E-learning a MOOCs v praxi

Elektronické vzdelávanie je logickou odpoveďou na nové možnosti, ktoré informačno-komunikačné technológie prinášajú. Online vzdelávanie môžeme považovať za nesmierne účinný spôsob šírenia vzdelávacích obsahov medzi veľké množstvo študentov v krátkom čase. E-learning v tejto dobe ponúka ideálnu formu štúdia odkiaľkoľvek. E-learning šetrí čas i náklady spojené s cestovaním, ubytovaním aj vyučovacími materiálmi. Online kurzy dokážu obslúžiť veľké množstvo študentov z ktorejkoľvek krajiny na svete. Stačí len počítač, tablet alebo smartphone a pripojenie na internet. Učiteľ sa tak stáva tvorcom učebných dokumentov so špecifickým poslaním – kvalitu prezenčnej formy štúdia transformovať do účelne zostavených dokumentov v elektronickej podobe s využitím všetkých foriem prezentácie a možnosťou zahrnutia interakcie. Nástupom MOOC (Massive Open Online Course) kurzov prichádza možnosť rozšíriť svoje vedomosti z pohodlia domova, študovať materiály od prestížnych zahraničných univerzít, prípadne získať originálny certifikát bez toho, aby ste opustili svoju izbu. V slovenskom prostredí je e-learning stále iba v začiatkoch, no v iných krajinách sveta sa rozvíja nezvratným tempom.

História e-learningu

Využiť informačné technológie vo vzdelávaní sa ľudia pokúšali od 60. rokov 20. storočia. Učebné automaty postupne vymenili personálne počítače a nástup internetu otvoril dvere raketovému rozkvetu online vyučovania. E-learning je vynikajúcim príkladom efektívneho využitia informačno-komunikačných technológií vo vzdelávaní.

Termín e-learning (z angl. spojenia electronic learning = elektronické vzdelávanie) pozvoľne vznikol už pomerne dávno – zhruba pred dvoma desaťročiami, kedysi v začiatkoch prudkej expanzie používania počítačov a následne aj internetu. E-learning je možné pomenovať aj ako online learning alebo virtual learning. Prvé formy e-learningu nájdeme už na konci 19. storočia. Isaac Pitman učil svojich žiakov prostredníctvom korešpondencie. Táto forma podporovala rýchlosť písania a bola veľmi populárna medzi žurnalistami, sekretárkami a podobnými profesiami, ktoré si potrebujú rýchlo poradiť so zaznamenávaním poznámok alebo písaním. Pitman takto svojim študentom posielal zadania, na ktorých neskôr pracovali a dokončené mu ich zasielali späť. V roku 1924 bol vyvinutý prvý testovací stroj, ktorý umožňoval študentom automatické testovanie. Neskôr v 1954 harvardský profesor Skinner vytvoril testovací stroj, ktorý umožnil vyučujúcim naprogramovať inštukcie, ktoré musia študenti splniť. Avšak prvý CBT (computer based training = vzdelávanie na počítači) výskum bol predstavený až v roku 1960, niesol názov PLATO-Programmed Logic for Automated Teaching Operations. Pôvodne bol vypracovaný pre študentov z University of Illinois, no svoju popularitu si získal aj v okolitým univerzitách.[1]

Príchodom internetu a po rozšírení počítačov medzi širokú verejnosť sa začalo rozvíjať aj elektronické vzdelávanie (spočiatku v predinternetovej dobe aj CBT). Bolo logickou odpoveďou na nové informačné a technologické možnosti. Hlavným nositeľom a šíriteľom vzdelávacích obsahov sa neskôr, v období nástupu online možností internetu, v prípade e-learningu stal elektronický komunikačný kanál (v najširšom slova zmysle) a nemožno sa teda  čudovať, že ho vzdelávatelia objavili ako vysokoúčinný a vysokoefektívny spôsob distribúcie vzdelávacích obsahov a vysoko progresívny spôsob výučby.[2]

Vo svete niekoľko (prevažne univerzitných) vedeckých tímov začínalo vyvíjať inteligentné výukové systémy (Intelligent Tutoring Systems). Cieľom týchto výukových systémov bolo vytváranie aplikácií s dlhodobou kontrolou nad výukovým procesom. Systém dokázal využívať grafiku, animácie, zvuk a obsah výuky bol individualizovaný. Dosiahnuté výsledky študujúceho sa ukladali a vyhodnocovali. Rola učiteľa sa zmenila na kontrolu a obsluhu.[3]

Aj v súčasnosti, po vyše 20-tich rokoch od vzniku prvých elektronických vzdelávacích obsahov a ich distribúcii, však musíme skonštatovať, že e-learning i napriek dnes už pomerne masívnemu nasadeniu, efektívnosti a neustále expandujúcemu objemu vzdelávania prostredníctvom e-learningu vo svete, stále nedisponuje konkrétnymi priemyselnými normami, ktoré by zabezpečili stabilitu a kompaktnosť distribuovaných obsahov a elektronických kanálov, ktorými sa šíria.

Online learning v praxi

Pri slovnom spojení online learning sa nám vynára viacero možných definícií. V literatúre sa stretávame s množstvom definícií e-learningu. Pre našu štúdiu budeme definovať klasifikáciu e-learningu nasledovne podľa tabuľky 1.

Tab. 1 Klasifikácia foriem vzdelávania podľa typu kurzu[4]

Za online kurz sú považované také kurzy, ktorých minimálne 80% obsahu je poskytovaného online. Blended learning je kombináciou klasického offline (face-to-face) vzdelávania a online learningu. Online časť vzdelávania predstavuje približne 30 - 80% celkového obsahu kurzu. MOOCs kurzy ponúkajú až 100% zastrešenie kurzu online.

Blended learning

Blended learning je často nazývaný aj hybrid learning a môže mať rôzne formy. Zatiaľ čo niektoré vzdelávacie inštitúcie využívajú tento spôsob len zriedka, iné univerzity sa naučili z tohto spôsobu vzdelávania vyťažiť. Blended learning totiž prináša možnosť vyťažiť to najlepšie z oboch možností vzdelávania. Študenti môžu navštevovať klasické hodiny v škole a potom doštudovať potrebné materiály online, prípadne vyplniť testy alebo odovzdať zadania online. Študent je tak nútený navštíviť školu napríklad len na jednu hodinu týždenne, čím získa viac volného času, ktorý môže venovať štúdiu doma, prípadne na získanie praktických skúseností v práci. Spolupráca študentov prebieha online v spoločnom prostredí. Interaktívne triedy podľa prieskumov dosahujú lepšie výsledky a nadobúdajú bohatšie skúsenosti ako študenti prostredníctvom face-to-face vyučovania. LMS a mobilné zariadenia prinášajú nový pohľad na e-learning.[5]

Online learning and MOOCs

Skratka MOOCs znamená Massive Open Online Courses. MOOCs svoju popularitu získali najmä v posledných 2 rokoch. Poskytli ľuďom z celého sveta prístup ku kurzom najpopulárnejších svetových univerzít. Mnohí odborníci však pochybujú o kvalite týchto kurzov, čo najznačuje aj nízky pomer prihlásených študentov a tých, ktorí kurz aj reálne dokončili a získali certifikát. V priemere kurz neukončí až 90 % z registrovaných študentov.[6]

MOOCs sú typicky ponúkané zdarma pre širokú verejnosť. Ak chcete kurz absolvovať, nemusíte byť študentom konkrétnej univerzity. Kurz je možné absolvovať viacerými spôsobmi. Ak za kurz neplatíte, príde vám certifikát o absolvovaní kurzu emailom. Ak však máte záujem aj o oficiálne potvrdenie, môžete si za kurz zaplatiť a certifikát vám príde priamo domov poštou. Ďalšou možnosťou je absolvovať kurz s podporou vyučujúceho. V tomto prípade sa stávate akoby reálnym študentom, k dispozícii máte tútora, s ktorým môžete konzultovať počas priebehu kurzu. Takúto formu kurzov ponúka napríklad EdX a ich cena sa pohybuje od 350 dolárov za jeden kurz. Ak chcete absolvovať niektorý z MOOCs, nemusíte vyhovieť žiadnym prijímacím požiadavkám. A aj z tohto dôvodu sú MOOCs tŕňom v oku pre mnohých pedagógov i študentov.

Fenomén MOOCs

Podľa The New York Times, rok 2012 bol rokom MOOCs. Avšak vďaka rýchlemu nárastu študentov absolvujúcich MOOCs v ďalších krajinách sveta ako Čína, Španielsko či arabských krajinách, rok 2014 bol považovaný za rok, kedy MOOCs zmenili svet. [7]

TOP 5 poskytovateľov MOOC kurzov

V nasledujúcej tabuľke sme spracovali prehľad poskytovateľov MOOC kurzov, ktoré sú dostupné online na webe a sú prístupné tiež pre používateľov zo Slovenska a iných krajín.

* zahŕňa všetkých študentov, ktorí začali kurz, aj keď ho nikdy nedokončili
** aktuálny počet kurzov v apríli 2015

Tab. 2 Prehľad poskytovateľov MOOCs

Číslo 24 miliónov študentov registrovaných na Codecademy zahŕňa tiež používateľov, ktorí sa v službe iba zaregistrovali a nikdy sa opätovne nevrátili. Nie je možné teda brať štatistiku počtu študentov ako smerodojnú. Nepodarilo sa nám nájsť štatistiky počtu študentov, ktorí úspešne absolvovali kompletný kurz.

Typický MOOC študent

Počas školského roka 2012-2013 sa na edX zaregistrovalo viac ako 842 000 študentov. Iba 28% z nich pochádza z USA, 13% z Indie, nasleduje Veľká Británia, Brazília, Kanada a Španielsko. Typickým študentom edX je 26 ročný muž, ktorý ma dosiahnuté vzdelanie 1. stupňa. Ale menej ako tretina študentov vyhovuje tomuto profilu. Tretina študentov uvádza ukončené stredoškolské vzdelanie alebo nižšie. Iba 29 % zo všetkých študentov sú ženy. 50 % študentov opustí kurz v priebehu prvého alebo druhého týždňa od jeho začiatku. [11]

MOOCs stále považujeme za buzz word, aj keď od roku 2013 nie je nárast zapísaných študentov tak rapídny. Úspešné univerzity sveta ponúkajú študentom absolvovať stále viac a viac ich vynikajúcich kurzov. V akademickom roku 2012-2013 sa v službe edX zaregistrovalo viac než 842 000 študentov. Iba 28% z nich boli študenti z USA. 13% študentov pochádzalo z Indie, nasledovali študenti z Veľkej Británií, Brazílie, Kanady a Španielska.

Pozitíva a negatíva MOOC kurzov

Na základe získaných informácií sme definovali výhody a nevýhody absolvovania MOOC kurzov.

Tab. 3 Pozitíva a negatíva MOOC kurzov

Zoznam použitej literatúry

• ANDERSON, N. Free online AP courses debut on edX Web site. In The Washington Post. [online]. 2014. [cit. 2015-03-20]. Dostupné na internete:  http://www.washingtonpost.com/local/education/free-online-ap -courses-debut-on-edx-web-site/2014/10/20/6b16c204-5883-11e4-b812-38518ae74c67_story.html
• ALLEN, M. - SEAMAN, J. Change Grade. [online]. 2014. [cit. 2015-03-16]. Dostupné na internete: http://online-learning.startclass.com/d/a/Free
• COALO, J. J. With 24 Million Students, Codecademy Is Bigger Than You Thought. In Forbes.  [online]. 2014. [cit. 2015-03-20]. Dostupné na internete: http://www.forbes.com/sites/jjcolao/2014/04/23/with-24-million-students-...
• COURSERA. Community. [online]. 2014. [cit. 2015-03-20]. Dostupné na internete: https://www.coursera.org/about/community
• EPIGNOSIS LLC. E-learning: Concept, trends, application.  [online]. 2014. [cit. 2015-03-07]. Dostupné na internete: http://www.talentlms.com/elearning/elearning-101-jan2014-v1.1.pdf
• HA, T. H. MOOCS by numbers: Where are we now?  [online]. 2014. [cit. 2015-03-20]. Dostupné na internete: http://ideas.ted.com/moocs-by-the-numbers-where-are-we-now/
• HECKING, T. et al. A Flexible and Extendable Learning Analytics Infrastructure. In Advances in Web-Based Learning – ICWL 2014. Tallin : Springer. 2014. ISBN 978-3-319-09634-6
• NICHOLSON, P. Computers in Education: E-Learning, From Theory to Practice. [online]. 2013. [cit. 2015-03-07]. Dostupné na internete:  http://educationxpress.mit.edu/journal/history-of-e-learning
• SCHULZKE, E. Measuring the impact of a MOOC course can be complicated. [online]. 2014. [cit. 2015-03-20]. Dostupné na internete: http://national.deseretnews.com/article/2157/Measuring-the- impact-of-a-MOOC-course-can-be-complicated.html#YmRSmYWK1gIVfO0z.99
• SCHWORM, P. Nearly 75% who take online classes are outside US. In Boston Globes. [online]. 2014. [cit. 2015-03-20]. Dostupné na internete: http://www.bostonglobe.com/metro/2014/06/06/nearly-three-quarters- online-students-harvard-mit-are-from-outside-report-finds/BuZiQngGDHkpwEWwLEhMrM/story.html
• STANSBURY, M. Global MOOC statistics. [online]. 2014. [cit. 2015-03-20]. Dostupné na internete: http://www.ecampusnews.com/top-news/infographic-moocs-global-436/