1 Úvod

Problematika informačného správania je kľúčovou oblasťou štúdia informačnej vedy. Informačné správanie označuje interakciu človeka s informačným prostredím v sociálnom kontexte. Vzniká pri adaptácii človeka na informačné prostredie, keď reaguje na konkrétne situácie pri riešení problémov. Zahŕňa procesy spojené s (aktívnym, pasívnym) vyhľadávaním informácií a ich využívaním. Odborníci analyzujú informačné správanie rôznych komunít, používateľov odlišných vekových kategórií, pohlaví, národností, profesií, znevýhodnených skupín. Skúmajú informačné správanie v súvislosti s napr. každodennými situáciami, vyhľadávaním/zdieľaním/využívaním informácií, pracovnými úlohami, rozhraniami systémov, hodnotením relevancie, afektívnymi a kognitívnymi aspektmi atď.

Vzťah medzi informačným správaním, vyhľadávaním informácií a informačným prieskumom vymedzil Wilson (1999). Vo svojom modeli uvádza informačné správanie ako najvšeobecnejšiu kategóriu. Hierarchicky podradené je vyhľadávanie informácií a najšpecifickejšou oblasťou je informačný prieskum. Ingwersen a Järvelin (2005) na tomto mieste uvádzajú interaktívny informačný prieskum.

Výskum informačného správania má akademickú bázu vo viacerých centrách na celom svete a venuje sa mu stále narastajúce množstvo odborníkov. Na Slovensku problematiku sprehľadnila J. Steinerová (2005) a tiež ju spolu so svojím výskumným tímom rozšírila o nové kontexty (2004, 2007). Medzi východiskové teórie informačného správania patria prístupy „hľadania významu“ (Kuhltau, 1993), či „vytvárania zmyslu“ (Dervin, 1983). Dervinovej prístup vytvárania zmyslu („sense-making“) vysvetľuje ako človek v konkrétnej situácii ovplyvnený minulosťou, časom a skúsenosťami premosťuje priepasť (medzeru v poznaní) prostredníctvom vytvárania zmyslu a získava výstupy v časovo-priestorovom rámci. V najnovšom ponímaní teória vytvárania zmyslu označuje všeobecnejšiu metodológiu a potrebu premosťovania odborov (interdisciplinárneho prístupu) (Dervinová, 2003). Wilson (2006) odporúča ako vhodný teoretický a konceptuálny rámec na výskum informačného správania kultúrno-historickú činnostnú teóriu. Základné prvky činnostnej teórie tvoria motivácia, cieľ, aktivita, nástroje, objekt, výstup, pravidlá, komunita a deľba práce. Inšpiroval sa nielen pôvodnými teóriami Vygotského, Luriju, Rubinštejna a Leontieva, ale aj prácami z oblasti informačnej vedy (napr. Hjørland, 1997). Harmonizuje modely Engestroma a Bednyho a predstavuje výsledný procesuálny činnostný model.

2 Kognitívne a afektívne informačné správanie

Afektívne, kognitívne a fyzické aspekty informačného správania tvoria holistický celok. ACS koncepciu (Affective, Cognitive, Sensorimotoric, afektívny, kognitívny, senzomotorický) uplatňuje viacero autorov, napr. Wilson a Walsh (1996), Saracevic (1997), Kuhltauová (1993), Nahlová (2001) atď. Nahlová (2001) poníma ACS ako základnú jednotku informačného správania. Vo svojom modeli informačného správania charakterizuje jednotlivé zložky ACS na úrovni adaptácie, interakcie a personalizácie. Intenzívne sa výskumu afektívnych a kognitívnych aspektov informačného správania venovali aj Allen a Kimová, Bilalová a Wangová et al. (Kim, 2005).

Štúdium afektívnych aspektov informačného správania vychádza zo psychológie. K triedeniu emócií existujú v psychológii dve hľadiská. V prvom sa odlišujú bazálne emócie, v druhom sú vnímané dimenzionálne. K typológii bazálnych emócií existuje viacero prístupov, ktoré vychádzajú z evolučného princípu. Podľa neho sa pomocou emócií (alebo aspoň väčšiny z nich) adaptujeme pri riešení základných ekologických problémov.

Ekman (de Sousa, 2007) skúmal emocionálne výrazy ako dôležitú súčasť „afektívneho programu“. „Afektívny program“ je tvorený komplexnými odozvami, ktoré sú prítomné vo všetkých populáciách ľudí a ovládané podvedomím. Tento prístup je kritizovaný, pretože nezohľadňuje emócie vyžadujúce vyššie kognitívne procesy – napr. žiarlivosť, nenávisť ap.

K „veľkej päťke“ bazálnych emócií patria hnev, strach, smútok, odpor a šťastie. Medzi ďalšie emócie, ktoré sa často objavujú v psychologických štúdiách, patria bezmocnosť, hanba, sympatia a prekvapenie.

Dimenzionálny prístup poníma emócie holistickejšie. Príkladom tohto prístupu je odlišovanie emocionálnych dimenzií (Džuka, 2003) a) príjemný/nepríjemný - aktívny/pasívny, b) príjemný/nepríjemný - vzrušenie/uspokojenie - napätie/uvoľnenie. Novší prístup k problému emócií, ktorý ich neredukuje na dve/tri dimenzie, predstavuje ženevská škola Klausa Scherera (de Sousa, 2007). Rozpracovali modely, z ktorých vyplýva, že afektívny priestor je multidimenzionálny a závislý od konkrétnej situácie, v ktorej sa jednotlivec nachádza. Scherer a Bänzigerová (2004) klasifikovali typy afektov (tab. 1), medzi ktoré zaradili okrem emócií aj nálady, interpersonálne vzťahy, preferencie/postoje, afektívne dispozície. K jednotlivým typom afektov priradili charakteristiky ako intenzita, trvanie, synchronizácia, ohnisko udalosti, hodnotenie, rýchlosť zmeny, dopad na správanie. Pri opise charakteristík sa využíva škála mier od vysoký, stredný po nízky.

Tabuľka 1: Typy afektov (Scherer, Bänziger, 2004)

[4]

Dervinová a Reinhard (2006) sprehľadnili prístupy ku konceptualizácii emócií v oblasti informačného správania. Zistili, že emócie sú opisované ako zapríčinené alebo vznikajúce zo situácií, úloh alebo kontextov a ich častí. Ďalším prístupom je vnímanie emócií ako vlastností ľudí v kontextoch osobnosti, demografických východísk, genetiky, fyziológie a minulej skúsenosti. Ďalším rozmerom sú emócie ako príčiny potlačenia/aktivácie motivácií alebo ako vedúce k špecifickým cieľom alebo činnostiam aktéra. Z prehľadu tiež vyplynulo, že emócie sú interpretované ako tie, ktoré kódujú stopy zanechané v informáciách, správach alebo textoch alebo ako stavy bytia s informačnou hodnotou.

Z výskumov Kuhltauovej (1993) vyplýva, že najvýraznejšou emocionálnou zložkou človeka pri vyhľadávaní informácií je pocit neistoty. Výsledky výskumu Nahlovej (2005) ukazujú, že pri riešení jednoduchých ale aj komplexných úloh je prítomná afektívna záťaž. Afektívnu záťaž definuje ako „neurčitosť zintenzívnenú pociťovaným časovým tlakom“. Afektívne informačné správanie je podmienené motiváciou a cieleným myslením. Spoločenské hodnoty a štruktúra informačného prostredia organizujú afektívne stavy a kognitívne procesy. Štruktúra, obsah a podmienky fungovania afektívneho a kognitívneho správania sú kultúrne podmienené a internalizované jednotlivcami. Modality kognitívneho a afektívneho správania sú závislé od subjektu a situácie. Ľudia pri vyhľadávaní informácií využívajú afektívne filtre, pomocou ktorých redukujú informácie nerelevantné vzhľadom ku konkrétnej téme.

Výskumom v oblasti kognitívnych a afektívnych aspektov informačného správania s aplikáciami do dizajnu rozhraní prispieva Bilalová. Táto autorka skúmala využívanie služby Yahooligans! (teraz už Yahoo Kids) 12-14 ročnými deťmi (2000, 2001). Porovnávala ako deti využívajú vyhľadávací nástroj pri riešení úloh rôznej komplexnosti. V ďalšej štúdii (Bilal, Kirby, 2002) boli porovnávané deti a študenti na magisterskom stupni štúdia. Predmetom výskumu bola analýza a porovnanie konkrétnych činností pri interakcii. Výskum ukázal, že 89% študentov oproti 50% detí vyriešilo úlohu založenú na vyhľadávaní správne. Hlavným dôvodom zlyhaní respondentov bolo nesprávne štruktúrovanie kľúčových slov. Na rozdiel od detí, študenti sa dokázali so zlyhaniami efektívne a rýchlo vyrovnať. Prostriedkami na vyrovnávanie sa so zlyhaním boli navigačný štýl a sústredenie sa na úlohu. Respondenti mali za úlohu odporúčať zmeny na zlepšenie rozhrania Yahooligans!.

Bilalová (2006) tiež skúmala afektívne prejavy detí pri práci s rozhraním ICDL (International Childrens Digital Library, Medzinárodná detská digitálna knižnica). Výskum bol zameraný na otázky spojené s vhodnosťou dizajnu rozhrania ICDL pre deti hovoriace arabsky z hľadiska odlišností vo vnímaní reprezentácií (ikony, tlačidlá, funkcie vyhľadávania a prezerania atď.) a ich významov. Pri porovnávaní mladších a starších detí sa ukázalo, že mladšie deti nedokázali správne priradiť význam ani jednej textovej či vizuálnej reprezentácii. Napriek tomu, že staršie deti boli úspešnejšie, nepodarilo sa im rozpoznať tri možnosti (jednoduché, pokročilé a lokácia). Hlavným odporúčaním bolo, aby dizajnéri navrhovali rozhrania, ktoré zohľadňujú kognitívne vývojové schopnosti mladších detí, úroveň porozumenia rozhraní a vyhľadávanie informácií.

Výsledky skúmania afektívnych aspektov sa uplatňujú nielen v oblasti informačného správania, ale aj v interakcii človek-počítač. Jedným zo smerov je afektívne programovanie, ktoré sa zameriava na skúmanie afektívnych aspektov a ich implementáciu v technológiách (napr. softvér, chatboti, humanoidní roboti) s cieľom zlepšenia ich interakcie s ľuďmi.

Afektívnymi aspektmi je inšpirovaný aj emocionálny dizajn, ktorý ich syntetizuje pri návrhu rozhraní. Vznikajú rozhrania, ktoré sa adaptujú na afektívne stavy človeka. Tradičnejšie vnímanie dizajnu v kontexte „užitočnosti, využiteľnosti, formy a funkcie sa rozšírilo o emocionálny rozmer – estetiku, atraktívnosť a krásu“ (Norman, 2003).

Informačné správanie pri vyhľadávaní informácií je ovplyvnené kognitívnymi štýlmi. Ford et al. (2002) charakterizovali posun ohniska výskumu kognitívnych štýlov smerom od vyhľadávania v databázových systémoch, hypertexte a virtuálnych informačných prostrediach až k on-line vyhľadávaniu a vyhľadávaniu založenom na web platforme.

Na kognitívne štýly sa zamerala Kimová (2005), ktorá skúmala kognitívne a afektívne charakteristiky ovplyvňujúce správanie pri navigácii a vyhľadávaní informácií na webe skúsenými používateľmi. Okrem kognitívneho štýlu skúmala aj štýl riešenia problémov a demografické údaje. Medzi faktory ovplyvňujúce správanie patrili kontrola ohniska a emócií. V konečnom dôsledku sa ukázalo, že tieto faktory mali vplyv na správanie pri navigácii a vyhľadávaní informácií (napr. na vyhľadávanie pomocou kľúčových slov, presnosť a odozvu).

Závislosť/nezávislosť od poľa sú najviac skúmanými kognitívnymi štýlmi (Kim, 2005). Opisujú stupeň, akým je vnímanie alebo pochopenie informácií ovplyvnené okolitým percepčným poľom. Ford et al. (2002) skúmali analytický a globálny informačný štýl. Zistili, že používatelia nezávislí od poľa mali jasnejšie a sústredenejšie myslenie, analytickejší prístup a boli tiež aktívnejší ako respondenti závislí od poľa. Používatelia závislí od poľa mali menej ostrý a diferencovaný pohľad na riešený problém. Tiež bol pre nich charakteristický pasívnejší a reproduktívnejší prístup k výskumu. Holisti zapájali exploratívne a náhodné prístupy správania. Serialisti preferovali bezpečné a predvídateľné postupy. Skúmali sa tiež aspekty komunikácie so sprostredkovateľmi. Napriek tomu, že vysvetlenie problému holistami nebolo dostatočné, sprostredkovatelia ich problém dokázali lepšie pochopiť. Sprostredkovatelia vnímali holistov ako tých, ktorí lepšie rozumeli jazyku domény.

Wangová, Hawk a Tenopirová (2000, In Ford et al., 2002) skúmali kognitívne štýly a afektívne stavy používateľov internetu (24 študentov magisterského stupňa). Zistili tiež, že používatelia závislí od poľa mali viac problémov a správali sa zmätenejšie ako študenti nezávislí od poľa. Vytrvalosť pri vyhľadávaní informácií bola ovplyvnená strachom, ktorý vyvolával u používateľov negatívne emócie.

V kognitívnej psychológii sú známe ďalšie štýly ako reflexívny/impulzívny, heuristická/algoritmická orientácia (aspekt riešenia problémov), širokí/úzki kategorizátori (hľadisko spracovania informácií a riešenia problémov), adaptívne/inovatívne riešenie problémov. Výskum kognitívnych štýlov nachádza svoje uplatnenie napr. pri dizajne rozhraní IPS, ale aj pri automatickom rozpoznávaní kognitívneho štýlu s cieľom personalizácie vyhľadávania ap.

Výskumy dokazujú, že kognitívna záťaž negatívne ovplyvňuje úspešnosť vyhľadávania informácií (Back, Oppenheim, 2001). Z hľadiska našej práce je dôležité, že zlepšovanie interaktivity môže viesť k redukcii kognitívnej záťaže. Príkladom je vizualizácia výsledkov, ktorá zabezpečuje zobrazovanie informácií v kontexte a vyjadruje vzťahy medzi nimi.

Tieto východiská sme aplikovali v našom výskume zameranom na afektívne a kognitívne aspekty informačného správania, konkrétne pri vyhľadávaní informácií pomocou agenta.

3 Empirický výskum – interakcia človeka s agentom na vyhľadávanie informácií

3.1 Ciele a teoretické východiská

Výskum bol zameraný na syntézu kognitívnych východísk informačnej vedy s aplikáciou v kvalitatívnom výskume interakcie človeka s agentom na vyhľadávanie informácií. Objektom skúmania je v prvom rade subjekt v interakcii s rozhraním agenta. V prípade subjektu sa zameriavame na kognitívne a afektívne aspekty správania. Rozhranie si všímame najmä z pohľadu problémov a využiteľnosti. Interakciu vnímame z procesuálneho a činnostného hľadiska. Medzi čiastkové ciele empirického výskumu patria:

1. identifikácia respondenta, plány, skúsenosti a opis úloh,
2. skúmanie informačného správania človeka v interakcii s agentom na vyhľadávanie pri riešení úloh,
3. hodnotenie CA respondentom,
4. syntéza výsledkov výskumu interakcie.

Teoretický rámec výskumu naznačuje nasledujúci obrázok (obr. 1). Podrobnejšie informácie o teoretických a konceptuálnych východiskách boli zverejnené v dizertačnej práci, ale aj v ďalších súvisiacich publikáciách (Grešková, 2006a, 2006b, 2007a, 2007b, 2007c).

[5]

Obrázok 1: Rámec empirického výskumu

3.2 Výskumné otázky

Zo stanovených cieľov výskumného projektu vyplývajú nasledujúce výskumné otázky:

• Ako sa respondenti správajú pri riešení konkrétnych úloh? Aké kognitívne a afektívne aspekty sú prítomné pri interakcii s agentom CA? Aké sú rozdiely v správaní pokročilého používateľa a nováčika?
• Ako respondenti hodnotia interakciu s CA? Ako opisujú problémy pri interakcii, nedostatky rozhrania a mieru spokojnosti? Aké formulujú respondenti návrhy (odporúčania) na zlepšenie rozhrania agenta?
• Aké odporúčania a návrhy prinesú zefektívnenie vyhľadávania pomocou CA? Aké modely reprezentujú interakciu človeka s CA?

3.3 Charakteristika metodológie

Výskumná stratégia syntetizuje najmä kvalitatívne, ale čiastočne aj kvantitatívne metódy. Pomocou kvalitatívneho prístupu sa snažíme odpovedať na otázky súvisiace so skúsenosťami a vnímaním interakcie s agentom na vyhľadávanie informácií respondentmi. Sústreďujeme sa predovšetkým na opis postupu pri riešení úloh, kognitívne a afektívne aspekty informačného správania a problémy interakcie. Kvantitatívny prístup je využitý pri sumarizácii identifikačných údajov a konceptuálnej analýze. Členenie prístupov na kvalitatívne a kvantitatívne nemá vytvárať obraz o dvoch metodológiách, naším cieľom je vo výskume skôr oba prístupy efektívne kombinovať.

3.3.1 Náčrt metód

Jednotlivé fázy pri tvorbe metodológie a realizácii výskumu zobrazuje zjednodušený model (obr. 2). V prvej fáze bol realizovaný výber vhodných metód, technologických prostriedkov a respondentov. Zber údajov bol sprostredkovaný metódami pološtruktúrovaných rozhovorov, hlasného myslenia a pozorovania. Pri fixácii údajov sme využili zber dát vo forme videa a zvuku, ale aj textové poznámky. Získané údaje boli analyzované pomocou obsahovej analýzy a čiastočne aj prístupu ukotvenej teórie. Vo fáze syntézy sme využili postupy generalizácie, modelovania a návrhu konceptuálnych riešení. Konkrétne fázy výskumu sa medzi sebou prelínajú a opakujú sa, majú cyklický charakter.

V našom výskume sme v kontexte slovenskej informačnej vedy využili metódu hlasného myslenia a zber údajov pomocou videozáznamov prvýkrát. V ďalšom texte budeme stručne charakterizovať jednotlivé fázy výskumu.

[6]

Obrázok 2: Fázy empirického výskumu

3.3.2 Výber respondentov, miesto a čas realizácie

Výskumu sa zúčastnili 5 respondenti. Hlavným výberovým kritériom boli skúsenosti s vyhľadávaním informácií v prostredí internetu, úroveň skúsenosti práce s agentom Copernicom a znalosť anglického jazyka. Účasť respondentov na výskume nebola honorovaná.

Pre potreby realizácie výskumu vybrali počítačovú miestnosť a kanceláriu na Katedre knižničnej a informačnej vedy FiF UK. Prvá fáza zberu a analýzy údajov bola realizovaná v rámci pilotnej štúdie od druhej polovice februára do druhej polovice marca roku 2007. Druhá fáza zberu a analýzy nasledovala od októbra 2007 do januára 2008. Záverečné syntézy boli finalizované vo februári 2008.

3.3.3 Technologické zabezpečenie projektu

Pre potreby výskumu sme využili agenta Copernic Agent Professional 6.12 (ďalej CA) (2008). Túto aplikáciu sme vybrali z dôvodu, že je v súčasnosti najznámejším komerčne dostupným agentom na vyhľadávanie informácií. Vychádzali sme aj z hodnotenia inteligentných informačných agentov, ktorým sme sa zaoberali v diplomovej práci (Grešková, 2005). Výsledkom hodnotenia bolo zistenie, že Copernic podporuje najviac funkcií a je najpokročilejší.

Pri zbere údajov sme využili CamStudio (2008). Pri vytváraní konceptuálnej mapy a hierarchických máp boli využité aplikácie FreeMind (2008) a Cmap (2008). CamStudio, FreeMind a Cmap sú voľne dostupné aplikácie.

Rozhovory a hlasné myslenie respondentov pri riešení úloh boli nahrávané na digitálny záznamník a na záznam videa z obrazovky a zvuku bol využitý softvér CamStudio. Výhodou softvéru je, že zaznamenáva simultánne obraz a zvuk a tým zjednodušuje zber údajov.

3.3.4 Zber údajov

Spôsob riadenia a obsah jednotlivých blokov výskumu boli predbežne navrhnuté v podkladoch na zber údajov. Pomocou pološtruktúrovaného rozhovoru sme získali informácie o respondentoch. Išlo konkrétne o identifikáciu respondenta: vek, pohlavie, študent (odbor, špecializácia, typ štúdia, ročník)/zamestnanec (absolvent, inštitúcia), jazykové znalosti, budúce plány, skúsenosti s technológiami, skúsenosti s vyhľadávaním informácií v prostredí internetu, skúsenosti s CA, opis momentálne riešených (pracovných/odborných) úloh.

Na zber údajov o správaní respondentov počas interakcie s CA sme využili metódu hlasného myslenia a pozorovanie. Cieľom pozorovania bolo zamerať sa na motorické reakcie, neverbálnu komunikáciu, afektívne prejavy ap. Napokon sme v prípade hodnotenia CA respondentmi doplnili tieto metódy o záverečný pološtruktúrovaný rozhovor.

3.3.5 Metóda hlasného myslenia a formulovanie úloh

Aplikácii metódy v našom výskume predchádzala prípravná fáza. Ešte pred začiatkom výskumu bola metóda hlasného myslenia respondentom vysvetlená. Pri realizácii výskumu boli vyzvaní, aby nahlas hovorili, o čom premýšľajú, keď riešia konkrétne úlohy. Pred zadávaním úloh bola opísaná situácia, ktorá vychádzala z respondentovho opisu úloh, na ktorých momentálne pracuje. Pri návrhu simulovaných úloh sme vychádzali z analýzy funkcií rozhrania agenta CA. Tento prístup prináša mnohé výhody, ale má aj niekoľko nedostatkov. Výhodou je skúmanie interakcie na základe funkčnej architektúry rozhrania. Ďalším pozitívom je priblíženie sa k prirodzenému správaniu pri riešení problému. Zároveň však vzniká problém previazanosti skúmaných procesov na možnosti systému a s tým súvisí obmedzenie reálneho správania a postupov respondentov. Pri návrhu úloh sme vychádzali z teoretických východísk (informačné správanie, vyhľadávanie informácií, hodnotenie informačných prieskumových systémov/informačného prieskumu), ale aj z vlastných skúseností pri vyhľadávaní pomocou CA. Sústredili sme sa najmä na typické, ale aj problematické funkcie agenta, ktoré sa prejavili pri jeho využívaní.

• Vyhľadávanie a filtrovanie
• Organizácia výsledkov - vytváranie adresára
• Organizácia výsledkov - radenie
• Zoskupovanie výsledkov
• Sumarizácia
• Anotovanie zdroja
• Pridanie do obľúbených položiek
• Monitorovanie výsledkov

3.3.6 Doplňujúce metódy

Metóda hlasného myslenia bola doplnená o pozorovanie. Pri zbere údajov z pozorovaní sme využili protokoly a poznámky. Jednotlivé protokoly sme rozdelili na dve časti. V prvej časti bola zaznamenaná časová stopa a v druhej konkrétne pozorované prejavy respondentov.

Po ukončení riešenia úloh nasledoval záverečný rozhovor, ktorý mal za cieľ zistiť: problémy respondentov pri interakcii s CA, nedostatky rozhrania CA, mieru spokojnosti respondentov s CA, návrhy na zlepšenie CA, pripomienky k realizácii výskumu a ďalšie komentáre.

Záverečný rozhovor bol nahrávaný nielen na záznamník, ale aj pomocou softvéru CamStudio. Videozáznam činností realizovaných počas rozhovoru bol potrebný preto, že respondenti pri vysvetľovaní odpovedí často ukazovali na obrazovke, o čom hovoria.

3.3.7 Analýza

Podkladom na analýzu boli prepisy rozhovorov s respondentmi, poznámky z pozorovaní a protokoly podporené video záznamom. Z audiozáznamu sme prepísali úplné znenie rozhovorov a hlasného myslenia pri riešení úloh. Okrem textu sme zaznamenávali aj trvanie páuz. Prepisy sme doplnili o komentáre a poznámky z pozorovaní. Zaznamenali sme údaje o celkovom časovom trvaní, dĺžke jednotlivých blokov výskumu a riešenia úloh.

Analýza prepisov bola sprostredkovaná konceptuálnou analýzou. Text prepisov sme kódovali na základe kódovacej schémy, ktorá mala štruktúru: identifikácia, činnosť, spôsob, objekt, vlastnosť , čas, kvantita.

Jednotlivé kategórie sme odlišovali pomocou farebných zvýrazňovačov. V tabuľkách sme pojmy v kategóriách ešte hlbšie triedili do podkategórií. Tabuľky boli podkladom na vytváranie hierarchických máp (obr. 3) a ďalšie syntézy.

[7]

Obr. 3: Výsledná hierarchická mapa – úloha zameraná na sumarizáciu

V prípade odpovedí z úvodného a záverečného rozhovoru sme aplikovali aj prístup ukotvenej teórie. Z textu sme vyberali výroky, ktoré sme ďalej triedili do kategórií. Pri analýze afektívnych aspektov sme sa snažili prepojiť činnosti pri riešení úloh s konkrétnymi afektívnymi prejavmi. Afektívne stavy sme triedili na pozitívne a negatívne. Pozitívne a negatívne afektívne stavy sú neoddeliteľné a snaha o ich redukciu na protipólne kategórie má zovšeobecňujúcu úlohu s cieľom ich triedenia. Afektívne aspekty sme ďalej sumarizovali do formy modelov.

Analýzy boli doplnené o komentáre respondentov, ktoré sme získali pomocou spätnej väzby na výsledky výskumu.

Pri tvorbe odporúčaní na zlepšenie využiteľnosti a efektívnosti CA sme vychádzali z afektívnych aspektov pri riešení úloh a z odpovedí záverečných rozhovorov, ktoré boli orientované na problémy, nedostatky, nespokojnosť a návrhy na zlepšenia respondentov.

4 Závery

Závery vychádzajú z výsledných analýz a interpretácií výskumu. Rozdelili sme ich podľa jednotlivých blokov zberu dát. Okrem charakteristiky identifikačných údajov sme priniesli aj údaje o trvaní jednotlivých blokov výskumu a riešenia konkrétnych úloh pri hlasnom myslení. Snažili sme sa priblížiť kontext respondentov a konkretizovať situácie. Výsledky analýz jednotlivých úloh priniesli podrobné charakteristiky kognitívnych a afektívnych aspektov informačného správania pri informačnom správaní. Syntézy zistených problémov, nedostatkov, nespokojnosti a návrhov na zlepšenia agenta respondentmi a afektívnych aspektov sa stali východiskom na tvorbu odporúčaní na zlepšenia agenta CA. Následne sme sumarizovali závery výskumu a priblížili význam výsledkov empirického výskumu.

4.1 Interakcia človeka s agentom pri riešení úloh

Pri zovšeobecňovaní výsledkov výskumu sme vychádzali zo základného rámca informačného správania, ktorý pozostáva z kognitívnej, afektívnej a senzomotorickej dimenzie. V priestore týchto dimenzií sme vizualizovali kľúčové kategórie, ktoré charakterizujú interakciu s agentom na vyhľadávanie informácií (obrázok č. 4). Jadrom je činnostná vrstva, ktorá obsahuje činnosti súvisiace s človekom (subjektom) a agentom. V ďalšej vrstve sú objekty a ich konkrétne prejavy. Interakcia bola sprostredkovaná orientáciou subjektov na výsledky vyhľadávania a ich využitie. Okrem výsledkov zohrávala dôležitú úlohu téma (doména). Od stupňa poznania témy záviseli schopnosti respondentov kompetentne hodnotiť relevanciu informácií, ale aj fungovanie radenia výsledkov v CA. V objektovej vrstve sa ďalej nachádzajú zdroje. Obsah zdrojov respondenti hodnotili z hľadiska témy alebo úlohy na základe konkrétnych kritérií. V kategórii nástrojov sa nachádza aj CA (spolu s jeho charakteristikami), s ktorým respondenti interagovali. Okrem CA respondenti uvádzali tie nástroje, ktoré predtým poznali a mali s nimi pozitívne skúsenosti. Vo vrstve kontextu sme naznačili spôsob, čas a miesto. V jednotlivých vrstvách sme sa nesnažili o kompletné vyčerpanie kategórií. Zamerali sme sa len na najfrekventovanejšie kategórie, ktoré vyplynuli z analýz hlasného myslenia pri riešení úloh. Jednotlivé vrstvy sa ovplyvňujú a dopĺňajú. Vrstvy a konkrétne kategórie sú odlišne rozložené (nastavené) v závislosti od situácie. V rôznych situáciách sú prítomné aj rôzne kategórie a vrstvy. V konkrétnych nastaveniach sa prelínajú kognitívna, afektívna a senzomotorická dimenzia.

[8]

Obrázok 4: Sumarizácia vrstiev a kategórií interakcie človeka s agentom na vyhľadávanie informácií v priestore kognitívnej, afektívnej a senzomotorickej dimenzie

4.2 Afektívne aspekty interakcie pri riešení úloh

Zovšeobecňovanie priebehu afektívnych prejavov respondentov pri riešení úloh prináša konkrétne riziká. Emócie je nemožné vnímať bez zohľadnenia konkrétnej situácie a kontextu. Do hry tiež vstupujú faktory vyplývajúce zo špecifickosti jednotlivca, ale aj multidimenziálnosti interakcie s okolím (v našom pohľade sme sa sústredili na informácie a agenta na vyhľadávanie informácií). Afektívnu zložku tiež nemožno oddeliť od kognitívnych a fyzických aspektov správania používateľov. Emócie mali dynamický priebeh a často sa počas riešenia úloh menili (napr. radosť -> očakávanie -> sklamanie -> nervozita -> hnev -> prekvapenie). Určenie ich hraníc, ale aj samotná identifikácia emócií je problematická. Vyplýva to z toho, že nie všetky emócie jednotlivci explicitne vyjadria a sú implicitnej povahy. Napriek tomu sme sa pokúsili o sprehľadnenie a syntézu emócií, ktoré boli prítomné u respondentov.

V užšom pohľade sme sa zamerali na prehľad výskytu konkrétnych emócií pri riešení úloh (obr. 5). Farebne sme odlíšili negatívne a pozitívne emócie (ružovou). Najrozmanitejšie spektrum emócií sme zaznamenali pri riešení prvej úlohy – vyhľadávaní a filtrovaní. Tento jav vychádza z toho, že respondenti, ktorí CA nikdy predtým nevyužili, spoznávali jeho nové funkcie a učili sa ho využívať. Chceli si vytvoriť základnú predstavu o rozhraní a fungovaní CA. Pri riešení druhej úlohy (Organizácia výsledkov – vytváranie adresára) prevládali negatívne emócie. Práve pri tejto úlohe mali respondenti najviac problémov a nedarilo sa im úlohu vyriešiť. Tento jav sa opakoval aj pri posledných dvoch úlohách – pridanie do obľúbených a monitorovanie výsledkov. Naopak pozitívne emócie sa vyskytovali v prevahe pri úlohách sumarizácie a anotovaní zdroja. Dôvodom bolo, že respondenti mali možnosť dané funkcie spoznať (ak im neboli známe) počas riešenia predchádzajúcich úloh. Často na ne „narazili“ náhodne a pri následnom riešení súvisiacich úloh sa cítili istejšie.

[9]

Obrázok 5: Prehľad výskytu pozitívnych a negatívnych emócií pri riešení jednotlivých úloh

Výsledkom syntézy predchádzajúceho prehľadu je nasledujúci model (obr. 6). Sumarizuje emócie vyskytujúce sa pri riešení úloh a triedi ich do dvoch základných kategórií – pozitívne a negatívne. V časti, kde sa nachádzajú negatívne emócie vystúpili do popredia neistota, nespokojnosť a zmätenosť. Medzi najfrekventovanejšie pozitívne emócie patrili spokojnosť, záujem a zvedavosť.

[10]

Obrázok 6: Afektívne aspekty pri riešení úloh respondentmi

4.3 Porovnanie správania pokročilého používateľa a nováčika

Porovnávanie správania pokročilého používateľa a nováčika vychádza zo zovšeobecnenia predchádzajúcich analýz. Rozlišovacím kritériom je skúsenosť s prácou s CA. Obmedzenie tohto porovnávania vychádza z odlišných subjektívnych a objektívnych kontextov (zručností, skúseností, poznatkov, fungovanie CA atď.), ktoré do značnej miery ovplyvňovali proces vyhľadávania.

Pokročilí používatelia formulovali požiadavku bez zaváhania, pričom využívali syntax nástroja, zatiaľ čo nováčikovia sa ešte predtým potrebovali zorientovať vo funkciách a mali často problémy koncentrovať sa na riešenie úlohy.

Využitie prieskumovej taktiky a predchádzajúce premyslenie postupov bolo charakteristické pre pokročilých používateľov. Nováčikovia mali skôr tendenciu aktuálne reagovať na fungovanie CA, experimentovať a objavovať (exploratívny prístup). Explorácia bola prítomná aj u pokročilých používateľov, ktorí zabudli kde sa nachádza funkcia alebo hľadali konkrétnu funkciu. Základným prístupom, ktorý využívali respondenti pri objavovaní funkcií bol pokus-omyl.

Ovládanie CA pokročilými používateľmi bolo spojené vo väčšej miere s istotou („hra“) zatiaľ čo niektorí nováčikovia (najmä menej skúsení vo vyhľadávaní) sa prejavovali skôr akoby CA ovládal ich. Ich správanie bolo sprevádzané neistotou a chaosom.

Pokročilí respondenti poznali architektúru a väčšinu funkcií CA. Väčšinou aplikovali princíp rozpamätávania, opätovného nachádzania. V niekoľkých prípadoch však funkcie CA nepoznali. V týchto momentoch sa prejavovali podobne ako nováčikovia – postupne odhaľovali nové funkcie.

Respondenti, ktorí už pracovali s CA boli sústredení skôr na postup (informačnú stratégiu) na rozdiel od nováčikov, ktorí pri riešení úloh kládli dôraz na reakcie systému na príkazy. V priebehu riešenia úloh bolo ohnisko respondentov kontinuálne orientované na hodnotenie relevancie vyhľadaných výsledkov.

Nováčikovia mali tendenciu intenzívnejšie porovnávať fungovanie CA s vyhľadávacími nástrojmi, ktoré už poznali a mali s nimi skúsenosti. Respondenti, ktorí poznali a predtým využívali CA sa pri riešení väčšiny úloh skôr utvrdzovali v tom, ako funguje.

Pokročilí respondenti mali menej problémov s pomenovaním funkcií a rozlišovaním položiek. V prípade nováčikov sa tento aspekt ukázal ako viac problematický.

Opísané porovnania sumarizuje nasledujúci model (obr. 7). Hranice medzi pokročilým používateľom a nováčikom sú zámerne neostré. Rozdiely vo vzorcoch správania sú vyjadrené posunmi, ktoré majú dynamický charakter.

[11]

Obrázok 7: Porovnanie správania pokročilých používateľov a nováčikov

4.4 Význam výsledkov empirického výskumu

Závery výskumu prispievajú k objasneniu niektorých aspektov informačného správania ľudí pri interakcii s agentom na vyhľadávanie informácií na internete. Zamerali sme sa na kognitívne a afektívne informačné správanie. Dôraz kladieme na afektívne aspekty interakcie, ktoré sme kategorizovali a modelovali. Ďalším z prínosov práce je vytvorenie konceptuálnej mapy, ktorá vizualizuje pojmovú štruktúru problematiky. V teoretickej časti sme sa zamerali na kognitívnu paradigmu informačnej vedy. V rámci nej sme vymedzili kľúčové oblasti a konkrétne koncepcie, ktoré sa stali východiskom pre empirický výskum. Práca tiež priniesla analýzu trendov v oblasti informačného správania najmä z hľadiska vyhľadávania informácií, interakčných prístupov a vyhľadávacích nástrojov.

Z hľadiska metodológie sú opísané fázy a metódy využité vo výskume. Analýza metodológie môže inšpirovať odborníkov k zamysleniu sa nad kvalitatívnym prístupom a možnosťami jeho využitia v ich výskume. Charakteristika metód (najmä hlasného myslenia) môže slúžiť pre výskumníkov ako podklad na ich vlastnú prácu. Charakteristika problémov, ktoré vznikli pri realizácii výskumu, môže pomôcť výskumníkom nájsť alternatívne cesty, ktoré im umožnia vyhnúť sa komplikáciám.

Výsledky výskumu sú prínosné na interdisciplinárnej úrovni. Pomocou nich môžeme nadviazať ďalší dialóg s odborníkmi z rôznych súvisiacich oblastí.

Okrem teoretických aplikácií vidíme využitie výsledkov v praxi. Mohli by byť východiskom pri tvorbe agentov prispôsobených na efektívnejšie využívanie používateľmi. Výsledky môžu byť užitočné nielen pri návrhu interaktívnych informačných agentov, ale aj ostatných typov informačných prieskumových systémov. Syntézy môžu pomôcť pri budovaní inteligentných rozhraní digitálnych knižníc. Užitočnosť výslednej koncepcie vidíme aj v kontexte tvorby knižničných systémov pri napr. prispôsobovaní rozhraní na vyhľadávanie v OPAC-u, inteligentnom sprostredkovaní elektronických služieb. V konečnom dôsledku majú zmeny rozhraní dopad na zlepšenie interaktivity systémov a znižovanie kognitívnej záťaže používateľov. Preto význam výskumu vnímame v kontexte zefektívňovania vyhľadávania informácií a znižovaní dopadov informačnej explózie.