Sorry, you need to enable JavaScript to visit this website.

Projekt KIS3G z pohledu Slovenské národnej knižnice

Čas nutný k přečtení
14 minut
Již přečteno

Projekt KIS3G z pohledu Slovenské národnej knižnice

1 comments
Poznámka redakce: Článek je reakcí na výzvu Lýdie Sedláčkové v slovenské elektronické konferenci Unicat týkající se příspěvku O. Cvika v minulém čísle Ikara, který polemizoval s východisky projektu KIS3G.
Článok Olega Cvika som si so záujmom prečítal. Beriem ho ako prirodzenú marketingovú akciu, ktorou sa pokúša vysvetľovať vlastnú "tretiu" cestu CVTI v oblasti informatizácie. Proti úmyslu CVTI a jeho zriaďovateľa, teda MŠSR, nemožno mať nijaké námietky. Medzi prístupmi CVTI a SNK, resp. KIS3G, je však diametrálny rozdiel. Projekt KIS3G je založený na dobrej viere, že sa prijatým riešením podarí zlepšiť služby knižníc pre verejnosť. Motívy KIS3G sú niekde inde, než je automatizácia jednej lokálnej knižnice. KIS3G je zameraný na Knižničný systém Slovenskej republiky, stratégia CVTI je zameraná fakticky len na CVTI. To je to, čo nazývam pracovne inštitucionálnym egoizmom. Ak by SNK postupovala podobne, neriskovala by nič, podobne ako teraz CVTI. Je to jednoducho fakt a mrzelo by ma, keby som si týmto znepriatelil aj môjho priateľa Olega Cvika. Je škoda, že zbierky CVTI nebudú priamo dostupné cez portál Slovenská knižnica cez konzorciálny súborný katalóg a napr. cez Európsku knižnicu. Je škoda aj to, že CVTI nevyužilo efektívne svoje možnosti a kapacity na tvorbu konzorciálneho katalógu s využitím funkcionality systému Virtua a na vytváraní podmienok pre organizačné zmeny, ktoré by uľahčili život používateľom služieb knižníc (MVS, Európska knižnica, čitateľské preukazy, autority, internetovské žiadanky na dokumenty z členských knižníc, SDI, štandardizácia postupov, pokroky v digitalizácii, spolupráca na metadádach). Napokon, asi by bolo promeranejšie, keby sa CVTI porovnávalo viac napr. so Státní technickou knihovnou ako s inými knižnicami na Slovensku. Oleg Cvik napísal článok, ktorý sa dobre číta a na ktorom sa dá, sem-tam, aj pobaviť. No, čo už... Nie sme nijako oprávnení posudzovať ani CVTI ani MŠ SR za jeho rozhodnutia, ak sa rozhodli nebrať do úvahy uznesenie vlády SR. S financiami v rezorte MŠSR to možno ani nie je také zlé... Virtua je integrovaný knižnično-informačný systém, ktorý Slovenská národná knižnica obstarala pre knižnice Slovenskej republiky na Slovensku v súlade s uznesením vlády SR č. 801/2002. Ak CVTI zvolilo inú stratégiu, rešpektujeme to ako zvrchované právo každej právnickej osoby. Ak knižnice Slovenskej republiky majú inú stratégiu, mali by ju zverejniť a vysvetliť, ako sa prostredníctvom tej inej stratégie zlepšia služby knižníc a ako sa zabezpečí informatizácia knižníc ako celok, ako sa zlepší interoperabilita a pripravenosť knižníc na kvalitatívne nové úlohy, ktoré už klopú na dvere (digitalizácia, zdieľanie poznatkov a pod). Možno, že nahradenie jedného softvéru (BIS) iným softvérom (?) je pre CVTI pokrok. Pre projekt KIS3G nie. Nazdávame sa, že projekty zamerané na výlučnú automatizáciu vnútroknižničných procesov a potrieb v rámci jednej knižnice sú prekonané - hoci príjemnejšie ako ísť s kožou na trh a snažiť sa o spoluprácu v reálnom každodennom živote knižníc. Lenže stratégiu nestačí len napísať, ale treba ju aj uskutočniť, čo sa v prípade KIS3G podarilo vďaka spoločnému úsiliu tých, ktorí projekt od začiatku podporujú. Škoda, že sa v článku objavujú informácie, ktoré sú skreslené, neúplné a vybraté tak, aby podporili rozhodnutie CVTI obstarať si vlastný softvér. Zareagujem aspoň na niektoré veci z článku Olega Cvika. 1) Napr. citácia marketingovej príležitostnej vety z vyhlásenia VTLS po kúpe softvéru je zo strany Olega Cvika vyslovene účelová. Je predsa všeobecne známe, ale český čitateľ, pre ktorého je jeho článok primárne určený, samozrejme nemusí vedieť, takže tomu ľahko uverí (hoci informácia je na našom webe už 2 roky), že v podmienkach verejného obstarávania je účel jasne a jednoznačne sformulovaný v Súťažných podkladoch. Škoda, že to Oleg "prehliadol" a dal tak zámienku na rôzne dohady a poznámky. Citujem zo súťažných podkladov: 1 Predmet obstarávania Predmetom obstarávania je integrovaný knižnično-informačný systém "Spoločný knižnično-informačný systém pre knižnice Slovenskej republiky" a jeho implementácia v sieťach LAN a využitím siete WAN, ktorý bude nainštalovaný na jednom stroji umiestnenom v Slovenskej národnej knižnici v Martine (neskôr v poverenej neknižničnej organizácii). Požadovaný systém musí byť založený na architektúre klient-server, na technológii štandardnej relačnej databázy, umožňujúci fungovanie na hardvéri s operačným systémom Unix. Požadovaný systém musí byť schopný vytvárať v rámci jednej fyzickej databázy relatívne autonómne lokácie alebo časti pre špecifické prierezové oblasti, ako je napr.: Súborný katalóg Slovenskej republiky, Súborný katalóg seriálových publikácií, Slovenská národná bibliografia, Bibliografia vedeckých a odborných prác univerzít a vysokých škôl, Evidenciu archívnych dokumentov, Súborný katalóg muzeálnych a galerijných predmetov a dokumentov, Súborný katalóg starých a vzácnych tlačí do roku 1830 a pod. ako aj pre jednotlivé organizácie a/alebo pre ich útvary. Aplikačný softvér musí využívať štandardné grafické používateľské rozhranie a webovské brány, umožňovať multidatabázové vyhľadávanie, umožňovať prácu so všetkými druhmi knižničných, archívnych a muzeálnych dokumentov a musí byť parametrizovateľný. Musí byť škálovateľný tak, aby bolo možné pridávať klientov do počtu, ktorý si vyžaduje knižničný systém Slovenskej republiky (počiatočný počet klientov aplikačného softvéru ca 300). Hlavné moduly integrovaného knižnično-informačného systému musia byť – akvizícia, katalogizácia, výpožičky, MVS (medziknižničná výpožičná služba), OPAC (On-line Public Acces Catalog), správa seriálov, správa autorít, súborný katalóg, ľahký prístup konečného používateľa k informačným zdrojom knižníc a dokumentových pracovísk cez WWW." Zadanie jasne hovorí o tom, že systém nieje určený len pre súborný katalóg, ale aj pre ďalšie "agendy", organizácie a ich útvary. Jasne hovorí o tom, že má bežať na jednom stroji. Požadovali sme, aby bol "schopný vytvárať v rámci jednej fyzickej databázy relatívne autonómne lokácie alebo časti pre špecifické prierezové oblasti", ale zadanie neznamená to, že nemôžme využívať, ak je to potrebné, viac databáz. Takže to, že "je to o niečom inom", je špekulácia, ktorej zmysel je jasný asi len jej autorom. 2)Nie je pravda, že na KIS3G sa vynaložilo 34,1 mil. Sk. Softvér Virtua aj s databázou Oracle stál na konci roku 2003 presne 316 278 USD, o čom SNK niekoľkokrát informovala odbornú verejnosť, naposledy napr. na konferencii INFOS 2005. Pri vtedajšom kurze to bolo ca 12 100 000 SKK, pri dnešnom kurze by to bolo ca 9 614 851 SKK. Server sme kúpili v roku 2004 za 6 800 000 SKK. Takže každý by si mohol ľahko vypočítať, že systém sme neobstarali za 34 000 000 ale za cca 19 000 000. 3)Nie je pravda, že cieľom KIS3G je poskytnúť jeden spoločný softvér pre všetky knižnice na Slovensku a rovnako pre všetky múzeá a galérie. Takéto tvrdenie nie je v nijakom projekte KIS3G. Je to jednoducho nezmysel. Oleg Cvik predsa vie, že z celkového počtu ca 3000 knižníc prichádza do úvahy len časť knižníc a z projektu by sa dozvedel, že reálne sa do tohto projektu prihlásilo ca 55 knižníc. Ako možno pripojiť do systému tisíce verejných knižníc, ktoré majú napr. zanedbateľne malý fond a nemajú pripojenie na internet? Medzitým samozrejme počet knižníc, ktoré majú záujem pripojiť sa k projektu, narástol, pretože nastali isté ťažkosti s rozšíreným softvérom Libris. Treba vysvetliť aj vzťah Virtui a múzeí, galérií a archívov. Jednoducho sme už dokázali, že nič nebráni tomu, aby došlo ku konvergencii spracovateľských postupov knižníc, múzeí a galérií. Existujúca konfigurácia systému môže slúžiť pre istý počet knižníc s prihliadnutím na počet databáz, ktorými disponujeme. Záleží na tom, ako sa systém osvedčí povedzme v 50-70 knižniciach, niekoľkých múzeách a galériách. Účastníci sa potom rozhodnú, či systém rozšíriť alebo riešiť digitalizáciu pre múzeá, archívy a galérie samostatne podľa iného projektu. V tomto smere je ľahšie robiť si posmech z niekoho, kto sa o niečo snaží ako urobiť to možno inak a ešte lepšie. Ostatne, pre malé knižnice sme zabezpečili aspoň nejaké riešenie kúpou upravenej aplikácie ISISu a za pár mesiacov sme poskytli tento softvér už desiatkam knižníc. Škoda, že sa tejto iniciatívy neujalo CVTI ako mu to SNK navrhlo. 4) Nie je pravda, že v systéme je 6 knižníc. Je ich teraz 22. A toľko ich bolo aj vtedy, keď Oleg písal článok. Keby napr. všetky pracovné skupiny pracovali samostatne a iniciatívne tak, ako treba, nemusela by všetky analýzy a konverzie robiť SNK a plnú funkcionalitu by mohlo využívať podstatne viac knižníc, vrátane CVTI. Teraz pracujeme na analýzach a konverzii bývalého súborného katalógu, ktorý má množstvo chýb a nebolo možné ho jednoducho prihrať do systému Virtua; robíme na príprave Slovenskej poľnohospodárskej knižnice v Nitre, na UK SAV, na knižnici Katolíckej univerzity v Ružomberku a na knižniciach z Trnavských univerzít, konverzii starých tlačí atd. Ak sa podarí vyriešiť plynulú prípravu dát a konverziu zo systému Libris, do konca roku by mohlo byť v systéme možno 45-50 knižníc. Je to veľa? Je to málo? Možno z toho počtu usudzovať, že všetko je to pomýlené? 5)Nie je pravda, že ide o supercentralizované riešenie v takom zmysle, ako to Oleg Cvik interpretuje zrejme preto, aby opäť obhajoval kúzlo lokálneho riešenia a rôznych "špecialít", ktoré asi zrejme CVTI má, ale neveľmi o nich hovorí. V tomto smere používa viac nepresných a skresľujúcich informácií, ktoré vychádzajú len z veľmi povrchného poznania systému. CVTI nikdy nevyslovilo žiadnu predstavu o svojich požiadavkách na spoluprácu. Ak bol problém v tom, že CVTI chce mať za každú cenu vlastnú bázu, dá sa o tom predsa rokovať. Súviselo by to len s licenčnou politikou a eventuálnou kúpou "úplného Oraclu", pretože máme licenciu na Oracle so 4 databázami. KIS3G je aj technologický projekt. Vyvíjajú sa technológie, zdokonaľuje sa softvér. Nemenné a konečné riešenie na kľúč je ilúzia z ríše detských fantazmagórií. Nie je vylúčené, že v budúcnosti dôjde na základe skúsenosti k optimalizácii rozdelenia databáz. Ale o tom sa predsa môže diskutovať. Nikto nie je taký múdry, aby na začiatku takéhoto projektu vedel predvídať podrobne všetky budúce potreby požiadavky. Existuje už filtrovanie na bibliografickej úrovni, takže pri hľadaní sa zobrazujú len záznamy patriace určitej knižnici alebo lokácii; verzia 47, ktorá bude k dispozícii pre nás asi v októbri na testovanie, má už kompletné konzorciálne riešenie. Neviem presne, ako je to vyriešené s čitateľmi, ale ak je možné filtrovať bibliografické záznamy, nemal by byť problém aj s filtrovaním čitateľov a dodávateľov tak, aby každý, teda každá knižnica mala a "videla" len tých svojich. Ak to aj nie je vo verzii 47, neznamená to, že je to neriešiteľný problém. Inak argument o "nebezpečnom miešaní" má opäť viac propagandistický ako odborný charakter. To isté možno povedať o tom, že je nebezpečné, ak operátori v tisícoch pobočiek nejakej banky majú prístup k záznamom o klientoch banky pričom v bankách ide o mnoho väčšie riziká ako pri záznamoch s čitateľmi. Záznamy čitateľov sú maximálne ochránené na úrovni parametrov, prístupov, zaznamenaní všetkých operácií, teda o tom, kto záznam editoval. A priori teda predpokladáme, že operátori pracovníci knižníc sú nezodpovední záškodníci, ktorí si budú otravovať život? V parametroch možno určiť, kto má možnosti len pozerať záznamy, kto ich môže tvoriť, editovať a pod. Ochrana osobných údajov je samozrejme zabezpečená. Ide tu však, z nášho pohľadu, o niečo iné. O služby a zvyšovanie komfortu. Ak je záznam o čitateľovi jeden, môže mať čitateľ len jeden preukaz (s čiarovým kódom alebo študenstkú čipovú kartu) a môže sa na systém obracať vo Vranove, Michalovciach, Bratislave alebo inde na svete. Je to organizačný problém. Lenže ľahšie je strašiť ľudí nebezpečnou centralizáciou ako navrhnúť spôsob, ako uľahčiť život čitateľom a otvoriť knižnice čo najviac pre služby. Osobne si myslím, že CVTI sa najprv rozhodlo pre lokálny systém a dodatočne hľadalo zdôvodnenia svojho rozhodnutia. 6) Nie je pravda, že hardvér pre spoločný softvér v projekte KIS3G je horší ako hardvér pre systém LINNEA vo Fínsku. Oleg si privoláva na pomoc čitateľa a sugestívne píše: "Veď uvážte sami. Napr. v obdobnom projekte fínskych knižníc LINNEA2, kde asi 20 univerzít plus národná, parlamentná a fínska depozitná knižnica využívajú pod systémom Voyager jeden superserver SUN E10000 s 28 procesormi a disk kapacitou 1,6 TB (no ani jednu superdatabázu, lebo tu zvolili cestu lokálnych báz a spoločný je len súborný a národný katalóg)." A čitateľ samozrejme povie: "jasné, to je niečo, tých Fínov v živote nedobehneme, kam sa hrabeme..." :-)). Fíni majú ca 13 mil záznamov, Na Slovensku ich máme v elektronickej forme asi 2-3 milióny všetci dohromady. Ale pravda je taká, že v projekte KIS3G disponujeme za podstatne menej peňazí technikou, ktorá sa vyrovná fínskemu hardvéru. Máme k dispozícii SUN E10000 nie s 28 ale, ak treba, s 54 procesormi. Máme 4 procesorový server SUN 480 s 16 GB operačnou pamäťou a 1,4 TB diskového priestoru. Máme v úmysle dokúpiť štyri procesory, aby bol systém 100% zálohovaný a klustrovaný. 7) Zaujímavé je, čo Oleg píše v 3. časti svojho článku:"Bez nároku na úplnosť či uvedenie stupňa naliehavosti uvediem (O. C.) len pár problémov, ktorých riešenie čitatelia CVTI SR čakajú a ktoré samotný KIS nevyrieši: prístup čitateľov ku knižnicou predplateným e-zdrojom, aj z webu bez nutnosti navštívenia knižnice (všeobecne ide o problém patriaci do tzv. DOMS Digital Object Management System); elektronické konto čitateľa, ktoré umožní predplatiť si čerpanie služieb dodávaných po sieti; elektronické zasielanie avíz a informácií typu SDI; bezprostredný vplyv čitateľov na akvizičnú politiku a služby knižnice; integrovanie funkcií identifikačných preukazov (čipová karta študenta aj preukaz do knižnice)." Nuž, zaujímavé je, čo za softvér, či KIS vlastne CVTI kúpilo, keď nevie takéto elementárne veci. Okrem iného DOMS sa spomína v odborne nepatričnej súvislosti. Zdá sa, že CVTI za dorobenie a doladenie systému ešte zaplatí pekných pár stoviek tisíc SKK :--((. 8) Porovnanie nákladov na centrálne a lokálne riešenie je v článku Olega Cvika úplne pomýlené. V CVTI pribudlo v roku 2004 do fondu ročne okolo 5138 kníh a 3149 titulov časopisov (?). Elektronický katalóg CVTI má cca 108 000 záznamov, a to od roku 1985. Dlhodobé tempo ročného prírastku do elektronického katalógu v CVTI je, podľa mojich prepočtov, okolo 5400 dokumentov. To je práca asi pre 3-4 spracovateľov za rok. To znamená, že konkurenčných klientov potrebujú v CVTI celkom určite 3-4 zamestnanci v spracovaní. Pripočítajme taký istý počet v akvizícii, bude to asi 8 klientov. Nijako mi nie je jasné, z čoho vychádzal pri odhade 50 klientov, ktorí súčasne, v tej istej sekunde musia aktívne pracovať so systémom. V službách ich potrebujú povedzme 10, za predpokladu, že majú 10 výpožičných operátorov alebo rešeršérov. Používatelia (čitatelia) pritom pracujú s webovským klientom. To je opäť ten slovenský gambit. Keď nechceme kooperovať, hoci k tomu plamenne vyzývame, aspoň podložíme nohu. Veď, čo už ten podivný implementačný tím v Martine môže... Oleg nespomína náklady na potrebný obslužný personál nového systému, na špeciálne školenia, na dorábky, ktoré budú očividne potrebné a budú si vyžadovať ďalšie náklady, nespomína náklady na multiplicitnú katalogizáciu atd. "Podivný implementačný tím" len tvrdo maká. Iní šachisti kalkulujú a zisťujú, odkiaľ vietor fúka a "gambitujú". Postoj šachistu je veľmi istý, suchý a bezpečný. Viem, podivný implementačný tím je smiešny so svojim úsilím niečo zmeniť, zlepšiť, inovovať, prelomiť naše faktické zaostávanie v každom ohľade. Veď zmeny sú otravné, kazia pohodu, ohrozujú suverenitu, zmeny by mohli odhaliť, čo vlastne sme a čo vieme a nevieme a ktovie, čo ešte... :-))). Ale, to je už o niečom inom. Naše výsledky a prax dokazuje, že so spoločným softvérom majú väčšie problémy tí, ktorí ho nepoužívajú, ako tí, ktorí ho používajú. Ale aby som to uzavrel: Požadovaná reakcia "kolegov zo SNK" na výzvu p. dr. Sedláčkovej je teda asi taká, že citát, ktorý dr. Sedláčková uvádza ako dôkaz toho, že KIS3G "je o niečom inom", je vytrhnutý z kontextu. Svedčí o tom, že ctení kolegovia ignorujú releventné materiály KIS3G. CVTI nemá a nemalo žiadne závažné presvedčivé odborné ani finančné argumenty a dôvody na "odskočenie" od projektu, ku ktorému sa spočiatku hlásilo. Výmena názorov cez médiá je síce dobrá a potrebná, ale nemala by slúžiť na dezinformovanie a zosmiešňovanie tých, ktorí sa aspoň o niečo snažia. Keby sme využili energiu, ktorú vynakladáme na nezmyselné osočovanie a intrigy, šírenie bludov a nekompetentných táranín, na skutočné a vecné riešenie odborných problémov, mohli by sme byť oveľa ďalej. Olega mám rád, vážim si jeho zmysel pre humor, ako aj to, že je schopný rozvíriť stojaté vody a dokonca aj to, že sa odhodlal obhajovať neobhájiteľné.
Hodnocení: 
Průměr: 5 (1 hlasování)
KATUŠČÁK, Dušan. Projekt KIS3G z pohledu Slovenské národnej knižnice. Ikaros [online]. 2005, ročník 9, číslo 10 [cit. 2019-10-18]. urn:nbn:cz:ik-11925. ISSN 1212-5075. Dostupné z: http://ikaros.cz/node/11925

automaticky generované reklamy

Máme zde 1 komentář

Je mi jasné, že hlboko sklamem všetkých priaznivcov „ostrých„ diskusií cez média ale skutočnosť je taká, že na zodpovedné vyjadrenie sa (aké si vážnosť veci vyžaduje) , k vyjadreniam sa Dušana Katuščáka k môjmu príspevku z predchádzajúceho čísla Ikarosu , momentálne niet času. Totiž implementujeme nový systém. Napriek tomu, že implementujeme len jeden systém a len v jednej knižnici a máme dodávateľa plne k dispoziciií (presnejšie by sme mali povedať, že firma teda „Oni“ implementujú ich systém u nás a my len poskytujeme súčinnosť ) predsa len, porada stíha poradu, zápis stíha zápis a jedna úloha úlohu druhú ... Jednoducho potíme sa, len čo je pravda, ale ideme a robíme všetko preto aby sme najneskôr v r.2006 poskytli našim čitateľom nový, lepší systém. Ale napriek všetkému sa už teraz môžem vyjadriť aspoň k jednému bodu z Dušanovho ohlasu a to k tomu poslednému - kde sa s ním úplne zhodnem.
Totiž, aj ja ho mám rád a vážim si ho, za pracovitosť, odvahu, ťah na bránku atď. a to napriek tomu, že v tomto konkrétnom prípade, podľa mňa obhajuje neobhájiteľné on.
Možno je to neuveriteľné ale zdá sa, že existuju ešte ľudia v SK knihovníctve ktorí sa v odbornej veci, či ako to nazvať, evidentne nezhodnú a napriek tomu si môžu jeden druhého vážiť. Ako hovorím nezvyklé ale niekedy sa stane - dokonca aj v SR. Prirodzene, že k odbornej stránke veci najmä k tvrdeniu, že „CVTI nemalo dôvody na odskočenie“ sa ešte vrátim ale žiaľbohu nie skôr, ako po „zavedení“ nového systému do ostrej prevádzky CVTI SR. Koniec koncov myslím, že aj SNK a jej generálny riaditeľ, má momentálne tiež hromadu inej dôležitejšej práce, napr. na implementovaní KIS3G, než viesť siahodlhé hoci i vtipné diskusie.