Sorry, you need to enable JavaScript to visit this website.

Laboratórium testovania použiteľnosti v projekte Pamäť Slovenska

Čas nutný k přečtení
10 minut
Již přečteno

Laboratórium testovania použiteľnosti v projekte Pamäť Slovenska

0 comments
Podnázev: 
Digitálne výskumné pomôcky
Anglicky
English title: 
Digital research tools: The Memory of Slovakia Testing Lab
English abstract: 
Memory of Slovakia is a national center focused on research, protection and accessibility of the cultural heritage. Given its main task of massive digitizing, it is inevitable to provide public with effective tools of access. This article discusses cultural heritage and its need for a specific approach to user experience. The user needs will be tested and researched in a unique UX lab beginning its operations in mid-2013. It is expected to deliver an improvement in digitizing in order to serve to the user needs.

Pamäť Slovenska – národné centrum excelentnosti výskumu, ochrany a sprístupňovania kultúrneho a vedeckého dedičstva, je projekt primárne zameraný na masovú digitalizáciu. Nejde však iba o špičkovo technologicky vybavené centrum, ale prioritou je jeho využiteľnosť a udržateľnosť vo výskume, ktorého základné smery sú definované v jednotlivých aktivitách projektu.

Aktivita 3.1 je špecificky orientovaná na výskum a vývoj techník sprístupnenia digitálneho obsahu a techník vedeckej komunikácie. Digitálny obsah produkovaný centrom bude potrebné efektívne sprístupniť koncovým používateľom tak, aby mohlo dôjsť k jeho zdieľaniu a využívaniu. V súčasnosti sa predpokladá, že výskum sprístupňovania digitálneho obsahu kultúrneho a vedeckého dedičstva sa bude dotýkať obsahov ako takých (e-kníh) a webových sídel a mobilných aplikácií, prostredníctvom ktorých budú dostupné. Efektívne sprístupnenie obsahu nie je možné v tomto smere realizovať izolovane od informačného správania používateľov. Ich potreby a návyky sa stávajú determinujúcim prvkom vývoja konečných riešení, a teda je potrebné výskum orientovať aj smerom k ich odhaleniu. Za týmto účelom bude v rámci projektu vybudované laboratórium testovania použiteľnosti, prvé na Slovensku špecificky zamerané na obsah kultúrneho a vedeckého dedičstva.

Použiteľnosť

Uznávaný odborník na použiteľnosť Jacob Nielsen definuje použiteľnosť ako kvalitatívny atribút, ktorý určuje ako jednoducho sa dá používateľské prostredie používať. Zároveň dodáva, že slovo „usability“ môže znamenať aj metódy, ktoré sú určené na zlepšenie používania webových stránok v procese ich navrhovania (Nielsen, 2003).

Norma ISO 9241, v časti 11 definuje použiteľnosť ako využívanie produktu špeciálnymi používateľmi na dosiahnutie špecifických cieľov s efektívnosťou, výkonnosťou a uspokojením, v špeciálnom kontexte využitia.

Podľa Makulovej (2010) používateľsky orientovaný dizajn môže zlepšiť použiteľnosť a užitočnosť všetkého z každodenných vecí, od softvéru až po informačné systémy, webové stránky, hocičo s čím ľudia prichádzajú do styku. Dôležité je, že znižuje náklady a zvyšuje používateľskú spokojnosť a produktivitu.

Vo všeobecnosti môžeme povedať, že ide o efektívne sprístupnenie obsahov a priestorov, v ktorých sú obsahy sprístupňované, a to z pohľadu používateľa. Je potrebné uvedomiť si, že používateľ a jeho informačné správanie, potreby a návyky sú v tomto smere determinujúcimi kritérami. Tvorba webových sídel založená výlučne na postojoch a návrhoch vývojárov (manažérov, programátorov, grafikov a pod.) sa v súčasnosti ukazuje ako nedostatočná. Jacob Nielsen (2009) uvádza, že odhady správania používateľov sú v praxi chybné až na 75%. Výskum použiteľnosti sa v tomto ohľade stáva základným nástrojom pri vývoji konečných riešení.

Použiteľnosť je definovaná pomocou piatich základných kvalitatívnych komponentov (Nielsen, 2003):

  • schopnosť učiť sa: nakoľko jednoducho dokáže používateľ riešiť základné úlohy, keď sa po prvýkrát stretne s prostredím?
  • efektívnosť: ako rýchlo je schopný používateľ riešiť úlohy, ak sa s daným prostredím už stretol?
  • zapamätateľnosť: ak sa používateľ stretne s prostredím po dlhšom období, ako rýchlo a jednoducho je schopný zopakovať naučenú zručnosť?
  • chybovosť: koľko chýb robia používatelia, aké závažné sú tieto chyby, a ako rýchlo a jednoducho si vedia požívatelia chyby opraviť?
  • spokojnosť: nakoľko príjemné je prostredie pre používateľa?

Použiteľnosť sa dá študovať mnohými metódami, ale jednou z najdôležitejších a najužitočnejších je tzv. používateľské testovanie, ktoré sa skladá z troch vzájomne previazaných komponentov:

  1. oslovenie reprezentatívnych používateľov;
  2. požiadanie používateľov o riešenie reprezentatívnych úloh;
  3. skúmanie čo používatelia robia, kedy sú úspešní, kedy majú pri riešení úloh problémy.

Zvyčajne postačuje 5 používateľov, na ktorých sa realizuje používateľské testovanie. Testovanie takéhoto relatívne malého počtu používateľov je schopné identifikovať až 90% prípadných nedostatkov. Podstatou je, že testovanie je založené na tzv. iteratívnom dizajne, pri ktorom sa testuje každá nasledujúca verzia navrhovaného prostredia, t.j. testovanie je zamerané vždy na konkrétny aktuálny predmet výskumu a nie produkt ako celok. (Nielsen, 2003)

V neposlednom rade je používateľské testovanie metóda, ktorá podstatným spôsobom znižuje náklady spojené s návrhom prostredia. V konkurenčnom prostredí je použiteľnosť aj otázkou “prežitia”, pretože ak je prostredie pre používateľa náročné, neprehľadné alebo mu spôsobuje iné ťažkosti, používateľ prostredie opustí a už sa doň nevráti.

Prax testovania použiteľnosti

Testovanie použiteľnosti je metódou primárne využívanou v komerčnej praxi. Je to dôsledkom konkurenčného boja, kedy je potrebné zo strany podnikateľských subjektov prinášať riešenia vysoko orientované na používateľov a ich potreby, a kde chybovosť predstavuje základ neúspechu. Trendy v oblasti testovania použiteľnosti prirodzene (tak ako v iných oblastiach výskumu a vývoja webových a mobilných riešení) prichádzajú zo zahraničia, kde ide o pomerne známu a využívanú metódu nielen na úrovni veľkých spoločností, ale aj v prípade malých a stredných projektov.

Medzi najčastejšie používané metódy v oblasti testovania použiteľnosti, ktoré sa v praxi zvyknú kombinovať môžeme zaradiť (Lučenič, 2012):

  • overovacie vyhodnocovanie (diagnostic evaluation);
  • subjektívne hodnotenie (testovanie a post-release);
  • heuristické vyhodnocovanie (Heuristic evaluation);
  • analýza kritických miest aplikácie (Critical Incident Technique Analysis);
  • skúmanie spokojnosti užívateľov (Pleasure based approach);
  • používateľské hodnotenie dizajnu (User survey for design).

Vo všeobecnosti sa s testovaním použiteľnosti môžeme stretnúť v dvoch rovinách. Prvou je testovanie popri samotnej tvorbe webového sídla pred jeho zverejnením a druhou rovinou je testovanie použiteľnosti ako samostatne platenej služby už existujúceho sídla. Výsledkom plateného testovania je spracovanie výsledkov riešení jednotlivých úloh používateľmi spolu s odporúčaniami na opravu chýb a vylepšenia sídla. V posledných rokoch sa okrem webov a webových aplikácií testuje aj použiteľnosť mobilných aplikácií a mobilných webov pre smartfóny a tablety. Medzi spoločnosti poskytujúce testovanie použiteľnosti aj ako samostatnú službu môžeme v česko-slovenskom prostredí zaradiť ui42, Lighting Beetle, H1.cz s.r.o., Dobrý web s.r.o., Ataxo Czech s.r.o. a iné. Uvedenými spoločnosťami sú prakticky realizované nasledujúce typy používateľského testovania (dobryweb.cz, 2012):

  • klasické používateľské testovanie,
  • vzdialené testovanie,
  • testovanie technického riešenia,
  • testovanie očnou kamerou,
  • testy navigácie,
  • kvantitatívne testovanie,
  • kombinácia uvedených typov.

Na Slovensku môžeme za lídra považovať spoločnosť ui42, ktorá od roku 2008 zrealizovala viac ako 40 testovaní použiteľnosti. Takmer tri roky na testovanie využívajú usability laboratórium, ktoré sa skladá z testovacej a pozorovacej miestnosti. Pri testovaní postupujú v troch krokoch, ktoré sa v podstate zhodujú s odporúčaniami Jacoba Nielsena (2003):

  • výber a oslovenie reprezentatívnej skupiny používateľov,
  • expertmi vypracovaná sada úloh súvisiacich s testovaným webom,
  • pozorovanie používateľov pri vykonávaní jednotlivých úloh, zamerané na odhalenie problémov s používateľským rozhraním. (ui42, 2012)

Spomedzi spoločností, ktoré využili službu testovania, môžeme na Slovensku a v Českej republike uviesť napríklad webové sídla Hlavného mesta SR Bratislava, Trenčianského samosprávneho kraja, Ministerstva kultury ČR, Zoznam s.r.o., Sygic, Markízy, Hospodárskych novín, Telekomu, Profesie, Generali, Vodafone, Kasa.cz, AXA, T-mobile, Českej televízie, Oriflame, Českej národní banky, Pardubického kraja, Ministerstva spravedlnosti ČR a.i.

V oblasti použiteľnosti aplikovanej na kultúrne dedičstvo je samostatný výskum skôr ojedinelým prvkom, väčšina inštitúcií ho pri sprístupňovaní nevyužíva vôbec, prípadne siaha po outsourcingu, čo nemusí byť vždy ideálne riešenie, ak si uvedomíme množstvo špecifík, ktoré obsahy kultúrneho a vedeckého dedičstva majú. Zaujímavým riešením testovania v podmienkach výskumu je Human Virtual Interaction Lab na Stanforde (Human Virtual Interaction Lab, 2012). Hoci sa laboratórium špecializuje na testovanie interakcií používateľov s 3D prezentáciami, v oblasti sprístupňovania kultúrneho dedičstva môže mať veľký význam. Ide o špecifické formy prezentácie, napríklad kontakt používateľa s 3D historickou knihou prostredníctvom haptických rukavíc, ktoré sú vhodné nie na prezentáciu na sieti, ale skôr na výstavné účely v kultúrnych inštitúciách. V súčasnosti je takáto forma prezentácie skôr ojedinelou, no z pohľadu perspektív do budúcnosti je výskum použiteľnosti podobných prezentácií jednou zo žiadaných špecifických činností práve v oblasti kultúrneho a vedeckého dedičstva.

Laboratórium testovania použiteľnosti v projekte Pamäť Slovenska

V rámci projektu Pamäť Slovenska bude v poslednom roku riešenia vybudované laboratórium testovania použiteľnosti pre potreby výskumu sprístupnenia digitálneho obsahu kultúrneho a vedeckého dedičstva. Ide o špecifické výskumné laboratórium úzko spojené jednak s praxou a jednak s procesmi vzdelávania na Žilinskej univerzite. Laboratórium spadá pod projektovú položku Digitálne výskumné pomôcky a na jeho realizáciu bolo vyčlenených 20 000 EUR s DPH. V súčasnosti prebieha verejné obstarávanie IKT vybavenia a organizačné činnosti pre zabezpečenie priestorov. Laboratórium by malo začať svoju prevádzku v prvej polovici roku 2013 a do skončenia projektu by malo poskytnúť prvé výskumné výsledky.

Výskumné procesy testovania použiteľnosti v projekte Pamäť Slovenska predstavujú dôležitú spojnicu medzi digitalizáciou a prezentáciou jej výstupov. Na jednej strane môžu výsledky testovania definovať odporúčania pre samotné digitalizačné procesy (napr. so zameraním na formát výstupov z digitalizácie) a na strane druhej poskytovať elementárnu platformu pre vývoj efektívnych používateľsky orientovaných riešení sprístupnenia a prezentácie obsahov. V tomto zmysle je v súčasnosti vypracovaný základný rámec výskumu použiteľnosti, ktorý sa bude zameriavať na:

  • testovanie obsahov (t.j. e-kníh, kde bude predmetom skúmania interakcia používateľa so samotnými e-knihami a výstupom budú požiadavky na ich formálnu, technickú a grafickú úpravu, napr. formát výstupov nielen ako pdf, ale aj epub pre čítacie zariadenia e-kníh a pod.);
  • testovanie webových sídel (t.j. interakcia používateľov so sídlami a portálmi, prostredníctvom ktorých budú obsahy sprístupňované, napr. digitálna knižnica Žilinskej univerzity, ale aj sídla určené pre širšiu verejnosť);
  • testovanie mobilných aplikácií (t.j. výskum interakcie používateľa s mobilnými aplikáciami, prostredníctvom ktorých budú obsahy sprístupňované, napr. mobilná aplikácia digitálnej knižnice pre rôzne mobilné platformy);
  • testovanie virtuálnych prezentácií (t.j. interakcia používateľa s virtuálnou prezentáciou kultúrneho dedičstva, napr. virtuálna 3D historická kniha), ktoré sa však plánuje až v ďalšej fáze udržateľnosti projektu (5 rokov od skončenia) a pre tieto účely bude potrebné zabezpečiť ďalšie IKT vybavenie.

Z pohľadu priestorového a technologického vybavenia je laboratórium testovania použiteľnosti projektované podľa najlepších praktík v komerčnej sfére. Pozostávať bude z troch miestností určených pre špecifické výskumné činnosti:

Testovacia miestnosť
Miestnosť bude slúžiť na realizáciu samotného testovania obsahov alebo sídel používateľmi. Používateľ bude sledovaný diaľkovo ovládateľnými kamerami, zaznamenávaná bude plocha obrazovky počítača alebo mobilného zariadenia, na ktorom bude testovanie prebiehať a rovnako bude vyhotovovaný zvukový záznam komunikácie výskumníka a používateľa. Niektoré laboratóriá sú vybavené nepriehľadným zrkadlom, ktorým je testovacia miestnosť spojená s pozorovacou miestnosťou. Iné odporúčania však upozorňujú na zbytočné stresovanie používateľa, ktorý vie, že za zrkadlom niekto sedí a pozoruje ho, a teda ide o výraznú prekážku v simulovaní prirodzeného správania. Vzhľadom na to, laboratórium Pamäti Slovenska nebude vybavené zrkadlom, ale samotné správanie používateľa bude zaznamenávané nenápadnými diaľkovo ovládateľnými kamerami.

Pozorovacia miestnosť
Miestnosť bude slúžiť pre výskumníkov, ktorí budú sledovať prebiehajúce testovanie použiteľnosti. Testovanie bude prenášané na plátne a v rámci záznamu budú integrované výstupy z monitora počítača alebo mobilného zariadenia a z miestnosti (správanie používateľa) synchrónne so zvukovým záznamom. Dôležitou súčasťou je špecializovaný softvér umožňujúci ukladanie všetkých výstupov na disk a ich následnú správu a vyhodnocovanie. V rámci pozorovacej miestnosti bude integrovaný riadiaci pult, ktorý umožní obsluhovať IKT zariadenia na diaľku (napr. aj otáčanie kamier v testovacej miestnosti). Okrem toho bude miestnosť prispôsobená pre priame pozorovanie viacerých výskumníkov.

Vyhodnocovacia miestnosť
Vyhodnocovanie záznamov z testovania budú realizovať výskumníci v samostatnej miestnosti. Predpokladá sa, že nepôjde o špeciálne vyčlenenú miestnosť, ale že zodpovední výskumníci budú výsledky vyhodnocovať na vlastných pracoviskách. Podmienkou je, aby mali počítače vybavené špecializovaným softvérom a prístup do pozorovacej miestnosti, kde sa budú záznamy z testovania dlhodobo uchovávať. Testovaciu a pozorovaciu miestnosť ilustruje obrázok 1.

Ilustrácia laboratória testovania použiteľnosti. Pozorovacia (vľavo) a testovacia miestnosť (vpravo). (Watanabe, 2011)

Ilustrácia laboratória testovania použiteľnosti. Pozorovacia (vľavo) a testovacia miestnosť (vpravo). (Watanabe, 2011)

Očakávané výsledky

Laboratórium testovania použiteľnosti v projekte Pamäť Slovenska má potenciál stať sa vysoko kvalifikovaným centrom svojho druhu na Slovensku, keďže výskum použiteľnosti obsahov a informačných priestorov so zameraním na sprístupňovanie kultúrneho a vedeckého dedičstva je ojedinelý svojho druhu nielen u nás, ale aj v zahraničí. Výsledky samotného výskumu môžu prispieť k optimalizácii procesov digitalizácie z pohľadu používateľa a zabezpečiť kvalitnú a pre používateľov atraktívnu formu prezentácie vo webovom a mobilnom priestore. Pre iné inštitúcie môže výskum priniesť odporúčania pre sprístupňovanie kultúrneho a vedeckého dedičstva a zároveň im testovanie použiteľnosti môže byť ponúkané ako samostatná služba výskumu. V neposlednom rade sa očakáva úzke prepojenie so vzdelávacím procesom na Žilinskej univerzite, kde budú študenti programu Mediamatika a kultúrne dedičstvo v rámci výučby participovať na samotnom výskume.

Poznámka: Tento článok vznikol s podporou projektu „Pamäť Slovenska – Národné centrum excelentnosti výskumu, ochrany a sprístupňovania kultúrneho a vedeckého dedičstva“ (ITMS:26220120061) v rámci OP Výskum a vývoj, ktorý je spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

Loga partnerů projektu
Hodnocení: 
Zatím žádné hodnocení
CAPKOVÁ, Eva a JUCHOVÁ, Zuzana a TORNÁRYOVÁ, Ingrid. Laboratórium testovania použiteľnosti v projekte Pamäť Slovenska. Ikaros [online]. 2013, ročník 17, číslo 6 [cit. 2020-01-27]. urn:nbn:cz:ik-14095. ISSN 1212-5075. Dostupné z: http://ikaros.cz/node/14095

automaticky generované reklamy
registration login password