Pojem informačná spoločnosť nám už niekoľko rokov nie je cudzí. Zavádzanie informačno-komunikačných technológií, zefektívňovanie procesov prostredníctvom ich využívania, internet, rozširovanie prostriedkov mobilnej komunikácie v podstatnej miere zmenili svet, v ktorom žijeme. Ich dynamický rozvoj naštartoval základné zmeny vo všetkých oblastiach ľudského života – šírenie vedomostí, sociálna sféra, ekonomika, riadenie podnikov, politika, veda a výskum, médiá, vzdelávanie, zdravie, voľný čas a zábava.

Kľúčovým procesom pri práci s informáciami už nie je len množstvo informácií, dát, ale schopnosť využiť získané znalosti na produkciu nových znalostí. Koncom 20. storočia sa rozšíril pojem znalostná spoločnosť (knowledge society). Základom prichádzajúcej znalostnej spoločnosti je mobilita v zmysle výberu miesta či spôsobu života a práce. Jej kľúčovým zdrojom je poznanie. Znalostná spoločnosť sa vyznačuje nepretržitou zmenou (technológií, práce, produktov, organizácií). Vstup do znalostnej fázy informačnej spoločnosti prináša so sebou trend intelektualizácie práce. Tá vedie spoločnosť k neustálemu samovzdelávaniu a vyžaduje si aj zmenu spôsobov formálneho vzdelávania.

Knižniciam patrí v znalostnej spoločnosti nezastupiteľné miesto. Na jednej strane sú zdrojom informácií a znalostí prostredníctvom knižnično-informačných fondov, na druhej strane dokážu znalostnú spoločnosť podporovať rôznymi formami a službami – od všeobecného informovania cez vzdelávanie až po tvorbu špecifických informačných programov.

Dostupnosť a veľmi veľké množstvo informácií nemá na spoločnosť len pozitívny dopad. Ich kvantita má za následok, že nepripravený človek sa v nich nevie zorientovať. Preto je pre život v informačnej spoločnosti nevyhnutná nielen znalosť (ovládanie) zručnosti pri používaní IKT, ale dôležitým sa javí schopnosť naučiť sa tieto zručnosti využiť. A práve to by malo byť cieľom informačného vzdelávania.

Výsledkom informačného vzdelávania je dosiahnutie určitého stupňa informačnej gramotnosti, ktorá zahŕňa znalosti, zručnosti a porozumenie potrebné pre primerané, bezpečné a produktívne používanie IKT v procese učenia sa a poznávania, v zamestnaní a v každodennom živote. Prejavuje sa schopnosťami efektívne používať informačné zdroje a informačné nástroje na analýzu, spracovanie a komunikáciu informácií, a tiež na modelovanie, meranie a riadenie externých procesov. Informačná gramotnosť súvisí s modernizáciou obsahu vzdelávania s ohľadom na IKT, inováciou znalostí IKT učiteľov a žiakov/študentov, predstavuje zvýšenie úrovne slovenského vysokého školstva, aby bolo schopné konkurencie s vyspelými krajinami EÚ, zabezpečenie permanentnej inovácie znalostí obyvateľstva celoživotným vzdelávaním.

Otázkami čitateľskej a informačnej gramotnosti, systémom informačného vzdelávania v rôznych typoch knižníc (verejných, vedeckých, akademických) a používateľov rôznych vekových kategórií (od detí v materských školách cez žiakov ZŠ, SŠ, VŠ až po seniorov) a miestom knihovníka v procese informačného vzdelávania sa zaoberal workshop knihovníkov Košického a Prešovského kraja Je potrebné (sa) informačne vzdelávať (Informačná gramotnosť používateľa knižnice), ktorý v spolupráci so Slovenskou asociáciou knižníc pripravila Univerzitná knižnica Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach 4. novembra 2008.

S úvodným príspevkom Čitateľská vs. informačná gramotnosť vystúpila PhDr. Ľudmila Hrdináková (KKVI, UK Bratislava), ktorá načrtla nielen historicko-socio-kultúrny rámec gramotnosti ako takej, ale uviedla aj konkrétne prístupy k vnímaniu obsahu IG. Svoju pozornosť upriamila aj na organizácie (ALA [4], NIFL [5]), ktoré sa informačnou gramotnosťou zaoberajú. Nastolila otázku, či je informačná gramotnosť riešenie alebo problém? Pri vnímaní IG ako problému upriamila pozornosť na plagiátorstvo.

V roku 2007 Sekcia akademických knižníc pri SAK zrealizovala prieskum Informačná gramotnosť používateľov akademických knižníc [6]. S jeho výsledkami oboznámila prítomných PhDr. Daniela Džuganová (UK UPJŠ v Košiciach) v príspevku Informačná gramotnosť používateľov akademických knižníc – poznatky a skúsenosti. Úsilím akademických knižníc je dať informačnému vzdelávaniu na vysokých školách legislatívny rámec a zakotviť ho do učebných osnov na vysokých školách.

Praktické skúsenosti s realizáciou informačného vzdelávania v Univerzitnej knižnici UPJŠ v Košiciach predstavila Ing. Eva Matušovičová (UK UPJŠ v Košiciach) vo svojej prednáške Informačné vzdelávanie v prostredí UPJŠ v Košiciach. UK UPJŠ už v roku 1995 začala pripravovať kurzy na požiadanie vyučujúcich; zvýšenie záujmu vyučujúcich a rozšírenie vzdelávacích aktivít knižnica zaznamenala v roku 2002, kedy predovšetkým v spolupráci s Lekárskou fakultou UPJŠ začala realizovať kurzy pre študentov a doktorandov. V súčasnosti sa tieto rozšírili aj na ďalšie fakulty univerzity. Okrem úvodných stretnutí pre študentov v rámci zápisov 1. ročníkov sú to informačné semináre pre týchto študentov, vzdelávacie kurzy pre študentov, semináre k problematike tvorby záverečných vysokoškolských prác. V súčasnosti sa pripravujú cvičenia v rámci predmetu Informatika v 1. ročníku na Lekárskej fakulte UPJŠ.

Za úspech je možné považovať zaradenie predmetu Vedecká príprava na Univerzite veterinárneho lekárstva v Košiciach medzi povinne voliteľný predmet v 2. ročníku štúdia. Výuka tohto predmetu prebieha v spolupráci s Ústavom vedeckých informácií a knižnice UVL. O jeho obsahovej náplni informovala MVDr. Libuša Bodnárová (ÚVIK UVL) v príspevku Podpora informačnej gramotnosti študentov UVL v Košiciach prostredníctvom predmetu vedecká príprava.

Informačno-vzdelávacie centrum Verejnej knižnice J. Bocatia v Košiciach od roku 2002 realizuje kurzy základov počítačov a vyhľadávania na internete pre svojich používateľov. O šesťročných skúsenostiach s ich realizáciou hovoril Mgr. Tomáš Kremler (VKJB v Košiciach) v príspevku Kurzy základov počítačov a vyhľadávania na internete – skúsenosti VKJB. Účastníkmi kurzov sú používatelia nielen strednej vekovej kategórii, ale aj seniori. Každá kategória má svoju motiváciu, prečo sa chce zúčastniť týchto kurzov, pracovníci knižnice sa stretávajú s rôznymi problémami každej z nich.

Kým dopoludňajšie rokovanie prebiehalo formou odborných prezentácií, kde až na prednášajúcich boli ostatní účastníci pasívnymi poslucháčmi, popoludní v avizovanom workshope dostali priestor na vyslovenie skúseností, poznatkov všetci prítomní. Boli vytipované tri okruhy, ku ktorým prebiehala diskusia:

1. Zhodnotenie východiskovej situácie v informačnej výchove/informačnom vzdelávaní na ZŠ, SŠ a VŠ z pohľadu knihovníka: Rozdielne informačné schopnosti a zručnosti používateľov. Úloha pedagóga. Úloha knižnice.
   Tendencie zakomponovania štúdia knihovníctva do vysokoškolskej prípravy budúcich učiteľov v knihovníckej komunite rezonujú dlhší čas. Na túto tému sa vyjadrila zástupkyňa alokovaného pracoviska Metodicko-pedagogického centra Bratislava v Prešove Mgr. Mária Olšavská.
2. Od čitateľskej gramotnosti k informačnej gramotnosti : Kríza čítania. Čítanie ako základná kompetencia človeka. Čitateľské schopnosti a zručnosti. Miesto knihovníka na ceste k informačnej gramotnosti jednotlivca.
3. Je potrebné sa informačne vzdelávať? : Každý knihovník je samouk.

Napriek skutočnosti, že účastníci workshopu boli z rôznych typov knižníc, prijaté závery boli jednoznačné:

1. V procese informačného vzdelávania je nevyhnutná spolupráca knihovníka a pedagóga.
2. Potreba prieniku informačného vzdelávania do osnov vyučovacích predmetov na ZŠ, SŠ a VŠ.
3. Potreba národnej politiky podpory čítania.
4. Zabezpečenie kontinuity odborného rastu pracovníkov knižníc prostredníctvom foriem neformálneho vzdelávania (kurzy, stáže, školenia a pod.).

[7]

Účastníci podujatia

[8]

PhDr. Daniela Džuganová moderuje workshop