Sorry, you need to enable JavaScript to visit this website.

Študentská konferencia INFOŠKIŠ 2006

Čas nutný k přečtení
8 minut
Již přečteno

Študentská konferencia INFOŠKIŠ 2006

0 comments

V Univerzitnej knižnici v Bratislave sa 9. novembra 2006 konala študentská konferencia Školy knihovníckych a informačných štúdií, v spolupráci s Univerzitnou knižnicou v Bratislave a Spolkom slovenských knihovníkov. Finančne ju podporilo Ministerstvo kultúry. Partnermi bolo Centrum vedecko-technických informácií Slovenskej republiky v Bratislave, portál InfoLib a spoločnosť SVOP, s.r.o.

Zúčastnené školy:

Škola knihovníckych a informačných štúdií v Bratislave
VOŠ a SOŠ informačních a knihovnických služeb v Brně
Kabinet knihovnictví Ústavu české literatury a knihovnictví Filozofické fakulty Masarykovy univerzity v Brně
Katedra knižničnej a informačnej vedy Filozofickej fakulty UK v Bratislave
Katedra knižničných a slovakistických štúdií Prešovskej univerzity v Prešove

Tematické okruhy prednášok:

Knižnice v minulosti, historické knižničné fondy
Informačné zdroje o knižniciach a pre knižnice
Knižnično-informačné služby
Používatelia informácií
Informatizácia knižníc, digitalizácia a digitálne knižnice
Knihovnícke vzdelávanie

Študenti si svoje prednášky a prezentácie pripravovali samostatne, a tak sme mohli sledovať, akým spôsobom vnímajú predmet svojej prednášky. Diskusie k prednáškam boli živé, ľudia z praxe sa všemožne snažili navigovať premýšľanie študentov o danej problematike iným – praxou overeným – spôsobom. Bohužiaľ, ťažko sa na podobné otázky odpovedá. Najviac otázok dostali od PhDr. H. Pangrácovej, teraz riaditeľky Slovenskej pedagogickej knižnice, ale ja si ju ešte pamätám zo strednej školy, z takých predmetov ako Racionalizácia informačných procesov (RIP) a Vedecké informácie a knihovníctvo (VIK).

No ale, aby som neprebiehala, tak pekne po poriadku:

Konferenciu uvádzali študenti zo ŠKIŠ ako profesionálni moderátori, už len ísť robiť do správ, alebo ich pozývať na moderovanie knihovníckych podujatí. Škoda, že sú už v štvrtom ročníku. Myslím, že to zvládli veľmi dobre. Podľa mojich zistení to boli Lenka Grznárová a Peter Borároš.

Prvé, čo ma zarazilo pri vstupe do prednáškovej miestnosti, bolo – nabitá miestnosť. Už som dlho nevidela zháňanie ďalších stoličiek, pretože záujemcov o konferenciu stále pribúdalo, hoci v rámci Bibliotheky prebiehalo v seminárnej miestnosti UKB iné podujatie, ktoré sa týkalo nábytku, resp. zariaďovania knižníc. Niektorí účastníci preto pobehovali medzi podujatiami, aspoň si trocha zašportovali.

Medzi poslednými vošiel do prednáškovej miestnosti riaditeľ UKB PhDr. Tibor Trgiňa, a to so slovami: „Čas nezastavíš“.

Konferencia začala. Uvítací príhovor mal riaditeľ UKB a ešte len kráčal k rečníckemu pultu, už mal veľký potlesk, na čo povedal: „Netlieskajte dopredu, neviete, čo poviem.“ V príhovore sa venoval aj znalostnej spoločnosti, ktorú ešte nejako stále nie je vidieť cez okno, no máme ju každú chvíľu očakávať, resp. „....vyhrážame sa znalostnou spoločnosťou...“ Mesiac pred touto konferenciou v tej istej miestnosti prebiehala konferencia Katedry knihovníctva a informačnej vedy Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ktorá sa zaoberala problematikou využívania informácií v informačnej spoločnosti. Príhovor nakoniec predsa len zožal veľký potlesk.

Prvý príspevok mala Katarína Dobšovičová zo ŠKIŠu. Mala prednášku o súčasnosti, resp. vývoji v slovenskom knihovníctve – Quo vadis slovenské knihovníctvo? Z toho, čo jej vyšlo v ankete – to nevyzerá veľmi ružovo. Diskusia k tejto prednáške sa strhla až po odznení druhej prednášky, ako keby si diskutujúci až vtedy uvedomili, že vlastne majú k téme čo povedať. Konkrétne T. Trgiňa a H. Pangrácová diskutovali o dokumentoch na tému stratégie rozvoja knihovníctva. Silné slová riaditeľa UKB sa snažila riaditeľka SPgK korigovať.

Ďalšiu prednášku mali dvaja študenti ŠKIŠ Miroslav Pištek a Matej Edmár (neviem odkiaľ sa medzi študentmi ŠKIŠu mohlo objaviť toľko chalanov). Mali veselú prezentáciu výsledkov o tom, či ľudia čítajú, pod názvom Koho by vzalo, že čítame málo? Sto ľuďom položili 12 otázok. Na otázku – čítate knihy? odpovedalo až 80 % áno. Často čítajú hlavne deti – až 63 %. Čas je najväčšou prekážkou v čítaní kníh – uviedlo to 55 % respondentov. Svoju prezentáciu ozvláštnili videom, keďže sa im podarilo nahovoriť jednu obeť ankety, a tiež bol zaujímavý záverečný zostrih fotografií, ktoré dokumentovali, ako, s kým a kde anketu robili. V diskusii im bolo povedané, že výsledky ankety sú nereálne, alebo lepšie povedané, že nemusia byť v súlade s realitou, keďže respondentov bolo len 100. Pre budúcnosť však je dobré vedieť, že stredoškoláci sú schopní si takúto anketu vôbec pripraviť, „filmovanie“ zrežírovať a aj všetko pekne fotkami zdokumentovať. Na strednej škole sa predsa len nezaoberajú sociológiou ako takou a ako ju aplikovať. V budúcnosti im stačí dohodnúť konzultácie so sociológom, ktorý im pomôže. Mohli by z nich byť v budúcnosti dobrí reportéri.

Martina Diatková zo SOŠ a VOŠ informačných a knihovníckych služieb v Brne hovorila na tému internetu pre knihovníkov. Výsledkom jej projektu má byť príručka, ktorá by obsahovala linky na katalógy a iné databázy, ktoré sú dôležitou súčasťou knihovníckej práce. Pochopila som z toho, že by malo ísť o tlačenú verziu, preto som mala len jednu poznámku k tomu – či by to nemohla byť predsa len elektronická verzia dostupná cez internet, pretože by to uľahčilo aktualizáciu a tiež prístup viacerých ľudí k tak dôležitým pracovným informáciám. Tematicky to celé zapadlo do projektu Krajskej pobočky Spolku slovenských knihovníkov Bratislavského krajaKnihovnícka poškola.

Tomáš Koloděj z Kabinetu knihovníctva Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne hovoril o automatizovaných knihovníckych systémoch v Českej republike. Venoval sa niekoľkým systémom, ktoré sú v ČR využívané, zameral sa na novinky a zaujímavosti.

Výbornú prednášku o kategorizácii používateľov u nás a vo svete mala Alexandra Brychtová, študentka ŠKIŠu. Okrem toho, že zosumarizovala kategórie čitateľov, tak informovala aj o výsledkoch svojho prieskumu, v ktorom sa vybraných európskych knižníc pýtala na ich kategorizáciu čitateľov (alebo že by používateľov?). K prednáške bola živá diskusia, hlavne k vymedzeniu pojmu čitateľ a používateľ. Chvíľami sa zdalo, že závisí iba na Alexandre, ktorý pojem je správny, alebo lepšie povedané, ktorý kedy používať. Škoda, že sa nechytila šance, mohla položiť základy vymedzeného používania pojmu čitateľ, a rovnako tak aj pojmu používateľ, aby to prosto neboli len také obyčajné synonymá. Čo si myslíte vy? Ktorý pojem kedy použiť? Predstavme si diagram – všetky charakteristiky čitateľa patria do množiny A, všetky charakteristiky používateľa do množiny B, keďže ale niektoré charakteristiky sa zhodujú, dochádza k prieniku množín, alebo nie? Sémantika je zvláštna vec.

Ďalšie dve prednášky patrili študentkám Katedry knižničných a slovakistických štúdií Fakulty humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity, ktoré sa obe venovali používateľom informácií a knižnično-informačných službám Univerzitnej knižnice Prešovskej univerzity v Prešove. Používateľom sa viac venovali Natália Czielová a Erika Koššalová a službám zasa Helena Greššáková a Anna Repková. Obe prednášky predstavili knižnicu rovnako, škoda, že v druhej prednáške to radšej nepreskočili a voľne neporozprávali viac o knižnično-informačných službách, alebo iná improvizácia. Táto knižnica ešte stále využíva Aleph500, čo je na Slovensku už dosť neobvyklé. Dosť ma zarazilo, že knižnica neposkytuje MVS a MMVS vlastným študentom, ale len zamestnancom univerzity a interným doktorandom. Ale musím uznať, že nie je sama, v Bratislave jedna fakultná knižnica neposkytuje MVS a MMVS ani interným doktorandom.

Študentky Katedry knižničnej a informačnej vedy Filozofickej fakulty v Bratislave  Helena Mlejová a Barbora Zahoranská predstavili historický fond Historického seminára Ústrednej knižnice Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Hovorili o jeho súčasnosti, perspektívach a význame. Tento fond vznikol – spolu so seminárom – roku 1919. Svoju činnosť začal viac rozvíjať až od školského roku 1924/25. Jeho prvá revízia bola roku 1952, preto nie je možné zistiť prípadné straty. Súčasnosť je taká, že študentky začali fond v lete spracovávať, pretože len spracovaný, resp. zaznamenaný fond sa môže stať historickým knižným fondom. Svoje letné prázdniny, ktoré trávili medzi zaprášenými knihami a počítačom, do ktorého zapisovali záznamy vo formáte MARC 21 (použitý bol systém Virtua), opísali veľmi zaujímavo, dalo by sa povedať, že až veselo. Nič nie je krajšie, ako spracovávať historické fondy počas prázdnin. Prach a plesne sú tiež vnímaví spoločníci a rýchlo sa vedia skamarátiť s pokožkou rúk, a tak rukavice, prípadne aj rúšky na tvár bývajú často nevyhnutnosťou.

Nadväzujúcou prednáškou bola prednáška minuloročnej absolventky ŠKIŠu Denisy Uhliarovej (v súčasnosti študentka vysokej školy), ktorá priblížila digitalizáciu historického fondu Historického seminára ÚK FiFUK, vlastne skôr svoje peripetie s pomalým počítačom a tiež nevyhovujúcim skenerom. Okrem vlastnej práce na digitalizácii vybraného dokumentu priblížila digitalizáciu ako takú – rozdelenie a možnosti jej využitia. Na základe tohto jej záujmu o digitalizáciu jej bolo ponúknuté miesto digitalizátora (na polovičný úväzok) v UKB, a tak od prvého decembra 2006 rozšíri rady digitalizačného strediska. Aj preto sa oplatí študentom pripraviť si dobrý príspevok na podobné konferencie.

Knihovnícke vzdelávanie na VOŠ a SOŠIKS v Brne predstavili študentky tejto školy Lucie Kleppová a Stanislava Zálešáková. Zaujali hneď úvodom prezentácie, kde mali úryvok pesničky dnes už známeho českého folkového speváka, menej známeho čoby knihovníka – J. Nohavicu. Pobavte sa aj vy trocha na slovách „Knihovníka”:

Vypadám vážně srandovně,
pět let už dělám v knihovně,
a je to vážně velký šok,
řadit furt stejný katalog,
vědět, že za pět-deset let
dostanu třídu T-9
a vůbec nic se nezmění,
ani ty knížky k půjčení.
Už jsem si zvyk’, už jsem si zvyk’,
jsem knihovník, jsem knihovník.

(Pozrite si aj celý text, ak sa vám chce, alebo by ste si to hneď zabrnkali na gitare? – nech sa páči verzia s akordami)

Predstavili pravdaže aj ďalšie české osobnosti, ktoré kedysi boli študentmi, či pedagógmi ich školy. Viac informácií o škole a jej študijnom programe sa dozviete na stránke školy (link na začiatku článku).

V posledných dvoch príspevkoch sme sa dozvedeli, ako je na tom systém vzdelávania knihovníkov v Čechách a na Slovensku. O vzdelávaní v ČR hovorila Barbora Mezihoráková zo SOŠ a VOŠIKS v Brne. Situáciu v SR predstavila študentka KKIV Filozofickej fakulty UK v Bratislave Alexandra Kováčová. Pri spätnom hľadaní správnych znení názvov škôl a katedier poskytujúcich vzdelávanie knihovníkov som zistila, že by bol potrebný ich zoznam na stránke niektorej veľkej knižnice. Možno prípadný budúci študenti hľadajú informácie o možnostiach štúdia práve na stránkach knižníc. Som optimista, že.

Najlepšou bodkou za programom bolo vystúpenie učiteľky z Brna Bohumily Sedlákovej, ktorá sa zastala študentov, pretože niektoré otázky naozaj neboli namieste. Veď kde je napísané, že práve názor toho, kto sa múdro pýta, je ten správny? Študenti by, podľa nej, nemali byť nikam tlačení, mali by sme si vypočuť ich názor a nie náš. Povedala by som, že pre študentov sa v tej chvíli stala učiteľkou dňa, a nezabudli to vyjadriť búrlivým potleskom.

Najlepšie tri príspevky podľa mňa:

1. miesto: Alexandra Brychtová: Kategorizácia používateľov u nás a vo svete (výsledky aktuálneho prieskumu)

2. miesto: Helena Mlejová a Barbora Zahoranská: Historický fond Historického seminára ÚK FiFUK v Bratislave - význam, súčasnosť, perspektívy

3. miesto: Miroslav Pištek a Matej Edmár: Koho by vzalo,že čítame málo?

V tomto poradí ma príspevky zaujali, čo však neznamená, že mohli byť oveľa lepšie ako ostatné, ale Alexandra bola prirodzená a pohotová, Helena a Barbora boli zanietené a vedeli o čom hovoria, Miroslav a Matej mali svoj príspevok nápadito a vtipne spracovaný.

Som zvedavá na INFOŠKIŠ 2007 :-)

P.S.: Ďakujem Marte Fórišovej za spresnenie niektorých informácií, nezabudnite si prečítať aj jej články k tejto študentskej konferencii – pre komplexný obraz (sledujte: www.infolib.sk, ItLib, Knižnica).

Hodnocení: 
Zatím žádné hodnocení
JELÍNKOVÁ, Jana. Študentská konferencia INFOŠKIŠ 2006. Ikaros [online]. 2006, ročník 10, číslo 12 [cit. 2019-11-17]. urn:nbn:cz:ik-12280. ISSN 1212-5075. Dostupné z: http://ikaros.cz/node/12280

automaticky generované reklamy
registration login password