Dňa 3. apríla 2009 sa v Slovenskej pedagogickej knižnici v Bratislave, ktorá plní aj funkciu metodického centra pre akademické knižnice, uskutočnil seminár určený predovšetkým zamestnancom akademických knižníc, ktorý voľne nadväzoval na predchádzajúci seminár „Komunikačné kompetencie pri práci s používateľom“. Téma tohto seminára vznikla na základe vzdelávacích potrieb samotných účastníkov predošlého seminára. Prednášajúcou bola PaedDr. Slávka Hlásna, PhD., z Katedry pedagogiky na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

Tému seminára nebolo možné v úplnosti obsiahnuť - tak závažná a široká problematika by podľa slov prednášajúcej mohla byť predmetom viacdňového seminára. Preto hneď v úvode dostali účastníci seminára za „úlohu“ napísať, čo by sa chceli na seminári dozvedieť a čo očakávajú, že sa podľa témy seminára v skutočnosti dozvedia. Ďalšou dôležitou otázkou bolo, prečo sa na tomto seminári zúčastnili (museli, zaujala ich téma, chceli sa uliať z práce a pod.). Počet účastníkov bol limitovaný aj vzhľadom na formu seminára. Mnohých milo prekvapilo, že namiesto klasickej prezentácie sa stretli so zaujímavou formou interaktívnej prednášky. Podarilo sa až do konca udržať živý záujem účastníkov aj napriek tomu, že bol piatok, kedy sa každý ponáhľa domov víkendovať.

Hlavnými témami (podľa výberu účastníkov) boli konflikt a stres, ktoré spolu úzko súvisia a ktoré sprevádzajú ľudí takmer každý deň, či už v súkromnom živote alebo na pracovisku.

„Stres v akejkoľvek podobe pozná každý, je súčasťou nášho života. Stres je odpoveď organizmu na akúkoľvek nadmernú záťaž (príjemnú aj nepríjemnú), ktorá sa naň kladie“ [1].

Zaujímavé bolo pre nás dozvedieť sa, ako zvládať a riadiť (kontrolovať) tento stres, pretože „dlhodobý nezvládnutý stres môže mať fyzické, emocionálne, duchovné a sociálne následky“ [1]. To sa dá zvládnuť hlavne prostredníctvom identifikovania stresu (príznaky stresu), konfrontácie stresu (čo ho spôsobuje) a v neposlednom rade prostredníctvom riešenia stresu (relaxácia, stanovenie priorít, vyrozprávanie sa ...). Človek si musí uvedomiť niektoré základné poznatky o strese. Pôvodcom stresu sme hlavne my sami. Ako prirodzená fyziologická reakcia ubližuje iba vtedy, keď mu podliehame väčšinu dňa. Na oživenie sme si vyskúšali niektoré relaxačné cvičenia, ako napr. uvoľňovacie cvičenia na odľahčenie napätia – napínanie a uvoľňovanie špičiek na nohách, obyčajné predstavovanie sa navzájom a uvedenie nejakých pozitívnych myšlienok, prípadne zážitkov z dňa. Zaujímavé bolo napríklad zistenie, že aj „nezdravé“ jedlo môže byť zdravé v porovnaní so škodlivosťou stresu, ktorý môže vyvolať pocit, že nemôžeme zjesť niečo, na čo máme strašnú chuť, alebo aj zmiernenie pocitu stresu zo zistenia, že nie sme jediní, čo máme problémy v súkromí alebo na pracovisku. V živote sa stretávame s rôznymi stresovými situáciami. Dôležité je osvojiť si niektoré odporúčania na minimalizáciu nežiadúceho stresu a jednoduché techniky na jeho uvoľnenie, ktoré sa dajú použiť kdekoľvek, ako napríklad zhlboka dýchať, urobiť si malú prestávku, posedieť si pri počúvaní hudby, poprechádzať sa v prírode a započúvať sa do jej zvukov, posedieť si s priateľmi a pod.

Ďalšou preberanou témou bol konflikt, s ktorým sa zamestnanci knižníc stretávajú takmer denne pri svojej práci. Dozvedeli sme sa, za akých okolností môže vzniknúť konflikt, aké sú typy konfliktov a pod. Zdroje konfliktov sú jednak vo vonkajšom prostredí (objektívne prekážky, vlastnosti iných ľudí, neprimerané požiadavky, nedostatky z výchovného prostredia), jednak v jedincovi (povahovo-charakterové vlastnosti, momentálny psychický a fyzický stav, sebaobraz, nedostatočné vedomosti a skúsenosti). Zoznámili sme sa s niektorými stratégiami riešenia konfliktov (vyhýbanie, súperenie, prispôsobenie, kompromis, integrácia). Zaujímavý bol aj poznatok, že dôsledky konfliktu môžu byť nielen negatívne (energia a čas vynakladané nesprávnym smerom, skreslené úsudky a vnímanie, porážka a jej psychologické dôsledky, preferencia vlastných cieľov pred spoločnými, nezodpovedné správanie, ovzdušie podozrievania a nedôvery, stres, nedostatočná komunikácia, hľadanie obetného baránka a pod.), ale aj pozitívne (zviditeľnenie hodnôt, ktoré sa cenia, vyjasnenie postojov, zvyšovanie kvality rozhodovania, zvyšovanie zaangažovanosti a príležitosti prispieť k riešeniu problému, podpora spontánnosti v komunikácii, zvyšovanie produktivity, výkonu a väčšej spokojnosti v skupine).

Pre spestrenie seminára nám prednášajúca pripravila Test kognitívneho štýlu (Wilkinson–Blackburn, 1981), z ktorého sme sa dozvedeli, ako vidíme seba, svet a budúcnosť. Zaujímavé bolo zistenie, že väčšina členov skupiny videla negatívne seba, svet a aj budúcnosť, čo zodpovedalo aj výsledkom testovania na Slovensku. Aj tieto „negatívne“ výsledky sú vlastne pre nás pozitívne, nakoľko vieme, čo treba zmeniť. Dotazník spôsobov riešenia konfliktov bol zameraný na rôzne interpersonálne štýly zvládnutia konfliktov, kde sme sa dozvedeli, aký je pre nás najtypickejší štýl riešenia konfliktov (žralok – súperenie, sova – spolupráca, líška – kompromisy, korytnačka – vyhýbanie sa, koala – prispôsobovanie sa) a kedy je vhodné (v akej situácii) používať ten-ktorý štýl. Spestrením bol aj dotazník, kde sme sa dozvedeli, koľko rokov sa pravdepodobne dožijeme.

V spolupráci s vybranými účastníkmi nám v závere seminára prednášajúca predviedla niektoré techniky komunikácie: asertívna komunikácia – predchádzanie konfliktu, agresívna komunikácia – smerujúca ku konfliktu, submisívna komunikácia – súhlasím so všetkým, len aby nebol konflikt.

Na záver mi nezostáva nič iné ako poďakovať PaedDr. Slávke Hlásnej, PhD., za veľmi zaujímavý seminár, z ktorého účastníci odchádzali s dobrým pocitom, hlavne s pocitom príjemne stráveného času, počas ktorého sa všetci aspoň na pár hodín zbavili stresu.