Sorry, you need to enable JavaScript to visit this website.

Bratislavský seminár Informačné správanie človeka pri využívaní informácií a percepcii textov

Čas nutný k přečtení
7 minut
Již přečteno

Bratislavský seminár Informačné správanie človeka pri využívaní informácií a percepcii textov

0 comments
Autoři: 

V skromných podmienkach práve vyčerpaných posledných financií výskumného grantu zorganizovala Katedra knižničnej a informačnej vedy Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (KKIV FiF UK) dňa 14. decembra 2004 pracovný seminár Informačné správanie človeka pri využívaní informácií a percepcii textov. Cieľom seminára bolo prezentovať výsledky výskumnej úlohy Informačné správanie človeka pri využívaní informácií, ktorú realizovala katedra (viz výskumná správa), ale aj ďalších nových výskumných projektov z iných pracovísk, ktoré boli zamerané na percepciu informácií, čítanie a gramotnosť v súčasnosti. V predpoludňajšej časti seminára vystúpili pracovníci KKIV FiF UK.

Informačné správanie človeka je súčasťou komunikovania, spracovania a využívania informácií v spoločnosti. Prejavuje sa aktivitami pri vyhľadávaní informácií, v mediálnej a elektronickej komunikácií, v percepcii textov v tradičnej aj elektronickej forme. Ako v úvodnom referáte konštatovala Jela Steinerová, informačné správanie nie je výhradne ľudským atribútom, výskum katedry sa však sústredil na tento aspekt a chápal ho ako aktivity prejavujúce sa v prepojení medzi ľuďmi, technológiami a informačnými zdrojmi. Zdôraznila, že oproti tradičnej pozitivistickej paradigme výskumu používateľov informácií sa dnes už etablovala nový, konštruktivistický diskurz, ktorý zdôrazňuje kvalitatívny výskum interakcií, kontextov a interpretácií. Výskum katedry sa sústredil napríklad na typológiu používania elektronických zdrojov, preferencie a motiváciu používateľov, priebeh a efekt vyhľadávania informácií či používateľské skúsenosti.

Soňa Makulová sa vo svojom príspevku zaoberala informačným správaním používateľov pri vyhľadávaní informácií v internete. Upozornila, že sa končí prvý rok "slávneho" slovenského programu informatizácie (schválila ho vláda v januári 2004), a konfrontovala ho s reálnym stavom, keď Slovensko je vo väčšine ukazovateľov informatizácie na poslednom mieste v EU. Potom uviedla výsledky vlastného výskumu spôsobov vyhľadávania a navigácie v internete. Hoci rastie počet slov v požiadavke prieskumovým strojom, tieto slová spravidla nevystihujú presne obsah informácie či materiálu, ktorý používateľ vyhľadáva. Napríklad najčastejšie používané termíny sú sex, sms, gay a pokec, čo samo o sebe veľmi presne vypovedá o kvalite využívania internetu. Boolovské operátory sa využívajú minimálne, podobne ako možnosť reformulovania požiadavky, používatelia často prezerajú len prvú zobrazenú stranu. Slovenské vyhľadávače navyše neobsahujú preddefinovaný formulár a majú úzke políčka na vpisovanie, takže používateľ má obavy uviesť viac slov. S. Makulová zhrnula posolstvo svojho referátu do poslednej vety – množstvo informácií nič nerieši, podstatné je ich využívanie.

Jaroslav Šušol informoval o výskume elektronických komunikačných kanálov z hľadiska autorských preferencií, ale aj ďalších problémov prístupu k elektronickým zdrojom v akademickom prostredí. Zo 650 skúmaných publikujúcich vedcov štvrtina považuje publikovanie na tlačenom a elektronickom médiu za rovnocenné, len desatina nejaký svoj článok či štúdiu publikovala výhradne v digitálnej podobe, no až tretina odmieta publikovanie v elektronickej forme, ak nie je sprevádzané aj klasickým médiom. Potvrdila sa paradoxná hypotéza, že až tretina z tých, ktorí často využívajú elektronické zdroje, nechce publikovať v týchto zdrojoch. Rozdiely však existujú predovšetkým z hľadiska veku (mladí sú prístupnejší k elektronickému publikovaniu) a z hľadiska vedeckej disciplíny (predsudky voči elektronickému publikovaniu sú najnižšie v technických disciplínach a najväčšie v spoločenských vedách).

Pavol Rankov sa venoval masmediálnym kontextom informačného správania intenzívnych, teda každodenných používateľov internetu. Interpretoval dáta z dvoch celoslovensky reprezentatívnych výskumov dospelej populácie, na ktorých sa podieľal ako externý spolupracovník bratislavského Literárneho informačného centra. Okrem iného porovnával aj súvislosti medzi vzťahom k internetu a k televízii. Ukázalo sa, že v skupine ľudí, ktorí denne používajú internet, je v porovnaní s celou populáciou výrazne menej takých divákov, ktorí intenzívne sledujú televízne vysielanie (napr. viac ako tri či päť hodín denne). Veľké rozdiely sú však z hľadiska typu využívaných internetových informácií. Napríklad tí, ktorí na internete vyhľadávajú zábavu a športové informácie, patria k "ťažkým" televíznym divákom. V porovnaní s bežnou populáciou dvakrát tak často si púšťajú televíziu hneď ráno a o tretinu častejšie ju majú pustenú počas dňa nepretržite. Z referátu vyplynulo, že vo vzťahu k čítaniu a masmédiám je komunita intenzívnych používateľov internetu veľmi rôznorodá. Pre všetky skupiny používateľov internetu však zostáva televízia kľúčovým médiom.

Marta Matthaeidesová sa vo svojom referáte venovala zrakovo postihnutým používateľom knižníc. Jej prieskum potvrdil, že v tejto skupine je používanie knižnice - hoci aj nedostatočne pripravenej a vybavenej - celoživotnou aktivitou, ktorá ak začne v detstve, pretrvá až do staroby. Zaujímavé je, že v tejto špecifickej používateľskej skupine nezohráva vek podstatnú úlohu z hľadiska vzťahu k informačným technológiám, pretože aj starší ľudia majú o ne výrazný záujem a uprednostňujú ich napríklad oproti materiálom tlačeným slepeckou tlačou. Potenciálnymi používateľmi oddelení pre zrakovo postihnutých sú vzhľadom na svoj spôsob práce aj knihovníci.

Príspevok Anny Čabrunovej sa zaoberal zaradením informačného správania do pojmovej štruktúry informačnej vedy. Systémovým prvkom v pojmovej štruktúre je pojem používateľ a z neho vychádzajú pojmy združené do tematických oblastí informačná výchova, informačná gramotnosť a informačné správanie. Pojem vedomie patrí do oblasti a kontextu informačného správania, ale mal by stáť na samom začiatku výskumu, ako aj praktických činností. Do popoludňajšej časti seminára boli pozvaní prednášajúci z iných pracovísk. Témy ich referátov nespadali do knižnično-informačnej vedy, ale predstavujú dôležitý kontext informačného správania. Najskôr Peter Valček z Literárneho informačného centra v Bratislave analyzoval čítanie odbornej literatúry na základe dvoch už spomínaných výskumov. Vyše tretina dospelých obyvateľov Slovenska aspoň raz týždenne číta odbornú literatúru, čo je rovnaké zrkadlo o kultúrnosti ako čítanie beletrie. Približne rovnaká časť populácie nečíta odbornú literatúru vôbec. Čitatelia odbornej literatúry sú nadpriemerne aktívni aj v čítaní denníkov, zábavných časopisov a reklamných materiálov. Okrem toho sa čitatelia odbornej literatúry ukázali ako výrazne najkritickejší k televíznemu vysielaniu, ktorým sú aj najmenej ovplyvniteľní. Výskumné správy z projektov LIC Čítanie 2003 a 2004 je možné nájsť aj na webe.

Oľga Zápotočná (Kabinet výskumu sociálnej a biologickej komunikácie Slovenskej akadémie vied v Bratislave) sa vo svojom príspevku zaoberala gramotnosťou v súčasnej kultúre. Ako hneď v úvode zdôraznila, táto pedagogicko-psychologická téma úzko súvisí s "knihovníckymi" referátmi z predpoludnia. Polemizovala s klasickým chápaním gramotnosti ako kompetencie čítať a písať v rannom školskom veku, pretože problematika je oveľa širšia a patrí do nej aj celoživotné vzdelávanie, sebavzdelávanie a využívanie poznatkov. Gramotnosť je sociokultúrny jav, ktorý sa historicky mení. Slovenské školstvo zatiaľ chápe čítanie ako psychologickú aktivitu, pozornosť sa upriamuje na 5 % detí s poruchami, a nie na väčšinu s "variabilnou gramotnosťou". O. Zápotočná potvrdila narastajúci význam konštruktivistickej paradigmy (v súlade s J. Steinerovou), ktorá čítanie chápe ako transakciu medzi autorom a jednotlivými čitateľskými interpretáciami textu. Z vlastných výskumov hovorila o praktických výsledkoch stimulácie gramotnosti v materských školách, ale aj o pretrvávajúcom potláčaní existujúcej detskej gramotnosti uniformnými metódami pri nástupe do prvého ročníka základnej školy.

Barbora Váryová (Katedra psychológie FiF UK v Bratislave) sa venovala detskému čítaniu z pohľadu jazykovo-kognitívnych procesov. Vo svojom referáte stručne prešla históriou skúmania porúch čítania od výskumov očných lekárov pred storočím, až po súčasnosť, keď dominujú prístupy kognitívnej psychológie. Čítanie je kognitívny proces, skladá sa z dekódovania a porozumenia, úzko súvisí aj s jazykovými schopnosťami a závisí od súčinnosti pracovnej pamäti s dlhodobou pamäťou. B. Váryová v závere uviedla výsledky vlastného výskumu čítania rôznych skupín detí.

Posledný referát náročného dňa predniesla dvojica výskumníčok Zuzana Lukačková a Eva Obrancová zo Štátneho pedagogického ústavu v Bratislave. Toto pracovisko len niekoľko dní pred seminárom zažiarilo ako kométa aj na mediálnom nebi, pretože zverejnilo národnú správu o výsledkoch medzinárodného porovnávajúceho výskumu starších žiakov - PISA (konkrétne práve údaje o schopnostiach slovenských detí čítať s porozumením vyvolali celonárodné zdesenie a následnú rozhorčenú diskusiu). Z. Lukačková a E. Obrancová hovorili o slovenských výsledkoch medzinárodného projektu PIRLS (35 krajín a 150 000 žiakov), ktorý sleduje schopnosti desaťročných detí identifikovať informácie, dedukovať z textu, interpretovať myšlienky, analyzovať a hodnotiť prečítané. V tomto výskume sa slovenské deti umiestnili okolo priemeru (ale zaostali za kultúrne najbližšími krajinami – Českom a Maďarskom). Pomerne dobre obstáli napríklad v schopnosti získavať informácie z prečítaného, čo je paradoxné, pretože výučba čítania je postavená takmer výhradne na beletristických, a nie na dátových textoch. Dievčatá dosiahli celkovo výrazne lepšie výsledky než chlapci. Znepokojujúce je otváranie intelektuálnych a kultúrnych nožníc už v detskom veku. Slovensko totiž vykázalo až 42 % detí, ktoré vo voľnom čase vôbec nečítajú, zatiaľ čo medzinárodný priemer počtu týchto úplných nečitateľov je neporovnateľne nižší - 19 %. V závere svojho vystúpenia Z. Lukačková a E. Obrancová zdôraznili, že ich pracovisko má okrem zverejnených správ z výskumov (prístupné sú aj na internete) k dispozícii ešte stále aj obrovské množstvo dát, ktoré čakajú na spracovanie, takže vyzvali prítomných na spoluprácu.

Seminár vyznel ako podnetné a inšpiratívne stretnutie ľudí, ktorí doteraz spolu nekomunikovali. Prítomní pedagógovia, psychológovia a masmediálni teoretici potvrdili, že aj knižnično-informačná veda im má čo ponúknuť. Ako v závere zdôraznila organizátorka seminára Jela Steinerová, problematika informačného správania je multidisciplinárna, či skôr transdisciplinárna, takže prierezový prístup naprieč/nad rôznymi vedeckými disciplínami je pri výskume nielen možný, ale aj potrebný.

Hodnocení: 
Zatím žádné hodnocení
RANKOV, Pavol. Bratislavský seminár Informačné správanie človeka pri využívaní informácií a percepcii textov. Ikaros [online]. 2005, ročník 9, číslo 1 [cit. 2019-12-14]. urn:nbn:cz:ik-11764. ISSN 1212-5075. Dostupné z: http://ikaros.cz/node/11764

automaticky generované reklamy
registration login password