK, J. - SVAČINA P. Průmyslová práva jako obchodní komodita. In: Nehmotné statky a průmyslová práva, jejich ochrana, oceňovaní a komerční využití. Praha: SOCIOLOGICKÉ NAKLADATELSTVÍ, 2010.
4. VOJČÍK, P. a kol. Právo duševného vlastníctva. Plzeň: Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, s.r.o.,2012.

Legislatívne normy:

1. Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
2. Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.
3. Zákon č. 185/2015 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov.
4. Zákon č. 435/2001 o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) v znení neskorších predpisov.
5. Zákon č. 517/2007 Z. z. o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
6. Zákon č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch v znení neskorších predpisov.
7. Zákon č. 146/2000 Z. z. o ochrane topografií polovodičových výrobkov v znení zákona č. 84/2007 Z. z.
8. Zákon č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov
9. Zákon č. 242/2017 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2001 Z.z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) v znení n.p.   

Internetové odkazy:

1. AGENTÚRA MINISTERSTVA ŠKOLSTVA, VEDY, VÝSKUMU A ŠPORTU SR PRE ŠTRUKTURÁLNE FONDY EÚ (ASFEU). Správa o stave výskumu a vývoja v SR za rok 2012 s vyhodnotením úspešnosti a efektívnosti grantových schém na podporu výskumu a vývoja financovaných z verejných zdrojov. Bratislava, 2013. Dostupné na:<https://www.vedatechnika.sk/SK/VedaATechnikaVSR/Rada%20vldy/Rokovanie%20...

Poďakovanie:

Táto publikácia vznikla vďaka podpore v rámci operačného programu Výskum a inovácie pre projekt: IKT produkty pre komunikáciu v rámci inteligentných systémov, s ITMS2014 + kódom projektu 313011T413, spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.