Súčasťou programu tohoročnej Slovesnej jari v Martine bola aj vernisáž medzinárodného výstavného projektu Slovenskej národnej knižnice, venovaného vlaňajšiemu 130. výročiu vzniku slovenského spolku Detvan v Prahe.

[4]
Ku 130. výročia bol tiež vydaný katalóg venovaný bohatej histórii spolku

Stručne z histórie spolku

Detvan bol a je slovenský spolok s najdlhším trvaním a tradíciou. Počas jeho existencie sa v ňom vystriedalo niekoľko generácií a každá mu vtlačila svoju nezameniteľnú pečať a charakter. Z tvorivého a kritického prostredia spolku vyšli desiatky talentovaných osobností, z ktorých sa stali poprední reprezentanti slovenskej, resp. česko-slovenskej politiky, diplomacie, vedy, kultúry, literatúry a umenia (M. R. Štefánik, V. Šrobár, A. Štefánek, M. Kukučín, L. Nádaši-Jége, J. G. Tajovský, M. Schneider-Trnavský, I. Krasko, G. Vámoš, J. Alexy, M. A. Bazovský, F. J. Houdek, P. Gašparovič-Hlbina, Ľ. Novák a mnohí ďalší...)

Detvan vznikol z iniciatívy Pavla Socháňa a Jaroslava Vlčka. Ustanovujúce zhromaždenie sa konalo 15. 3. 1882 v kaviarni Stará Slávia v Prahe, za účasti 13 členov. Členovia Detvana sa na svojich schôdzach stretávali raz týždenne. Darmi, ako aj vlastnými prostriedkami nadobudol spolok knižnicu so základným fondom slovenskej, českej i svetovej literatúry (fond obsahoval do 900 knižničných jednotiek).

Detvan bol spolok navonok nepolitický, ale jeho kultúrno-osvetová, samovzdelávacia činnosť mala od začiatku politický rozmer. Prejavoval sa v národnom uvedomovaní, pestovaní česko-slovenských vzťahov a v nadväzovaní kontaktov s príslušníkmi ďalších slovenských národov.

Orientoval sa na podujatia, ktorých základným cieľom bolo zoznámiť české prostredie so slovenskou národnou problematikou, literatúrou a kultúrou. Zorganizovaním viacerých podujatí a ich úspešným priebehom prenikol Detvan do širšieho kultúrneho povedomia Pražanov, získal viacero priaznivcov a podporovateľov. Jeho členovia mohli prispievať do pražských novín a časopisov.

V nasledujúcich desaťročiach sa činnosť Detvana začala intenzívnejšie zameriavať najmä na samovzdelávacie aktivity, pričom dominovala oblasť literatúry (čítali prozaické texty, recitovala sa slovenská poézia). Pred 1. svetovou vojnou spolok začal klásť dôraz na sociologické, nárečové a etnografické výskumy (F. J. Houdek). Počas 1. svetovej vojny bola činnosť Detvana zrušená, obnovila sa až po vzniku Československej republiky. Z iniciatívy G. Vámoša vznikol generačný časopis Svojeť. Členovia Detvana sa pokúšali o divadelné aktivity.

Zásluhou zanietených študentov vyvíjal Detvan svoju činnosť aj po skončení 2. svetovej vojny. Po februárových udalostiach v r. 1948 sa mohli mladí ľudia organizovať už len v Československom zväze mládeže. Z tohto dôvodu akčný výbor spolok Detvan, ktorý s dvomi prestávkami jestvoval 66 rokov, rozpustil. Na bohatú tradíciu spolku Detvan nadväzuje občianske združenie Detvan – spolok slovenských študentov a ich priateľov v Českej republike, ktoré bolo obnovené 8. 11. 1994.

Výstava o historii spolku

Vernisáž sa uskutočnila 23. apríla 2013 v priestoroch Slovenského komorného divadla v Martine. Úvod aj záver vernisáže patril terchovsko-žilinskej skupine Arzén, ktorá pôsobí na slovenskej hudobnej scéne už od r. 1983. Zhudobňovaniu básní slovenských poetov sa skupina Arzén príležitostne venuje už dvanásť rokov. Z posledného albumu s názvom Odpovede, zazneli piesne od klasika Jána Smreka, mimochodom tiež Detvanca, s názvom: Odpovede, Balada, Alebo. Od príslušníka katolíckej moderny Pavla Ušáka-Olivu sme si vypočuli zhudobnenú báseň s názvom Z nových ciest.

[5]
Vernisáž výstavy o historíi Detvanu sa uskutočnila 23. apríla 2013 v priestoroch Slovenského komorného divadla v Martine

Slová autora výstavy a katalógu Petra Cabadaja

Milí priatelia!

Zvykne sa hovoriť, že naša doba ignoruje kvôli egocentrizmu úplne všetko. Všetko pozitívne, všetko univerzálne, na čo by mala za iných okolností nadväzovať. Tak sa stáva, že v obrovskom virvare reality, ktorú zažívame, nám unikajú niekedy pomedzi prsty výročia významných osobností a udalostí, ktoré spôsobom nezameniteľným sú podpísané pod naše dlhodobé osudy a novodobé smerovania.

Ja som veľmi rád, že v Martine funguje spoločenstvo, ktoré tieto výročia nielen registruje, glosuje, ale aj rozvíja a aktualizuje, ako svedectvo o tom, že aj naša generácia a pokolenia vedia, kde sa nachádzajú a prečo práve v tomto prostredí žijú a chcú dožiť svoje životy!

Keď sme na pôde Slovenskej národnej knižnice iniciovali veľký výstavný projekt a zámer – propagovať tieto témy, súvislosti – mali sme jednu jedinú ambíciu. A to nech aj dnešní záujemcovia vedia, podľa možnosti spôsobom atraktívnym a dôstojným, prečo slovenská kultúra a slovenská literatúra vydržala toľko stáročí. A prečo sa stala dokonca súčasťou minimálne európskeho kultúrneho dedičstva. Naše témy boli univerzálne, európske, ale aj svetové.

Mnohí sa čudovali, ako je to možné, že v malej provinčnej literatúre, kultúre sa tu nachádzajú ľudia, ktorí úplne prirodzene sa vo veľkom svete – nie abstraktnom, ale konkrétnom – presadili, aby tam zanechali pomyslenú slovenskú stopu vo veľkom svetovom piesku! Výstava Detvan je o týchto osobnostiach, ale aj o osobnostiach, ešte vtedy mladých, ktorí stáli na prahu svojho života, ale už svojim talentom, rozhľadom, ale aj kritičnosťou a  konfrontačnosťou predznamenali, že do pôvodných slovenských relácií vstupuje jedna sebavedomá, vyhranená a vzdelaná generácia.

Preto 130. výročie vzniku spolku Detvan, ktoré pripadlo na minulý rok, sme si uctili touto výstavou. Aby sa nezabudlo, kde okrem iného tiež tkvejú korene modernej politiky, kultúry, umenia, vedy a sociológie... O tom sú naši detvanci, slovenskí detvanci, pôsobiacich v Prahe, v čase svojich štúdií ako mladí ľudia, plní ideálov a plní predstáv, ako by mohlo ich Slovensko vyzerať! Mnohé z ideálov sa nenaplnili, z dôvodov všeobecne známych. Avšak, keď o nich dnes hovoríme, znamená to, že ich dielo, snaženie a ich študentská pražská bieda, nebolo márne....  Pretože práve tam sa to začalo rodiť, a tam vznikli nové zárodky moderného Slovenska, ktoré potom vyústili do vzniku spoločného prvého štátu Čechov a Slovákov, na ktorom majú detvanci významný podiel a zásluhu.

O čom je tá ľudská márnomyseľná pamäť? Je to o tom, že radi zabúdame, alebo chceme zabúdať. Alebo niekedy v prítmí si uvedomujeme, že to naše snaženie, predsa len musí na niekoho nadväzovať... Pevne verím, že touto výstavou sa nelúčime! Verím, že tieto typy výstav majú veľké opodstatnenie. Opodstatnenie aspoň preto, aby keď človek  príde z takejto výstavy domov, mohol si povedať, bol som na niečom, čo ma oslovilo a mohol som byť aspoň na chvíľu slobodný a hrdý Slovák!

[6]
Peter Cabadaj bol donedávna riaditeľom sekcie Pamätníka slovenskej literatúry a umenia SNK v Martine

Záverom

Na záver chcem poďakovať všetkým, čo prijali pozvanie na našu vernisáž, ja to vnímam ako ocenenie snahy istej skupiny ľudí, že ani pod tlakom okolností, nebudeme rezignovať, nechceme padnúť len preto, aby sme sa mohli alibisticky vyhovárať – nemali sem čas, neboli peniaze, doba bola neprajná. Tieto argumenty neberiem. Detvanci nám dávajú jasný príklad toho, že časy nikdy neboli ľahké, ani ľahké nie sú, ani nebudú! Ide len o to, či ľudská tvorivosť, komunikatívnosť a stretávanie sa ľudí budú pokračovať a či tieto stretávania pre našinca budú mať význam! Pokiaľ to tak bude, nemám z budúcnosti obavy.