Dňa 12. septembra 2007 sa vo Zvolene konal medzinárodný odborný seminár s názvom Elektronické služby v znalostnej spoločnosti. Seminár bol organizovaný Slovenskou lesníckou a drevárskou knižnicou pri Technickej univerzite vo Zvolene v spolupráci so Slovenskou asociáciou knižníc, finančne podporený Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky. Odborný seminár sa konal v roku, v ktorom si Slovenská lesnícka a drevárska knižnica pripomenula 55. výročie svojho založenia, Slovenská asociácia knižníc 15. výročie založenia. Rok 2007 je pre Technickú univerzitu vo Zvolene rokom dvoch významných výročí: 200 rokov lesníckeho vysokého školstva na Slovensku a 55 rokov lesníckeho a drevárskeho školstva vo Zvolene.

Seminár bol tematicky zameraný na poskytovanie a využívanie elektronických služieb v knižniciach so zreteľom na používateľa. Cieľom seminára bola výmena skúseností knižnično-informačných pracovníkov zo Slovenskej a Českej republiky. Odborným garantom seminára bola PhDr. Daniela Gondová, predsedníčka Slovenskej asociácie knižníc.

Na seminári sa zúčastnilo 70 účastníkov, traja účastníci boli z Českej republiky Medzi pozvanými hosťami boli aj bývalí riaditelia SLDK: Mgr. Ján Daniel, Ing. Ľubica Ludvighová a Ing. Elena Žíhlavníková. Seminár svojou účasťou v odpoludňajších hodinách podporili aj predstavitelia Ministerstva školstva SR, prof. Ing. František Schlosser, CSc., vedúci služobného úradu, prof. MUDr. Dušan Meško, PhD., Mgr. Ján Jasenák a Ing. Daniela Šipošová.

Odzneli príspevky zamerané na jubileá organizujúcich inštitúcií, úlohy Asociácie knižníc vysokých škôl v Českej republike, informačné vzdelávanie na vysokých školách na Slovensku a v Českej republike, nové trendy v poskytovaní elektronických služieb knižníc, lokálne archívy elektronických dokumentov, informačné zdroje z pohľadu používateľa, štandardy webových stránok, informačnú podporu vedy a výskumu.

Otvorenie seminára

Účastníkov seminára a hostí zo Slovenskej a Českej republiky slávnostne privítala moderátorka seminára Danica Jurašková zo Slovenskej lesníckej a drevárskej knižnice pri Technickej univerzite vo Zvolene. Úvodné slovo predniesla prorektorka pre vedeckovýskumnú činnosť Technickej univerzity vo Zvolene doc. RNDr. Anna Danihelová, PhD. Vo svojom vystúpení vyzdvihla význam seminára, ako aj dôležitosť akademických knižníc ako inštitúcií podporujúcich pedagogickú a vedeckovýskumnú činnosť na univerzitách. Po zahájení nasledovali prednášky účastníkov seminára.

Prvý blok príspevkov

55 rokov Slovenskej lesníckej a drevárskej knižnice pri Technickej univerzite vo Zvolene
Alena Poláčiková (Slovenská lesnícka a drevárska knižnica pri Technickej univerzite vo Zvolene)

Pracovnú časť seminára otvorila Alena Poláčiková, riaditeľka Slovenskej lesníckej a drevárskej knižnice pri Technickej univerzite vo Zvolene. Po privítaní hostí a prítomných účastníkov poďakovala za pozdravné prejavy a predniesla príspevok, v ktorom informovala o historickom vývoji, súčasných činnostiach, aktivitách a perspektívach Slovenskej lesníckej a drevárskej knižnice. Slovenská lesnícka a drevárska knižnica od svojho vzniku, od roku 1952, úzko spolupracovala s Vysokou školou lesníckou a drevárskou, neskôr Technickou univerzitou vo Zvolene, čím prispela k vzdelaniu niekoľkých generácií odborníkov nielen v oblasti lesníctva, drevárstva, ekológie a environmentalistiky, priebežne poskytovala a poskytuje aj podporu pre výchovu, vzdelávanie, vedu a výskum širokej verejnosti nielen zvolenského, ale aj bansko-bystrického regiónu, odborníkom rôznych vedných disciplín. Slovenská lesnícka a drevárska knižnica v rámci svojej špecializácie na oblasť lesníctva a drevárstva s celoslovenskou pôsobnosťou je významnou knižnično-informačnou ustanovizňou.

Slovenská asociácia knižníc 1992 – 2007
Ľudmila Čelková (ÚK SAV) - Daniela Gondová (AK Univerzita Komenského v Bratislave)

Slovenskú asociáciu knižníc predstavila vo svojom príspevku jej súčasná predsedníčka Daniela Gondová. Slovenská asociácia knižníc si v roku 2007 pripomína 15 rokov svojej činnosti. Pani Gondová vo svojom vystúpení uviedla dôvody založenia Slovenskej asociácie knižníc, postupne charakterizovala jednotlivé roky činnosti. Slovenská asociácia knižníc bola založená na základe podnetu a dohovoru riaditeľov troch významných vedeckých knižníc – Slovenskej národnej knižnice v Martine, Univerzitnej knižnice v Bratislave a Centra vedecko-technických informácií SR, dňa 9.10. 1992. Pri príprave príspevku autorky zosumarizovali činnosť asociácie za uplynulé obdobie a zhodnotili jej prínos pre knižnice Slovenskej republiky. Zamerali sa na najdôležitejšie udalosti, podujatia a aktivity – Týždeň slovenských knižníc, SAKAČIK, program Partnerstvo a pod.

Koordinace a spolupráce – úloha Asociace knihoven vysokých škol ČR
Barbora Ramajzlová (predsedníčka Asociace knihoven vysokých škol České republiky)

Asociace knihoven vysokých škol České republiky zahájila svoju činnosť v roku 2002. Prihlásila sa k programu, ktorým chce účinne podporovať výmenu názorov a skúseností medzi vysokými školami a ich knižnicami, formulovať spoločné stanoviská a presadzovať spoločné záujmy členov Asociácie v oblasti knižnično-informačných činností a koordinovať činnosť členov Asociácie s cieľom efektívneho využívania informačných fondov, zdrojov a služieb. Pani Barbora Ramajzlová prezentovala ako sa darí naplňovať program Asociácie, čo a ako ovplyvňuje koordináciu a spoluprácu, najmä v oblasti zdieľania informačných zdrojov a služieb.

Druhý blok príspevkov

Informačné vzdelávanie na vysokých školách na Slovensku
Daniela Džuganová (Univerzitná knižnica UPJŠ v Košiciach)

Daniela Džuganová, vedúca sekcie akademických knižníc Slovenskej asociácie knižníc, sa vo svojom príspevku zaoberala informačnou gramotnosťou študentov vysokých škôl na Slovensku. Stručne informovala o prieskume informačnej gramotnosti používateľov akademických knižníc, ktorý pod názvom IGPAK zorganizovala sekcia akademických knižníc Slovenskej asociácie knižníc v roku 2007. Prieskum sa začal v Týždni slovenských knižníc formou tlačeného a elektronického dotazníka. Zúčastnilo sa ho 2 200 respondentov – študentov slovenských vysokých škôl a univerzít Cieľom prieskumu bolo zistiť súčasný stav schopností a znalostí študentov vysokých škôl v oblasti práce s informáciami a v oblasti využívania informačných zdrojov. Informačná spoločnosť kladie vysoké nároky na schopnosti človeka aktívne a efektívne pracovať s informáciami a informačnými zdrojmi. V prednáške bol vysvetlený pojem informačná gramotnosť, ktorá je jedným zo základných aspektov civilizačnej gramotnosti súčasného človeka, ako aj ďalšie pojmy a termíny: počítačová gramotnosť, ktorá je postupne nahrádzaná pojmom technologická gramotnosť (technology literacy, ICT literacy), digitálna gramotnosť, elektronická gramotnosť, e-gramotnosť (electracy), internetová gramotnosť (online literacy), mediálna gramotnosť, multimediálna gramotnosť (media/multimedia literacy), sekundárna gramotnosť, či dokonca post-gramotnosť (post-literacy). V prezentácií boli zosumarizované prvé výsledky rozsiahleho dotazníkového prieskumu Výsledkom dotazníkového prieskumu IGPAK by mal byť model/návrh koncepcie informačného vzdelávania na vysokých školách na Slovensku.

Pilotní průzkum informační gramotnosti vysokoškolských studentů v České republice
Ludmila Tichá (České vysoké učení technické v Praze)

Predmetom prednášky Ludmily Tichej, predsedníčky Odbornej komisie pre informačné vzdelávanie a informačnú gramotnosť na vysokých školách pri Asociaci knihoven vysokých škol ČR, bol pilotný prieskum stavu informačnej gramotnosti vysokoškolských študentov, ktorý bol pripravený a uskutočnený v rokoch 2004 a 2005 komisiou pre informačné vzdelávanie a informačnú gramotnosť pri Asociaci knihoven vysokých škol České republiky na vybraných univerzitách. Autorka predkladá zámery a ciele prieskumu, východiská a teoretické nástroje a vysvetľuje dôvody vlastnej cesty bez použitia vzorov iných prieskumov. Popisuje prípravné práce a priebeh prieskumu. Vo výsledkoch sumarizuje základné zistenia, uvádza vplyv na úroveň informačnej gramotnosti študentov a v tabuľkách zverejňuje dosiahnuté percentné body, ktorými bola úroveň informačnej gramotnosti meraná. V závere uvádza odporúčania a možnosti ďalšieho využitia výsledkov.

Nové trendy v poskytovaní elektronických služieb knižníc
Ladislav Svršek (Albertina icome Bratislava)

Vedomosti a znalosti nemôžu bez ľudského faktora existovať. Ladislav Svršek vo svojej prezentácii zdôraznil trend súčasnej doby - orientáciu na človeka, ktorá je pre znalostnú spoločnosť i pre nový fenomén Web 2.0 podstatná. Načrtol možnosti svojpomocného vytvárania vlastného obsahu (wiki, open source a pod.), ktoré stojí na otvorenosti, komunikácii a spolupráci. Práve do tejto oblasti smerujú služby a nástroje, ktoré môže svojim používateľom ponúknuť ich domovská inštitúcia.

Tretí blok príspevkov

Lokální archivy elektronických dokumentů – zkušenosti z praxe
Milan Šorm (Mendelova zemědělská a lesnická univerzita v Brně)

Autor sa venoval problematike inštitucionálnych repozitárov. Každá inštitúcia by sa mala skôr či neskôr zaoberať problematikou dlhodobého uchovávania elektronických dokumentov v lokálnych archívoch (inštitucionálnych repozitároch). Univerzity a univerzitné knižnice majú túto problematiku komplikovanú vznikom veľkého množstva dokumentov v podobe vysokoškolských kvalifikačných prác, publikácií vedecko-výskumných článkov a i. Príspevok sa zaoberá problematikou centrálneho uchovávania uvedených dokumentov, organizáciou archívov v prostredí centrálnych informačných systémov a dôraz kladie na prax dosiahnutú pri budovaní Univerzitného informačného systému MZLU v Brne v oblasti lokálneho archívu elektronických vysokoškolských kvalifikačných prác, archívu vedecko-výskumných výsledkov, archívu študentských prác priebežného hodnotenia a archívu ostatných dokumentov v prostredí Dokumentového serveru.

Dotknú sa nás ontológie?
Nadežda Andrejčíková (Cosmotron Slovakia)

Tak ako koncom minulého storočia web a jeho služby prispeli k hromadnému rozšíreniu internetu, tak nárast používateľov internetu spolu s rozvojom informačných a komunikačných technológií vedú k neustálemu skvalitňovaniu webu a jeho služieb. Tim Berrners Lee, ktorý je považovaný za spoluzakladateľa webu, a ktorý je zároveň aj riaditeľ konzorcia W3C prišiel s novou prevratnou myšlienkou – myšlienkou sémantického webu. Za základ sémantického webu sú považované ontológie. I keď pojem ontológia sa od nepamäti viaže skôr s filozofiou, svoje významné miesto má i v oblasti informatiky. Tu vychádza z konceptualizácie a je definovaná i ako formálna explicitná špecifikácia zdieľanej konceptualizácie. Slúži teda predovšetkým na zdieľanie a viacnásobné využívanie informácií v prostredí webu. Knihovníci, ale aj pracovníci inštitúcií pre zachovanie a sprístupnenie kultúrneho dedičstva majú definované vlastné rámce pre tvorbu ontológií ako sú FRBR, FRAR, či CIDOC CRM, ktoré im umožňujú vzájomne zdieľať informácie, týkajúce sa kultúrneho dedičstva a prezentovať ich používateľom vo vzájomných súvislostiach.

Hodnota vedeckých informačných zdrojov z pohľadu používateľa
Zuzana Halienová (Slovenská národná knižnica v Martine)

Neoddeliteľnú a štandardnú súčasť každej akademickej, vedeckej a špeciálnej knižnice v súčasnosti tvoria vedecké informačné zdroje. Za týmto trendom nezaostávajú ani verejné a regionálne knižnice. Má však bežný používateľ dostatok informácií o kvalitných vedeckých informačných zdrojoch? Dokáže sa zorientovať v množstve a spletitosti elektronických informačných zdrojov? Uspokojovanie informačných potrieb používateľov kladie vysoké nároky aj na knihovníkov. Čo napomôže tomu, aby sa elektronické informačné zdroje stali základnou ponukou každej väčšej knižnice, boli dostatočne využívané a aby dochádzalo k uspokojovaniu informačných potrieb používateľa za pomoci kompetentného knihovníka? Ako presvedčiť používateľa o kvalite vedeckých informačných zdrojov v porovnaní s voľne prístupnými zdrojmi na internete? Na takéto a podobné otázky je možné nájsť odpoveď v príspevku Zuzany Halienovej.

Štandardy webových stránok z pohľadu prístupnosti
Norbert Végh (Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči)

Využívanie internetu v súčasnej informačnej dobe sa postupne stáva samozrejmosťou pre všetky skupiny obyvateľstva. Internet môže uľahčovať a obohacovať život aj zdravotne postihnutých osôb. Osobitnú skupinu však tvoria zrakovo postihnutí jedinci, ktorí majú obzvlášť sťažené podmienky pri získavaní informácií prostredníctvom tohto média. Problémom kvality webových sídiel a prístupnosti webu sa preto začiatkom deväťdesiatych rokov začala zaoberať odborná verejnosť Postupne boli vypracované štandardy prístupnosti webu, ktoré boli aj legislatívne ukotvené. V roku 1999 World Wide Web Consortium vydalo metodickú príručku Smernice prístupnosti obsahu webu 1.0. Na Slovensku bol v apríli 2006 vydaný zákon č. 275 o informačných systémoch verejnej správy, ktorý upravuje práva a povinnosti povinných osôb v oblasti informačných systémov verejnej správy a činnosti, ktoré zabezpečujú ich prevádzku. Článok Norberta Végha pojednáva o štandardoch pre tvorbu webových stánok ako na Slovensku, tak aj v zahraničí. Venuje sa podrobne štandardom prístupnosti webu, ktoré sú súčasťou spomínaného zákona. Existujú rôzne spôsoby a kritériá hodnotenia webových stránok. Autor sa detailnejšie venuje jednej z najpoužívanejších metodík hodnotenia - Blind Friendly Web, ktorá sa používa na Slovensku a v Čechách. Popisuje priority, podľa ktorých si každá knižnica môže sama ohodnotiť svoju stránku, či je prístupná podľa odporúčaní iniciatívy Blind Friendly Web.

Informačná podpora vedy a výskumu v CVTI SR
Danica Zendulková (Centrum vedecko-technických informácií SR)

Posledným príspevkom medzinárodného odborného seminára bola prednáška Danice Zendulkovej. Predstavila Centrum vedecko-technických informácií SR, ktorého úlohou z poverenia Ministerstva školstva SR je informačné zabezpečenie koordinácie vedy a výskumu. Aktivity centra pozostávajú zo správy internetového sídla veda-technika a Informačného systému výskumného a vývojového potenciálu. Príspevok bol venovaný súčasnému stavu a perspektívam uvedených aktivít.

Diskusia

V rámci diskusie vystúpil s prezentáciou rozvojového projektu IT 2007 Register EPCA Centrálny register projektovej a publikačnej činnosti univerzít, finančne podporeného Ministerstvom školstva SR, prorektor pre informatizáciu UKF v Nitre Mgr. Ján Skalka, PhD.

Hlavným cieľom projektu je vytvorenie centrálneho registra na evidenciu publikačnej činnosti. Pán prorektor informoval o hlavných zámeroch navrhovaného projektu – v čo najvyššej možnej miere automatizovať proces získavania údajov súvisiacich s publikačnou činnosťou. Predstavený projekt vyvolal diskusiu, v ktorej odzneli závažné pripomienky, týkajúce sa navrhovaného projektu. Problematiku vytvorenia centrálneho registra na evidenciu publikačnej činnosti bude potrebné v čo najkratšom čase prediskutovať na samostatnom fóre za účasti všetkých zainteresovaných subjektov.

Záver seminára

Po odznení všetkých prezentácií a diskusných príspevkov zhodnotila odborný seminár predsedníčka SAK, PhDr. Daniela Gondová. Poďakovala všetkým zúčastneným, hosťom, autorom príspevkov, organizátorom a sponzorom za prípravu seminára ako aj jeho úspešný priebeh. Ocenila kvalitu príspevkov, nové myšlienky, podnetné nápady a inšpirácie, ktoré odzneli.

Príspevky, ktoré neodzneli

Z objektívnych dôvodov na seminári neodzneli všetky pôvodne plánované príspevky, všetky sú však publikované v elektronickom zborníku. Aspoň stručne o tematickom zameraní nasledujúcich troch príspevkov nezúčastnených autorov:

Projekt e-Kniha na objednávku – technologický popis priebehu služby
Alojz Androvič - Jaroslava Pírová (Univerzitná knižnica v Bratislave)

Autori vo svojom príspevku informujú o medzinárodnom projekte, podporovanom EÚ, predstavujúcom nový typ knižničnej služby s názvom E-book on Demand (EoD), do ktorého sa v roku 2006 zapojila aj Univerzitná knižnica v Bratislave. Príspevok približuje technologické pozadie pracovného procesu spracovania objednávky novej služby EoD v prostredí Univerzitnej knižnice. Podrobne popisuje spôsob spracovania objednávky z pohľadu zákazníka služby a operátora systému ODM.

Stretneme sa v L2?
Alena Paulíková (Centrum vedecko-technických informácií SR)

Problematikou informačného prostredia, v ktorom sa knižnice v súčasnosti nachádzajú, sa zaoberá Alena Paulíková. Vo svojom príspevku Stretneme sa v L2? predstavuje koncept knižnice druhej generácie (Library 2.0, L2), ktorý prináša nové výzvy do oblasti poskytovania elektronických služieb. Knižnica druhej generácie umožňuje používateľom nielen bezbariérovú dostupnosť k informáciám kdekoľvek a kedykoľvek, ale hlavne kladie dôraz na spoluprácu, spätnú väzbu a vzájomné zdieľanie sa. Používateľ knižnice sa tak dostáva z polohy prijímateľa služby do pozície jej aktívneho spolutvorcu. Centrum vedecko-technických informácií SR reaguje na tieto nové výzvy jednak zvyšovaním informačného komfortu svojich používateľov zavedením vzdialeného prístupu k licencovaným e-zdrojom a taktiež implementovaním technológií Webu 2.0 do svojich služieb.

Systémy elektronické komunikace dokumentů
Jindra Planková (Ústav informatiky Slezské univerzity v Opavě)

Príspevok Jindry Plankovej prezentuje pohľad autorky na v súčasnosti veľmi aktuálne otázky služieb elektronického dodávania dokumentov, ktoré významnou mierou menia štruktúru knihovnícko-informačnej profesie vo vzťahu k používateľovi.

[4]

Otvorenie seminára

[5]

Účastníci seminára

Podrobné informácie o seminári, plné texty príspevkov v elektronickom zborníku [6], ako aj fotodokumentáciu [7] z podujatia nájdete na domovskej stránke Slovenskej lesníckej a drevárskej knižnice pri Technickej univerzite vo Zvolene [8].