V dňoch 21.-22. mája 2003 sa v Bratislave (hotel SÚZA) konala medzinárodná konferencia "Informačné správanie a digitálne knižnice" organizovaná v rámci programu DELOS-CEE Katedrou knižničnej a informačnej vedy Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, Bratislava (odborný garant J. Steinerová) a Slovenskou asociáciou knižníc. Ďalšími sponzormi konferencie boli Veľvyslanectvo USA, Bratislava, British Council, Bratislava a Goethe Institut Inter Nationes, Bratislava.

Téma konferencie prepojila problémy informačného správania používateľov knižníc s technológiami a koncepciami budovania digitálnych knižníc. Konferencia sprístupnila širšej odbornej verejnosti pojem "digitálna knižnica" ako nový systém a spôsob sprístupňovania a využívania informácií. Poukázala na významný posun v odbornej práci knižníc do elektronického prostredia a na možnosti prípravy manažérov knižníc a odborných pracovníkov na nové služby v digitálnom prostredí.

Cieľom tejto konferencie bolo najmä informovať o základných smeroch rozvoja praxe poskytovania služieb používateľom v akademických a vedeckých knižniciach so zameraním na informačné správanie a digitálne knižnice a prezentovať výsledky výskumu a zaujímavé projekty, koncepcie a prístupy v oblasti informačného správania ako interakcie ľudí s informačnými systémami v sociálnych situáciách. Konferencia bola určená riadiacim pracovníkom, pracovníkom služieb akademických a vedeckých knižníc, informačným špecialistom, akademickým pracovníkom, študentom a širšej odbornej verejnosti.

Na konferencii odznelo 17 prednášok domácich a zahraničných prednášateľov. V priebehu dvoch dní sa konferencie zúčastnilo 95 účastníkov zo Slovenska, ČR, ale aj USA, Nemecka, Veľkej Británie a Bulharska. Tematicky sa konferencia sa zameriavala na digitálne knižnice v informačnom prostredí, nové možnosti prístupu k informačným zdrojom a používateľov knižníc, vzťahy používateľov, informačných systémov a knižníc, prepojenie nových teórií informačného správania s praxou skúmania používateľov vo vedeckých a akademických knižniciach a na systémy na podporu využívania informácií.

Program bol rozdelený na štyri bloky:

1. Digitálne knižnice v informačnom prostredí
V rámci tohto bloku vystúpili so svojimi príspevkami poprední zahraniční odborníci: Tefko Saracevic - Rutgers University, USA (Digital libraries and human information behaviour), Stefan Gradmann - Hamburg Universität, Nemecko (How digital will libraries ever be? Musings on limits of popular metaphor), Leona Carpenter - UKOLN, University of Bath, Veľká Británia (Digital Library Research: the experience of UKOLN) a Radostina Todorova, Evgeniya Petkova - Library of New Bulgarian University, Bulharsko (Different digital collections at the University Library. Is it really so difficult to use them?).

2. Výskum informačného správania používateľov
V tejto časti konferencie predstavili odborníci z Katedry knižničnej a informačnej vedy FiFUK v Bratislave výsledky výskumu informačného správania (výskum grantovej úlohy VEGA Interakcia človeka s informačným prostredím riešenej na KKIV). So svojimi príspevkami vystúpili: Jela Steinerová (Vzorce využívania informácií používateľov akademických a vedeckých knižníc), Soňa Makulová (Informačné správanie používateľov pri vyhľadávaní informácií v internete), Jaroslav Šušol (Používateľské preferencie v oblasti elektronických zdrojov), Marta Matthaeidesová (Miesto knižnično-informačných služieb v odstraňovaní informačných bariér zrakovo postihnutých ľudí) a Anna Čabrunová (K metodologickým problémom výskumu informačného správania). Okrem toho odznel aj príspevok Branislava Mamojku - Slovenská únia nevidiacich (Technológie prístupu k informáciám ako nástroj sociálnej integrácie). Študentka KKIV Jana Verečková prezentovala svoju diplomovú prácu zameranú na výskum informačného správania vedeckých pracovníkov SAV (Vedecký pracovník v elektronickom prostredí).

3. Vzťahy používateľov a knižníc v informačnom prostredí
V tomto bloku odzneli tri príspevky, ktoré sa týkali najmä prispôsobovania sa knižníc používateľom a rozličných metód vytvárania vhodného prostredia pre uspokojenie rozdielnych informačných potrieb používateľov. S príspevkom v tomto bloku vystúpili: Darina Janovská - Slovenská národná knižnica, Martin (Spokojnosť používateľov SNK), Barbora Drobíková - Knižnica Evanjelickej teologickej fakulty UK, Praha, ČR (Budování katalogu a uživatelský přístup), Bohdana Stoklasová, Pavel Krbec - Národní knihovna, ČR, Praha, Karlova univerzita, Praha (Digitální knihovny a integrace heterogénních informačních zdroju v medzinárodním kontextu: technologické a knihovnícke aspekty) a Lucia Švecová - DigiTool, správa digitálnych zbierok, Karlova univerzita, Praha.

4. Systémy na podporu využívania informácií
V tomto bloku vystúpili: Nadežda Andrejčíková - Cosmotron (Informačné prostredie a digitálne knižnice na Slovensku: utópia či realita, Milena Tetřevová, Žigmund Maťašovský - UK TU Košice (Kooperatívna tvorba digitálnej knižnice v akademickom prostredí na podporu vzdelávania a výskumu), Ondrej Železník, Pavol Horovčák a Karol Piling - Katedra informatizácie a riadenia procesov, TU Košice (Budovanie systému na podporu vyučovacieho procesu v prostredí webu) a Mária Debrecéniová, Eva Vokurková - Ústav vedecko-technických informácií pre poľnohospodárstvo, Nitra (Thesaurus AGROVOC - nástroj budovania informačného systému pôdohospodárstva).

Podrobnejšie informácie o konferencii sú uverejnené na webovej stránke konferencie [5]. Konferenčné príspevky sú publikované aj v zborníku z konferencie: STEINEROVÁ, Jela, ŠUŠOL, Jaroslav (ed). Informačné správanie a digitálne knižnice. Zborník z medzinárodnej konferencie = Information Behaviour in Digital Libraries. Proceedings of the International Conference. Bratislava, SUZA, May 21-22, 2003, SR, organized within DELOS-CEE. Bratislava : KKIV FiFUK, 2003. 265 s. ISBN 80-85165-87-2. Fotografie z konferencie sú prístupné na webovej stránke a na adrese Jednotnej informačnej brány [6] (JIB).

Výsledkom konferencie je najmä prezentácia výsledkov výskumu grantovej úlohy VEGA 1/9236/02 Interakcia človeka s informačným prostredím riešenej na KKIV FiFUK (zodpovedný riešiteľ J. Steinerová), rozšírenie výsledkov výskumov a projektov z oblasti digitálnych knižníc v rámci programu DELOS (IST), propagácia nových trendov vo vývoji teórie a praxe v oblasti správania používateľov a digitálnych knižníc. Konferencia podporila výmenu poznatkov medzi zahraničnými expertmi a domácimi odborníkmi v oblasti nových systémov a služieb a vybudovala východisko na ďalšie súvisiace podujatia venované digitálnym knižniciam, službám a používateľom.

Stretnutie rôznorodých skupín a pracovníkov prinieslo vzájomné obohatenie v interdisciplinárnom dialógu, ktorý je mimoriadne dôležitý pri riešení komplexných problémov spolupráce technológií a ľudí pri využívaní informačných zdrojov. Okrem základných teoretických východísk, ktoré naznačil príspevok T. Saracevica, sa v prednáškach potvrdil význam informačnej vedy práve v oblasti intelektuálnych základov vyhľadávania a využívania informácií. Zároveň bol zdôraznený trend prepájania tradičných knihovníckych metód (najmä v oblasti organizácie poznania) s novšími prístupmi služieb v prostredí WWW smerom k sémantickému webu a aplikáciám moderných metód modelovania v oblasti reprezentácie dokumentov (FRBR). Ako príklady boli uvedené nielen projekty UKOLN, ale aj prístupy v rôznych akademických knižniciach (napr. New Bulgarian University, Sofia, Národní knihovna Praha, Slovenská národná knižnica, Martin ai.).

Osobitný blok prednášok zameraný na výskumnú úlohu VEGA riešenú na KKIV FiFUK informoval o výsledkoch rozsiahleho dotazníkového prieskumu z hľadiska používateľov akademických a vedeckých knižníc. Tu sa skúmali rôzne aspekty, najmä vzťahy používateľov k elektronickým zdrojom, vyhľadávanie používateľov v internete, ale aj špecifiká zrakovo postihnutých používateľov či vedeckých pracovníkov. Naznačili sa aj smery ďalšieho postupu v riešení výskumnej úlohy a možnosti využitia prezentovaných modelov a metodológie vyvinutých špeciálne pre danú výskumnú úlohu aj na ďalšie prieskumy používateľov v budúcnosti.

Významným prínosom v rámci prednášok boli aj praktické prístupy pri budovaní služieb v digitálnom prostredí, najmä projekt Národnej knižnice Praha - Jednotná informačná brána. Praktické príspevky predstavili aj možnosti kooperatívneho budovania digitálnej knžinice (Technická univerzita Košice) a podpory budovania a využívania elektronického prostredia vo vzdelávaní (Technická univerzita Košice), ale aj tezaurus ako nástroj organizácie poznania v špecializovanej tematickej oblasti (AGROVOC). Mimoriadnym prínosom bol aj príspevok o modeli FRBR (B. Drobíková), ktorý prepája tradičné katalogizačné metódy s používateľským prístupom a zásadne mení celú filozofiu reprezentácie a vyhľadávania informácií.

V diskusiách sa potvrdilo, že odoborná komunita chápe samotný pojem a koncepciu digitálnej knižnice pomerne rôznorodo a často aj zjednodušene. Mnohí pracovníci z praxe uprednostňujú a očakávajú jednoznačné usmernenia pre svoju každodennú prax oproti zložitej ceste diskusií a hľadania vlastných postupov. Na druhej strane skúsenosti zo zahraničia a príklady úspešných projektov sú pre nich inšpiráciou na zlepšovanie vlastných služieb a užšiu spoluprácu s inými profesiami orientovanými na služby a systémy v elektronickom prostredí.

Mimoriadny záujem vzbudili prieskumy používateľov a množstvo kvantitatívnych údajov, ktoré boli z nich zhromaždené a postupne analyzované. Poznatky z týchto analýz sa týkajú mnohých akademických a vedeckých knižníc na Slovensku a môžu byť pre ne inšpiráciou na zlepšovanie svojich služieb a na vytváranie nových modelov ich hodnotenia. Diskusia tiež ukázala, že prostredie odborného informovania si vyžaduje iné metódy a postupy ako prostredie verejných knižníc. Odborná verejnosť prejavila záujem o rozšírenie prieskumov aj do sféry verejných a iných typov knižníc. Tu je možné využiť modely a postupy z výskumného projektu VEGA, ale zároveň je potrebné hľadať ich modiifikáciu v odlišných funkciách verejných knižníc. V tomto zmysle digitálne prostredie vytvára hlbšiu priepasť medzi rôznymi typmi knižníc z hľadiska svojich funkcií (napr. národná knižnica, akademické a vedecké knižnice, verejné knižnice).

V diskusiách sa tiež potvrdilo, že problém digitálnych knižníc je interdisciplinárnym problémom, problémom komplexným, ktorý si vyžaduje spoluprácu viacerých profesií v teórii aj praxi. Podobne ako pri tradičných knižnično-informačných systémoch aj v týchto systémoch je dobré oprieť sa o skúsenosti zo zahraničia a o už existujúce nástroje a systémy, ktoré umožnia jednotný prístup k heterogénnym zdrojom a postavia používateľa do centra všetkých aktivít súvisiacich s riešením jeho informačného problému.

Možno potvrdiť, že na základe diskusií sa už aj na Slovensku začína vytvárať produktívny odborný diskurz a komunita zameraná na vytváranie nových služieb knižničných a informačných inštitúcií v elektronickom prostredí. Je potrebné, aby práve knihovníci neboli v týchto debatách odsúvaní špecialistami z oblasti informačných technológií, ale aby práve prostredníctvom svojho know-how (poznanie používateľov a metódy organizácie poznania) aktívne prispievali ku kooperácii rôznych inštitúcií a profesií.

Na základe vyplnených a odovzdaných dotazníkov bolo na konferencii zabezpečené aj hodnotenie odborného programu a organizácie konferencie. Väčšina účastníkov vyjadrila spokojnosť s aktuálnosťou témy konferencie, kvalitnými prednášateľmi a prezentáciami. Vyzdvihli aj aspekt konferencie smerujúci k motivácii na spoluprácu rôznych inštitúcií pri budovaní elektronických zdrojov, elektronickom publikovaní a koncepčnom riešení e-learningu. V navrhovaných ďalších témach na diskusie a prípadné konferencie v budúcnosti sa objavujú témy ako správanie používateľov internetu, vízie a prognózy vývoja knižničných a informačných systémov, technologické aspekty a štandardy digitálnych knižníc, vzdelávanie knižničných pracovníkov, kooperácia pri budovaní informačných portálov, hodnotenie využívania elektronických zdrojov, koncepcie elektronického publikovania a vzdelávania. Účastníci konferencie priaznivo hodnotili aj aktivitu doktorandov a študentov KKIV, ktorí boli členmi organizačného výboru konferencie a výrazne prispeli k oživeniu odborného aj sprievodného programu.

Za hlavný prínos konferencie môžeme považovať komunikáciu odborných poznatkov v tematickej oblasti správania používateľov odborných informácií a budovania digitálnych knižníc. Na konferencii boli účastníci informovaní o novších metodologických prístupoch pri prieskumoch používateľov a o možnostiach digitálnych knižníc ako nových služieb a systémov. Zahraniční prednášatelia obohatili konferenciu o základné vysvetlenie pojmov, koncepcií, prístupov, projektov. Výmena skúseností medzi našimi a zahraničnými odborníkmi priniesla nové podnety pre prax aj teóriu. Výsledky výskumnej úlohy umožnili ukázať užitočnosť výskumu, teórie a metodológie pre konkrétnu prax knižníc na jednej strane, ale aj dôležitosť užších kooperačných väzieb medzi vzdelávaním, vedou a praxou na strane druhej. Publikovaný zborník môže byť dlhodobejším prínosom nielen pre manažérov a odborných pracovníkov služieb knižníc, ale aj pre teóriu a vzdelávanie študentov knižničnej a informačnej vedy.