Česká republika nemá už vyše polroka po voľbách vládu a zdá sa, že nikomu to tam nevadí a všetko beží tak ako má. Dokonca to pomaly vyzerá už tak, aspoň na prvý pohľad, že v Čechách prestáva platiť aj známe Machiavelliho „Sami si vládnuť nemôžete!“. Keby sa takéto udialo pred érou globalizácie, plne by platilo Gorbačovove „Éto vaše délo“ a tento príspevok by zrejme nevznikol. Ale dnes je všetko inak. Všetko so všetkým, a každý s každým (alebo každou), veď to poznáte... Tak sa stalo, že pomerne nevinne sa tváriace bezvládie v ČR spôsobilo prekvapujúce veci za riekou Moravou a dokonca v odbore, kde by to nikto nečakal. Ale poďme po poriadku. Začalo to prudkým poklesom dopytu po káve a minerálkach v SR, hneď potom nasledoval obdobný pokles dopytu po kancelárskom papieri (najmä formát A4) a toneroch do laseroviek, tiež telekomunikační operátori pocítili istý úbytok hovorov... Bankoví, ekonomickí i marketingoví a iní manažéri z celej SR hľadali príčinu. Nejaké dôvody, niečo čo by vysvetľovalo takéto choré správanie sa inak dobre predvídateľného slovenského trhu. A veru po istom čase prišli na koreň veci. Asi neuveríte, ale problém našli v knižniciach! Presnejšie v manažmente knižníc a ešte presnejšie v top manažmente slovenských knižníc.

Nuž celé to vzniklo čiastočne aj náhodou, ale čiastočne to už dlho tlelo pod povrchom a čakalo na príležitosť (podobnosť s naštartovaním epidémie AIDS je čisto náhodná).

Po dlhých analýzach a syntézach sa totiž dospelo k záveru, že pár riaditeľov slovenských knižníc si, zrejme v rámci návštev bežných knihovníckych podujatí ako Inforum Praha či Seč, dalo nesprávne do súvisu stále a nesporné úspechy českého knihovníctva práve s NEEXISTENCIOU vlády v ČR! Jednoducho tu nastal istý myšlienkový skrat, výsledkom ktorého bolo pevné presvedčenie, že „slobodné prostredie bez nátlaku a rigidného vedenia ľudom uvoľňuje ruky a zvyšuje ich tvorivosť a chuť do života atď. výsledkom čoho je rozkvet a rozvoj celej spoločnosti VRÁTANE KNIHOVNÍCTVA“. Teda aby sme to zostručnili. V dobre mienenej snahe „Dobehnúť a predbehnúť“ sa jeden, dva a potom ďalšie a ďalšie top manažmenty slovenských knižníc rozhodli obrazne povedané takto:

„OK, slovenské knihovníctvo potrebuje slobodu – dobre, bude ju mať” - a prestali riadiť a robiť porady. A to všetky. Operatívne i strategické, gremiálne i obyčajné kolégia, nič, nič a zase nič. Ale uvedomte si priatelia, keď niet porád, niet zápisov z porád, niet oznamov a pozvánok na porady, niet telefonátov ani mailov upresňujúcich či rušiacich termíny a miesta konania porád a nakoniec načo variť kávu a chystať minerálky či chlebíčky, pre koho? Keby to bolo v jednej, dvoch inštitúciách, nič sa nedeje - ale ono to dostalo masový rozmer. A najhoršie na tom všetkom je - že ono to funguje! Ukazuje sa totiž už celkom zreteľne, že isté slovenské knižnice, podobne ako Česká republika, dokážu fungovať aj bez toho, aby boli priamo riadené!!! V Čechách je to však oveľa, oveľa jednoduchšie, lebo dobre neschádza sa tu jedna vláda – ale kto to je konkrétne ? Nuž pár ministrov s predsedom vlády. Ale v SR? Tu ide o desiatky až stovky zmarených porád a uznesení a hlásení a podkladov k poradám a kontrolu úloh a zápisov atď. Prirodzene, že tento fenomén už zaregistrovala aj knižničná veda (nakoľko jej cieľom je práve skúmanie knižničných procesov, ktoré sa odohrávajú v knižniciach) a pojmovo ho už aj orientačne zaradila. Ide o fenomén takzvaného bohémizmu v manažmente knižníc. Je to úplne čerstvá vec a odborníci na knihovnícku terminológiu to budú musieť ešte konzultovať najmä s odborníkmi z oblasti manažmentu a psychológie (že by aj psychiatrie?), takže zatiaľ prinášame len predbežnú, neoficiálnu, takpovediac pracovnú verziu definície tohto nového fenoménu, ktorý dostal pracovný názov bibliobohémizmus.

„Bibliobohémizmus – úsilie spôsobené prenosom jedinečnej skúsenosti z riadenia makroobjektu v ČR na riadenie mikroobjektov, najmä knižníc. Cieľom snaženia je minimalizáciou riadiacich aktov dosiahnuť automatickú aktivizáciu riadených subjektov a tým vyššiu kvalitu činnosti riadenej organizácie. Keďže zvonku sa daná organizácia (knižnica) paradoxne javí ako neriadená a plná chaosu a bezvládia, teda ako keby tam zavládli bohémske maniere, jav dostal pomenovanie bibliobohémizmus“.

Všimnite si, že vedci, ako sa aj dalo očakávať, zaujali k tomuto fenoménu prísne neutrálny postoj. No ja, ako bežný občan SR, si dovolím byť menej neutrálny. Najprv k problému s rozvráteným trhom v spomínaných komoditách (káva, papier, minerálky, kvôli čomu sa vlastne všetko začalo). Nuž radostne hlásime, že slovenský trh je opäť v poriadku. Nedostatok porád v knižniciach úspešne nahradil rastúci počet porád u zriaďovateľov knižníc, ktoré sa týkajú práve toho, prečo isté knižnice v SR vlastne nerobia porady. Vážnejšie je to však s bibliobohémizmom...??? Ukazuje sa totiž, že tento fenomén má sklon prenikať z knižníc von a šíriť sa nekontrolovateľne ďalej. Ale domyslime to! Dobre, povedzme, že v SR tiež nakoniec prídeme na chuť „báječnému stavu bezvládia“, zatiaľ všetko v poriadku, jednoducho nebudeme mať pár mesiacov vládu. Ale čo ak to zachutí aj iným štátom ? A potom povedzme aj EÚ alebo, veď prečo nie, aj slobodomyseľnému USA či Kanade a Japonsku? A tu už končia žarty - lebo Číne, Rusku ani Usama bin Ládinovi napríklad, nakazenie bibliobohémizmom jednoducho zo známych príčin nehrozí. Ja teda nemám nič proti Číne ani Rusku (a proti čínskemu a ruskému ľudu už vôbec nie) a ani proti moslimom, ale predsa len, rád by som dožil ešte v tejto starej kresťansko–ateisticko-liberálnej Európe neriadenej Čínou ani Ruskom ani z nejakej mešity. Teda, čo budem chodiť okolo horúcej kaše, jednoducho celkom egoisticky poviem, že by ma úprimne potešilo, keby sa stalo, že v ČR vznikne stabilná vláda - tým totiž zmizne aj nebezpečenstvo šírenia fenoménu bibliobohémizmu a z toho vyplývajúce možné politické konzekvencie. Je to divné, ale veru nie o všetkom sa rozhoduje v Bruseli či Washingtone.