Sorry, you need to enable JavaScript to visit this website.

Informační architekty čeká slibná budoucnost

Čas nutný k přečtení
9 minut
Již přečteno

Informační architekty čeká slibná budoucnost

0 comments
Rubrika: 
Soňa Makulová vystudovala obor Knihovnictví a vědecké informace v kombinaci s anglickým jazykem. Od roku 1982 přednáší na Katedře knižničnej a informačnej vedy Filozofické fakulty Univerzity Komenského v Bratislavě. Zabývá se teoreticko-metodologickými aspekty zavádění moderních informačních technologií v knihovnicko-informačních systémech, informačním průzkumem v prostředí globálních informačních sítí a externími informačními zdroji. Výsledkem její práce je šest monografií (Automatizácia knižníc, Sprievodca po Internete a Internet v riadení a obchode firmy - spoluautor Vladimír Burčík, Sprievodca po Internete alebo Internet od A po Z, Internet do vrecka, Vyhľadávanie informácií v internete), dvoje skripta (Bázy dát v sústave VTEI, Úvod do informačných technológií II - spoluautor Štefan Kimlička) a více než 130 studií, recenzí a článků publikovaných doma a v zahraničí. Už osmým rokem je členkou výkonné rady EUCLIDu, mezinárodní evropské asociace sdružující katedry knihovnictví a informační vědy s cílem podporovat výzkum, výchovu a vzdělávání. Přednášela na zahraničních konferencích a univerzitách v Dánsku, Řecku, Hong Kongu, Maďarsku, Německu, Polsku, Rakousku, Španělsku, Švédsku, USA a Velké Británii. Více informací je na adrese http://www.fphil.uniba.sk/~kkvi/kto_je_kto/makulova.html.

 

Vystudovala jste knihovědu a vědecké informace, celý život - dá-li se to tak říci - se věnujete knihovnictví. Jak a proč jste se rozhodla právě pro tento obor a tuto kariéru?

Už počas štúdia na strednej škole elektrotechnickej, kde som študovala odbor meracia a automatizačná technika, som rozmýšľala nad tým, ako by sa dalo automatizovaným spôsobom uľahčiť organizovanie a vyhľadávanie informácií. V rokoch 1968 až 1970 som bola v Austrálii, kde som sa zdokonalila v anglickom jazyku a preto keď som sa dozvedela, že na Filozofickej fakulte sa otvára dvojodborové štúdium Vedecké informácie a knihovníctvo spolu s anglickým jazykom, bolo moje rozhodnutie jednoznačné. Nikdy som ho oľutovala a patrím k tým šťastným ľuďom, pre ktorých je práca oveľa viac ako zamestnanie.

Vzhľadom na zlé podmienky v školstve sme pred siedmimi rokmi spolu s dvoma kolegami založili firmu Easy Learning & Teaching. Už názov firmy hovorí o tom, že naša predstava bola predovšetkým využívať multimediálne možnosti internetu na zjednodušenie procesu vyučovania a učenia. Začali sme ako firma špecializujúca sa na vydávanie publikácií v tlačenej a elektronickej forme, organizovanie konferencií, školení. Postupne s nárastom internetu sa naša činnosť rozšírila, o čom svedčia aj naše prevádzkované portály INZERCIA.sk, DIAR.sk, NAJ.sk, SURF.sk, POHLADNICE.sk a pod. V súčasnosti sa venujeme aj perspektívnej oblasti e-learningu. Vďaka firme EL&T som mohla napísať a vydať 6 publikácií venovaných problematike internetu, zorganizovali sme 8 medzinárodných konferencií s tematikou internetu a jeho aplikácie do všetkých sfér našej činnosti, stali sme sa partnerom vrcholovej celouerópskej súťaže v oblasti multimédií EuroPrix MultiMediaArt a podieľali sa na zorganizovaní prvého ročníka súťaže SlovakPrix MultiMedia 2002. Pracovníci rezortu školstva, kultúry, zdravotníctva a študenti mali vždy na našich akciách vstup zadarmo alebo za minimálny symbolický poplatok.

Dnes se věnujete - kromě automatizace knihovnicko-informační systémů - hlavně internetu jako zdroji externích informací. Vím, že na tuto otázku nelze odpovědět příliš jednoduše, ale přesto bych se ráda zeptala: jaké jsou trendy ve vývoji internetu jako prostředí pro firemní komunikaci a především získávání informací?

Internet môžeme definovať aj ako informačné, komunikačné, marketingové, reklamné a v poslednom čase stále viac obchodné médium. Internet úplne zmenil model komunikácie medzi ľuďmi a predstavuje jedinečnú možnosť pre firmy, knižnice ale aj jednotlivcov sprístupniť informácie o sebe, výrobkoch službách atď., v globálnom meradle za zlomok ceny v porovnaní s tradičnou papierovou formou komunikácie. Pri dnešnom enormnom náraste webovských stránok je najväčším problémom, a svedčia o tom aj pravidelné prieskumy využívania internetu, nájsť kvalitnú a relevantnú informáciu. V záverečnej správe o výsledkoch výskumu School of Information Management and Systems na University of California v Berkeley v roku 2000 sa hovorí, že každý deň vychádza vo svete v tlačenej forme približne jeden milión kníh, v elektronickej forme okolo 7 miliónov kníh. Internet obsahoval v roku 2000 viac ako 550 miliárd dokumentov. Čo je ale neuveriteľné, tlačený obsah reprezentuje iba 0,003 % celého obsahu publikovaného vo svete. Znamená to, že každej jednej vete v tlačených médiách zodpovedá 30 000 viet v digitálnej forme. Keď sa v minulost hovorilo o informačnom preťažení čitateľov, dnes to platí niekoľkonásobne.

Väčšina dokumentov na webe je dnes v jazyku HTML. Jazyk HTML dá počítaču informáciu o grafickom usporiadaní dokumentu a iba veľmi málo o samotnom obsahu. Jazyk HTML neumožňuje popísať dokumenty na webe tak, aby sme mohli formulovať požiadavku tak, ako sme boli zvyknutí v komerčných databázových centrách. Čiastočne problém riešia iniciatívy v oblasti metaprvkov, ale predovšetkým nový jazyk na vytváranie webovských dokumentov XML (Extensible Markup Language, rozšíriteľný jazyk). XML je navrhnutý tak, aby umožnil lepšie využíť jazyk SGML na webe. Ide o metajazyk, ktorý umožňuje vytvoriť si vlastný jazyk na popis rôznych typov dokumentov. Najväčšia výhoda je, že autor stránky používa vlastné značky, ktoré ďaleko lepšie vystihujú význam prezentovaných informácií.

Úsilie World Wide Web konzorcia na čele s riaditeľom Tim Bernersom Leem smeruje k vytvoreniu sémantického webu. Sémantický web umožní, aby inteligentní agenti pre nás vykonávali celý rad zložitých úloh. Zásadný rozdiel oproti doterajšiemu webu bude v tom, že každá informácia bude mať presne definovaný význam, čo umožní ďaleko lepšiu kooperáciu, vyhľadávanie a spracovanie informácií.

Jak podle vás ovlivňuje multimediální, hypertextové prostředí Internetu knihovnicko-informační procesy? Tato otázka je velmi široká, proto by mě zajímaly tyto vlivy především v oblasti vyhledávání informací, jak se budou muset tyto procesy změnit?

V súčasnosti považujem za najväčší problém vyhľadávania informácií v prostredí internetu množstvo vyhľadávacích nástrojov rôznej kvality s rôznou bázou dát. Žiaden vyhľadávací nástroj nepokrýva celý web, hĺbkový web obsahoval v auguste 2001 vyše 550 miliárd dokumentov. Na vyhľadávanie, kde kladieme požiadavku na úplnosť musíme využívať množstvo rôznych vyhľadávacích nástrojov, pričom nie je k dispozícii dokumentácia o metódach indexovania, vyhľadávania, šírke pokrytia z rôznych hľadísk (typy informačných prameňov, jazykové hľadisko, geografické hľadisko, predmetové hľadisko a pod.).

V súčasnosti je tendencia a myslím si, že klasickým prípadom je toho Google a ďalšie vyhľadávacie nástroje tretej generácie nevyhľadávať iba textové informácie ale aj obrázky, video, multimédiá. Na nájdenie a umiestnenie relevantných záznamov sa využíva sémantická analýza stránky, analyzujú sa jednotlivé spojenia a trendom je hľadať odpoveď na otázky kladené v prirodzenom jazyku. Používatelia chcú a využívajú internet na vyhľadávanie informácií, Google navštívi denne okolo 150 miliónov používateľov. Problémom je, že až 71 % používateľov nie je spokojná s výsledkami vyhľadávania a nenájde to, čo potrebuje. Výsledky výskumov ukazujú, že väčšina požiadaviek má v priemere 2,35 termínov, jednotlivé termíny nevystihujú obsah toho, čo chce používateľ nájsť, používatelia nevedia používať boolovské operátory (až 80 % prieskumov je bez boolovských operátorov), 85 % používateľov si pozrie iba nájdené záznamy na jednej obrazovke, 78 % požiadaviek sa ďalej nemodifikuje a veľa používateľov nevyhľadáva, ale iba sleduje spojenia.

Vyhľadávacie nástroje (či už predmetové adresáre, alebo fulltextové vyhľadávače) sa zameriavajú na úplnosť rešerše, t.j. snahu indexovať čo najväčšiu časť webového priestoru, avšak neposkytujú nástroje na zvýšenie presnosti vo vyhľadávaní vo forme spätnej väzby, pojmového vyhľadávania, použitia slovníka. Pri navrhnutí používateľského rozhrania sa u nás ešte stále dostatočne nerešpektuje používateľ, ani štandardy, ktoré sú bežnou praxou v zahraničí. Mám na mysli predovšetkým preddefinované formuláre, ktoré umožňujú veľmi jednoduchým spôsobom používateľovi naformulovať pomerne zložitú požiadavku. Ďalším faktorom je častá zmena obsahu a lokalizácie dokumentov, pričom nie je jasná frekvencia aktualizácie indexov databáz. Tá práve zvýrazňuje potrebu manažovania dokumentov v prostredí webu. Nové výskumy v oblasti vyhľadávania informácií využívajú multimediálne, hypertextové prostredie internetu. Z hľadiska používateľskej prívetivosti je to predovšetkým vizualizácia informačného prieskumu.

Přednášíte na katedře knihovnické a informační vědy, proto se vás chci zeptat, jaké jsou podle vás v současné době (a také do budoucna) požadavky na informační pracovníky a knihovníky. Jaké předměty, dovednosti a znalosti by měli mít, aby obstáli v měnících se podmínkách pro činnost knihoven a informačních služeb?

Som veľmi rada, že učím na vysokej škole. Naši študenti sú mimoriadne šikovní a aj v zahraničí patria k najlepším. Myslím si, že dnes je nevyhnutnosťou ovládať aspoň dva cudzie jazyky a prácu s modernými informačnými technológiami. Najdôležitejšie je ale permanentné celoživotné vzdelávanie, prispôsobovať obsah výučby meniacim sa požiadavkám praxe.

V súvislosti s online publikovaním na internete vzniká nová disciplína informačná architektúra, ktorá sa zaoberá mnohými problémami súvisiacimi s organizáciou a usporiadaním obsahu v internete. Cieľom informačnej architektúry je organizovať obsah do súdržnej a logickej štruktúry tak, aby sa dal jednoducho manažovať organizáciou, ktorá obsah publikuje a aby ho mohol využiť jednoduchým spôsobom používateľ, ktorý ho potrebuje. Informačná architektúra stojí na štyroch základných pilieroch: metadáta a klasifikácia, navigácia, vyhľadávanie a dizajn. V tejto súvislosti vidím veľké možnosti uplatnenia našich absolventov, ktorí majú bohaté skúsenosti a dostatočné teoretické základy z metód organizácie poznania.

Myslíte si, že současný systém vyššího odborného a vysokoškolského vzdělávání knihovníků je dostačující a vyhovující vzhledem k podmínkám na trhu práce a současným nárokům této profese?

Pretože som vo výkonnej rade výboru EUCLID a bola som spoluautorkou hypertextu Admission Requirements for LIS in Europe, môžem konštatovať, že väčšina katedier knižničnej a informačnej vedy sa snaží neustále prispôsobiť svoje učebné programy súčasnému trhu práce. O aktuálnosti problematiky svedčí aj pripravovaná konferencia pod záštitou EUCLIDu RESTRUCTURING AND ADAPTING LIS EDUCATION TO EUROPEAN STANDARDS, ktorá sa bude konať 16. - 19. októbra 2002 v Thessaloniki, v Grécku. Nosnou témou konferencie bude reštrukturalizácia a adaptácia výchovy a vzdelávania odborníkov z oblasti knižničnej a informačnej vedy na základe euróspkych štandardov s cieľom prekonať regionálne odlišnosti a zvyklosti.

Pro knihovníky a informační pracovníky, kteří chtějí nebo musejí udržet kvalitu svých služeb, se stává nezbytným celoživotní vzdělávání. Vy máte bohaté zkušenosti ze zahraničních stáží a návštěv. Existují velké rozdíly mezi podmínkami knihovníků u nás (tj. na Slovensku) a v zahraničí? Jaké jsou současné trendy v řešení celoživotního vzdělávání? Jak tuto otázku řeší EUCLID?

Minulý rok som prednášala pre doktorandské štúdium na Robert Morris University v Pittsburghu, ktorého poslucháči predstavovali top manažment veľkých amerických podnikov a bánk. Cena trojročného štúdia presahovala sumu vyše 50 000 USD, ktoré si niektorí študenti platili sami, niektorým to zaplatili ich podniky. V USA pochopili dôležitosť investícií do vzdelania a zvyšovania kvalifikácie. Bolo mi veľmi ľúto, keď som porovnávala podmienky pre prácu u nás a prácu mojich kolegov v zahraničí, pričom nemyslím iba finančné ohodnotenie. Riešenie celoživotného vzdelávania bude aj jednou z tém spomínanej konferencie, ktorá bude na jeseň tohoto roku pod záštitou EUCLIDu. Dnes odchádzam na zasadnutie výboru EUCLIDu do Nórska, kde sa budeme bližšie zaoberať prihlásenými príspevkami. Už teraz ale môžem povedať, že o konferenciu prejavili mimoriadny záujem aj odborníci z USA. Dnes v súvislosti s rozvojom internetu vidím veľké možnosti v e-learningu.

Vím, že jsem se nezeptala na všechno, proto dávám prostor vám. Máte na srdci něco, co byste ráda sdělila našim čtenářům, něco co v rozhovoru nezaznělo a přesto to považujete za důležité?

Mnohí autori prirovnávajú význam internetu s významom vynálezu kníhtlače Jánom Guttenbergom. Podľa mňa ho musíme predovšetkým chápať ako technológiu, ktorá nám nesmierne uľahčuje život. Najdôležitý je obsah internetu, jeho informácie a poznatky. A za nimi vždy stojí človek. Naším cieľom by malo byť maximálne uspokojenie jeho informačných potrieb na úrovni tretieho milénia.

Děkuji za rozhovor.

Hodnocení: 
Zatím žádné hodnocení
JEDLIČKOVÁ, Petra. Informační architekty čeká slibná budoucnost. Ikaros [online]. 2002, ročník 6, číslo 6 [cit. 2020-02-25]. urn:nbn:cz:ik-10916. ISSN 1212-5075. Dostupné z: http://ikaros.cz/node/10916

automaticky generované reklamy
registration login password