Sorry, you need to enable JavaScript to visit this website.

Informačná architektúra

Čas nutný k přečtení
16 minut
Již přečteno

Informačná architektúra

0 comments

Abstrakt:
Cieľom štúdie je charakterizovať novovznikajúcu vednú disciplínu informačnú architektúru a jej vplyv na organizáciu digitálnych informácií v informačnom priestore. Charakterizujú sa prístupy k chápaniu pojmu informačná architektúra a jej jednotlivé piliere ako klasifikácia, navigácia, metaprvky a dizajn. Zdôrazňuje sa dôležitosť informačného dizajnu stránky na rozdiel od grafického dizajnu, ktorý preferujú predovšetkým výtvarníci. Záverom sa rozoberajú jednotlivé prvky informačnej architektúry.


K vývinu pojmu informačná architektúra a informačný architekt

V súčasnosti patria pojmy informačná architektúra a informačný architekt k frekventovaným a módnym pojmom. Je to hlavne vďaka informačnej explózii, ktorá je navyše znásobená enormným nárastom webových stránok, weblogov, elektronických konferencií a diskusných skupín, ako aj ďalších prostriedkov komunikácie. O informačnej kríze sa už toho popísalo veľa. V nedávnej štúdii Lymana a Variana (2003) sa uvádza, že v roku 2002 sa vyprodukovalo približne 5 exabytov novej informácie. Až 92% tejto novej informácie sa uchováva na magnetickom médiu, prevažne na hard diskoch. Ak berieme do úvahy, že podľa Population Reference Bureau žije na svete približne 6,3 miliardy populácie, tak jedna osoba vyprodukuje ročne až 800 MB zaznamenanej informácie. Ak by sme takéto množstvo informácií chceli uložiť na papier, potrebovali by sme naukladať na seba knihy približne o dĺžke 10 m.

Informačné preťaženie spôsobuje záplava množstva informácií ako dôsledok demokratizácie prístupu k informáciám, ktorý vyvolal internet. Pred 50 rokmi priemerný človek vytváral iba malé množstvo informácií. Dnes internet umožňuje, aby každý, kto chce a má záujem, sprístupnil informácie na webe. Pritom stále viac publikácií vychádza už iba v digitálnej forme. Ľudia sa snažili určitým spôsobom organizovať, klasifikovať a triediť informácie už 650 rokov pred naším letopočtom. V roku 1873 Melvil Dewey zaviedol systém umožňujúci organizovať a sprístupniť veľké množstvo kníh. Podobným spôsobom dnes v súvislosti s nárastom informácií v internete je snaha ich určitým spôsobom zorganizovať, triediť, klasifikovať. Vzniká nová vedná disciplína informačná architektúra, ktorej cieľom je organizácia digitálnych informácií.

Informačná architektúra ako vedná disciplína sa ujala od historickej konferencie organizovanej ASIS&T (American Society for Information Science and Technology) v roku 2000 v Bostone. Niekoľko stoviek účastníkov sa zamýšľalo nad smerovaním a aj vymedzením pojmu informačná architektúra. O tom, že konferencia bola úspešná a predmet záujmu sa vyvíja, svedčia aj ďalšie konferencie, ktoré sa odvtedy konajú každý rok. Konferencie organizuje v USA každý rok American Society for Information Science and Technology, v Európe zorganizovala konferenciu v roku 2004 v Paríži spoločnosť Information Today Ltd. s hlavou témou Designing and Organising Digital Information Spaces. V roku 2002 vznikla aj dobrovoľná nezárobková organizácia The Information Architecture Institute, ktorá mala v roku 2005 viac ako 600 členov v 40 krajinách. Na portáli je veľa cenných informácií týkajúcich sa problematiky informačnej architektúry (informačné zdroje, výskum, výchova špecialistov, konferencie a podujatia a pod.).

Termín informačná architektúra použil prvý raz už v roku 1976 Richard Saul Wurman. Ako hlavnú tému konferencie, ktorej bol predsedom, určil The Architecture of Information (Architektúra informácií) a sám sa začal volať informačným architektom. Ako sám uvádza, myslel, že termín sa uchytí a vznikne nový odbor. Bolo treba čakať viac ako 20 rokov, kým sa termín ujal a vznikla nová disciplína informačná architektúra (Wieman 1999). Napriek počiatočnému nezáujmu je dnes pojem informačná architektúra známym pojmom v odbornej komunite a dokonca už hovoríme aj o profesii informačného architekta.

Činnosť informačných architektov bola sprievodným javom tvorby dokumentov už od ich prvých foriem: či už išlo o hlinené dosky alebo rukopisy stredovekých mníchov, vždy existovali určité pravidlá, ktoré určovali spôsob prezentovania informácií. Výsledok záležal od kníhtlačiara, sadzača, alebo iných osôb zodpovedných za podobu dokumentu. Nároky na ich prácu sa zvyšovali úmerne k masovejšiemu rozširovaniu písanej komunikácie a k premenám podoby média. Príchodom informačných technológií mnohé z týchto profesií zanikli, ale naopak vznikli nové, ktoré vyžadujú nové prístupy rešpektujúc špecifiká moderných informačných technológií.

Wurman považuje architektúru za vedu a umenie, ktorá vytvára organizovaný priestor. Vidí analógiu medzi problémami v zbere, organizovaní a prezentovaní informácií s problémami, pred ktorými stojí architekt navrhujúci budovu, ktorá má spĺňať potreby jej členov. Architekt potrebuje zistiť potreby jej obyvateľov, zorganizovať tieto potreby do určitého logického celku a navrhnúť budovu, ktorá ich uspokojí. Čiže zber, organizovanie a prezentovanie informácií, ktoré slúžia určitému cieľu, považuje Wurman za úlohu architekta. Wurman definuje profesiu informačného architekta nasledovne:

  • osoba, ktorá organizuje vzory v dátach, transformuje ich z komplexnej do priehľadnej podoby,
  • osoba, ktorá vytvára štruktúru alebo mapu informácii umožňujúcu, aby sa v nej ľudia jednoducho orientovali a našli cestu k poznatkom,
  • nastupujúca profesia 21. storočia s úlohou riešiť problémy organizovania informácií tak, aby boli ľahko pochopiteľné a zrozumiteľné.

Ako vyplýva z Wurmanovej definície, mnohé z úloh informačného architekta by sme mohli prisúdiť už knihovníkom, ktorí sa od počiatkov profesie vždy snažili o efektívne sprístupňovanie informácií. Jeho postoj z pozície grafického dizajnéra však zároveň zdôrazňuje aj takú organizáciu informácií, ktorá je v prvom rade jasná a spĺňa estetické kritériá. (WYLLYS 2000).

Napriek jeho zásadnému vplyvu na chápanie informačnej architektúry sa dnes pod týmto pojmom chápe skôr tvorba a spravovanie webových sídiel. Veľký vplyv na rozšírenie uvedeného chápania pojmu informačná architektúra majú Louis Rosenfeld a Peter Morville. Ich kniha Information architecture for the World Wide Web (2002) vyšla už v druhom prepracovanom vydaní a predstavuje dnes klasiku informačnej architektúry.

Z ich pohľadu je hlavnou úlohou informačného architekta pred návrhom webového sídla nájsť odpoveď na nasledovné otázky:

  • komu a ako bude slúžiť stránka (hľadanie rovnováhy medzi požiadavkami zadávateľa projektu a potrebami používateľov),
  • aký bude obsah, úroveň funkčnosti,
  • ako sa budú používatelia na stránke orientovať (výber spôsobu organizácie, navigácie, klasifikovania a vyhľadávania),
  • či a ako má byť stránka prispôsobená na ďalší rast a vývoj.

Existuje viac definícií a prístupov k chápaniu informačnej architektúry. K zástancom širšieho ponímania patrí napríklad Andrew Dillon (2002), ktorý preferuje širšie chápanie pojmu informačná architektúra, aby neboli vylúčené disciplíny, ktoré prispievajú k riešeniu problému organizácie informácií v digitálnom priestore. Informačná architektúra nie je spojená výlučne iba s knižničnou a informačnou vedou, ani s oblasťou HCI (Human Computer Interaction - interakcia človek počítač), ani s aplikovanou počítačovou vedou, grafickým dizajnom a pod. Andrew Dillon ju definuje nasledovne (2002, s. 821): "Informačná architektúra je termín, ktorý sa používa na popis dizajnu, implementácie a hodnotenia informačného priestoru, ktorý je ľudsky a sociálne akceptovaný budúcimi potenciálnymi záujemcami."

K jednej z najkomplexnejších patrí definícia Louisa Rosenfelda a Petra Morvilla (2002, s. 4). Informačnú architektúru charakterizujú nasledovne:

  • kombinácia organizačnej, navigačnej a popisnej schémy informačného systému,
  • štrukturálny dizajn informačného priestoru s cieľom uľahčiť vykonávanie úloh a umožniť intuitívny prístup k obsahu,
  • umenie a veda štruktúrovania a klasifikovania webových sídiel a intranetu tak, aby ľudia dokázali nájsť a riadiť informácie,
  • vznikajúca disciplína a spoločenská prax s cieľom zaviesť princípy dizajnu a architektúry do digitálneho sveta.

Dôležité je uvedomiť si, že informačná architektúra je veda, ale zároveň aj umenie štruktúrovať a klasifikovať informácie na webe tak, aby ľudia dokázali nájsť a riadiť informácie. Vyplýva z toho, že návrh informačnej architektúry síce vychádza z overenej metodológie, ale vždy záleží od intuície a skúsenosti informačného architekta, akým spôsobom zorganizuje informácie v digitálnom priestore. Pri dnešnom enormnom náraste webových sídiel platí viac ako inokedy: informáciu, ktorú nikto nenájde, ani nikto neprečíta. Pritom je jasné, a presvedčujú o tom aj výsledky prieskumov, že ľudia prichádzajú na web hlavne s cieľom nájsť informácie.

Podľa Information Architecture Glossary (Hagedorn, 2002, s. 6) je informačná architektúra umenie a veda organizovania informácií tak, aby sa mohli efektívne uspokojiť informačné potreby používateľov. Zahŕňa prieskum, analýzu, dizajn a implementáciu. Existujú dva prístupy k informačnej architektúre, zhora dole a zdola hore. Tieto dva prístupy by mali navzájom komunikovať a často sa vyvíjajú súbežne.

Užší prístup k informačnej architektúre je v prístupe Gerry McGoverna a Roba Nortona (2002). Podľa nich je informačná architektúra vedná disciplína, ktorá sa zaoberá organizáciou a rozvrhnutím obsahu na webovom sídle. Špeciálne sa zaoberá vývojom metaprvkov, klasifikáciou, navigáciou, vyhľadávaním a rozvrhnutím obsahu. My sa prikláňame skôr k širšej definícii, pretože informačný architekt musí úzko spolupracovať s viacerými disciplínami, ako napr. s grafickým dizajnom, usability inžninierstvom, softvérovým inžinierstvom, manažmentom obsahu, manažmentom znalostí a pod.


Informačná architektúra versus grafický dizajn

Vývoj webových stránok sa vyvíja a je výsledkom mnohých normalizačných tendencií World Wide Web konzorcia (W3C). V roku 1994 väčšina stránok poskytovala základné informácie o spoločnosti, produkte a pod. V podstate išlo o typ elektronickej informačnej brožúrky. V roku 1995 sa začína klásť dôraz na grafickú prezentáciu a obsah jednotlivých stránok, o rok neskôr sa začína plne využívať najdôležitejšia vlastnosť webu a to interaktivita. V roku 1997 sa stretávame s personalizovanými stránkami, rok 1998 je poznačený predovšetkým multimédiami, virtuálnou realitou a stále väčšou interaktivitou. Súčasná grafická úroveň stránok je veľmi vysoká, umožňuje to predovšetkým využívanie kaskádových štýlov a systémov riadenia obsahu (content management systems), ktoré umožňujú oddeliť obsah od formy. Tvorba webovej stránky je vysokotvorivá záležitosť a vyžaduje spoluprácu odborníkov z oblasti kognitívneho dizajnu, desktop publishingu, grafického dizajnu, trojdimenzionálnej reality, teórie hypertextov, knižničnej a informačnej vedy, manažmentu dokumentov, informačnej architektúry a pod. Už z výpočtu uvedených disciplín je zrejmé, že názory, že na vytvorenie webovej stránky stačí mať k dispozícii niektorý z dostupných editorov a zvládnuť základy jazyka HTML podceňujú zložitosť problematiky. Aj znalosť písania ešte z nikoho neurobí spisovateľa.

Jedným z najčastejších problémov je ešte stále príliš veľký dôraz na grafické princípy dizajnu webových stránok, čo je potom dôsledok tvorby často neefektívnych a nepoužiteľných webových sídiel (McGovern 2001). Dizajn webových stránok by mal podporovať princípy dizajnu informačnej architektúry. Dôvodov je viacero:

Web je skôr publikačné médium ako vizuálne médium.

Používatelia prichádzajú na web predovšetkým s cieľom získať informácie, o čom svedčia aj výsledky pravidelných prieskumov. Vyplýva z toho, že hlavnými stavebnými prvkami by mali byť slová a nie obrázky, ako sa stále snažia niektorí grafici. Grafický dizajn by mal podporovať informačnú architektúru sídla voľbou vhodných navigačných prvkov, rozvrhnutím štruktúry sídla, voľbou správnej typografie, farieb a pod. Grafický dizajn sa zaoberá tým, ako stránka vyzerá, dizajn informačnej architektúry sídla sa zaoberá tým, ako sa stránka číta.

Web je aktívne a nie pasívne médium

Najdôležitejšou vlastnosťou webu je interaktivita, možnosť spätnej väzby, vyhľadávanie, sledovania hypertextových spojení. Správne zvolená informačná architektúra podporuje metódy rozhodovania prostredníctvom jej pilierov ako je navigácia, klasifikácia, vyhľadávanie a metaprvky.

Web je vizuálne ohraničené médium

Už zo samotných technických obmedzení počítačovej obrazovky, problémov prenosu a sťahovania obrázkov vyplýva, že web nemôže poskytnúť taký vizuálny zážitok ako napríklad časopis, prípadne kino, veľká obrazovka televízora a pod.

Web sa využíva prostredníctvom počítačov

Už svojou povahou sú počítače určené na prácu a na vzdelávanie.

Web je prostredie citlivé na čas

Pravidelné výskumy používateľov dokazujú, že nie sú ochotní čakať na naťahovanie stránky viac ako 10 sekúnd. Z toho vyplýva aj nutnosť optimalizácie grafiky pre webové sídla.

Architektúra webu pozostáva predovšetkým zo zmysluplného spájania obsahu

Efektívna informačná architektúra webu znamená z organizácie a klasifikácie obsahu takým spôsobom, aby sa dal jednoducho nájsť a čítať, počúvať alebo prezerať. AOL, eBay, IBM, Microsoft, Oracle, CNN, Google, Yahoo!, Amazon.com, Napster a Cisco sú príklady zahraničných organizácií, ktoré pristúpili skôr k informačnému dizajnu stránok ako ku grafickému. Našťastie aj v prostredí slovenského internetu nachádzame stále viac stránok uprednostňujúcich obsahovú stránku. Na pridanú hodnotu webových stránok prostredníctvom obsahu kladie dôraz aj celosvetová súťaž hodnotenie multimédií World Summit Award, európska súťaž EuroPrix Top Talent Award, ale aj národné súťaže ako napríklad SlovakPrix Multimedia a pod.

Podľa Gerry McGoverna (2001) web je predovšetkým veľkou univerzálnou knižnicou. Informačná architektúra znamená urobiť poriadok v knižnici tak, aby sa všetky dokumenty nachádzali na mieste, kde ich čitatelia dokážu nájsť.


Prvky informačnej architektúry

Ako sme uviedli, informačná architektúra je veda a zároveň umenie organizovať a klasifikovať obsah webových sídiel tak, aby ľudia dokázali nájsť informácie a orientovať sa vo webovom sídle. Informačná architektúra sa tvorí na základe prvkov, ku ktorým patrí organizačný systém, systém popisu (labeling system), navigačný systém a vyhľadávací systém.

Vzhľadom na zložitosť prezentovania a vyhľadávania informácie na webe, sa využívajú ďalšie alternatívne metódy kategorizácie informačných komponentov. Patria k nim nástroje na prehliadanie , nástroje na vyhľadávanie, obsah a úlohy a neviditeľné komponenty.

Organizačný systém

Základom každého porozumenia je dobrá klasifikácia. Informácie organizujeme s cieľom aby sme ich lepšie pochopili, vysvetlili, ale aj dokázali riadiť. To čo bolo donedávna doménou knihovníkov a informačných špecialistov sa začína dotýkať nás všetkých. Pribúda množstvo nových webových sídiel, intranetových portálov s množstvom informácií. Cieľom informačných architektov je dokázať tak zorganizovať informácie, aby ľudia našli odpovede na ich otázky. Cieľom je podporovať navigovanie, vyhľadávanie, dať popisné systémy, ktoré budú vyhovovať používateľom systému. Web dáva k dispozícii informačným architektom veľa takýchto nástrojov.

Aký organizačný systém sa má použiť? Problém je zložitý vzhľadom na to, že klasifikačné systémy používajú ako základ jazyk, ktorý sa vyznačuje mnohoznačnosťou (veľa synonymných termínov), webové sídla sú heterogénne, pozostávajú z množstva rôznych objektov, formátov a pod.

Na usporiadanie informácií sa používajú rôzne organizačné schémy. K základným typom patria:

Presné organizačné schémy, ktoré ďalej delíme na abecedné, chronologické a geografické. Ich zostavenie aj údržba je pomerne jednoduchá, pretože sú jednoznačné. Sú výbornou pomôckou pre vyhľadávanie podľa známej položky. Môže ňou byť meno firmy alebo jednotlivca v zozname, druh tovaru a pod.

Nejednoznačné organizačné schémy rozdeľujú informácie do kategórií, ktoré sa dajú ťažko presne definovať. Je to dané často nejednotnosťou jazyka, subjektivitou pri hodnotení a pod. Ako paralelu si môžeme vziať knižničný katalóg. V autorskom a mennom sa vyhľadáva pomerne jednoducho, tieto katalógy sa aj jednoducho udržiavajú a aktualizujú. Oveľa zložitejšie je to v predmetovom katalógu alebo v systematickom katalógu založenom na MDT.

Napriek tomu, používatelia veľmi často využívajú práve tieto typy katalógov. Je to dané samotnou povahou vyhľadávania, ktoré je interaktívne a iteratívne. Predmet skúmania sa môže meniť v procese vyhľadávania v závislosti od toho, ako sa mení náš poznatkový tezaurus ak nájdeme a oboznámime sa s určitými nájdenými informáciami. Dobre navrhnutý systém podporuje aj asociatívne učenie.

Veľakrát dobre navrhnutá organizačná schéma podporuje intelektuálne rozhodovanie a prináša pridanú hodnotu do informačného systému. K nejednoznačným organizačným schémam patria organizácia podľa predmetu, úlohy, používateľov, metafory a hybridné organizačné schémy.

Organizovanie informácií podľa predmetu alebo témy patrí k užitočným prístupom. Príkladom môže byť organizácia žltých stránok podľa predmetu činnosti. Pri organizácii informácií podľa predmetu je veľmi dôležité určiť hĺbku záberu.

Organizačné schémy podľa úlohy organizujú obsah a aplikácie na základe procesov, funkcií a úloh. Takýto spôsob vyžadujú predovšetkým sídla ponúkajúce elektronický obchod, intranetové a extranetové aplikácie. Často bývajú integrované v rámci organizačných schém podľa predmetu. Na nasledujúcom obrázku vidíme organizáciu podľa úlohy (browse, sell, search, sign in) aukčného sídla ebay spojeného aj s organizáciou podľa predmetu.

Obr. 1 Organizačná schéma podľa úloh


Často sa zvolí systém navigácie, ktorý podporuje skupiny používateľov. Týmto spôsobom sa celé sídlo môže členiť na viac menších podsídiel podľa skupín používateľov. Sídlo spoločnosti IBM napríklad podporuje až 9 skupín používateľov (Home/home office, Small business, Medium business, Government, Education, Developers, IBM Business Partners, Investors, Journalists).

Vzhľadom na komplikovanosť webu sa často stretávame s miešanými (hybridnými) organizačnými schémami na jednej stránke. K typickým patrí stránka spoločnosti HP, kde na úvodnej stránke máme geografickú organizačnú schému spojenú s jazykovou, predmetovú a schému podľa skupín používateľov.

Obr. 2 Organizácia informácií na stránke spoločnosti HP využívajúca viac typov organizačných schém


Nástroje na prehliadanie

Predstavujú prvky, ktoré umožňujú navigáciu po sídle podľa preddefinovaných krokov. Používateľ nemusí formulovať požiadavku, ale iba sleduje ponukové zoznamy a spojenia. K typickým nástrojom patria organizačné systémy, globálne navigačné systémy, lokálne navigačné systémy, mapy sídla, indexy sídla, sprievodcovia po sídlach, doplnkové navigačné schémy a pod.

Nástroje na vyhľadávanie

Patria k nim nástroje umožňujúce používateľovi naformulovať požiadavku na základe ktorej sa začne podľa predom stanoveného algoritmu vyhľadávanie a používateľ dostane na výstupe systému záznamy. Patrí sem vyhľadávací interfejs, dotazovací jazyk so svojou syntaxou a sémantikou, vyhľadávací algoritmus, vyhľadávacie zóny, zobrazené výsledky vyhľadávania a pod.

Obsah a úlohy

Patria sem obsah a úlohy, ktoré sú už konečným cieľom používateľa. Príklady prvkov informačnej architektúry, ktoré sú vložené do obsahu a úloh patria napríklad záhlavia textov, text hypertextových spojení, ktorý reprezentuje nadchádzajúci obsah, včlenené metaprvky, logické jednotky obsahu (napríklad kapitola knihy), zoznamy spojení, sekvenčné pomôcky (napríklad krok 1, krok 2 atď.) a pod.

Neviditeľné prvky

Niektoré prvky informačnej architektúry sú pre používateľa neviditeľné a používatelia s nimi iba zriedkakedy prichádzajú do styku. K typickým predstaviteľom patria riadené slovníky, tezarury a pod.

Používatelia, obsah a kontext ako model pre dizajn informačnej architektúry

Užitočná informačná architektúra sa nedá navrhnúť vo vákuu. Pri jej návrhu vždy berieme do úvahy používateľov, obsah a kontext. Používame koncept informačnej ekológie skladajúci sa z používateľov, obsahu a kontextu, aby sme sa mohli venovať komplexným súvislostiam. Musíme si uvedomiť, že všetky webové sídla, intranety existujú v určitom kontexte, v určitom prostredí. Predovšetkým potrebujeme pochopiť ciele a smerovanie organizácie aj do budúcnosti, jej celkovú firemnú kultúru.

Obsah môžeme širšie definovať ako dokumenty, aplikácie, služby a metadáta, ktoré chcú používatelia využívať a nájsť na sídle. Web je komunikačné médium, ale aj médium pre vykonávanie úloh a transakcií, obchodovanie, simulácie a pod. Pri obsahu berieme do úvahy také faktory ako sú formát, štruktúra, metadáta, dynamika zmien a pod. Informačnú architektúru navrhujeme vždy pre konkrétnych používateľov. Čiže potrebujeme zistiť demografiu používateľov webového sídla, ich preferencie, informačné potreby, informačné správanie a pod. Bohužiaľ pri návrhu informačnej architektúry sa často nevychádza z prieskumu potrieb používateľov webového sídla. Pritom prax ukazuje, že tam, kde sa pri redizajne webových sídiel vychádzalo z výsledkov prieskumu informačných potrieb používateľov, aj vysoko vzrástla ich návštevnosť.


Záver

Informačná architektúra ako novovznikajúce disciplína za pár rokov svojej existencie našla uplatnenie a významne sa podieľa na organizácii informácií v digitálnom priestore. Ide o interdisciplinárnu problematiku, o čom svedčí aj široké spektrum kontrolných otázok aplikovateľných na jednotlivé piliere informačnej architektúry. Odborníci z oblasti knižničnej a informačnej vedy majú pri tvorbe webových sídiel nenahraditeľnú úlohu predovšetkým pri návrhu navigácie a klasifikácie webového sídla, vyhľadávania, tvorby metaprvkov a používateľského interfejsu.


Literatúra:

Dillon, Andrew. 2002. Information architecture in JASIST: Just Where Did We Come From? In Journal of the American Society for Information Science and Technology, vol. 53 (2002), no. 10, p. 821-823.

Hagedorn, Kat. 2002. Information Architecture Glossary. In Argus Center for Information Architecture [online]. March 2000 [cit. 2005-05-08]. Dostupné na internete: <http://argus-acia.com/white_papers/iaglossary.html>

Lyman, Peter, Varian, Hal R. 2003. How Much Information? 2003. University of California 2000. [cit. 2005-05-13]. Dostupné na internete: http://www.sims.berkeley.edu/how-much-info>.

Makulová, Soňa. 2003. Informačná architektúra ako metodológia tvorby webových stránok. In: IT lib. roč. 7 (2003), č. 2, s. 4-7.

McGovern, Gerry; Norton, Rob. 2002. Content Critical. London : Pearson Education Limited, 2002. 241 s.

McGovern Gerry. 2001. Information Architecture Versus Graphic Design [online]. In Click Z Today. 12 -27-2001. [cit. 2005-05-13]. Dostupné na internete: <http://www.clickz.com/design/site_design/article.php/945631>.

Nielsen, Jakob. 1999. Differences Between Print Design and Web Design [online]. In Alertbox, January 24, 1999 [cit. 2005-05-13]. Dostupné na internete: <http://www.useit.com/alertbox/990124.html>

Rosenfeld, L., Morville, P. 2002. Information Architecture for the World Wide Web. 2. vyd. Sebastopol : O´Reilly&Associates, 2002, 461 s. ISBN 0-596-00035-9.

Šušol, J. 2003. Elektronická komunikácia vo vede. Bratislava : Centrum VTI SR. 2003. 156 s.

Wieman, Mark. Richard Saul Wurman Interview :Technology, Entertainment, Design [online]. [cit. 2005-05-13]. Dostupné na internete:<http://www.frontwheeldrive.com/richard_saul_wurman.html>

Wyllys, R. E. (2000). Information architecture [online]. The University of Texas at Austin [cit. 2005-05-13]. Dostupné na internete:<http://www.gslis.utexas.edu/~l38613dw/readings/InfoArchitecture.html>

Poznámka: Tento text byl vypracován v rámci grantového projektu VEGA 1/2481/05 Využívanie informácií pri informačnom správaní vo vzdelávaní a vede a v rámci projektu Information Society without Borders: Re-Establishing and Development of the Cross-Border Cooperation within the Information Studies and Librarianship, který s podporou IVF realizoval Ikaros, o.s., s partnery z Polska, Maďarska, Slovenska a České republiky.
Klíčová slova: 
Hodnocení: 
Zatím žádné hodnocení
MAKULOVÁ, Soňa. Informačná architektúra. Ikaros [online]. 2005, ročník 9, číslo 9 [cit. 2019-12-06]. urn:nbn:cz:ik-11915. ISSN 1212-5075. Dostupné z: http://ikaros.cz/node/11915

automaticky generované reklamy