Na Slovensku sa začala hodnotiť publikačná činnosti v polovici 90-tych rokov 20. storočia. Vytvorilo sa združenie a pripravil projekt „ProScientia“, ktorý riešil problematiku kategorizácie publikačnej činnosti. S požiadavkou evidovať publikačnú činnosť v knižniciach prišli univerzity, keďže chceli mať túto agendu spracovanú v zmysle schválených noriem. V roku 2000 dostali túto povinnosť akademické knižnice v rámci Zákona o knižniciach č. 183 z roku 2000. Celú agendu rieši Smernica ministerstva školstva č. 13/2008 o bibliografickej registrácii a kategorizácii publikačnej činnosti. Prvé kategórie publikačnej činnosti na Slovensku spracoval prof. Štefan Kimlička z Katedry knihovníctva UK v Bratislave.

Evidencia publikačnej činnosti je sledovaným parametrom činnosti vysokých škôl. Myšlienka realizácie centrálneho registra vyplynula z potreby efektívnej automatizácie dodávania podkladov pre hodnotenie verejných vysokých škôl a následnej kontroly. Projekt Centrálneho registra evidencie publikačnej činnosti vznikol v roku 2007 pod gesciou ministerstva školstva a bol implementovaný riešiteľskou skupinou Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, Žilinskej univerzity v Žiline a firmy SVOP s.r.o. z Bratislavy. Výstupom projektu je portál - Centrálny register evidencie publikačnej činnosti umiestnený na adrese www.crepc.sk. Niektoré kategórie publikačnej činnosti spĺňajú prísne podmienky indexovaných periodík databáz spoločnosti ISI Web of Knowledge. Kategórie publikačnej činnosti sú jedným z nástrojov metodiky pri rozdeľovaní finančných dotácií univerzitám (15% rozpočtu univerzity). Niektoré bibliometrické ukazovatele ISI Web of Knowledge sú využívané pri akreditačných a evaluačných hodnoteniach fakúlt prírodovedného zamerania (Impact Factor, 5-Year Impact Factor, Immediacy Index).

Úvod

Vedomosti sú považované za zásadný zdroj prosperity národov. Ekonomiky krajín, ktoré dnes získavajú silu na globálnom trhu sú založené na šírení znalostnej ekonomiky (Foray and Lundvall, 1996). Dobiehanie silných ekonomík je závislé na posilnení financovania vedy a výskumu tak ako to robia krajiny juhovýchodnej Ázie. Prvé výsledky aplikovaného výskumu v týchto krajinách sa začali objavovať pri publikovaní článkov vo svetových časopisoch indexovaných v databázach spoločnosti ISI Web of Knowledge. Indexovanie vedeckých výsledkov v renomovaných periodikách je indikátorom naštartovania výskumu. Aplikované internetové nástroje umožňujú prehľadávať štruktúru siete kvantitatívnym spôsobom pomocou on-line webových nástrojov, napájať sa na národné weby, portály, sociálne siete a kvantitatívne poskytovať ukazovatele pre ďalšiu analýzu (Khan a Park, 2011). Hodnotenia využívajú všetky dostupné webometrické, scientometrické a infometrické metódy analýz. Bibliometrické ukazovatele vplyvu predstavujú proxy hodnotu merania kvality diela (Oppenheim, 1997; Oppenheim a Norris, 2003; Rinia, van Leeuwen, van Vuren a van Raan, 1998) a podporujú proces identifikácie tých najlepších produktov, ktoré sú vo vedeckom portfóliu inštitúcií. Napríklad metodika talianskeho národného systému hodnotenia univerzít pre obdobie 2004-2006 je založená na bibliometrických hodotách uvedených vo Web of Science spoločnosti Thomson Reuters. Hodnotených bolo 82 univerzít a pri zostavovaní poradia sa prihliadalo na impact factor periodika.

Problematiku hodnotenia úrovne vysokých škôl na báze porovnávania výsledkov publikačných aktivít 1500 univerzít zo 40 krajín sveta analyzovali Carmen López-Illescas, Félix Moya-Anegón, Henk F Moed (López-Illescas, C., de Moya-Anegón, F., & Moed, H., 2011). Zo štatistických analýz sa nepreukázalo že vyššia koncentrácia publikačných výstupov vedie k lepšiemu a kvalitnejšiemu výskumu. Zároveň sa preukázalo že vyššia indexácia národne zameraných periodík rozvojových krajín v databázach SCOPUS a Web of Science automaticky nezvyšuje ich citovanosť, ale naopak pôsobí kontraproduktívne a zvyšuje citovanosť autorov západného sveta. Súčasne sa zistilo že vyššia publikačná aktivita a citovanosť automaticky nezvyšuje úroveň vedeckého výskumu. Aj odbory s nízkou publikačnou aktivitou môžu dosiahnuť vysokú mieru citovanosti (biomedicína, nanotechnológie, genetické inžinierstvo).

Literatúry na kvalitné hodnotenie výskumu nie je stále dostatok. Metóda hodnotenia peer-review má svoje slabé stránky, ktoré sú založené na subjektívnom prístupe recenzentov (Moxham a Anderson, 1992). Nedávne výsledky z Talianskych univerzít však poukazujú na to, že výberové konania a hodnotenie univerzít v Taliansku podložené subjektívnymi metódami hodnotenia sú menej presné ako analýza bibliometrických kritérií (Abrama, D'Angelo a Caprasecca, 2008).

Veľkú úlohu v získavaní a šírení poznatkov zohrávajú univerzity. Na Slovensku existuje 20 verejných, 3 štátne a 12 súkromných vysokých škôl. Krajina má 5,4 milióna obyvateľov a vysoké školy poskytujú vzdelanie v 347 akreditovaných študijných odboroch. Ich úlohou je budovať vedomostnú spoločnosť v súlade s kritériami vysokoškolského vzdelávania členských štátov Európskej únie. Priemerná ročná dotácia do univerzít na Slovensku je na úrovni 0,75 % HDP - (0,411 mld. €), čo je v porovnaní s priemerom krajín EÚ nízke číslo (EÚ - 1,1%). Cieľom vlády je zvýšiť úroveň financovania univerzít na 1,2 % HDP, čo je ale v čase celosvetovej recesie náročná úloha.

Metodika hodnotenia publikačnej činnosti

V súčasnosti sa metodika dotácií finančných prostriedkov pre univerzity rozpisuje na:

1. akreditované študijné programy (počet študentov, počet absolventov, ekonomická náročnosť študijných programov, uplatniteľnosť na trhu práce), mzdy, štipendiá, tovary a služby
2. výskumnú, vývojovú a umeleckú činnosť (projekty, granty, infraštruktúra, publikačná činnosť)
3. dotácie na rozvoj vysokej školy (financovanie spoločných rozvojových projektov)
4. dotácie na sociálnu podporu študentov (štipendiá).

Do výskumnej, vývojovej a umeleckej činnosti sa zaraďuje publikačná činnosť vysokoškolských učiteľov, vedecko-výskumných pracovníkov a doktorandov, a patrí tak k významným kritériám hodnotenia vysokej školy. Hodnotenie publikačnej činnosti sa využíva pri akreditáciách, predkladaní projektov, grantov, pri kvalifikačných postupoch. Až 15 % dotácií z rozpočtu je za publikačnú aktivitu školy. Prvé systematické pokusy s elektronickou evidenciou publikačnej činnosti sa na Slovensku začali v polovici 90-tych rokov minulého storočia. Publikačnú činnosť evidujú akademické knižnice vysokých škôl vo svojich interných informačných systémoch. S touto iniciatívou prišli samotné vysoké školy, lebo chceli mať profesionálne spracovanú evidenciu.

Pri akreditačných hodnoteniach univerzít na Slovensku a kategorizácií publikačnej činnosti sa využívajú scientometrické ukazovatele z medzinárodnej databázy Journal Citation Report. Ide hlavne o hodnoty čisiel Impact Factor, 5-Year Impact Factor a Immediacy Index.

Prvé ucelené kategórie publikačnej činnosti a citácií na Slovensku spracoval prof. Štefan Kimlicka z Katedry knihovníctva a vedeckých informácií Univerzity Komenského v Bratislave v rámci projektu ProScientia v monografii „Pro Scientia - evidencia a prezentácia publikačnej činnosti, ohlasov a vedeckých aktivít“ (Kimlička 1999, 2002). Kategorizovanie začali akademické knižnice aktívne používať až po odporúčaní Akreditačnej komisie od roku 1998. V roku 2005 ich prijalo za svoje aj ministerstvo školstva a stali sa súčasťou smernice o bibliografickej registrácii a kategorizácii publikačnej činnosti, umeleckej činnosti a citáciách. Knižnice si kategórie nemôžu svojvoľne meniť a upravovať. Od roku 2008 je smernica rozšírená o nové kategórie umeleckej činnosti.

Keďže VŠ dostávajú za publikačnú činnosť z MŠ SR dotácie, bolo potrebné vymyslieť spôsob celoslovenskej evidencie a kontroly publikačnej činnosti. V roku 2007 zriadilo ministerstvo elektronický Centrálny register evidencie publikačnej činnosti Slovenskej republiky, do ktorého sú univerzity povinné pravidelne vkladať bibliografické záznamy. Hlavným cieľom národného projektu bolo automatizovať proces získavania a vyhodnocovania údajov súvisiacich s publikačnou činnosťou univerzít. Sekundárnym cieľom projektu je vznik centrálneho zdroja informácií na spoločnom portáli www.crepc.sk. Nie všetky evidované bibliografické záznamy v databáze sú peňažne dotované.

Publikačná činnosť na Slovensku je rozdelená do 5 hlavných skupín:

• Skupina A1 – Vedecké monografie (dotované)
• Skupina A2 – Odborné monografie (dotované)
• Skupina B – Príspevky indexované v databáze Current Contents Connect, (dotované)
• Skupina C – Ďalšie recenzované publikácie (dotované)
• Skupina D – Nezaradené publikácie (nedotované)

Dotované skupiny a kategórie publikačnej činnosti za rok 2011:

Skupina A1:

1. Vedecké monografie vydané v zahraničných vydavateľstvách
2. Vedecké monografie vydané v domácich vydavateľstvách
3. Štúdie publikované v časopisoch a zborníkoch charakteru vedeckej monografie vydané v zahraničných vydavateľstvách
4. Štúdie publikované v časopisoch a zborníkoch charakteru vedeckej monografie vydané v domácich vydavateľstvách
5. Kapitoly vo vedeckých monografiách vydané v zahraničných vydavateľstvách
6. Kapitoly vo vedeckých monografiách vydané v domácich vydavateľstvách

Skupina B:

1. Vedecké práce v zahraničných karentovaných časopisoch
2. Vedecké práce v domácich karentovaných časopisoch
3. Odborné práce v zahraničných karentovaných časopisoch
4. Odborné práce v domácich karentovaných časopisoch
5. Umelecké práce a preklady v zahraničných karentovaných časopisoch
6. Umelecké práce a preklady v domácich karentovaných časopisoch
7. Stručné oznámenia, abstrakty vedeckých prác v zahraničných karentovaných časopisoch
8. Stručné oznámenia, abstrakty vedeckých prác v domácich karentovaných časopisoch
9. Patenty

Skupina C:

1. Vedecké práce v nekarentovaných časopisoch
2. Vedecké práce v recenzovaných zborníkoch a monografiách
3. Publikované príspevky na vedeckých konferenciách
4. Abstrakty príspevkov z vedeckých konferencií

 Pri zaraďovaní príspevkov do kategórií Skupiny B sa na overenie ich správneho zatriedenia využíva databáza spoločnosti ISI WOK - Current Contents Connect.

Záver

Identifikácia a kontrola správnosti zaradenia záznamov Centrálneho registra s databázou Current Contents Connect sa robí automaticky pomocou zabudovaných databázových nástrojov porovnávaním mena autora, názvu príspevku, zdrojového dokumentu a medzinárodných čísiel ISSN a ISBN. Ak má záznam viac autorov z rôznych inštitúcií autorstvo sa percentuálne rozpisuje na každého autora podľa jeho príslušnosti ku konkrétnemu pracovisku. Za rok 2011 mali univerzity v databáze CCC indexovaných 1712 záznamov čo je 65,9 % z celkového počtu indexovaných záznamov Slovenska v tejto databáze. V súčasnosti sa uvažuje o novelizácii platnej metodiky hodnotenia publikačnej činnosti, ktorá má okrem karentovaných príspevkov hodnotiť aj príspevky indexované v databázach WOS a SCOPUS. V súčasnosti táto bibliograficá databáza má približne 250 tisíc záznamov.