Východiská informačného manažmentu akademických knižníc
Manažérstvo vysokých škôl zahrňuje aktivity zamerané na stanovenie cieľov a poslania vysokých škôl (univerzít), ich realizáciu a hodnotenie. Sú to aktivity, ktoré majú informačno-komunikačný charakter a ktorými zamestnanci vysokej školy (akademickí funkcionári, vedúci zamestnanci, učitelia a zamestnanci) a študenti (subjekty riadenia) pôsobia na priebeh a rozvoj výchovno-vzdelávacích procesov a činností v oblasti vedy i ďalších činností (objekty riadenia), s cieľom dosahovať efektívnosť a kvalitu ich výsledkov [4] .
V akademickom prostredí okrem rôznych ekonomických systémov existujú systémy, resp. informačné procesy, ktorých dominantnou úlohou je proces získavania, spracovania, sprostredkovania, uchovávania a využívania informácií z oblasti vzdelávania, vedecko-výskumnej oblasti, činností súvisiacich so zahraničnými stykmi a public relations. Tieto aktivity zabezpečujú fakultné organizačné zložky:
- akademická knižnica,
- oddelenie (referát) pre vedecko-výskumnú činnosť,
- oddelenie (referát) pre zahraničné styky,
- oddelenie výchovno-vzdelávacej (pedagogickej) činnosti,
- referát (útvar) styku s verejnosťou (public relations).
Činnosti týchto zložiek sa dajú súhrnne označiť ako akademické činnosti. Integrujú v sebe informačné procesy pre zber, analýzu, spracovanie, vyhodnocovanie a distribuovanie potrebných informácií, ktoré sa stávajú podpornými pre manažment fakulty v jej rozhodovacích procesoch. Kvalita rozhodovacích procesov je vždy závislá od úplnosti, relevantnosti a včasnosti informácií. Táto integrácia prináša:
- zvyšovanie kvality realizácie procesov,
- vzrast produktivity a efektivity práce.
V komplexnom ponímaní riadenia akademických činností nejde o organizáciu práce po jednotlivých operáciách, ale integráciu činností, ktorých hlavným produktom sú informácie jedného celku - teda reorganizácia procesov. Musí vzniknúť informácia, ktorá má plnú hodnotu a adresnosť. Ide o to, aby sa vyprodukovala hotová informácia a nie informácia o postupe. Dá sa preto hovoriť o zmene od "klasickej organizácie týchto informácií" k "informačne orientovanej organizácii informácií" [2]. Vzniká prostredie informačného manažmentu, ktoré vytvára informácie s viazanou konkrétnou hodnotou pre rozhodovacie procesu manažmentu univerzity (fakulty) v oblasti:
- vzdelávacej,
- vedecko-výskumnej,
- zahraničných vzťahov,
- public relations.
Informačný manažment akademických činností musí mať schopnosť vytvárať zreteľne formulovaný rámec pre interpretáciu významu prostredia, na ktorom je fakulta a jej pracovníci závislí. Musí byť schopný porozumieť organizácii prostredníctvom znalostného rámca [1]. V živote fakúlt (univerzít) prestáva platiť tradičné delenie na manažment dekanátnych zložiek akademických činností (oddelenia výchovno-vzdelávacej, vedecko-výskumnej činnosti, útvary public relations) a samostatné organizačné jednotky (akademické knižnice). Stredobodom záujmu sa stávajú informačné procesy akademických činností, ktoré sú chápané ako komplexný a samoorganizujúci sa systém [3].
Akademická knižnica, ktorá má väčšinou osobitné postavenie v organizačnej štruktúre, je nositeľom informácií základného charakteru a jej postavenie v informačnom mamažmente fakulty by malo byť dominantné. Stáva sa kľúčovým prvkom vysokoškolských vzdelávacích komplexov. Akademické knižnice sa transformujú pod silnými vlpyvmi a základnými zmenami v globálnom vzdelávaní a vedeckej komunikácii. Aby zostali dôležité pre vzdelávanie a excelentný výskum univerzít, musia sa stať činiteľmi zmien.
Vzájomné pôsobenie vybraných zložiek akademických činností, napr. oddelenia pre vedecko-výskumnú činnosť a akademickú knižnicu, sa dá deklarovať na rôznych procesoch v živote fakulty. Na oddeleniach pre vedecko-výskumnú činnosť sa sústreďujú dôležité informácie pre evaluáciu a akreditáciu fakulty. Príprava dokumentácie pre hodnotiteľské komisie na fakultách sa väčšinou viaže práve na tieto oddelenia (referáty). Súvisí to s tým, že takmer 70% informácií potrebných pre hodnotenie fakulty vychádza z podkladov týchto referátov a akademických knižníc. Akademická knižnica má svoje osobitné poslanie: je vedecko-informačným, bibliografickým, koordinačným a poradenským pracoviskom fakulty (univerzity), ktorá garantuje evidenciu publikačnej činnosti a ohlasov na ňu. Ak má fakulta fungujúci informačný a komunikačný systém prepojený na knižnično-informačný systém, je schopná integrovať informácie z týchto zložiek v oblastiach:
- kvalifikačného rastu,
- grantovej úspešnosti,
- publikačnej aktivite,
- ohlasov na publikačnú činnosť pracovníkov fakulty.
Význam informačného manažmentu akademických knižníc spočíva v jeho integračnej funkcii. V akademickom prostredí môže vytvárať vhodné štruktúry, racionalizačné vzory a informačné systémy, ktoré zabezpečia informácie, ktoré budú "manažérsky organizované".
V uvedenom ponímaní sú všetky informácie, týkajúce sa činnosti jednotlivých úsekov fakulty, považované za elementy integrovaného informačného systému, t.z. že všetky komponenty sa navzájom ovplyvňujú a informačný systém vstupuje ako celok do interakcií s ostatnými subsystémami fakulty. Pre zabezpečenie komunikatívnosti takéhoto informačného systému je potrebné :
- analyzovať informačné potreby (kto a aké informácie potrebuje),
- určiť existujúce informačné zdroje,
- zabezpečiť spracovanie a komunikáciu informácií.
Pri navrhovaní systému riadenia informácií sa:
- doplnia, alebo nahradia existujúce zdroje,
- eliminujú nadbytočné prvky,
- vyhne sa duplicite,
- redukuje sa informačné preťaženie,
- integrujú sa všetky zdroje, aby sa dosiahol požadovaný efekt.
Znaky informačného manažmentu akademickej knižnice:
- musí byť podporou pre strategické i taktické ciele organizácie (fakulty)
- v organizácii informácií musí byť identifikovaná postupnosť krokov procesu riadenia
- je predpokladom pre ďalšie procesy rozhodovania a riadenia
- ako cyklus procesov vyžadujúci identifikáciu oprávnených, potrebných informácií (využiteľných, zmysluplných, poznatkových)
- predstavuje riadený tok informácií v informačnom systéme.
Informačný a komunikačný systém fakulty sa stáva skupinou jednotlivých programov vytváraných izolovane pod tlakom denných problémov, čo je však v dnešných podmienkach už absolútne nevyhovujúce. Súčasné podmienky si vyžadujú existenciu integrovaných informačných systémov, ktoré musia umožniť v rámci daných možností maximálnu podporu dnešných i budúcich cieľov fakulty.
Takto chápaný informačný manažment akademickej knižnice sa potom môže stať základom nielen elektronického, ale i úzkeho funkčného prepojenia pracovísk fakulty a môže priniesť všetkým členom fakultnej komunity podstatné zvýšenie možností komunikácie a prístup k veľkému množstvu informácií doma i zo zahraničia.
Informačný manažment akademickej knižnice je subsystémom manažmentu fakulty, ktorý predstavuje kontinuálny, cyklicky sa opakujúci súbor aktivít realizovaných na systéme manažérsky orientovanej štruktúry informácií. Jeho cieľom je (s využitím najprogresívnejších informačných technológií) zabezpečovať ostatné zložky (subsystémy) manažmentu organizácie požadovaným (optimálnym) množstvom relevantných, vhodne upravených, aktuálnych informácií v stanovenom čase tak, aby sa mohli formulovať jednotné a jednoznačné rozhodnutia pre riadenie všetkých zložiek organizácie smerujúce k naplneniu cieľov organizácie. Súčasne musia byť formulované poznatky pre kontinuálne hodnotenie kvality činnosti a produktov organizácie i pre formuláciu stratégie manažérstva opakujúcich sa procesov organizácie.
[1] VODÁČEK, Leo, ROSICKÝ, Antonín. Informační management : pojetí, poslání a aplikace. Praha : Management Press, 1997, s. 7. ISBN 80-85943-35-2
[2] GRUDOWSKI, Stefan. Chápání pojmu "informační management" z pohledu informace a dokumentace. Knihovní obzor, 1998, č. 1, s. 22 - 28.
[3] ROSICKÝ, Antonín. Koncepce informace a znalosti v informačním managementu. In Knižničná a informačná veda. Library and Information Science. XIX. Bratislava : Univezita Komenského, 2002, s. 161 - 194. ISBN 80-223-1728-4
[4] Tréning a ďalšie vzdelávanie manažmentu univerzít : 1. modul : manažment a manažéri univerzít. Bratislava : Centrum ďalšieho vzdelávania Ekonomickej univerzity, 1998. 219 s.